
Vklad spoločníka do obchodnej spoločnosti, okrem akciovej spoločnosti, sa vyjadruje jednou sumou ako podiel na spoločnosti. Všeobecná definícia je obsiahnutá v § 61 Obchodného zákonníka (OZ), ktorý zahŕňa základné ustanovenia pre všetky obchodné spoločnosti a družstvá.
Vklad spoločníka predstavuje majetok, ktorý sa spoločník zaviazal vložiť do spoločnosti a podieľať sa ním na výsledku hospodárenia spoločnosti. Môže ísť o peňažný alebo nepeňažný vklad. Nepeňažným vkladom môže byť len majetok, ktorého hodnota sa dá určiť v peniazoch.
Pri založení spoločnosti peňažnými vkladmi je účtovanie pomerne jednoduché. Zvyčajne ide o vloženie peňažnej sumy na osobitný účet v banke zriadený správcom vkladu alebo predstavenstvom. Ak sa spoločník zaviaže k peňažnému vkladu v cudzej mene do tuzemskej spoločnosti, cudzia mena sa ocení kurzom NBS ku dňu upísania vkladu. Pri splatení vkladu vložením na devízový účet sa použije na prepočet kurz NBS ku dňu splatenia vkladu.
Pri nadobudnutí majetku z titulu prijatia vkladu do obchodnej spoločnosti je dôležité osobitné vymedzenie vstupnej ceny pre daňové účely pre účely odpisovania a vyradenia majetku z účtovníctva, upravené v § 25 ods.
Peňažné vyjadrenie súhrnu všetkých peňažných aj nepeňažných vkladov je v spoločnosti, ktorá vklady prijíma, základným imaním (ZI). Základné imanie sa povinne vytvára v akciovej spoločnosti a v spoločnosti s ručením obmedzeným a jeho výška sa zapisuje do obchodného registra. Pri novozaloženej spoločnosti alebo obchodnej spoločnosti už existujúcej sú prijaté vklady súčasťou vlastného kapitálu.
Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily
Zvýšenie základného imania upísaním nových akcií môže nastať až vtedy, keď akcionári splatili emisný kurz všetkých skôr upísaných akcií. Takéto zvýšenie základného imania sa nazýva aj efektívne, pretože spoločnosť získa nové zdroje financovania.
Možnosť zníženia ZI v akciovej spoločnosti je upravená v § 211 až § 216 OZ. Rozhoduje o ňom valné zhromaždenie 2/3 väčšinou hlasov prítomných akcionárov. Účelom zníženia základného imania je v podstate získanie určitých zdrojov (napr. prevod do iného použiteľného fondu) alebo vysporiadanie straty (zúčtovanie zníženia so stratou).
Vklad spoločníka do obchodnej spoločnosti u spoločníka obchodnej spoločnosti a družstva, s výnimkou a. s., sa vyjadruje jednou sumou ako podiel na spoločnosti. Jeho všeobecná definícia je v § 61 OZ, ktorý obsahuje základné ustanovenia pre všetky obchodné spoločnosti a družstvo. Podiel je miera účasti na čistom obchodnom imaní spoločnosti.
Obchodný zákonník zakotvuje aj situácie, v ktorých vzniká spoločníkovi povinnosť prispieť na úhradu straty spoločnosti. Podľa ustanovenia § 121 zákona č. 513/1991 Zb. o Obchodnom zákonníku, spoločenská zmluva môže určiť, že ak strata spoločnosti presiahne výšku nerozdeleného zisku z minulých rokov a rezervného fondu, spoločníci sú povinní zložiť príspevok na úhradu strát spoločnosti.
Pokiaľ dôjde ku kumulatívnemu splneniu vyššie uvedených podmienok vzniká spoločníkovi príplatková povinnosť.
Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku
Financovanie spoločnosti nemusí byť len o základnom imaní alebo úveroch. Spoločníci majú možnosť posilniť firmu prostredníctvom kapitálového fondu z príspevkov. Ide o praktický nástroj, ktorý prináša firme stabilitu a flexibilitu.
Ide o vlastné zdroje spoločnosti, ktoré poskytli spoločníci nad rámec základného imania. Nepovažuje sa za pôžičku ani za vklad do základného imania. Jeho hlavným účelom je posilniť finančné zdravie spoločnosti alebo podporiť konkrétny projekt.
Môže vzniknúť už pri založení spoločnosti, kedy jeho vytvorenie schvaľujú zakladatelia. Je možné ho vytvoriť aj počas trvania spoločnosti, v takom prípade o ňom rozhoduje valné zhromaždenie. Príspevky môžu byť peňažné aj nepeňažné (napr. majetok, pohľadávky). Príspevok sa považuje za splatený až v momente jeho reálneho poskytnutia spoločnosti.
V prípade, ak je spoločnosť v kríze (je v úpadku, hrozí jej úpadok alebo pomer vlastného imania k záväzkom klesne pod 8 %), nie je možné použiť kapitálový fond z príspevkov na prerozdelenie medzi spoločníkov. Pri prerozdelení musí byť zverejnené oznámenie v Obchodnom vestníku minimálne 60 dní vopred.
Rezervný fond slúži na krytie strát spoločnosti. Povinnosť vytvárať rezervný fond majú kapitálové spoločnosti, teda s.r.o. a a.s.
Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na nové auto
Časový okamih tvorby rezervného fondu je ponechaný relatívne na vôli s.r.o. Tá si môže v spoločenskej zmluve určiť, kedy a v akej výške vytvorí rezervný fond. Ten môže vytvoriť už pri svojom vzniku (do roku 2002 platilo, že s.r.o. musela vytvoriť rezervný fond už pri svojom vzniku). Ak ho nevytvorí už pri svojom vzniku, musí ho vytvoriť najneskôr z prvého čistého zisku vykázaného v riadnej účtovnej závierke.
Ak spoločenská zmluva neurčuje inak, možno rezervný fond použiť iba na krytie strát spoločnosti.
Rozdelenie zisku a vysporiadanie straty pripadá podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka do právomoci valného zhromaždenia. Návrh na rozdelenie predkladá podľa Obchodného zákonníka štatutárny orgán spoločnosti (v akciovej spoločnosti predstavenstvo, v s. r. o. konateľ).
V akciovej spoločnosti (ale aj v spoločnosti s ručením obmedzeným, družstve) platí pre účtovanie rozdelenia zisku pravidlo: Výsledok hospodárenia sa v jednom roku zistí a zdaní v prípade zisku a v nasledujúcom roku sa rozdelí.
O rozdelení zisku v s. r. o. je oprávnené rozhodovať len valné zhromaždenie spoločníkov (pozri § 125 Obch. zákonníka). Podľa § 128 Obch. zákonníka sa valné zhromaždenie musí uskutočniť najmenej jedenkrát za rok.
tags: #príspevok #spoločníka #na #krytie #strát #spoločnosti