
Voľby sú základným pilierom demokracie a ich organizácia si vyžaduje rozsiahle úsilie a finančné zabezpečenie. Jednou z položiek, ktoré súvisia s financovaním volieb, je aj príspevok pre členov volebných komisií. Tento článok sa zameriava na sadzby a podmienky pre príspevok za volebnú komisiu na Slovensku a tiež na navrhované zmeny v oblasti financovania politických strán, ktoré s týmto príspevkom nepriamo súvisia.
Financovanie politických strán je kľúčové pre ich fungovanie a schopnosť viesť kampaň. Na Slovensku je najdôležitejším zdrojom financovania politických strán štátny rozpočet. Konkrétny spôsob financovania upravuje zákon č. 85/2005 Z.z. o politických stranách a politických hnutiach.
Strany, hnutia a koalície, ktoré získajú vo voľbách viac ako tri percentá z celkového počtu odovzdaných platných hlasov, majú nárok na príspevok zo štátneho rozpočtu. Výška príspevku je stanovená ako jedno percento z priemernej mesačnej nominálnej mzdy za minulý kalendárny rok za každý získaný hlas. Strany, ktoré uspeli v predošlých voľbách, majú výhodu, pretože im na kampaň môžu stačiť príspevky od štátu za voľby.
Strana, ktorá získala príspevok za hlasy, má tiež nárok na príspevok na činnosť. Tento príspevok sa rovná celkovej sume príspevku za hlasy, ktorá sa rozdelí na 48 podielov.
Strane patrí príspevok na mandát podľa počtu získaných mandátov v Národnej rade. Suma príspevku na mandát je násobkom priemernej nominálnej mesačnej mzdy v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom sa konajú voľby. Za každý získaný mandát, a to najviac za 20 mandátov, patrí strane príspevok na mandát v sume tridsaťnásobku priemernej mzdy. Príspevok na mandát sa vypláca na jeden rok a jeden mandát po celé volebné obdobie tej strane, na ktorej kandidátnej listine poslanec kandidoval.
Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily
Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok informoval o navrhovaných zmenách vo financovaní politických strán, ktorých cieľom je konsolidácia verejných financií a motivácia strán k zodpovednosti a spravodlivému súťaženiu o dôveru občanov.
Navrhuje sa zníženie príspevkov za výsledok v parlamentných voľbách o 30 %. Úspora pre štát by tak mohla dosiahnuť až 32 miliónov eur za tri roky. Krátenie by sa malo týkať príspevku na činnosť a príspevku na mandát, na ktoré vznikne nárok v roku 2026. V prípade, ak deficit rok pred voľbami bude 3 a viac percentá, nastane krátenie všetkých troch príspevkov v novom volebnom období.
Ďalším navrhovaným opatrením je zvýšenie volebnej kaucie pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky (zo 17 000 na 50 000 eur) a do Európskeho parlamentu (z 1 700 na 25 000 eur). Volebná kaucia bola zavedená zákonom o voľbách do NR SR z roku 2004 s cieľom zabrániť „triešteniu politickej reprezentácie občanov“ a odradiť od kandidatúry strany bez vážnych politických ambícií.
Poslanci Národnej rady za Hlas-SD Miroslav Čellár a Roman Malatinec nepovažujú zníženie kvóra na sedem percent za dobrý nápad. Poslanec za SNS Roman Michelko s návrhom premiéra nesúhlasí. Zvyšovanie kvóra by znamenalo, že značná časť politických názorov by nebola v parlamente reprezentovaná a oslabilo by to demokraciu. Navrhovaných sedem percent pre strany a zvýšenie volebnej kaucie by podľa neho znamenalo zatváranie dverí pre ľudí, ktorí sa chcú politicky angažovať.
V kontexte financovania volieb je zaujímavé pozrieť sa aj na náklady spojené s voľbami do orgánov samosprávy obcí. Novembrové voľby predstaviteľov miest a obcí v roku 2018 mali štát stáť takmer deväť miliónov eur. Ministerstvo vnútra SR malo na zabezpečenie prípravy a vykonania obecných volieb vyčlenených 7 465 708 eur a Štatistický úrad SR sumu 1 424 750 eur.
Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku
Finančné prostriedky vyčlenené ministerstvom vnútra sa mali použiť najmä na úhradu náhrady mzdy členom volebných komisií a odmien členom a zapisovateľom miestnych a okrskových volebných komisií, na tlač hlasovacích lístkov, metodických a informačných materiálov a volebných tlačív, na zabezpečenie činnosti volebných komisií a na vybavenie volebných miestností. Z týchto prostriedkov sa mali uhradiť aj výdavky na zaistenie ochrany verejného poriadku v deň konania volieb, na prevádzku a nevyhnutnú úpravu volebných miestností a na elektronické komunikačné spojenie volebných komisií. Štatistický úrad SR mal preň vyhradených 1 424 750 eur použiť na spracovanie výsledkov volieb.
Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023 prebiehali iba v jeden deň, v sobotu 30. septembra 2023 od 7:00 hod. do 22:00 hod. Účasť dosiahla 68,51 percenta, k urnám prišlo a zahlasovalo 3 007 123 voličov. Volebný prah prekročilo šesť politických strán a jedna koalícia. Najviac hlasov získala strana Smer-SSD (22,94 %), na druhom mieste skončilo Progresívne Slovensko (17,96 %) a tretí je Hlas-SD (14,7 %).
Ak volič nemôže voliť vo volebnom okrsku, v ktorom je zapísaný do zoznamu voličov, môže požiadať obec v mieste jeho trvalého bydliska o vydanie voličského preukazu.
Ak sa volič nemôže dostaviť do volebnej miestnosti a zdržiava sa v čase voľby v obci, kde má trvalý pobyt, alebo má voličský preukaz, môže požiadať okrskovú volebnú komisiu, aby mohol hlasovať mimo volebnej miestnosti.
Na preukázanie totožnosti je postačujúce mať pri sebe občiansky preukaz.
Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na nové auto
Na hlasovacom lístku môže volič zakrúžkovať štyroch konkrétnych kandidátov, ktorým dáva prednosť.
Strana SMER - SSD sa v prípade účasti vo vláde v rokoch 2023 - 2027 plánuje sústrediť na naplnenie Ústavou SR predpísaných parametrov Slovenska ako sociálneho štátu a ekologickej a trhovej ekonomiky. Medzi priority patrí profesionalita a zdravý rozum vo výchovno - vzdelávacom procese na všetkých jeho stupňoch, okamžitý krízový manažment Plánu obnovy s minimálnymi zásahmi do existujúceho nastavenia týchto finančných mechanizmov. Strana plánuje zriadiť Radu solidarity a rozvoja ako orgán posilneného sociálneho dialógu a garantovať rovnakú ochranu hospodárskemu rastu a podnikateľskému prostrediu ako sociálnemu štátu. SMER - SSD spochybňuje funkčnosť neregulovaného voľného trhu a je zástancom silných regulačných zásahov a intervencií zo strany štátu, kde to bude nevyhnutné. V boji proti zdražovaniu je strana pripravená použiť celý existujúci regulačný rámec a vytvárať nový efektívny rámec. Medzi ďalšie priority patrí podpora poľnohospodárov, prvovýrobcov a potravinárov pre zvyšovanie potravinovej bezpečnosti a sebestačnosti. SMER-SSD sa považuje za morálnu a sociálnu povinnosť reprezentovať predovšetkým záujmy pracujúcich ľudí, rodín a seniorov.