Rada pre reklamu a zakázané reklamy: Etická samoregulácia a hranice komerčnej komunikácie na Slovensku

Rada pre reklamu (RPR) je kľúčovým aktérom v oblasti etickej samoregulácie reklamy na Slovensku. Bola založená v roku 1995 a odvtedy je členom EASA (Európskej aliancie samoregulačných orgánov). RPR je neštátna nezisková organizácia, ktorá funguje ako združenie. Jej činnosť je financovaná reklamným priemyslom formou ročných členských príspevkov riadnych členov.

Úloha a štruktúra Rady pre reklamu

RPR je orgán etickej samoregulácie v oblasti reklamy. Združuje subjekty, ktoré aktívne vstupujú do procesu marketingovej komunikácie - zadávateľov reklamy, reklamné agentúry a klientov. Záujmom týchto subjektov je dodržiavaním pravidiel strážiť dobré meno reklamy. Spoločne prijali Etický kódex - Etické pravidlá reklamnej praxe platné na území SR.

Štruktúra RPR zahŕňa:

• Sekretariát: Zabezpečuje administratívne fungovanie RPR a komunikáciu s verejnosťou. Zhromažďuje sťažnosti a získava všetky potrebné materiály k tomu, aby ich Arbitrážna komisia mohla kvalifikovane a v súlade s rokovacím poriadkom prerokovať. Prijíma žiadosti o vydanie atestov a podnety a pripomienky k práci RPR.
• Prezídium: Je 7 - členný orgán, ktorý riadi RPR v čase medzi rokovaniami Valného zhromaždenia.
• Dozorná rada: Má 3 členov a slúži na kontrolu hospodárenia.
• Arbitrážna komisia: Je nezávislý externý 9-členný orgán, ktorý zriadila Rada pre reklamu na posudzovanie súladu reklám s Etickým kódexom. Členmi komisie sú odborníci z oblasti marketingovej komunikácie, ktorých rada považuje za osobnosti s vnútornou integritou, schopné reklamy posudzovať nezávisle a kompetentne. Arbitrážna komisia posudzuje sťažnosti verejnosti, konkurencie, asociácií, či štátnych orgánov na porušenie Etického kódexu danou reklamou. Po posúdení sťažnosti prijme arbitrážny nález. Arbitrážna komisia na požiadanie vydáva i tzv. atest o tom, či pripravovaná reklama je v súlade s kódexom. Vydanie atestu je spoplatnené.

Činnosti Rady pre reklamu

Rada pre reklamu vykonáva nasledovné činnosti:

• Vydáva Etický kódex.
• Prostredníctvom Arbitrážnej komisie presadzuje dodržiavanie Kódexu.
• Vykonáva osvetovú a vzdelávaciu činnosť.
• Zastupuje svojich členov v Európskej aliancii pre reklamu - The European Advertising Standards Alliance (EASA).
• V otázkach etiky reklamy spolupracuje so štátnymi orgánmi, súdmi, združeniami a inými inštitúciami v Slovenskej republike i v zahraničí.
• Realizuje iné činnosti k naplneniu svojho cieľa.
• Obhajuje záujmy reklamného priemyslu voči štátnym a iným inštitúciám a svojou odbornou oponentúrou sa podieľa na tvorbe legislatívy, ktorá zasahuje do oblasti marketingovej komunikácie.

Sťažnosti a ich vybavovanie

Ktorákoľvek fyzická alebo právnická osoba - s výnimkou člena Arbitrážnej komisie - má právo podať na akúkoľvek reklamu šírenú prostredníctvom slovenského alebo zahraničného média sťažnosť. Pri vydávaní nálezov posudzuje arbitrážna komisia materiály vypracované sekretariátom, prípadne osobné argumenty dotknutých strán. Komisia posudzuje reklamu podľa všetkých ustanovení Kódexu. V prípade, že komisia nadpolovičnou väčšinou hlasov nevyjadrí súhlas so sťažovateľom, reklama nie je v rozpore s Kódexom. V prípade vydania arbitrážneho nálezu o porušení Kódexu je zadávateľ vyzvaný k zamedzeniu ďalšieho porušovania, ku zmene alebo k stiahnutiu reklamy. Zároveň je rozhodnutie poskytnuté členom RPR a médiám.

Prečítajte si tiež: Komplexná analýza rozpočtovej zodpovednosti

Európska aliancia pre reklamu (EASA)

EASA - The European Advertising Standards Alliance, je európska aliancia samoregulačných orgánov v oblasti reklamy so sídlom v Bruseli. V súčasnosti združuje 24 samoregulačných inštitúcií z 22 štátov Európy a 4 mimoerópske samoregulačné organizácie (z Kanady, Nového Zélandu, Južnej Afriky a USA). Od roku 2001 združuje EASA aj tzv. reprezentantov priemyslu - európske združenia médií, reklamných agentúr a Svetovú federáciu zadávateľov reklamy.

EASA koordinuje spoluprácu národných inštitúcií i nadnárodných združení. Vyvinula systém tzv. cezhraničných sťažností, kedy sa zadávateľ pochádzajúci z jedného štátu môže sťažovať na reklamu šírenú v štáte druhom. Cieľom EASA je zastupovať záujmy oblasti marketingovej komunikácie pri tvorbe európskej legislatívy.

Samoregulácia reklamy

Samoregulácia reklamy znamená nezasahovanie štátu či štátnych orgánov do reklamy a jej reguláciu samotným reklamným priemyslom.

Európska únia a politická reklama

Európska únia sprísňuje dohľad nad politickou reklamou. Nová legislatíva nariaďuje transparentné označovanie politických reklám, zákaz zahraničného financovania a zverejňovanie detailov o sponzoroch. V posledných rokoch čelila Európa viacerým pokusom o ovplyvňovanie volieb prostredníctvom sociálnych sietí a cielených kampaní. Podľa Európskej komisie je potrebné reagovať na situáciu, keď sa z digitálneho priestoru stalo rizikové prostredie pre šírenie neoverených tvrdení a propagandy. Nové pravidlá, známe ako nariadenie o transparentnosti a cielení politickej reklamy (TTPA), majú zaviesť jednotné štandardy v rámci celej EÚ. Súčasťou dohody členských štátov a europoslancov je aj zákaz financovania politických reklám zo zahraničia. Nové opatrenia sa začnú uplatňovať 18 mesiacov po nadobudnutí účinnosti. Prvým testom bude holandské parlamentné hlasovanie 29. Zmeny sa najvýraznejšie dotknú prostredia sociálnych sietí. Podobne reagoval aj Google, ktorý upozornil, že nová legislatíva definuje pojem „politická reklama“ príliš široko - mohla by zahŕňať aj témy, ktoré nie je možné spoľahlivo identifikovať v reálnom čase. Politické strany v Európe investujú do online reklamy milióny eur. Analýza Euronews ukázala, že maďarský premiér Viktor Orbán minul na jediný inzerát na Google viac ako 60-tisíc eur, čo mu zabezpečilo vyše 10 miliónov zobrazení. Podľa profesora Claesa de Vreeseho z Amsterdamskej univerzity budú nové pravidlá najťažšie znášať menšie strany a menej známi kandidáti, ktorí doteraz stavali na cielenej platenej reklame. „Veľké politické osobnosti majú silné fanúšikovské základne, no menší hráči sa bez reklamy môžu stratiť. Podľa odborníkov môžu nové pravidlá viesť aj k vedľajším efektom. Politici budú mať väčšiu motiváciu publikovať konfliktný a polarizujúci obsah, ktorý sa šíri rýchlejšie a generuje viac pozornosti. Európska vysielacia únia (EBU) a Európska rada vydavateľov upozorňujú, že nová legislatíva môže byť v praxi ťažko uplatniteľná. Európska komisia chce, aby nové pravidlá pomohli obnoviť dôveru občanov vo férovosť volieb. Nový právny rámec má preto zabezpečiť, aby každý občan EÚ vedel, kto financuje politickú reklamu, prečo ju vidí a koľko za ňu bolo zaplatené.

Zakázané reklamy: Zábavné, poburujúce a s virálnym potenciálom

Ako hovorí známe príslovie: zakázané ovocie chutí najlepšie..a podľa názoru mnohých to platí aj pri tzv. zakázaných reklamách. Tieto reklamy sú stiahnuté z dôvodu porušenia etického kódexu, alebo vôbec neboli schválené do vysielania. Často sú zábavné, ale aj poburujúce. Vo všeobecnosti platí, že reklama by mala byť etická, pravdivá, čestná, ale tiež vtipná a inteligentná. Jej ďalšie náležitosti upravuje Zákon o reklame, ale aj ďalšie právne normy, najmä Zákon o vysielaní a retransmisii a Zákon o ochrane spotrebiteľa. Ich dodržiavanie sleduje aj Rada pre reklamu, na ktorú sa môže obrátiť ktokoľvek, ak má pocit, že konkrétna reklama prekročila hranicu etiky. Na internetovej stránke Rady pre reklamu sa nachádza aj formulár na takúto sťažnosť. Takisto si tam zadávatelia reklamy môžu nechať posúdiť svoju reklamu ešte predtým ako sa uvedie do médií a tým predísť prípadným sťažnostiam či nesúladu s etickým kódexom.

Prečítajte si tiež: Činnosť Rady seniorov

Zakázané reklamy majú veľký virálny potenciál a často prinesú práve vďaka svojej nálepke väčší efekt ako pri klasickom vysielaní v televízii či kine. Virálny potenciál alebo vírusový marketing (z angl. viral marketing) je marketingová metóda, ktorá využíva existujúce sociálne siete na propagáciu výrobku či posilnenie povedomia značky.

Otázkou zostáva, prečo vlastne vznikajú takéto formy reklamy, ktoré odporujú etickému kódexu. Dôvodov je viacero. Niektoré z nich sú originálne, nápadité a pobavia. Boli by tiež príjemným spestrením v záplave trápnych a nezmyselných reklám, ktoré nemajú hlavu ani pätu.

Príklady zakázaných reklám

Medzi zakázané reklamy, ktoré si získali pozornosť, patrí napríklad reklama Linky dôvery / poisťovacej služby, Durex (ktorá bola neskôr prerobená a uverejnená), Jazykovej agentúry (učte sa anglicky!) a IKEA (upratujte si!).

Rozhodnutia Arbitrážnej komisie Rady pre reklamu

Rada pre reklamu sa zaoberá aj konkrétnymi sťažnosťami na reklamy. Napríklad, v roku 2025 sa senát Arbitrážnej komisie zaoberal reportážou „Chystajú sa ich pokutovať“ odvysielanou v TV Markíza. Rada pre mediálne služby postúpila Rade sťažnosť fyzickej osoby voči odvysielaniu tejto reportáže, ktorá sa venovala reštaurácii „Koliba Žerucha“ v Tatranskej Štrbe, ktorá ponúkala jedlá z medveďa hnedého. Senát rozhodol, že odvysielaním reportáže nedošlo k porušeniu Protokolu, pretože reportáž neobsahovala propagačné prvky a vysielateľ za ňu nedostal žiadnu odplatu.

Ďalším prípadom boli sťažnosti na reklamy na výživové doplnky na erekciu (Clavin, Arginmax) šírené v TV Markíza. Senát rozhodol, že šírením posudzovaných sponzorských odkazov nedošlo k porušeniu Protokolu, pretože spotrebiteľovi sa zobrazovalo zrozumiteľné označenie „SPONZOR PROGRAMU“ a obsah sponzorských odkazov nebol v rozpore so všeobecnými normami mravnosti a slušnosti. Senát tiež zohľadnil, že ide o výživové doplnky, a teda nejde o erotický tovar.

Prečítajte si tiež: Európska rada vs. Európsky parlament

Rada obdržala sťažnosť fyzickej osoby voči šíreniu reklám na výživové doplnky na erekciu, šírenému vo vysielaní televíznej programovej služby TV Markíza. Sťažovateľ poukazuje na to, že v hlavnom vysielacom čase, kedy bola vysielaná česká komédia „Zbožňovaný“ a počas celého večera bol film X-krát prerušovaný sexuálne orientovanou reklamou Argimax na mužskú potenciu. Podľa sťažovateľa častosť reklám znehodnocovala zážitok z filmu. Senát po posúdení všetkých relevantných podkladov rozhodol, že šírením posudzovaných sponzorských odkazov „Clavin“ a „Arginmax“, dňa 10.2.2025 v televíznom vysielaní TV Markíza, strany Protokolu - vysielateľ televíznej programovej služby spoločnosti MARKÍZA - SLOVAKIA, spol. s r. Senát sa zaoberal najprv skutočnosťou, či predmetné komunikáty sú sponzorským označením, teda či sú sponzorské odkazy v súlade s § 13 ods. 2 Protokolu. Po celý čas trvania komunikátov sa spotrebiteľovi zobrazuje zrozumiteľné a čitateľné označenie „SPONZOR PROGRAMU“ spolu s informáciou o obchodnom mene sponzora („Org. zložka SWISS PHARMACEUTICALS INVESTMENT LLC“), čo je dostatočnou identifikáciou sponzora podľa uvedeného pravidla Protokolu. V tomto kontexte treba konštatovať, že sponzorský odkaz spĺňa aj podmienku § 15 ods. 1 Protokolu, pretože priemerný spotrebiteľ s ohľadom na uvedené označenie, spôsob jeho uvedenia a dĺžku jeho prítomnosti na obrazovke nemôže vyhodnotiť predmetný komunikát inak, ako sponzorský odkaz. Z pohľadu senátu v predmetnom prípade preto niet pochybnosť o tom, že ide o sponzorský odkaz, a nie o reklamné oznámenie, resp. telenákup. Pokiaľ ide o osobitné posúdenie slušnosti predmetných sponzorských odkazov, z pohľadu čl. 11 Kódexu, podľa ktorého reklama o. i. nesmie obsahovať také tvrdenia, výrazy, zvuky, ruchy alebo zobrazenia, ktoré by porušovali všeobecné normy slušnosti senát v predmetnom prípade vychádzal z rozhodnutí Komisie, ktorá v tomto kontexte vydala nálezy, že reklama neporušuje Kódex a jej obsah vyhodnotila ako súladný s Kódexom (viď. arbitrážny nález č. 63 (11-01) zo dňa 18.12.2023). Rovnako tak má Senát za to, že k porušeniu predmetného ustanovenia čl. 11 Kódexu nedochádza ani pri predmetných sponzorských odkazoch. Obsah ani samotné spracovanie sponzorských odkazov nie je v rozpore so všeobecnými normami mravnosti a slušnosti a komunikáty neobsahujú ani prvky, výrazy, či zobrazenia, ktoré by znižovali ľudskú dôstojnosť, a to vrátane vystúpenia účinkujúcich, ktoré Senát v danom prípade s ohľadom na predmet propagácie a komunikačné posolstvo reklamy považuje za primerané. Účinkujúci vrátane modeliek v reklame nie sú vyobrazení neslušným, či vulgárnym spôsobom. V reklame nie je zobrazená nahota, ani správanie, ktoré by mohlo byť vyhodnotené ako poburujúce, či neslušné. Rovnako tak v reklame nie sú prvky, vyjadrenia, slovné hračky, či slang, ktoré by pôsobili sexisticky, či urážlivo. V reklame nie sú využité prejavy verbálneho násilia, ani prejavy, ktoré by nekriticky posilňovali rodové, či sexuálne stereotypy. Spoty taktiež nepropagujú nadmerné podliehanie sexualite, nakoľko podľa Komisie nezobrazujú sexuálne stimuly, poddajnosť, nahotu, či čiastočnú nahotu ľudského tela nevhodným spôsobom, ani bez oprávneného dôvodu neprezentujú produkt ako vhodný prostriedok na odstránenie sexuálnych zábran (čl. 13 ods. 7 Kódexu). Zo šetrenia senátu vyplýva, že výrobok Clavin a výrobok Arginmax sú výživovými doplnkami, a teda nejde o erotický tovar, preto sa senát ďalej nezaoberal časom vysielania z pohľadu pravidla § 16 ods. 1 Protokolu, ktoré možno použiť len na sponzorský odkaz so vzťahom k erotickému produktu. V rámci ochrany maloletých je zakázané vysielať reklamu, ktorá môže narušiť fyzický, psychický alebo morálny vývin maloletých, najmä také, ktoré obsahujú pornografiu alebo hrubé, neodôvodnené násilie (§ 7 ods. 1 Protokolu). Sponzorské odkazy neobsahujú pornografiu, ani hrubé neodôvodnené násilie. Forma spracovania sponzorských odkazov však neobsahuje ani len zobrazenia nahoty či explicitné sexuálne správanie, ani hatespeech či podobne intenzívne nevhodný obsah. Sponzorské odkazy tak nie sú v rozpore s § 7 ods. 1 Protokolu, pretože nedosahujú takú intenzitu nevhodnosti obsahu, ktorá by ich vylučovala z vysielania bez ohľadu na čas vysielania. Senát je preto toho názoru, že predmetné sponzorské odkazy nedosahujú žiadny nevhodný obsah, ktorý by ich vylučoval z vysielania bez ohľadu na čas vysielania.

Spolupráca s Radou pre mediálne služby

Rada pre reklamu (RPR), s ktorou členovia ATVS aktívne a dlhodobo spolupracujú, je od jesene 2023 zapísaná do evidencie samoregulačných orgánov. Protokol vychádza z ustanovení zákona o mediálnych službách, regulujúcich mediálnu komerčnú komunikáciu v televíznom vysielaní, rozhlasovom vysielaní a v audiovizuálnych mediálnych službách na požiadanie. Od svojho zápisu RPR posudzovala už viac ako 37 sťažností na reklamu vysielanú v slovenských televíziách. Z uvedeného množstva približne 90% sťažností bolo RPR ako kompetentnému samoregulačnému orgánu postúpených priamo Radou pre mediálne služby.

Ako uvádza výkonná riaditeľka RPR, Eva Tiko Rajčáková, „najviac podnetov, až 23, RPR obdržala voči šíreniu vianočnej televíznej reklamy zadávateľa Slovak Telekom, ktorá bola odvysielaná vo vysielaní TV JOJ a TV Markíza. V danom prípade sťažovatelia namietali hlavne voči slušnosti reklamy a porušeniu pravidiel, ktoré sa týkali jej obsahu a ochrany maloletých. Častými sú aj podnety namierené voči sponzorským odkazom, ktoré prezentujú výživové doplnky na podporu a skvalitnenie erekcie. „Rozumieme, že diváci, ktorí napríklad sledujú večerný program s deťmi, môžu na uvedenú reklamu reagovať citlivo, keďže ide o prezentáciu produktov na podporu erekcie, ktoré so sexualitou a intímnym správaním nepochybne súvisia a sú určené pre dospelých. Na RPR sa sťažovatelia obracajú aj v prípade podozrenia na skrytú reklamu, šírenie ktorej je v zmysle etických aj zákonných pravidiel zakázané. Vo všetkých prípadoch boli námietky sťažovateľov vyhodnotené ako neopodstatnené, keďže ako hovorí výkonná riaditeľka RPR „pri posudzovaní sa nepreukázalo, že namietané konanie by bolo uskutočnené za odplatu, či inú protihodnotu. Vysielanie reklamy na liehoviny od 20. hodiny večer bolo taktiež predmetom viacerých námietok sťažovateľov. Aktuálna právna úprava však obmedzuje zákaz mediálnej komerčnej komunikácie na liehoviny len na čas medzi 6. hodinou ráno a 20. hodinou večer, čo v praxi znamená, že reklamné spoty aj sponzorské odkazy na tvrdý alkohol môžu vysielatelia zaraďovať do vysielania od 20. hodiny večer do 6. hodiny ráno. Reklamu na pivo a víno môžu vysielať počas celého dňa. „Okrem dodržiavania časového obmedzenia vysielania reklamy na alkohol odporúčame zadávateľom aj šíriteľom, aby venovali zvýšenú pozornosť aj obsahu takejto reklamy. Tá by nemala využívať prvky atraktívne pre maloletých, nabádať na nadmernú konzumáciu alkoholu, či obsahovať zobrazenia, ktoré by bolo možné považovať z hľadiska propagácie alkoholu za neprimerané, či neetické. V prípade podozrenia na porušenie etických pravidiel vzťahujúcich sa na reklamu alebo jej šírenie sa môžu diváci a diváčky obrátiť na RPR a zaslať je podnet na preverenie.

Prípad pokuty za reklamu s obnaženými ženskými prsiami

Slovenská obchodná inšpekcia uložila majiteľovi nočného klubu pokutu vo výške 10 000 eur pre závažné porušenie všeobecných požiadaviek na reklamu. Tá zobrazovala obnažené ženské prsia a ženské lono, v ktorom bola zobrazená kotva. Tri billboardy boli umiestnené tak, že reklama bola prístupná širokej verejnosti vrátane detí a mladistvých. Inšpektori mali za to, že reklamné plagáty umiestnené na verejnom priestore vyvolávajú morálne pohoršenie u spotrebiteľov a žalobca šíri reklamu, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 5 zákona č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o reklame“).

Žalovaná vo svojom administratívnom rozhodnutí vytkla žalobcovi, že šírenie takejto reklamy je spôsobilé negatívne a výrazne pôsobiť na verejnosť, a to najmä vo vzťahu k deťom a mladistvým. Zobrazenie ženy ako sexuálnej atrakcie vo vyzývavej polohe s cieľom pritiahnuť pozornosť bolo preto vyhodnotené ako neštandardné a v rozpore s dobrými mravmi.

Žalobca podal proti rozhodnutiu Slovenskej obchodnej inšpekcie správnu žalobu, v ktorej okrem iného tvrdil, že k porušeniu dobrých mravov by došlo až vtedy, ak by prvky reklamy boli schopné vyvolať stav morálneho pohoršenia širokej verejnosti a pri deťoch a mladistvých stav morálneho úpadku formou ohrozenia ich duševného zdravia. Svoje konanie napravil prekrytím intímnych partií modelky na billboardoch, nedopustil sa opakovaného protiprávneho konania, a preto vnímal uloženú sankciu ako neadekvátnu.

Správny súd rozsudkom sp. zn. 6S/143/2017 zamietol správnu žalobu ako nedôvodnú. Uviedol, že zverejnenie nahoty vo všeobecnosti nemožno pokladať za pohoršujúce, ani za zakázané. Čo je pri posudzovaní dôležité, je konkrétny spôsob zobrazenia nahého tela, ktoré je vnímané ľudským okom vždy individuálne a každý človek si o tom môže vytvoriť svoj vlastný obraz, závisiaci napríklad od pózy, výrazu tváre, čím sa v ľudskej fantázii vytvára ucelený obraz.

Možnosť obmedzenia reklamy prichádza do úvahy, ak obsah reklamy porušuje hodnoty chránené právnym poriadkom. Medzi tieto patrí aj spoločensky uznávaná morálka, pričom žalobca posudzovanou reklamou vybočil zo všeobecne platných a uznávaných pravidiel morálky v spoločnosti.

Žalobca podal proti rozhodnutiu správneho súdu kasačnú sťažnosť, v ktorej okrem iného tvrdil, že rozhodovacia prax žalovanej nie je konzistentná, keďže v závažnejších prípadoch mala žalovaná rozhodnúť tak, že zobrazením časti ženského tela nebol porušený zákon o reklame. Uložená pokuta je podľa neho neprimerane vysoká až likvidačná, a existencia naliehavej spoločenskej potreby na obmedzení slobody prejavu z dôvodu ochrany práv a slobôd ostatných subjektov nebola splnená.

Žalobca tiež namietal nedostatočné odôvodnenie; nebolo mu zrejmé, čím by reklama mohla vzbudiť pohoršenie, prípadne ako mala ohroziť psychický, mravný alebo spoločenský vývoj maloletého jedinca. Taktiež argumentoval, že legislatívna definícia pojmu „dobré mravy“ nespĺňa princíp právnej istoty, pretože je neurčitá.

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zamietol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú. Kasačný súd skonštatoval, že spáchanie skutku bolo dostatočne preukázané. Sporná nebola existencia reklamy, jej obsah a ani miesto, na ktorom sa nachádzala.

Pri posudzovaní argumentu týkajúceho sa namietanej nekonzistentnosti v rozhodovacej praxi žalovanej, ktorou mala porušiť rovnosť pri ukladaní pokút v neprospech žalobcu, poukázal kasačný súd na jeho skoršie rozhodnutie sp. zn. 5 Stk 5/2022 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Asan 21/2019. V oboch konaniach boli uložené trojnásobne vyššie pokuty, a to za porušenie § 3 ods. 1 písm. c) zákona o reklame. Rozdiel v posudzovanom prípade a dvoch rozhodnutých veciach bol teda v aplikácii iného ustanovenia zákona o reklame. Podľa právneho názoru senátu v posudzovanom prípade však napriek rozdielu ostával obsah reklamy rovnaký, pretože vo všetkých reklamách bolo nahé ľudské telo zobrazené nevhodným spôsobom. Porovnávajúc spornú reklamu s dvomi ďalšími nebolo možné dať za pravdu žalobcovi, keď tvrdil, že postupu Slovenskej obchodnej inšpekcie pri ukladaní pokút chýbala konzistentnosť.

Pokiaľ ide o sankciu, žalobca nedostatočne odôvodnil jeho námietku o neopodstatnenosti, neprimeranej výške a likvidačnom charaktere pokuty. Rešpektujúc princíp rovnosti účastníkov konania kasačný súd pripomenul, že nedisponuje právomocou dotvárať kasačnú sťažnosť.

Kasačný súd pri posudzovaní, či sporná reklama je alebo nie je v rozpore s dobrými mravmi, pripomenul, že takéto posúdenie je vecou správnej úvahy orgánu verejnej správy. Preto je úlohou správneho súdu preskúmavať iba to, či pri vydanom rozhodnutí žalovaný nevybočil z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Túto úlohu správny súd splnil. Aj podľa záveru kasačného súdu je žena na plagátoch zobrazená ako sexuálna atrakcia vo vyzývavej polohe s cieľom pritiahnuť pozornosť. Obnaženie ženských pŕs a ženského lona s umiestnením kotvy prekračuje prípustnú prezentáciu nahoty ľudského tela.

Senát kasačného súdu k absencii legálnej definície pojmu dobré mravy spôsobujúcej neistotu, či je reklama v súlade s dobrými mravmi skonštatoval, že v spoločnosti existujú mravnostné kritéria, pod ktoré nesporne patrí vyobrazenie ľudského tela prezentujúce človeka ako dôstojnú ľudskú bytosť. To však v prípade vytýkaných reklám nebolo dodržané. Sudcovia tiež skonštatovali, že vnímanie pojmu dobré mravy a prípustná miera zobrazenia nahoty sa vyvíjajú, a preto reklama vždy musí byť posudzovaná v kontexte daného obdobia. V každom prípade by však nemala prezentovať človeka ako vec, tovar bez slobody, vôle a pocitov.

Kasačnou sťažnosťou je možné napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu, pričom Správny súdny poriadok taxatívne vymedzuje dôvody jej prípustnosti. Kasačnú sťažnosť vo všeobecnosti možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu oprávnenému subjektu.

Etický kódex reklamy a jeho dodržiavanie

Etický kódex reklamy existuje v rôznych zneniach v každej krajine. Na Slovensku ho vydáva Rada pre reklamu. Reklamou je všetko, čo spadá pod komerčnú komunikáciu - teda uverejnené dielo, ktorého cieľom je propagovať nejaký produkt či službu. Podstatou je, aby bola reklama pravdivá, čestná, slušná a viedla k spoločenskej zodpovednosti. Na slovenskom trhu sa stretávame najmä s problémom pravdivosti reklamy. Fakty, ktoré sú zobrazené, nie sú kompletné, niečo skrývajú, nezobrazujú reálny stav. Niekedy nájdeme v reklame aj porušovanie právnych noriem a predpisov, navádzanie, nepresné informovanie o konečnej sume a podobne.

Dôvodov, prečo sa stretávame s týmito formami reklamy odporujúcimi kódexu, je viacero. Patria medzi ne prílišná miera kreativity, subjektívna chuť zaujať, ľahkovážnosť, arogancia moci, erotika a podobne. Každá reklama prechádza schvaľovacím procesom priamo na marketingovom oddelení.

Súhlas so zasielaním reklamy

Udelený súhlas so zasielaním reklamy možno kedykoľvek odvolať, vyplýva to z novelizovaného Etického kódexu Rady pre reklamu (RPR). Podľa novelizovaného kódexu je zakázané zasielanie takejto reklamy, z ktorej nie je známa totožnosť a adresa odosielateľa, na ktorú môže príjemca reklamy zaslať požiadavku o skončenie zasielania takých správ, prípadne zaslať zrušenie súhlasu na zasielanie reklamy. Predchádzajúci súhlas príjemcu takejto reklamy sa nevyžaduje v prípade priameho marketingu vlastných tovarov a služieb podniku príjemcovi reklamy, ktorého kontaktné informácie na doručenie elektronickej pošty podnik získal v súvislosti s predajom tovaru alebo služieb príjemcovi reklamy a v súlade s týmto kódexom. Príjemcovi reklamy sa musí poskytnúť možnosť jednoducho a bezplatne kedykoľvek odmietnuť takéto používanie údajov. Rada pre reklamu, ako orgán samoregulácie reklamy na Slovensku, novelizovala etické zásady reklamnej praxe - Etický kódex 28. novembra a novelizácia vstúpila do platnosti od 2. januára 2007.

tags: #rada #pre #reklamu #zakazane #reklamy