Príspevok zamestnávateľa k sociálnemu dialógu na Slovensku

Sociálny dialóg je kľúčovým prvkom pre budovanie spravodlivej a prosperujúcej spoločnosti. Na Slovensku zohráva dôležitú úlohu pri formovaní pracovných podmienok, mzdovej politiky a celkového rozvoja sociálnej sféry. Príspevok zamestnávateľov k sociálnemu dialógu je nenahraditeľný, a to na rôznych úrovniach - od národnej až po lokálnu.

Sociálny dialóg - Dôstojná práca: Program EHP a Nórska

Program Sociálny dialóg - Dôstojná práca je jedným z prvých programov finančného mechanizmu EHP a Nórska, ktorý sa zameriava na budovanie systémov a štruktúr sociálneho dialógu a na zvyšovanie jeho kvality. V novembri 2018 bola zverejnená výzva v 12 európskych krajinách na predkladanie žiadostí o grant, pričom sa spolupracovalo s relevantnými subjektmi z Nórska. Rozpočet programu Sociálny dialóg - Dôstojná práca 2014 - 2021 bol 13 miliónov eur.

Úloha samosprávy v sociálnom dialógu

Miestna územná samospráva je do procesu sociálneho dialógu a kolektívneho vyjednávania na národnej úrovni zapojená prostredníctvom Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS). ZMOS je reprezentatívnou zamestnávateľskou organizáciou v sektore miestnej samosprávy, ktorá zastupuje približne 142 000 zamestnancov. Partnerom miest a obcí ako zamestnávateľov na miestnej úrovni sú odborové organizácie združené v príslušnom odborovom zväze.

Medzi týmito štruktúrami existuje sociálny dialóg na regionálnej/miestnej úrovni, ktorého predmetom vyjednávania sú otázky týkajúce sa napr.: výmery dovolenky, mzdové podmienky (zvýšenie tarifných miezd o určité percento, zavedenie 13. a 14. platu). Mestá a obce sa môžu do programu zapojiť aj prostredníctvom regionálneho združenia, či už ako žiadateľ o finančný príspevok alebo partner projektu. Zároveň je dôležité zdôrazniť, že projekt by mal byť založený na partnerstve s relevantnou inštitúciou z Nórska. Za takéto bilaterálne partnerstvo môže žiadateľ získať dodatočné bodové hodnotenie.

Sociálny dialóg v športe

Sociálny dialóg je aplikovateľný aj v športe bez ohľadu na status športovca (zamestnanec alebo SZČO) a bez ohľadu na rozdiely medzi individuálnymi a tímovými športovými aktivitami. Návrh zákona o športe počíta s úpravou sociálneho dialógu, ktorej cieľom je vytvoriť „športovú obec“, kde športovci môžu vyjadriť svoje názory na rozvoj športu a kde sa berú do úvahy ich záujmy a potreby.

Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily

Sociálny dialóg v športe sa môže realizovať v rôznych formách, nielen v pracovnoprávnych vzťahoch. Môže mať podobu kolektívnych zmlúv, rámcových dohôd, účasti zamestnancov v hráčskych radách, existencie zamestnaneckých dôverníkov alebo účasti v kontrolných orgánoch spoločnosti. V individuálnych športoch sa môže realizovať prostredníctvom hovorcov alebo dodržiavaním medzinárodných smerníc etického podnikania a kódexov správania.

Európska únia a sociálny dialóg v športe

Biela kniha o športe, vypracovaná Európskou komisiou v roku 2007, zdôraznila význam sociálneho dialógu v športe. Uvádza, že sociálny dialóg môže prispieť k riešeniu spoločných obáv zamestnávateľov a športovcov, vrátane uzatvárania dohôd o pracovnoprávnych vzťahoch a pracovných podmienkach. Európska komisia predpokladala, že takýto dialóg by mohol viesť aj k vytvoreniu spoločného kódexu správania alebo charty, ktorá by riešila otázky prípravy, pracovných podmienok a ochrany mladých ľudí.

Na nadnárodnej úrovni sa podarilo inštitucionálne ukotviť sociálny dialóg v športe, aj keď "iba" v odvetví profesionálneho futbalu. V roku 2008 bol vytvorený Odvetvový výbor pre európsky sociálny dialóg v odvetví profesionálneho futbalu. Výsledkom jeho činnosti bola Autonómna dohoda o minimálnych náležitostiach profesionálnych hráčskych zmlúv, podpísaná v roku 2012, s priamym dopadom aj na Slovenskú republiku.

Podoby sociálneho dialógu v pracovnoprávnych vzťahoch v športe

V prípade existencie pracovnoprávneho statusu športovcov vykonávajúcich závislú prácu sa otvára cesta k formám sociálneho dialógu, ktoré slovenský právny poriadok predpokladá a upravuje v Zákonníku práce a v osobitných predpisoch.

Kolektívne vyjednávanie a kolektívne zmluvy

Ak hráči na Slovensku nie sú považovaní za zamestnancov, nemajú právo na odborové združovanie, kolektívne vyjednávanie ani právo na štrajk. Ak by sa presadil zamestnanecký status športovcov, bolo by im umožnené odborové združovanie, kolektívne vyjednávanie a právo na štrajk v zmysle príslušných predpisov. Obsahom kolektívneho vyjednávania a kolektívnych zmlúv by mohli byť všetky pracovnoprávne otázky a tiež napríklad spoluúčasť športovcov pri nomináciách, spolurozhodovanie pri otázkach oblečenia, pri tréningoch, dovolenkách, disciplinárnych opatreniach, odmeňovaní a pod.

Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku

Zástupcovia zamestnancov - zamestnanecké (hráčske) rady a dôverníci

Sociálny dialóg má svoje miesto aj na podnikovej, resp. klubovej úrovni. Slovenská úprava zamestnaneckých rád sa opiera o výslovnú úpravu v Zákonníku práce (§ 233), pričom tieto rady nemajú všetky kompetencie, ktoré majú odbory (napr. právo kolektívne vyjednávať). Zamestnanecké rady zo zákona môžu pôsobiť u zamestnávateľa, ktorý zamestnáva najmenej 50 zamestnancov, ak o to požiada aspoň 10% zamestnancov. V prípade nižšieho počtu zamestnancov (ale len pri zamestnávaní najmenej troch zamestnancov), si môžu zamestnanci vytvoriť funkciu tzv. zamestnaneckého dôverníka.

Účasť v orgánoch zamestnávateľa

Osobitný typ zastupovania záujmov zamestnancov predstavuje účasť zamestnancov v dozorných radách, či v samotnom riadiacom orgáne zamestnávateľa. Podiel zamestnancov na úrovni riadenia spoločnosti pozná aj slovenská právna úprava - má konkrétne podobu kreácie dozornej rady z jednej tretiny zamestnancami (v akciových spoločnostiach s viac ako 50 zamestnancami), a v prípade štátnych podnikov je to dokonca až z jednej polovice.

Podoby sociálneho dialógu mimo pracovnoprávnych vzťahov v športe

Bez ohľadu na pracovnoprávny status športovcov majú aj športovci, ktorí nedisponujú postavením zamestnancov, možnosť realizovať vo vzťahu ku klubom a zväzom niektoré formy sociálneho dialógu - ako športového dialógu v širšom zmysle.

Rámcové dohody

Dvojstranné formy sociálneho dialógu v podobe „dobrovoľných“ alebo „rámcových“ dohôd sú viac „autonómne“ a iba „dobrovoľné“, a teda sú podstatne inej právnej povahy ako kolektívne zmluvy. Na národnej úrovni môže platiť, že aj v prípadoch, ak športovci nie sú považovaní za zamestnancov, môže ich zastupujúci orgán - napr. hráčska asociácia, príp. zástupcovia hráčov - vstúpiť do rokovania s orgánmi športovej obce, resp. zväzu alebo klubu, a uzatvoriť s nimi „autonómne“ dohody, ktoré budú mať inú právnu povahu než kolektívne zmluvy v zmysle Zákonníka práce a zákona o kolektívnom vyjednávaní.

Športové rady a športoví hovorcovia (dôverníci)

V športe môžu vznikať športové rady ako organizácie zastupujúce v klube alebo zväze záujmy športovcov, a to aj bez ich výslovného zakotvenia v zákone. Okrem kolektívnych orgánov akými sú športové rady (využívané najmä v kolektívnych športoch) sa v niektorých krajinách objavuje aj individuálny orgán tzv. hovorcov.

Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na nové auto

Príspevky zamestnávateľa a zamestnanecké výhody ŽSR: Príklad kvalitného sociálneho dialógu

Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) predstavujú príklad spoločnosti, kde sociálny dialóg prináša konkrétne benefity pre zamestnancov.

• Mzda a stabilita: Základná mzda 1309 €/mes. brutto s možnosťou dosiahnutia priemernej mzdy až do výšky 1938 €/brutto po získaní odbornej spôsobilosti. Stabilná práca na trvalý pracovný pomer s pracovnou zmluvou na dobu neurčitú.

• Finančné príspevky: Náborový príspevok 2000 EUR, stabilizačný príspevok vo výške 15 % z tarifnej mzdy, príspevok na hypotéku maximálne 350 €/mes., príspevok na nájomné maximálne 250 €/mes.

• Oceňovanie práce navyše: Mzda + 60% mzdového zvýhodnenia za nadčasy.

• Pracovné voľno s náhradou mzdy: Na riešenie dôležitých osobných prekážok v práci, na vyšetrenie alebo ošetrenie v zdravotníckom zariadení (nad rámec Zákonníka práce), na sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia (nad rámec Zákonníka práce), pre osamelé ženy/mužov s dieťaťom do 8 rokov alebo dieťaťom ZŤP do 26 rokov.

• Starostlivosť o zamestnanca v prípade zdravotných problémov: Denná náhrada príjmu vo výške 60% vymeriavacieho základu počas prvých 10 dní čerpania PN, rekondičné pobyty pre vybrané profesie, bezplatné psychologické poradenstvo a pravidelné lekárske prehliadky.

• Odmeny pre zamestnancov: Za vernosť pri životných jubileách (50 a 60 rokov veku), pri odchode do dôchodku (100 EUR za každý odpracovaný rok), pri pracovných výročiach.

• Benefity v oblasti stravovania: Elektronické stravovacie poukážky alebo finančný príspevok na stravovanie (aj 2. hlavné jedlo pri zmene dlhšej ako 11 hodín), príspevok zo sociálneho fondu na každé hlavné jedlo, náhrada pitnej vody a bezplatné občerstvenie pri záťaži teplom alebo chladom.

• Kariérne podmienky: Práca v stabilnej spoločnosti, každoročný nárast mzdy, zamestnanie na dobu neurčitú, pravidelná mesačná mzda, celoživotné odborné vzdelávanie a profesijný rozvoj.

• Príspevky zo sociálneho fondu: Pre darcov krvi, držiteľov Jánskeho plakety, na rekreačný pobyt, na regeneráciu pracovnej sily, pri dlhodobej práceneschopnosti, na sociálnu výpomoc pri ťaživej situácii v rodine.

• Podpora zvýšenia kvality života: Príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie (STABILITA), cestovné výhody na Slovensku a v zahraničí pre zamestnancov a rodinných príslušníkov, príspevok na životné poistenie zamestnancov (Dynamik Ž), finančná podpora z neinvestičného fondu Solidarita pri registrovanom závažnom pracovnom úraze, pri ťaživej životnej situácii alebo živelnej pohrome.

• MultiSport karta: Prístup do širokej škály športových a relaxačných zariadení.

Stabilizačný príspevok pre sociálnych zamestnancov

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR sa snaží podporiť nedostatkové profesie a motivovať sociálnych zamestnancov v zariadeniach aj v teréne prostredníctvom stabilizačného príspevku. Zdravotnícki pracovníci a ďalší zamestnanci v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, odborní zamestnanci a opatrovatelia vo vybraných zariadeniach sociálnych služieb, ako aj terénni opatrovatelia môžu dostať tento príspevok. Podmienkou je uzatvorenie písomnej dohody medzi zamestnávateľom a zamestnancom do 20. januára 2023.

• Výška a podmienky: Stabilizačný príspevok je určený pre zamestnanca, ktorý sa zaviaže odpracovať tri roky u zamestnávateľa, s ktorým má uzavretú pracovnú dohodu. Nárok naň má spolu 26 161 zamestnancov v sociálnych službách, v centrách pre deti a rodiny aj domácej opatrovateľskej služby. Príspevok bude oslobodený od sociálnych a zdravotných odvodov.

• Suma: Výška príspevku sa pohybuje od 2000 do 4000 eur.

• Pracovný pomer na kratší pracovný čas: Nárok na dotáciu je v tomto prípade v pomernej výške.

• Vrátenie príspevku: V prípade, ak zamestnanec svoj zmluvný záväzok nedodrží, musí zamestnávateľovi vrátiť pomernú časť príspevku.

Reforma systému sociálnych služieb

Európska komisia vyslala predbežný signál a súhlasí s návrhom reformy systému sociálnych služieb a s jej fázovaním. Reforma by mala byť účinná od 1. januára budúceho roka, pričom platnosť prvej fázy sa predpokladá od 1. júla 2026 a zvyšok od 1. januára 2027.

• Príspevok na pomoc pri odkázanosti: Po novom ho bude dostávať samotná osoba odkázaná na pomoc, ktorá rozhodne o tom, či ho použije na opatrovanie v domácom prostredí svojimi príbuznými alebo na domácu opatrovateľskú službu inými pracovníkmi.

• Výška príspevku: Odvíja sa od stupňa odkázanosti, ktorých je celkovo päť. Pre piaty najťažší stupeň odkázanosti na pomoc ide o sumu 1010 eur (pri dieťati 1210 eur), štvrtý stupeň 830 eur (pri dieťati 1030 eur), tretí stupeň 600 eur, druhý stupeň 460 eur a prvý stupeň 230 eur.

• Použitie príspevku: Pri piatom a štvrtom stupni odkázanosti bude možné použiť príspevok aj na neformálnu starostlivosť, teda na opatrovanie v domácom prostredí príbuznými. Pri prvých troch stupňoch bude možné celý príspevok vyžiť len na formálnu starostlivosť pre ľudí, ktorá je podporovaná štátom či formálnymi inštitúciami.

tags: #príspevok #zamestnávateľa #sociálny #dialóg #Slovensko