Ekonomický Dopad Štúdie: Slovenská Daň z Finančných Transakcií

Slovenská vláda sa rozhodla pre netradičné opatrenie v rámci konsolidácie rozpočtu - daň z finančných transakcií. Tento krok, inšpirovaný najmä skúsenosťami rozvojových krajín Latinskej Ameriky a Maďarska, prináša so sebou nielen neistotu v odhade príjmov, ale najmä potrebu dôkladnej dopadovej štúdie na slovenskú ekonomiku. Cieľom tohto článku je preskúmať možné ekonomické dôsledky zavedenia transakčnej dane na Slovensku, pričom vychádzame z dostupných štúdií a skúseností iných krajín.

Koncept Finančnej Transakčnej Dane (FTT)

Finančná transakčná daň (FTT), známa aj ako Tobinova daň alebo daň Robina Hooda, je koncept, ktorý sa objavil už v 30. rokoch minulého storočia. Pôvodným zámerom bolo znížiť negatívne externality spojené s finančnými špekuláciami. Táto daň sa mala aplikovať na akciové trhy, devízové trhy a po roku 2009 na finančné trhy ako celok. Hoci sa o zavedení FTT uvažovalo aj v EÚ od roku 2012, k jej realizácii doteraz nedošlo. Niektoré krajiny však pristúpili k plošnému zavedeniu transakčnej dane na bežné platobné transakcie, čím sa daň priblížila k dani z obratu.

Slovenská Verzia Dane a Inšpirácia Maďarskom

Slovenská verzia dane z finančných transakcií je do veľkej miery inšpirovaná maďarským zákonom z roku 2012. Maďarský model dane znevýhodňuje bezhotovostné transakcie na úkor platieb kartou a transakcií v hotovosti. Hlavný rozdiel slovenskej verzie spočíva v tom, že daňou sú zaťažené len právnické osoby a živnostníci. Príjem z maďarskej dane sa pred poslednými úpravami sadzieb pohyboval pod úrovňou 0,5 % HDP.

Potenciálne Negatívne Dôsledky

Zavedenie transakčnej dane môže mať niekoľko negatívnych dôsledkov pre slovenskú ekonomiku, ktoré boli pozorované aj v iných krajinách:

1. Zvýšený objem hotovosti v ekonomike

Jedným z hlavných negatívnych dôsledkov zavedenia transakčnej dane je zvýšený objem hotovosti v ekonomike. Tento trend bol zaznamenaný v krajinách Južnej Ameriky a v Maďarsku. Hlavným dôvodom rastu hotovosti je daňová optimalizácia. V krajinách Južnej Ameriky sa okrem rastu hotovostných transakcií začali používať aj tzv. kvázi peniaze. V Maďarsku v rokoch 2013 až 2020 objem hotovosti takmer zdvojnásobil. V štúdii maďarskej centrálnej banky z roku 2018 sa uvádza, že v Maďarsku preferuje používanie hotovostných operácií až 46 % klientov, zatiaľ čo na Slovensku v tom istom období hotovostné operácie využívalo len 32 % klientov. Rastúci záujem o hotovosť v Maďarsku je priamo spojený s transakčnou daňou.

Prečítajte si tiež: Práva spotrebiteľa pri reklamácii dôchodku

Pre Slovensko je toto riziko pomerne vysoké. Zvýšené náklady pre firmy na držbu a platby v hotovosti môžu vytvárať tlak na rast cenovej hladiny. Zároveň zvýšený rast hotovosti vytvára predpoklady pre rozvoj šedej ekonomiky a môže viesť k zvýšenému riziku daňových únikov.

2. Rast cien finančných služieb

V Maďarsku sa zavedenie transakčnej dane prejavilo aj vo výraznom raste cien finančných služieb. Na Slovensku je však riziko prudkého nárastu cien finančných služieb len mierne, keďže daňovníkom je priamo klient (právnická osoba alebo živnostník), a nie finančná inštitúcia. Prípadný nárast cien môže súvisieť s nákladmi na implementáciu zákona.

3. Postupný pokles výnosu dane

Z pohľadu štátu je dôležité, aký výnos bude nová daň prinášať do rozpočtu v strednodobom horizonte. Skúsenosti z Maďarska ukazujú, že po daňovej optimalizácii a náraste hotovostných transakcií výnos dane postupne klesá (najmä ako podiel k HDP), resp. stagnuje (v nominálnom vyjadrení). To môže viesť k rozširovaniu základu dane a/alebo zvyšovaniu jej sadzieb.

4. Rast sadzieb a základne dane

Pokles príjmov transakčnej dane môže viesť k rastu sadzieb a základne, čo následne vedie ešte k vyššej preferencii používania hotovosti. V niektorých krajinách Južnej Ameriky bol počas platnosti dane pozorovaný pokles vkladov, ktorý negatívne zasiahol ponuku úverov. Podľa jednej zo štúdií má zdaňovanie signifikantne negatívny dopad na ekonomický rast v odvetviach viac závislých na externom financovaní. Na Slovensku je riziko tohto dopadu v súčasnosti nižšie, keďže v krajine eurozóny vklady predstavujú len jeden zo zdrojov bánk.

5. Presun transakčnej aktivity do zahraničia

Dizajn maďarskej dane z finančných transakcií sa prejavil nielen v náraste hotovostných operácií, ale aj v presune od bezhotovostných prevodov k vyššiemu používaniu platobných kariet. Podľa údajov ECB v roku 2023 bol podiel bezhotovostných bankových prevodov k celkovým bezhotovostným transakciám z okolitých krajín najnižší práve v Maďarsku.

Prečítajte si tiež: Nový mobil pri reklamácii

Zavedenie transakčnej dane môže viesť k presunu transakčnej aktivity podnikateľských subjektov do zahraničia. Aj keď je Slovensko súčasťou eurozóny a založenie účtu v rovnakej mene je jednoduchšie ako v Maďarsku, v dôsledku zavedenia transakčnej dane nemožno vylúčiť presun účtov do zahraničia.

6. Odradenie zahraničných investícií

Zavedenie neortodoxného opatrenia, akým je daň z finančných transakcií, ktorá obmedzuje bezhotovostný platobný styk, finančné sprostredkovanie a je obdobou dane z obratu, môže odlákať časť prípadných zahraničných investícií. Zároveň takáto daň môže obmedziť rozvoj podnikateľských aktivít.

7. Zaťaženie bankového sektora

Banky pôsobiace na Slovensku budú novou daňou zaťažené viacnásobne. Ako každý podnikateľský subjekt budú z debetných transakcií odvádzať daň, no zároveň ako platitelia majú náročnú implementačnú povinnosť. Banky budú musieť upraviť svoje systémové informačné systémy a prispôsobiť svoje procesy novej legislatíve. Implementačné náklady budú závisieť od komplexnosti legislatívy a aj od legislatívneho procesu. Napríklad samotná Finančná správa odhaduje svoje implementačné náklady v horizonte 4 rokov na viac ako 1.2 milióna EUR, pričom výber dane, kontrolu správnosti výpočtu dane a reklamácie dane budú znášať banky. Polročná implementačná doba (od schválenia zákona) je s ohľadom na komplexnosť problematiky pre väčšinu bánk nedostatočná.

Banky ako podnikateľské subjekty budú samozrejme aj daňovníkmi novej transakčnej dane. Týka sa to bežných administratívnych výdajov, akými sú platby za tovary a služby svojim dodávateľom, ale aj miezd zamestnancom. Zmena správania klientov v dôsledku vyššej preferencie hotovosti na úkor bezhotovostných operácií, alebo prípadný presun transakcií klientov do zahraničia, môže mať tiež negatívne dopady na slovenský bankový sektor.

Záver

Zavedenie dane z finančných transakcií na Slovensku predstavuje riziko v podobe zvýšeného objemu hotovosti v ekonomike, možného rastu cien finančných služieb, poklesu výnosu dane v dlhodobom horizonte, presunu transakčnej aktivity do zahraničia a odradenia zahraničných investícií. Bankový sektor bude zaťažený nielen daňou samotnou, ale aj nákladnou implementáciou nových systémov a procesov. Je nevyhnutné dôkladne zvážiť všetky potenciálne dopady a implementovať opatrenia, ktoré minimalizujú negatívne dôsledky a zabezpečia stabilitu a konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky. Dôkladná dopadová štúdia je preto kľúčová pre úspešné zavedenie tejto dane.

Prečítajte si tiež: Odstúpenie od zmluvy a reklamácia

Dodatok: Poučenie z histórie patentov a inovácií

Hoci sa táto časť na prvý pohľad nezdá byť priamo spojená s daňou z finančných transakcií, prináša dôležitý pohľad na ekonomický dopad inovácií a duševného vlastníctva, čo je relevantné pre celkovú ekonomickú stratégiu štátu.

Čo by sa stalo, keby sa nenarodili takí velikáni ako Albert Einstein, Thomas Edison, Graham Bell či Charles Darwin? Niektorí odborníci tvrdia, že absolútne nič, a to napriek tomu, že ide o geniálnych ľudí, ktorí sa preslávili jedinečnými vynálezmi. Každý z uvedených vynálezcov a vedcov mal vo svojom čase aj konkurentov, ktorí pracovali na rovnakej veci. Jediný rozdiel je v tom, že na rozdiel od nich boli rýchlejší a dali si patentovať svoje objavy.

„V spoločnosti je zaužívané, že za vynálezmi stoja predovšetkým veľkí géniovia. Nie je to pravda. Vynálezy sa dejú kontinuálne a paralelne,“ tvrdia odborníci. Napríklad Charles Darwin, ktorého všetci poznáme ako tvorcu evolučnej teórie, vraj spísal svoje poznatky až keď si prečítal prácu Alfreda Russela Wallaceho. Graham Bell a Elisha Gray dokonca prišli v rovnaký deň na patentový úrad, aby si dali zaregistrovať svoj prístroj prenášajúci zvuk. Prvého z nich dnes všetci považujeme za otca telefónu a druhý skončil takmer na smetisku dejín.

„Patenty majú na spoločnosť najväčší ekonomický dopad z pohľadu duševného vlastníctva. Majú zásadný vplyv na produkciu, výskum aj vývoj. V podstate neexistuje žiadna empirická štúdia, ktorá by potvrdzovala, že patentová ochrana podporuje a zrýchľuje výskum a inovácie,“ myslia si niektorí odborníci.

tags: #reklamácia #ekonomický #dopad #štúdia