Slobodný umelec: Povinnosti a práva na Slovensku

Pojem slobodný umelec, hoci široko používaný, nemá v slovenskej legislatíve jednoznačnú definíciu. Napriek tomu, slobodné povolanie predstavuje špecifickú formu podnikania, kde výkon činností vyžaduje splnenie špecifických kritérií. Tieto kritériá sa týkajú vzdelania, odbornej praxe, úspešného absolvovania odborných skúšok, v niektorých prípadoch členstva v profesijnej komore a poistenia zodpovednosti za spôsobenú škodu. Konkrétne požiadavky sa líšia v závislosti od daného povolania a sú upravené osobitnými predpismi.

Charakteristika slobodného povolania

Slobodné povolania sa vyznačujú poskytovaním duševných a ideových služieb, ktoré sú vykonávané osobne, nezávisle a na vlastnú zodpovednosť. Príprava na výkon slobodného povolania si zvyčajne vyžaduje rozsiahle štúdium, často zavŕšené štátom uznávaným diplomom alebo certifikátom. Štatistický úrad SR eviduje príslušníkov slobodných povolaní ako fyzické osoby, ktoré podnikajú na základe iného ako živnostenského oprávnenia. Pre väčšinu slobodných povolaní platia kvalitatívne obmedzenia vstupu, ako minimálny stupeň vzdelania, odborné skúšky a prax. Povinná registrácia alebo členstvo v profesijných organizáciách (komorách) sú taktiež bežné. Výkon slobodného povolania je úzko spojený s osobou podnikateľa.

Definícia a klasifikácia slobodných povolaní

Štatistický úrad SR rozlišuje tri skupiny fyzických osôb:

• Fyzické osoby podnikajúce podľa živnostenského zákona (živnostníci, SZČO).
• Fyzické osoby vykonávajúce ekonomickú činnosť podľa osobitných právnych predpisov - slobodné povolania (podnikatelia podľa § 2 odseku 2 písm. c) Obchodného zákonníka). Ide o osoby, ktoré podnikajú na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov, ktoré sú v pôsobnosti rôznych štátnych orgánov a profesijných komôr.
• Fyzické osoby vykonávajúce poľnohospodársku výrobu - samostatne hospodáriaci roľníci.

Dôležité je, že príslušník slobodného povolania sa nepovažuje za SZČO a neregistruje sa na živnostenskom úrade, ale na Štatistickom úrade do štatistického registra.

Činnosti, ktoré nie sú živnosťou

Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v § 3 definuje činnosti, ktoré nie sú považované za živnosť:

Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily

• Činnosti, ktoré podľa osobitných zákonov môže vykonávať iba štát alebo určitá právnická osoba (napr. pošta).
• Využívanie výsledkov duševnej tvorivej činnosti ich autormi (spisovatelia, autori vynálezov, hudobníci, dramatickí umelci, výtvarní umelci atď.). Ak autor predáva vlastné diela, môže tak urobiť prostredníctvom slobodného povolania. Ak však predáva diela iných autorov, vyžaduje sa živnosť.
• Činnosti, ktoré zákon označuje ako výkon povolaní:
  • Psychológ a zdravotnícky pracovník podľa osobitných predpisov (okrem očných optikov a zubných technikov).
  • Veterinárny lekár, veterinárny pracovník a osoby vykonávajúce odborné práce pri šľachtiteľskej a plemenárskej činnosti v chove hospodárskych zvierat.
  • Advokát, notár, patentový zástupca a súdny exekútor.
  • Znalec a tlmočník.
  • Overovateľ (audítor) a daňový poradca.
  • Burzový dohodca, samostatný finančný agent a finančný poradca (a iné FO oprávnené vykonávať finančné sprostredkovanie a finančné poradenstvo podľa osobitného predpisu).
  • Sprostredkovateľ a rozhodca kolektívnych sporov, mediátor.
  • Autorizovaný architekt, autorizovaný krajinný architekt a autorizovaný stavebný inžinier.
  • Autorizovaný geodet a kartograf.
  • Reštaurátor kultúrnych pamiatok a zbierkových predmetov, ktoré sú dielami výtvarného umenia.
• Činnosti typicky podnikateľské, ktoré môžu vykonávať fyzické aj právnické osoby, ale neupravuje ich živnostenský zákon, ale zvláštne predpisy (poľnohospodárska činnosť, činnosť bánk, poisťovní, usporadúvanie lotérií, letecká doprava, rozhlasové a televízne vysielanie atď.).
• Činnosti v oblasti zdravotníctva, sociálnych služieb, vzdelávania v školách, atď. (napr. lekári, zubní lekári, zverolekári, lekárnici, maséri, chiropraktici, fyzioterapeuti, psychológovia, psychoterapeuti).

Hranica medzi slobodným povolaním a živnosťou môže byť niekedy nejasná a závisí od konkrétneho prípadu. Je však dôležité zdôrazniť, že slobodné povolanie nie je živnosť.

Príklad: Ak umelec predáva obrazy, ktoré sú jeho vlastným dielom, môže to robiť v rámci slobodného povolania a spísania umeleckej zmluvy. Ak však chce predávať obrazy vo veľkom a mnohým odberateľom, musel by s každým z nich spísať umeleckú zmluvu. Pri umeleckej zmluve vzniká vzťah s odberateľom na základe zmluvy a objednávky, zatiaľ čo pri živnosti vzniká vzťah objednávkou a faktúrou. Ak by umelec chcel rozšíriť svoje podnikanie o predaj obrazov iných umelcov, musel by si zriadiť živnosť a s autormi obrazov spísať zmluvy o dielo.

Slobodné povolania a legislatíva

Slobodné povolanie nie je jednoznačne definované žiadnym právnym predpisom SR, ale tento pojem sa vyskytuje v niektorých zákonoch:

• Zákon č. 136/2010 Z. z. o službách na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (§2 - vymedzenie niektorých pojmov - službou sa na účely tohto zákona rozumie akákoľvek samostatne zárobková činnosť priemyselnej, výrobnej, obchodnej alebo remeselnej povahy alebo činnosť v oblasti slobodných povolaní, ktorá je príjemcovi služby poskytovaná spravidla za odplatu, činnosť znalcov, tlmočníkov, prekladateľov).
• Zákon č. 5/2004 Z. z.

Postup pri zakladaní slobodného povolania:

• Splnenie osobitných podmienok slobodného povolania podľa konkrétneho zákona - vzdelanie, prax, odborná skúška, atď.
• Registrácia na Štatistickom úrade SR (nie na živnostenskom úrade!). V závislosti od prihlasovaného povolania môžu vyžadovať doklady o splnení osobitných podmienok. Štatistický úrad po splnení podmienok a predložení dokumentov pridelí identifikačné číslo organizácie (IČO). Na Štatistickom úrade sa neregistrujú umelci, ktorí vykonávajú slobodné povolanie tak, že používajú výsledky svojej duševnej tvorivej činnosti (spisovatelia, autori vynálezov, hudobníci, dramatickí umelci, výtvarní umelci atď.), pretože tieto slobodné povolania nespadajú pod definíciu podnikateľa v Obchodnom zákonníku.
• Registrácia na Daňovom úrade SR - kvôli prideleniu daňového identifikačného čísla. Príslušník slobodného povolania sa musí zaregistrovať u miestne príslušného správcu dane do 30 dní. Správca dane pridelí DIČ a vydá o tom osvedčenie. Príslušník slobodného povolania sa stáva daňovým subjektom. Ak nie je registrovaný ako platiteľ DPH, musí DIČ uvádzať na všetkých dokladoch.
• Prihlásenie do zdravotnej poisťovne - ide o nahlásenie zmeny kategórie platiteľa poistenia. Príslušník slobodného povolania je povinný do 8 dní od pridelenia IČO oznámiť zdravotnej poisťovni zmenu platiteľa. Odvody na zdravotné poistenie je povinný platiť od prvého dňa začiatku podnikania.
• Prihlásenie do Sociálnej poisťovne - ak fyzická osoba ešte nevykonávala slobodné povolanie, ani živnosť, nie je potrebné ísť do Sociálnej poisťovne nahlásiť začiatok podnikania. Sociálne poistenie je v prvom roku podnikania len dobrovoľné, v ďalších rokoch závisí od dosiahnutých príjmov z podnikania.

Hoci slobodné povolanie nie je živnosť, podlieha legislatíve, ako napríklad:

• Zákon č. 580/2004 Z. z o zdravotnom poistení.
• Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.
• Zákon č. 461/2003 Z. z o sociálnom poistení.
• Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.

Zdravotné poistenie

Podľa zákona č. 580/2004 Z. z o zdravotnom poistení má príslušník slobodného povolania na účely zdravotného poistenia postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby. Je teda povinný prihlásiť sa do zdravotnej poisťovne. Minimálna výška odvodov, ktoré musí platiť do zdravotnej poisťovne, je od 1.1.2013 55,02 €.

Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku

Sociálne poistenie

Novelou zákona od 1.1.2012 získali príslušníci slobodných povolaní na účely sociálneho poistenia postavenie samostatne zárobkovo činných osôb. Umelci platia z aktívnych príjmov odvody do Sociálnej poisťovne od júla 2013. Ak príjmy z umeleckej činnosti za rok 2012 presiahli 4 078,68 EUR (hranica pre vznik povinného poistenia SZČO), vzniká od 1. júla 2012 povinné sociálne poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby. Minimálna výška odvodov, ktoré musí platiť do sociálnej poisťovne (pri prekročení ročného príjmu 4 078,68 EUR ), je od 1.1.2013 130,27 €.

Daň z príjmov

Príjmy zo slobodného povolania patria podľa § 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov medzi príjmy z podnikania a príjmy z inej samostatne zárobkovej činnosti. Príslušník slobodného povolania je povinný prihlásiť sa na miestne príslušný daňový úrad, ktorý mu pridelí daňové identifikačné číslo (DIČ) kvôli odvodu dane z príjmov v daňovom priznaní.

Daňové priznanie

V roku 2012 bola výška paušálnych daňovo uznaných výdavkov ohraničená iba percentom z príjmov, v roku 2013 sú už ohraničené aj absolútnou hodnotou v maximálnej výške 5040 € ročne. V prípade, že príslušník slobodného povolania poberá príjmy iba časť zdaňovacieho obdobia, uplatňuje paušálne výdavky maximálne do výšky 420 € mesačne).

Druhou možnosťou je uplatňovanie skutočných (preukázateľných) daňových výdavkov na zníženie základu dane. Základným kritériom pri rozhodovaní medzi uplatňovaním daňových výdavkov alebo paušálnych výdavkov je výška skutočných výdavkov. Pri skutočných výdajoch musí príslušník slobodného povolania viesť peňažný denník na evidenciu príjmov a výdajov v časovom slede, zásobách a pohľadávkach.

Daň z pridanej hodnoty (DPH)

Ak dosiahne príslušník slobodného povolania za 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov obrat 49 790 eur, musí sa registrovať aj ako platca DPH.

Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na nové auto

eKasa a slobodné povolanie

Pokiaľ ide o originálne produkty a obrazy, kedy každý kus je originál, používate výsledky Vašej tvorivej duševnej činnosti, ide o výkon činnosti slobodného povolania (umelca) na základe autorského zákona a príslušnej zmluvy. K podnikaniu v tejto oblasti nie je potrebné si otvárať živnosť, nakoľko činnosť umelca nie je živnosťou. Identifikačné číslo (IČO) mať udelené nebudete, nakoľko Vám ho nemá kto prideliť. IČO Vám neudelí ani Štatistický úrad SR, nakoľko ten udeľuje IČO iba na základe žiadosti povinných osôb, ktoré vedú zdrojové registre. Platiteľom DPH sa stanete až v prípade, ak za 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov budete mať obrat 49 790 eur.

Legalizácia predaja handmade výrobkov

Ak chcete svoje handmade výrobky predávať, je podľa zákona vašou povinnosťou svoj predaj legalizovať. Ale čo je výhodnejšie? Stať sa slobodným umelcom? Založiť si živnosť alebo prejsť priamo k s.r.o.? Každá z foriem má svoje výhody aj nevýhody. Jedno však majú spoločné. Čakajú na vás administratívne a byrokratické povinnosti, ktoré si musíte splniť. Aj keď na začiatku celý proces vyzerá desivo, krok po kroku ho určite zvládnete aj vy.

Aká forma podnikania je najvýhodnejšia? (Živnosť, s.r.o.)

Všeobecná odpoveď na túto otázku neexistuje. Každá forma má svoje výhody aj nevýhody. Záleží od vašej východiskovej situácie. Budete popri predaji svojich výrobkov ďalej pracovať? Ste na materskej / rodičovskej? a pod. Slobodný umelec nemôže byť každý. Väčšina handmade výrobkov patrí do živnosti. Zjednodušene: ste umelec (maliar, sochár, zlatník a pod.) či remeselník? Môžete byť slobodný umelec. Slobodný umelec má rovnaké daňové a odvodové povinnosti ako živnostník. Moja rada je aby ste zvážili, ktorá forma je pre vás dnes a bude aj v budúcnosti najvýhodnejšia.

Predaj z dvora vs. predaj handmade výrobkov

Predaj z dvora je predaj výrobkov, ktoré ste doma dopestovali a máte navyše. Predaj handmade výrobkov medzi ne nepatrí. To ako sa vám v podnikaní bude dariť, závisí len od vašej snahy a od kvality vašich výrobkov. Ak sa rozhodnete predávať svoje výrobky, musíte rátať s tým, že to môže ale aj nemusí vyjsť. A úspech nepríde zo dňa na deň. Podnikanie je proces, ktorý nejaký čas trvá. U každého je ten čas iný. Ale ak je to naozaj váš sen, mali by ste do toho určite ísť. Pretože človek väčšinou ľutuje to čo nespravil, ako to čo spravil. A svoje podnikanie môžete kedykoľvek prerušiť alebo úplne zrušiť.

Príklady z praxe

Zora sa rozhodla, že by sa chcela stať živnostníčkou. Počula, že je to jednoduchý a lacný spôsob ako začať podnikať. Na živnostenskom úrade jej však vysvetlili, že využívanie výsledkov tvorivej duševnej činnosti ich autormi, nie je oblasť, na ktorú sa udeľuje živnosť. Podľa živnostenského zákona ide o tzv. slobodné povolanie, na ktoré sa uplatňujú iné pravidlá.

Pre výkon väčšiny slobodných povolaní, aké vykonávajú napríklad advokáti, notári alebo veterinári musia byť splnené určité pravidlá. V prvom rade musia tieto osoby dosiahnuť vzdelanie v príslušnom odbore (napríklad u advokáta podmienka úspešne ukončiť vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore právo) a následne sa stať členom profesijnej organizácie (Slovenská advokátska komora, Komora veterinárnych lekárov Slovenskej republiky a iné), čo sa spája s ďalšími podmienkami - úspešné absolvovanie prípadnej skúšky, ako aj dodržiavanie interných pravidiel tej ktorej komory. Tu si je však potrebné dať pozor. Zora, Mária, Lenka, ale aj všetci ďalší autori, ktorí vykonávajú svoju činnosť v zmysle Autorského zákona, kde výsledkom ich činnosti je dielo z oblasti literatúry, umenia alebo vedy, nemusia na výkon takého slobodného povolania spĺňať žiadne z vyššie uvedených podmienok, dokonca nemajú ani povinnosť byť členom žiadneho orgánu záujmovej samosprávy. Výkon tohto slobodného povolania je preto veľmi jednoduchý a nie je podmienený nijakým členstvom, registráciou ani vzdelaním.

Podľa Autorského zákona je osoba, ktorá osobne podá umelecký výkon tak, že spieva, hrá, predvádza, prednáša alebo inak tvorivo vykonáva umelecké dielo výkonný umelec. Ako napríklad výkonná umelkyňa Zora, ktorá začne ponúkať svoje služby a zaspieva si na zopár menších koncertoch a festivaloch, za ktoré jej bude vyplatený honorár. S platiteľom odmeny uzavrie zmluvu podľa Autorského zákona a keďže okrem honorárov iný príjem nemá, uzavrie s ním rovno aj písomnú dohodu, že honorár, ktorý jej bude vyplatený už bude zdanený, teda platiteľ za ňu vykoná zrážku.

Mária sa herectvu venuje na plno - okrem predstavení v divadle hrá aj v rôznych detských predstaveniach a skúsila si už aj menšiu filmovú rolu. Zmluvy má, rovnako ako Zora, uzavreté podľa Autorského zákona, avšak na rozdiel od Zory dostáva honorár od spoločností v nezdanenej forme, pretože s platiteľom odmeny uzavrela dohodu, že jej bude odmenu vyplácať nezdanenú bez uplatnenia zrážkovej dane a Zora si tak vysporiada svoje daňové povinnosti sama vo svojom daňovom priznaní. V prvom rade bude povinná vykonať na finančnej správe registráciu, výsledkom ktorej bude pridelenie daňového identifikačného čísla (DIČ). Pod týmto DIČ následne bude povinná podať daňové priznanie typu B, do ktorého však obsiahne iba príjem z tých honorárov, ktoré neboli zdanené na základe písomnej dohody o neuplatnení zrážkovej dane. Zora aj Mária majú platobné povinnosti aj voči zdravotnej a sociálnej poisťovni.

Lenka ako mnoho novodobých podnikateľov vo veľkom využívala sociálne siete na svoju propagáciu. Na Instagrame zverejňovala svoje výtvory a jednotlivé obrazy tvorila na základe zmluvy o dielo podľa Autorského zákon a Občianskeho zákonníka. Keďže sa jej objednávky začali kopiť, premýšľala nad predajom obrazov vo veľkom. S predajom obrazov by rada spojila aj organizovanie výstav, po prípade ďalšie služby ako lekcie maľovania. Založenie s.r.o. pre ňu síce znamená nákladnejší začiatok podnikania, no v prípade rôznorodosti poskytovaných služieb, ktoré sa nevzťahujú výlučne len na použitie jej diela je takáto forma podnikania nevyhnutná.

Zora, Mária aj Lenka nesmú zabúdať, že aj ich umelecké výkony a vytváranie diel musia brať rovnako seriózne, ako akýkoľvek iný druh podnikania. Pre ďalšie narábanie s ich dielami a výkonmi, akými je ich rozmnožovanie, predávanie, vystavovanie, musia udeliť súhlas, teda licenciu. Dôležité tiež je, či udelená licencia je alebo nie je výhradná. Po udelení nevýhradnej licencie môžu na použitie svojho diela uložiť licenciu aj ďalším osobám. Naopak pri výhradnej licencii, má nárok na použitie diela len tá osoba, ktorej licenciu udelia. Licenčná odmena má tiež svoje ďalšie osobitosti a výhody. Jednou z nich je, že ak sa s platiteľom licenčnej odmeny dohodnete, že Vám vyplatí odmenu bez uplatnenia zrážkovej dane a takúto odmenu si zdaníte samé vo vlastnom daňovom priznaní, tak si môžete značne ponížiť daňovú povinnosť vďaka uplatneniu paušálnych výdavkov.

Daňové aspekty príjmov slobodných povolaní

Príjmy z výkonu činností, ktoré majú charakter slobodného povolania, sa pre účely dane z príjmov zaraďujú medzi príjmy podľa § 6 zákona o dani z príjmov, a to v závislosti od právneho predpisu (resp. uzatvorenej zmluvy), v zmysle ktorého daňovník s výkonom slobodného povolania činnosť vykonáva.

• príjmy podľa § 6 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov - príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov, napr.
• príjmy podľa § 6 ods. 2 zákona o dani z príjmov - príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti.
• príjmy podľa § 6 ods. 2 písm. z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu, pri ktorých daňovník uplatnil postup podľa § 43 ods. 14 zákona o dani z príjmov (t. j. uzatvoril s platiteľom dane písomnú dohodu o nevyberaní dane zrážkou) a z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych diel a iných diel na vlastné náklady podľa zákona č. 185/2015 Z. z.
• príjmy podľa § 6 ods. 2 písm.
• príjmy z činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním (napr. príjmy podľa § 6 ods. 2 písm.
• príjmy znalcov a tlmočníkov za činnosť podľa osobitného predpisu (zákon č. 382/2004 Z. z.
• príjmy podľa § 6 ods. 2 písm.
• príjmy podľa § 6 ods. 2 písm.
• príjmy z činnosti športovca alebo športového odborníka podľa zákona č. 440/2015 Z. z.
• príjmy podľa § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov vyplácané podľa § 65 zákona č. 185/2015 Z. z. (autorský zákon); príjmami z použitia diela a použitia umeleckého výkonu sú príjmy za udelenie súhlasu za použitie diela a súhlasu na použitie umeleckého výkonu, ak nepatria do príjmov uvedených v § 6 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov, pri ktorých daňovník uplatnil postup podľa § 43 ods. 14 zákona (t. j. Príjmy, ktoré majú charakter slobodného povolania a zaraďujú sa medzi príjmy z podnikania podľa § 6 ods. 1 a príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 2 zákona o dani z príjmov, sú na daňové účely považované za tzv. Príjmy, ktoré majú charakter slobodného povolania a zaraďujú sa medzi príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov, sú na daňové účely považované za tzv.

Zaradenie príjmov daňovníka, ktoré majú charakter príjmov z výkonu slobodného povolania, podľa jednotlivých druhov má vplyv na ich delenie na tzv. Z príjmov z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov a z príjmov z použitia diela a z použitia umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. Daň zrážkou sa nevyberie, len ak sa daňovník vopred písomne dohodne s platiteľom dane o nevyberaní dane zrážkou. Takúto dohodu je platiteľ dane povinný oznámiť správcovi dane najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom bola uzavretá. Oznámenie o uzatvorení dohody s autorom o nevyberaní dane zrážkou je platiteľ dane povinný podať na predpísanom tlačive, ktorého vzor určilo finančné riaditeľstvo, a ktoré je zverejnené na webovej stránke finančnej správy. príjem sa pred uplatnením zrážkovej dane [podľa § 43 ods. 5 písm. b) zákona o dani z príjmov] zníži o zrazený príspevok podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 13/1993 Z. z.

Lehota na podanie daňového priznania

Fyzická osoba, ktorá je podnikateľom podľa § 2 ods. Lehota na podanie daňového priznania k dani z príjmov za rok 2025 je stanovená do 31. Daňovníkovi, ktorý je povinný podať daňové priznanie po uplynutí zdaňovacieho obdobia v lehote podľa § 49 ods. oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa § 49 ods. oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa § 49 ods. Ak v priebehu zdaňovacieho obdobia daňovník ukončil výkon slobodného povolania, resp. prestal poberať príjmy z výkonu slobodného povolania, lehota na podanie daňového priznania zostáva nezmenená. Daňové priznanie sa podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Lehota na podanie daňového priznania za rok 2025 je do 31.

#

tags: #slobodny #umelec #povinnosti #a #prava