Príspevok z ÚP podľa § 60 Zdaňovanie

Úvod

Starobné dôchodkové sporenie (SDS) v II. pilieri prešlo od 1. septembra 2012 zmenami, ktoré ovplyvnili výšku príspevkov sporiteľov. Zavedenie dobrovoľných príspevkov na SDS umožnilo sporiteľom navýšiť si svoje dôchodkové úspory. Tento článok sa zameriava na daňové aspekty dobrovoľných príspevkov na SDS, povinnosti zamestnávateľa a postup pri ich odvádzaní. Právny stav je analyzovaný v rozsahu od 1. januára do 31. decembra.

Dobrovoľné príspevky na SDS a ich vplyv

Od 1. januára mali všetci sporitelia zúčastnení na starobnom dôchodkovom sporení v II. pilieri možnosť platiť dobrovoľné príspevky na SDS. Tieto príspevky zvyšujú dôchodkové úspory sporiteľov v II. pilieri a ovplyvňujú výšku dôchodku vyplácaného z II. piliera. Dôležité je, že neovplyvňujú obdobie povinnosti sporiť na dôchodok v II. pilieri, čo je podmienka vzniku nároku na dôchodok z II. piliera (podľa § 30 ZSDS je to podmienka dovŕšenia dôchodkového veku podľa ZSP a získania najmenej 10 rokov starobného dôchodkového sporenia v II. pilieri).

Daňové zvýhodnenie dobrovoľných príspevkov

Dobrovoľné príspevky na SDS boli daňovo zvýhodnené v rámci limitu ustanoveného podľa ZDP až do daňového obdobia roku 2016. V § 2 písm. w) ZDP sa ustanovil pojem dobrovoľný príspevok na SDS. Je ním príspevok podľa § 20 písm. b) ZSDS, ktorý predstavuje novú nezdaniteľnú časť základu dane daňovníka podľa § 11 ods. 8 ZDP do 31. decembra 2016.

Nezdaniteľnou časťou základu dane je suma preukázateľne zaplatených dobrovoľných príspevkov na SDS, a to najviac do výšky 2 % zo základu dane (čiastkového základu dane) daňovníka zisteného z jeho príjmov podľa § 5 alebo podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, alebo zo súčtu čiastkových základov dane z týchto jeho príjmov. Podmienkou je, aby suma dobrovoľných príspevkov na SDS na účely uplatnenia NČZD nepresiahla výšku 2 % zo 60-násobku priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR zistenej ŠÚ SR v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa zisťuje základ dane.

Dohoda s DSS a povinnosti zamestnávateľa

Podmienkou pre platenie dobrovoľných príspevkov na SDS je uzatvorenie dohody s príslušnou DSS o platení dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie. Ak sa sporiteľ rozhodne platiť príspevky sám za seba, zasiela ich na účet príslušnej DSS.

Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily

Za zamestnanca odvádza podľa § 26 ods. 3 ZSDS dobrovoľný príspevok na SDS jeho zamestnávateľ, ak sa na tom so zamestnancom dohodol. Podľa § 65 ZSDS je zamestnávateľ povinný so zamestnancom o tom uzatvoriť písomnú dohodu a spolu s každou platbou zasielať príslušnej DSS rozpis dobrovoľných príspevkov za jeho zamestnancov v štruktúre, ktorú ustanovuje príloha vyhlášky. Vykonávacím predpisom MPSVR SR je pre rok 2013 vyhláška MPSVR SR č. 16/2013 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o písomnej dohode o odvádzaní dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie zamestnávateľom za zamestnanca a o rozpise dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie. Táto vyhláška nadobudla účinnosť 1. februára.

Ak sa sporiteľ dohodne so zamestnávateľom, že dobrovoľné príspevky na SDS za sporiteľa (zamestnanca) bude zasielať zamestnávateľ, tak zamestnávateľ je povinný postupovať podľa vykonávacieho predpisu MPSVR SR k spôsobu zasielania dobrovoľných príspevkov na SDS zamestnávateľom do príslušnej DSS.

Zamestnávateľ musí:

• Postupovať podľa § 38 ods. 4 ZDP a zohľadniť zaplatené dobrovoľné príspevky ako NČZD až pri ročnom zúčtovaní za rok 2013.
• Rozčleniť podľa § 39 ods. 2 písm. f) bod 7 ZDP na mzdovom liste zamestnanca sumu pri evidovaní príspevku na starobné dôchodkové sporenie na dve sumy, a to na sumu povinného príspevku a sumu dobrovoľného príspevku.
• Uviesť na výplatnom lístku zamestnanca za príslušný kalendárny mesiac sumu príspevku na SDS, ktorú zamestnávateľ zamestnancovi zrazil z jeho zúčtovanej čistej mzdy.

Ak zamestnanec neinformuje svojho zamestnávateľa o uzatvorení zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení a platení dobrovoľných príspevkov podľa ZSDS, tak zamestnávateľ nie je povinný odvádzať dobrovoľné príspevky za zamestnanca.

Postup zamestnávateľa pri zasielaní príspevkov

Zamestnávateľ zasiela príslušnej DSS rozpis dobrovoľných príspevkov na SDS elektronickým prenosom dát bezpečnou komunikáciou chránenou prostredníctvom protokolu podľa § 9 písm. d) výnosu MF SR č. 312/2010 Z. z. Údaje nevyhnutné na identifikáciu platby dobrovoľných príspevkov na SDS sú skutočnosťou potrebnou na ich odvádzanie. Súhlas zamestnanca s ich poskytovaním zamestnávateľom príslušnej DSS je súčasťou písomnej dohody so zamestnávateľom podľa § 65 ods.

Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku

Zamestnávateľ realizuje odvod dobrovoľných príspevkov na SDS do II. piliera dôchodkového sporenia podľa vyhlášky MPSVR SR č. 16/2013 Z. z. Zo znenia vyhlášky vyplýva, že ak zamestnávateľ zamestnáva zamestnancov, ktorí sú zúčastnení na sporení v II. pilieri, tak:

• ak zamestnáva nižší počet takýchto zamestnancov, môže zasielať príspevky za každého zamestnanca formou individuálnej platby.
• spolu s každou hromadnou platbou zasiela aj rozpis dobrovoľných príspevkov na SDS za zamestnancov v štruktúre stanovenej vo vyhláške podľa vzoru rozpisu uvedeného vo vyhláške.

Príklad

Spoločnosť s ručením obmedzeným zamestnáva 17 zamestnancov. Jeden z nich požiadal mzdovú účtovníčku, aby mu zrážala zo mzdy sumu 20 € a odvádzala ju do II. piliera dôchodkového sporenia do jeho príslušnej DSS. Zamestnancom odvádzajú príspevky do III. piliera.

Zamestnávateľ zúčtuje zamestnancovi za mesiac 6/2013 hrubý mesačný príjem v sume 1 000 €. Tento príjem je vymeriavacím základom na účely sociálneho a zdravotného poistenia. Zamestnanec má u zamestnávateľa podpísané vyhlásenie na zdanenie príjmov podľa ZDP, v ktorom si uplatňuje nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a daňový bonus na svoju nezaopatrenú dcéru. Zamestnanec aj zamestnávateľ majú od roku 2010 podpísané zmluvy s doplnkovou dôchodkovou sporiteľňou. Zamestnanec preto platí príspevok do III. piliera. Od 1. júna 2013 má zamestnanec účinnú dohodu so svojou príslušnou DSS, na základe ktorej platí dobrovoľné príspevky na SDS, a dohodu so zamestnávateľom, že bude tieto dobrovoľné príspevky na SDS zaňho z jeho čistej mzdy zrážať a odvádzať do jeho príslušnej DSS. Zamestnanec má dohodu s príslušnou DSS uzatvorenú tak, že jeho dobrovoľné príspevky na DSS do II. piliera sú vo výške 20 €.

V tomto prípade zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi sumu 740,31 €. suma 120 € bude nižšia, teda nepresiahne 2 % zo základu dane daňovníka (ide o základ dane zistený z príjmov podľa § 5 alebo podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, alebo zo súčtu čiastkových základov dane z týchto príjmov). Zamestnávateľ zasiela príslušnej DSS rozpis dobrovoľných príspevkov na SDS elektronickým prenosom dát v štruktúre určenej vyhláškou. Toto neplatí, ak zamestnávateľ zasiela platbu dobrovoľných príspevkov na SDS za každého zamestnanca samostatne.

Príspevok z Úradu Práce a zdaňovanie

Kompenzačný príspevok na stravovanie a invalidný dôchodok

Ak manželka poberá zo Sociálnej poisťovne invalidný dôchodok a z úradu práce kompenzačný príspevok na stravovanie, je dôležité správne posúdiť, či sa tento príspevok zahrňuje do základu dane. Kompenzačné príspevky z úradu práce nepodliehajú dani. Od dane sú oslobodené aj peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia v súlade s §9 ods. 2 písm. b) Zákona o dani z príjmov (ďalej len „ZDP“). Do predmetnej kategórie spadá aj príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov na stravovanie, ktorý manželke vypláca Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.

Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na nové auto

Na druhej strane, za účelom výpočtu nároku na nezdaniteľnú časť základu dane na manželku je potrebné sumu vypočítanú na základe výšky základu dane z tzv. „aktívnych“ príjmov (pozn. zo zamestnania, z podnikania a z inej SZČ) ponížiť o vlastný príjem manželky, v súlade s §11 ods. 4 ZDP. Podľa §11 ods. 4 písm. b) ZDP do vlastného príjmu manželky sa započítava akýkoľvek príjem, aj keď je od dane oslobodený, okrem zamestnaneckej prémie, daňového bonusu, zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť a okrem štátnych sociálnych dávok a štipendia poskytnutého študentovi, ktorý sa sústavne pripravuje na budúce povolanie. Je dôležité vedieť, či sa predmetný príspevok považuje za štátnu sociálnu dávku alebo nie.

Príspevky a dotácie pre podnikateľov

Ak podnikateľ FO uplatňuje paušálne výdavky podľa § 6 ods. 10 ZDP, paušálne výdavky vo výške 60 % sa štandardne počítajú len z o zdaniteľných príjmov. Prijatý príspevok/dotácia nie je zdaniteľný príjem (rovnako ako aj v predchádzajúcich prípadoch je to príjem neovplyvňujúci základ dane) a nezahrnie sa do sumy zdaniteľných príjmov, z ktorých sa počítajú 60% výdavky. Zo sumy vypočítaných 60% daňových výdavkov nie je potrebné nič upravovať/znižovať. Ak daňovník z oslobodeného plnenia uhradil poistné a príspevky, potom toto poistné a príspevky uhradené z oslobodeného plnenia nemôže uplatniť ako daňové výdavky pri vyčíslení základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. Takže aj pri paušálnych výdavkoch by sme mali poistné SP a preddavky na ZP vylúčiť z výdavkov a navyšiť tým základ dane.

Pre daňovníka fyzickú osobu, ktorý uplatňuje pri vykazovaní základu dane preukázateľné daňové výdavky a ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 je špecifickým spôsobom upravené zahrňovanie dotácií do základu dane v § 17 ods. 3 písm. h).

Daňovník, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 do základu dane zahrnie dotácie v tom zdaňovacom období, v ktorom sa do základu dane zahrnul aj výdavok hradený z tejto dotácie. Dotácia , podpora a príspevok, ktoré príjme daňovník, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. Uvedené platí aj vtedy, ak tento daňovník v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k použitiu týchto prostriedkov zmení spôsob uplatňovania výdavkov na spôsob podľa § 6 ods. 10 zákona, t. j. ak v roku čerpania dotácie uplatní paušálne výdavky.

Ak daňovník v roku prijatia dotácie (napr. rok 2024) uplatňoval preukázateľné výdavky a viedol jednoduché účtovníctvo, zahŕňal v súlade s ustanovením § 17 ods. Ak daňovník v nasledujúcom zdaňovacom období roku 2025 bude uplatňovať výdavky percentom z príjmov za splnenia podmienok uvedených v ustanovením § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov, bude pri zahrňovaní dotácie do základu dane pokračovať spôsobom v súlade s ustanovením §17 ods. 3 písm. h) zákona o dni z príjmov, t. Do základu dane sa nezahŕňa dotácia, podpora a príspevok u daňovníka, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva v zdaňovacom období, v ktorom ich prijal, ak neboli použité na úhradu daňových výdavkov, tieto príjmy nepoužité na úhradu daňových výdavkov sú zahrnované do základu dane postupne vo výške odpisov majetku nadobudnutého z týchto príjmov alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitej dotácie, podpory a príspevku na obstaranie odpisovaného majetku, resp.

Príklady zdaňovania dotácií

• Daňovníkovi v roku 2025 bola poskytnutá dotácia na začatie podnikania (na bežné prevádzkové výdavky) vo výške 3 500 eur. Daňovník v roku 2025 účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva. V roku 2025 daňovník použil dotáciu vo výške 2 300 eur. Zvyšnú časť dotácie plánuje použiť v roku 2026. Daňovník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva, ktorý poskytnutú dotáciu celú nepoužil na úhradu výdavkov v roku 2025, do základu dane za rok 2025 zahrnie dotáciu len vo výške jej čerpania v roku 2025, t. j. sumu 2 300 eur. Do daňových výdavkov za zdaňovacie obdobie roku 2025 zahrnie výdavky hradené z poskytnutej dotácie vo výške 2 300 eur. Dopad na daň v roku 2025 je neutrálny.
• Daňovníkovi účtujúcemu v sústave jednoduchého účtovníctva bola poskytnutá v roku 2025 dotácia na obstaranie stroja vo výške 4 600 eur, ktorý v roku prijatia dotácie aj zakúpil a zaradil do používania. Nakoľko ide o odpisovaný majetok a daňovník vedie jednoduché účtovníctvo, daňovník zahrnie prijatú dotáciu do základu dane v roku 2025 vo výške zodpovedajúcej ročnému odpisu hmotného majetku, uplatnenému do daňových výdavkov v roku 2025.
• Daňovník, ktorý v roku 2024 účtoval v sústave jednoduchého účtovníctva získal v tomto roku dotáciu na prevádzkové účely vo výške 2 500 eur. V roku 2024 ju čerpal len vo výške 1 000 eur. V roku 2025 sa rozhodol uplatniť výdavky percentom z príjmov, pričom v roku 2025 dotáciu vyčerpal vo výške 1 200 eur. Nakoľko daňovník v roku 2024, v roku v ktorom dotáciu prijal, účtoval v sústave jednoduchého účtovníctva, pri zahrňovaní dotácie postupoval podľa § 17 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov. Do základu dane za rok 2024 zahrnul poskytnutú dotáciu vo výške je čerpania, t. j. vo výške 1 000 eur. V takomto spôsobe zahrňovania dotácie do základu dane daňovník pokračuje počas doby čerpania dotácie, a to aj vtedy, ak v roku 2025 zmenil spôsob uplatňovania výdavkov na spôsob podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov (ak uplatnil v roku 2025 výdavky percentom z príjmov). V roku 2025 zahrnie dotáciu do základu dane vo výške čerpania, t. j.

Zrušenie živnosti a zdaňovanie príspevku

Živnostníčka dostala z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny dotáciu na chránenú dielňu (na prevádzkové účely). Dotácia jej bola pripísaná na účet v roku 2024 vo výške 9000 eur. Časť z dotácie vo výške 5000 eur použila hneď v prvom roku podnikania (v roku 2024) a suma 5000 eur bola položkou zvyšujúcou základ dane za rok 2024, nakoľko daňovníčka v roku 2024 uplatňovala skutočné preukázateľné výdavky. V roku 2025 živnostníčka zrušila živnosť zo zdravotných dôvodov. Je nepoužitá časť príspevku vo výške 4000 eur položkou zvyšujúcou základ dane za rok 2025, alebo ide o príjem, ktorý sa nezdaňuje? Ak je položkou zvyšujúcou základ dane v roku 2025, môže si živnostníčka uplatniť paušálne výdavky vo výške 60% z úhrnu príjmov za rok 2025?

Spôsob úpravy základu dane u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva, ktorý skončí podnikanie, je ustanovený v § 17 ods. 8 písm. a) zákona o dani z príjmov. Aj keď z citovaného ustanovenia priamo nevyplýva, že v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k skončeniu podnikania je daňovník povinný zahrnúť do základu dane aj dotáciu, príspevok alebo podporu alebo ich zostávajúcu časť, ak neboli zahrnuté do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach, podľa § 17 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov, dotácia, príspevok a podpora predstavujú zdaniteľný príjem. Z uvedeného dôvodu aj takáto dotácia, príspevok alebo podpora alebo ich časť sa zahrnie do základu dane, a to najneskôr ku dňu, v ktorom daňovník skončí podnikanie, za predpokladu, že tento príjem nie je povinný daňovník vrátiť do štátneho rozpočtu. Príspevok, ktorý daňovník nepoužil na určený účel (skončil podnikanie) a nie je povinný ho ani vrátiť, daňovník účtuje ako príjem ovplyvňujúci základ dane najneskôr ku dňu skončenia podnikania. Nakoľko ide o príjem podľa § 6 ods. 1 písm. b) (príjem zo živnosti), daňovník sa môže rozhodnúť pri tomto druhu príjmov uplatniť výdavky percentom z príjmov za splnenia podmienok podľa § 6 ods.

Príspevok na pracovného asistenta pre ZŤP

Občan (zdravotne ťažko postihnutý), ktorý podniká na základe živnostenského oprávnenia a dosahuje príjmy podľa § 6 zákona o dani z príjmov, dostáva od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny príspevok na pracovného asistenta (podľa § 59 zákona č. 5/2004 o službách zamestnanosti). Príspevok činí 150 eur mesačne. Pracovnému asistentovi vypláca odmenu vo výške 150 eur mesačne, na základe uzavretej zmluvu o pracovnej asistencii, pričom asistent nie je jeho zamestnancom, t. j. otázkou je či príspevok na pracovného asistenta prijatý od ÚPSVaR predstavuje pre ZŤP podnikateľa zdaniteľný príjem a či následne vyplatená odmena pracovnému asistentovi je považovaná za daňový výdavok.

Podľa § 9 ods. 2 písm. d) zákona č. 595/2003 z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov sú od dane oslobodené plnenia poskytované v rámci aktívnej politiky trhu práce okrem platieb prijatých v súvislosti s výkonom činností, z ktorý plynú príjmy podľa § 6 zákona o dani z príjmov.

Pre daňovníkov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva je špecifickým spôsobom upravené zdaňovanie dotácií do základu dane v § 17 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov. Podľa cit. ustanovenia do základu dane sa nezahŕňa dotácia, podpora a príspevok u daňovníka, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva v zdaňovacom období, v ktorom ich prijal, ak neboli použité na úhradu daňových výdavkov, tieto príjmy nepoužité na úhradu daňových výdavkov sú zahrnované do základu dane postupne vo výške odpisov majetku nadobudnutého z týchto príjmov alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitej dotácie, podpory a príspevku na obstaranie odpisovaného majetku, resp. Podľa § 19 ods. 2 písm. m) zákona o dani z príjmov daňovými výdavkami sú výdavky, na ktorých úhradu boli poskytnuté dotácie zahrnované do príjmov.

Pre daňovníka (podnikajúcu FO) odmena, ktorú vypláca pracovnému asistentovi na základe uzatvorenej dohody, predstavuje daňový výdavok ovplyvňujúci základ dane v roku jej úhrady. Daňovník (podnikajúca FO), ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, alebo ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods.

Príjmy pracovného asistenta uvedeného v § 59 ods. 2 písm. b ) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov dosahované z vykonávania činnosti pracovného asistenta, sa zaraďujú medzi príjmy podľa § 6 ods. ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov. Je to z dôvodu, že v súlade s § 59 ods. 7 zákona č. 5/2004 Z. z. sa uzatvára medzi pracovným asistentom a občanom so zdravotným postihnutím, ktorý je samostatne zárobkovo činná osoba, zmluva podľa Občianskeho zákonníka. Príjmami podľa § 6 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov sú aj príjmy pracovného asistenta podľa § 59 ods. 2 písm. b) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách v zamestnanosti. Pracovný asistent tieto príjmy uvádza v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby typu B v oddiele č. VI v príslušnom riadku (ods. 2 písm. b) zákona). Pri príjmoch z výkonu osobného asistenta ako pri príjmoch z výkonu pracovného asistenta je možné uplatniť výdavky percentom z príjmov vo výške 60 % z úhrnu príjmov najviac do výšky 20 000 eur ročne za predpokladu splnenia podmienok podľa § 6 ods.

Príspevok na podnikanie

Príspevok na podnikanie sú financie, ktorými štát prispeje na rozbeh podnikania. Je to taká „nenávratná pôžička“ pre živnostníkov. Túto pomoc využívajú najmä mladí ľudia, napríklad študenti s inovatívnym nápadom alebo akýkoľvek začínajúci podnikatelia. Vďaka príspevku na podnikanie nemusíte svoju ambíciu dlho odkladať.

Príspevok na začatie podnikania poskytuje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Písomnú žiadosť musíte podať v lokalite, kde plánujete podnikať. O finančnú podporu môžu požiadať len živnostníci, SZČO, ktorí podnikajú vo svojom mene a na vlastnú zodpovednosť alebo vykonávatelia poľnohospodárskej výroby (hospodárenia v lesoch a na vodných plochách). Podnikateľ môže získať plnú výšku príspevku bez akýchkoľvek znížení, 60 % alebo 40 % z maximálnej výšky. Finálna výška príspevku sa určuje na základe miery nezamestnanosti v konkrétnom kraji a celoslovenského priemeru.

Dotáciu na podnikanie môžete použiť na pokrytie počiatočných nákladov. V začiatkoch podnikania, keď ešte biznis neprináša zisk vám tento príspevok uľahčí financovanie výdavkov. Samozrejme, peniaze nemôžete míňať na čokoľvek. Výdavky zapisujete do správy a pri kontrole predkladáte úradu práce.

Podmienky pre získanie príspevku na podnikanie

• zápis v evidencii uchádzačov o zamestnanie (min. 3 mesiace)
• kontinuálne prevádzkovanie živnosti od začiatku bez prerušenia (min.
• zápis v evidencii uchádzačov o zamestnanie (min. 12 mesiacov). Toto platí, ak ste predtým ukončili alebo pozastavili svoju podnikateľskú činnosť.
• kontinuálne prevádzkovanie živnosti od začiatku bez prerušenia (min.

Postup pri žiadosti o príspevok na podnikanie

1. Navštívte úrad práce, sociálnych vecí a rodiny konkrétne oddelenie schvaľovania príspevkov na samostatnú zárobkovú činnosť.
2. Vypracujte si podnikateľský plán.3.
3. Overte si svoju pripravenosť na podnikanie absolvovaním testu. Otázky pokrývajú bežné témy živnostníkov, s ktorými sa počas podnikania stretnete. Nejde o nič zložité, test obsahuje 20 otázok a trvá 30 minút. Pri každej otázke máte na výber z 2 odpovedí - správna je vždy len jedna.
4. Na úspešné absolvovanie testu potrebujete min. 10 správnych odpovedí.6.
5. Po podpísaní dohody s úradom práce ich požiadajte o úhradu platby.
6. Posledný krok je založenie účtu v banke.

Vyplácanie príspevku prebieha v 2 fázach. Do 30 dní dostanete 60 % príspevku. Túto čiastku musíte minúť v priebehu 12 mesiacov na výdavky z vašej kalkulácie nákladov. Pravidelné informovanie úradu o čerpaní príspevku a prevádzkovaní vášho podnikania je nevyhnutné. Prvá správa sa predkladá po 12 mesiacoch. Jej obsahom sú doklady o vynaložených nákladoch za dané obdobie. Doklady a faktúry o tom, ako ste peniaze z príspevku minuli, musíte vo svojom účtovníctve evidovať po dobu 10 rokov od ukončenia záväzku s úradom o vykonávaní SZČ.

Na nenávratný príspevok pre začínajúcich podnikateľov majú nárok aj osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Podmienky ani postup podania žiadosti sa nemení. O dotáciu musia požiadať písomne na ÚPSVaR. Po získaní príspevku musí podnikateľ predložiť úradu ostatné doklady o prevádzkovaní SZČ. Ide o doklady o použití všetkých získaných financií. Urobiť tak musíte do 6 mesiacov od uzavretia dohody.

#

tags: #príspevok #z #ÚP #podľa #§ #60