Rigorózna práca: Čo to je a ako ju úspešne zvládnuť

Záverečná práca je neoddeliteľnou súčasťou štúdia na univerzitách a vysokých školách. Pre úspešné ukončenie štúdia na rôznych stupňoch - bakalárskom, magisterskom, doktorandskom a habilitačnom - je potrebné vypracovať kvalitnú záverečnú prácu. Medzi tieto práce patrí aj rigorózna práca, ktorej sa budeme venovať podrobnejšie.

Záverečné práce na vysokých školách

Každý stupeň štúdia si vyžaduje inú náročnosť na odbornosť, vedomosti a poznatky, a preto sú kladené rozdielne nároky na vypracovanie jednotlivých záverečných prác. Medzi základné typy záverečných prác patria:

• Bakalárska práca: Píše sa na ukončenie bakalárskeho štúdia.
• Diplomová práca: Píše sa na ukončenie magisterského štúdia.
• Rigorózna práca: Inak nazývaná aj "malý doktorát", je vedecko-kvalifikačnou prácou, ktorá je spracovaná a predkladaná na obhajobu s cieľom nadobudnutia vysokoškolského vzdelania tretieho stupňa.
• Dizertačná práca: Píše sa na ukončenie doktorandského štúdia (4. stupeň).
• Habilitačná práca: Píšu ju ľudia, ktorí chcú získať akademický titul "docent". Obhajoba habilitačnej záverečnej práce je jednou z hlavných podmienok úspešného absolvovania habilitačného konania.

Čo je to rigorózna práca?

Rigorózna práca, familiárne nazývaná aj "rigorózka", je vedecko-kvalifikačnou prácou, ktorá je spracovaná a predkladaná na obhajobu s cieľom nadobudnutia vysokoškolského vzdelania tretieho stupňa. Uchádzač má aj jej napísaním preukázať, že dosiahol vo svojom študijnom odbore hlbšie vedomosti a následne ich vie aj využiť v praxi. Rigorózna práca je súčasťou rigoróznej skúšky a je postgraduálnym stupňom vysokoškolského štúdia.

Kto môže vykonať rigoróznu skúšku?

Rigoróznu skúšku môžu podľa zákona č. 131/2002 Z.z. vykonávať len absolventi študijných programov, ktorí získali vysokoškolský titul magister. Týmto je teda umožnené prihlásiť sa na rigoróznu skúšku v odbore, v ktorom získali vysokoškolské vzdelanie alebo v niektorom príbuznom odbore. Po úspešnom vykonaní získavajú podľa odboru tituly ako napríklad JUDr. (právo), RNDr. (prírodovedné odbory), PhDr. (spoločensko-vedné odbory), ThDr. (teológia), PaedDr.(pedagogika) a podobne. Táto skúška sa označuje ako „malý doktorát“, získaný titul sa uvádza pred menom. Odlišuje sa tak od „veľkého doktorátu“, pri ktorom je písaná dizertačná práca a získaný titul PhD.

Rozdiely medzi rigoróznou a diplomovou prácou

Študenti sa často pýtajú, čo je komplikovanejšie napísať, či diplomovú alebo rigoróznu prácu. Vopred to nevie nikto povedať. Pre niektorých študentov, môže byť napísanie diplomovej práce ľahšie ako napísanie rigoróznej práce, sú ale študenti, ktorí si pri výbere diplomovej práce, vyberú zlú tému a vypracovanie diplomovej práce sa tak pre nich stane komplikované a nakoniec si s vypracovaním nevedia dať rady.

Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily

Rigorózna práca sa radí do spoločnej skupiny vysokoškolských prác, kam patria aj práca bakalárska, diplomová, dizertačná a habilitačná. Rozsahovo pripomína diplomovku, avšak čo sa hĺbky vedomostí aj výskumu týka, mala by byť bohatšia na informácie a poznatky.

Rigorózna práca má nielen väčší rozsah, mala by mať aj vyššiu odbornú úroveň a tiež citeľnejší príspevok autora rigoróznej práce - budúceho akademika.

Dôležité aspekty rigoróznej práce

Samotná rigorózka je teda písomná práca, ktorou uchádzač dokazuje, že vie kvalitne a samostatne spracovávať vedecké poznatky a prečítanú literatúru, ale tiež získavať pre účely svojej rigoróznej práce vlastné poznatky, aplikovať ich v praxi a tiež v danej písomnej práci. Samozrejmosťou je, že práca má byť originálna, teda nemala by to byť pár vetami prepísaná diplomovka alebo iná už zverejnená práca a tiež by nemala byť len súhrnom načítanej literatúry.

Pri rigoróznej práci je dôležité:

• Výber témy: Podobne ako pri diplomovej práci, aj tu je prvoradý výber témy, dobrej témy, od ktorej sa ďalej všetko odvíja. Témy rigoróznych prác zverejňujú vysoké školy (univerzity) na svojich web stránkach. Študent si tak vopred môže vybrať, o akú tému bude mať záujem, prípadne si môže tému navrhnúť sám a predložiť ju vedúcemu katedry na schválenie. V prípade, ak viacerí študent majú záujem o tú istú tému, je rozhodujúce poradie záujmu.
• Rozsah: Rozsah rigorózky je väčší ako rozsah diplomovky (na rôznych školách je rôzny, približne sa pohybuje okolo 60 - 120 strán). Pokiaľ ide o rozsah, mal by sa hýbať v rozpätí od 70 do 90 normostrán, čo je len pre lepšiu predstavu (a väčšiu hrôzu) asi 126 tisíc až 162 tisíc znakov. Tento typ práce môže mať od 60 do 120 normostrán, čo v praxi predstavuje 108 000 až 216 000 znakov.
• Formálna úprava: Ako každú záverečnú prácu (aj MBA či LLM), aj túto je dobré písať štandardne, takže aj tentokrát si musíte odpustiť všetku kreativitu a experimenty a uspokojiť sa s fontom písma Times New Roman, veľkosť 12, riadkovanie 1,5. Pri písaní rigorózky však treba vždy postupovať podľa smernice konkrétnej univerzity či vysokej školy, na ktorej bude práca obhajovaná. Tieto smernice sú vždy zverejnené na webových stránkach škôl.
• Štruktúra: Zloženie rigorózky je spravidla nasledovné - titulný list, čestné prehlásenie, obsah práce, zoznam tabuliek, obrázkov, grafov, zoznam použitých skratiek, abstrakt a kľúčové slová, potom nasleduje hlavná časť práce - úvod, jadro, záver práce, zoznam použitej literatúry a prílohy. Niektoré školy očakávajú v práci na konci i resumé (po slovensky súhrn, znamená stručné zhrnutie hlavných myšlienok rigorózky, niečo ako krátky výťah z práce). Samozrejme obal práce sa môže meniť, záleží od toho na akej univerzite študent práve študuje, pretože každá škola má trochu iný typ obalu, stačí, ak si študent prezrie smernicu a v nej sa všetko dozvie.

Obsah a štýl písania

Podľa témy rigoróznej práce je jej hlavná časť členená na teoretickú a praktickú časť. Rigorózna práca sa píše autorským plurálom („vyhodnotili sme“, „stanovili sme“, „na základe preštudovanej literatúry usudzujeme“).

Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku

• Úvod: Úvod samozrejme nemôže byť dlhý, takže všetko spomenieme len stručne - je to len akási „ochutnávka“.
• Jadro: Jadro rigorózky členíme na samostatné kapitoly podľa témy, aby malo logické členenie a bolo prehľadné pre toho, kto prácu číta. Popíšeme, aký je súčasný stav nami skúmanej problematiky, aký názor majú na to uznávaní autori, kto všetko už daný problém skúmal a čo zistil. Následne môžeme vyjadriť i náš názor na vec. Text členíme do prehľadných odsekov, nepíšeme jednoliato.
• Praktická časť (ak je relevantná): Ak má naša rigorózka teoretickú a praktickú časť, v praktickej časti sa venujeme nasledovným podkapitolám: metodika práce a metódy skúmania, typ výskumu, stanovenie hypotéz alebo výskumných otázok, výber výskumného súboru, výber výskumnej vzorky, nástroje získavania dát (rozhovor, dotazník a pod.), metódy analýzy dát (napríklad štatistické testy), obmedzenia výskumu, výsledky práce, ich vyhodnotenie, diskusia (kde naše výsledky porovnávame s výsledkami, ktoré zistili iní autori pred nami, uvažujeme, prečo nám výsledky vyšli tak, ako nám vyšli). Zdôrazníme čo sme priniesli našou prácou nové, v čom je jej prínos, či sme len potvrdili nejaké staršie výskumy alebo priniesli nejaký nový výsledok.
• Zoznam použitej literatúry: V zozname použitej literatúry uvedieme všetky použité zdroje v práci spôsobom, aký si vyžaduje v zadaní daná univerzita. Pri písaní rigorózky je dôležitý rozsah použitej literatúry - dostatok zdrojov, ich významnosť - musíme citovať najmä významných svetových alebo slovenských autorov, ktorí sa zaoberajú nami popisovanou problematikou a ich diela majú veľkú uznávanosť v odbornej obci. Ak píšeme rigoróznu prácu na tému, ktorá je nová, neprebádaná, je veľká pravdepodobnosť, že nemáme dostatok knižných zdrojov a musíme citovať najmä odborné časopisy a internetové zdroje. V prípade internetu si vyberáme dôveryhodné stránky - napríklad stránky svetových poradenských spoločností, štatistického úradu, národnej banky, významných organizácií (OSN, UNESCO, NATO a podobne), nie stránky, kde nie je možné definovať autora alebo nie je jasné, odkiaľ údaje pochádzajú.

Obhajoba rigoróznej práce

Rigoróznu prácu posudzujú spravidla dvaja oponenti. Tí napíšu posudky, ku ktorým sa autor práce následne pri obhajobe musí vyjadriť. Na obhajobe práce sa sústredíme na vyzdvihnutie toho, čo práca priniesla nové v odbornej oblasti, ako sa nám podarilo potvrdiť alebo vyvrátiť stanovené hypotézy, čo z nášho výskumu vyplýva, aké ďalšie opatrenia navrhujeme do praxe.

Rigorózne konanie

Rigorózne konanie vychádza zo zákona č. 131/2002 Z. z. Cieľom rigorózneho konania je zvýšenie kvalifikácie, odbornej úrovne a spoločenského uznania absolventov štúdia. O prijatie na rigorózne konanie sa môže uchádzať absolvent druhého stupňa vysokoškolského štúdia, ako aj absolvent príbuzných študijných odborov.

Rigorózna práca dokumentuje schopnosť spracovať a interpretovať vedecké poznatky v danom odbore. Nemôže byť totožná s diplomovou, ani inou kvalifikačnou prácou a nemôže mať čisto kompilačný charakter. Musí obsahovať poznatky vhodné na publikovanie v odbornej tlači.

Prácu posudzujú dvaja oponenti. Na základe aspoň jedného kladného oponentského posudku Vás pozveme na rigoróznu skúšku, ktorá pozostáva z obhajoby práce a samotnej skúšky.

Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na nové auto

tags: #rigorozna #praca #čo #to #je