Ročný Príliv Dôchodcov: Štatistiky a Výzvy Starnúcej Populácie na Slovensku

Starnutie populácie je markantným znakom súčasnej doby. Priemerná dĺžka života sa predlžuje a počet starších ľudí nad 60 rokov rastie. Tento demografický trend má rozsiahle dôsledky pre spoločnosť, a preto si vyžaduje adekvátne politické a sociálne opatrenia. Na Slovensku je tento negatívny trend tiež zreteľný, čo potvrdzujú aj dáta Štatistického úradu SR (2023).

Demografické Zmeny na Slovensku

Za posledných 20 rokov slovenská populácia výrazne zostarla. Podľa Sčítania obyvateľov, domov a bytov (SODB) v roku 2001 tvorili obyvatelia v poproduktívnom veku (65+) 11,4 % populácie. V roku 2011 sa tento podiel zvýšil na 12,7 % a v roku 2021 už presiahol 17 %.

Index starnutia, ktorý vyjadruje pomer medzi počtom osôb v poproduktívnom veku a počtom osôb v predproduktívnom veku, sa exponenciálne zvyšoval pri každom sčítaní. V roku 2001 dosiahol hodnotu 60,2, v roku 2011 už 82,6 a v roku 2021 presiahol 107. Tieto demografické prognózy boli jedným z hlavných impulzov pre vytvorenie Národného programu aktívneho starnutia na roky 2021 - 2030.

Výzvy Spojené so Starnutím Populácie

Starnutie populácie prináša so sebou rôzne výzvy, ktorým čelia starší ľudia, ako aj celá spoločnosť. Medzi tieto výzvy patria:

• Náklady na zdravotnú starostlivosť a sociálnu starostlivosť: S pribúdajúcim vekom sa zvyšuje potreba zdravotnej a sociálnej starostlivosti, čo predstavuje zvýšený nápor na verejné financie.
• Fyzické bariéry: Starší ľudia sa často stretávajú s fyzickými bariérami v bežnom živote, ako sú nedostupné budovy, verejná doprava a iné prekážky, ktoré im sťažujú pohyb a účasť na spoločenskom živote.
• Osamelosť a izolácia: Mnoho starších ľudí trpí osamelosťou a izoláciou, čo negatívne vplýva na ich psychické a fyzické zdravie.

Marcelino et al. (2018) poukazujú na to, že náklady na hospitalizáciu a sociálnu starostlivosť, fyzické bariéry, osamelosť a izolácia patria medzi kľúčové výzvy, ktorým čelia starší ľudia.

Prečítajte si tiež: 80% poškodenie zdravia a dôchodok

Virtuálna Realita ako Nástroj Aktívneho Starnutia

Hoci seniori tvoria významnú časť našej populácie, často sú pri zavádzaní nových technológií prehliadaní. Nie vždy sú ochotní akceptovať nové technológie zo strachu, že ich nebudú vedieť používať. Podľa Migitu D’cruz a Debanjana Banerjee (2020) starší občania často predstavujú citlivú skupinu ohrozenú sociálnou a digitálnou marginalizáciou.

Napriek funkčnej strate aktivity majú seniori stále schopnosti získavať a znovu sa učiť výkonnostné zručnosti (Skjæret et al., 2016). Technológia sa môže použiť na podporu ich lepšieho výkonu. Jeng, Pai a Yeh (2017) navrhli, že na povzbudenie starších ľudí k používaniu technológií by sa mali prelomiť psychologické bariéry. Vzdelávanie a poskytovanie praktických skúseností a pomoci zvyšuje ich ochotu zažívať nové veci.

Virtuálna realita (VR) predstavuje inovatívny nástroj, ktorý môže seniorom pomôcť prekonať niektoré z výziev spojených so starnutím. VR možno opísať ako pohlcujúci a interaktívny digitálny zážitok, ktorého cieľom je simulovať fyzické alebo fiktívne kontexty v rôznych kontextoch, ako je mentálna a fyzická terapia (Sherman, Graig, 2018).

Princípy Fungovania Virtuálnej Reality

Podľa McLuhanovej (1994) možno virtuálny priestor definovať ako virtuálne prostredie, v ktorom sa dejú skutočné zážitky. Takáto predstava sa v súčasnosti často vykresľuje ako forma interakcie človek-počítač, v ktorej užívatelia majú integrovateľné skúsenosti s pomocou 3D grafiky, čo možno pozorovať v koncepte prítomnosti v umelých počítačovo generovaných prostrediach.

Po druhé, prítomnosť je to, čo umožňuje ľuďom vnímať svet okolo nich, a keď je sprostredkovaná technológiou, používatelia môžu rozpoznať nesprostredkované (t. j. prítomnosť) a sprostredkované (t. j. teleprítomnosť) prostredie. Inými slovami povedané, vnímanie virtuálneho priestoru, ako keby tam bol.

Prečítajte si tiež: Kúpele pre 80-ročných

Po tretie, zážitky VR sú zvyčajne spojené so stupňom zábavy, ktorý je v súlade s ľudskými faktormi, pretože môže vyvolať fyziologické (napr. senzomotorické) a psychologické (napr. motivačné a emocionálne) reakcie.

Pozitívne Vplyvy VR na Seniorov

Virtuálna realita môže mať pozitívny vplyv na sociálny a emocionálny aspekt života seniorov. Seniori, ktorí pravidelne komunikujú s VR v porovnaní s tými, ktorí sledujú iba televíziu (ale obsah je rovnaký: cestovanie, relax, obľúbené miesta), sa zdravotne cítia lepšie, pozitívne emócie prevládajú nad negatívnymi emóciami a depresiou a necítia sa tak izolovaný. Lepšie zvládajú konflikty, prípadne sa im vyhýbajú a cítia sa uvoľnenejšie ako seniori, ktorí sledujú iba televíziu.

Ako príklad môžeme uviesť projekt realizovaný na Tokijskej univerzite, kde pomáhajú seniorom prekonávať fyzické nedostatky s využitím virtuálnej reality. Vďaka 360- stupňovým videám môžu seniori navštíviť miesta, ktoré by navštívili radi, alebo majú s nimi spojené spomienky.

Zážitky vo virtuálnej realite podporujú sociálnu interakciu a kvalitu života, vrátane duševného zdravia a schopnosti zvládať úzkosť na dennej báze. Taktiež je potrebné navrhnúť aplikácie VR s jednoduchým užívateľským rozhraním, aby boli pre seniorov jednoduchšie. Seniorom je potrebné predstaviť aj také aplikácie či hry, ktoré nespôsobujú výrazný pocit nevoľnosti, ako je to bežné pri používaní VR. Seniori by mali byť tiež upozornení na možné vedľajšie účinky.

Keď sú seniori v kontakte s VR, vnímajú túto skúsenosť pozitívne ako dobrú skúsenosť, keď môžu vidieť pozitívne aspekty nových technológií. VR pôsobí na seniorov motivačne v rámci ich každodenných aktivít a za účelom ich duševného relaxu. Medzi najdôležitejšie faktory motivácie seniorov k používaniu VR patria: užitočnosť, jednoduché používanie a úroveň skúseností.

Prečítajte si tiež: Dôchodca s ŤZP: Nároky a príspevky

Faktory Ovplyvňujúce Ochotu Seniorov Používať Technológie

Pri vzdelávaní seniorov v oblasti získavania zručností v používaní digitálnych médií je však potrebné zohľadniť mnohé faktory súvisiace so starnutím. Okrem zdravotných problémov fyzického charakteru (zhoršenie zraku alebo jemnej motoriky, ochorenia pohybového aparátu a pod.) treba počítať s narušením kognitívnych funkcií vrátane vnímania a spracovania informácie, pozornosti, riešenia problémov, reči a pamäti. Tá posledná - pamäť - predstavuje dôležitý faktor v procese učenia, ale aj v bežnom živote.

Starší človek potrebuje viac memorovania, aby si zapamätal nové informácie. Stupeň učenlivosti zároveň súvisí aj s neuroplasticitou mozgu - schopnosťou neurónov meniť svoje vlastnosti podľa vonkajších vplyvov. To znamená, že ak sa napríklad naučíme používať tablet, v mozgu sa objavia nové nervové spojenia, iné zostanú oslabené. V konečnom dôsledku sa seniori môžu naučiť používať akúkoľvek technológiu, ale zaberie im to viac času v závislosti od toho, aký plastický je ich mozog.

Preto je dôležité, aby sa počas získavania týchto digitálnych zručností k seniorom pristupovalo vhodne. Prvým dôležitým nástrojom je prístup pedagógov či lektorov. Mali by byť trpezliví, keďže seniori sú v novom prostredí digitálnych technológií, ktorým nerozumejú a nie sú oboznámení, a tak sa môžu pýtať veľa otázok opakovane. Seniori môžu častejšie zabúdať, preto je dôležité jednotlivé úkony opakovane vysvetľovať. Je tiež veľmi dôležité nechať seniorov pracovať samostatne a neriešiť za nich problémy, ktoré sa im v digitálnom svete vyskytli, a ak áno, tak ich náležitým vysvetlením a objasnením. Seniori musia najskôr prekonať strach z technológií alebo negatívny postoj k účinkom týchto technológií. Ak sa im tieto predsudky či obavy podarí prekonať, môžu z technológií profitovať.

Empirický Výskum Využitia VR medzi Seniormi v Košiciach

S cieľom preskúmať záujem seniorov o digitálny priestor VR a jeho možnosti bol vykonaný výskum v Košiciach. V teoretickej časti výskumu boli použité štandardné vedecké metódy, predovšetkým analýza, syntéza, indukcia, dedukcia, komparácia, konkretizácia a zovšeobecnenie. V empirickej časti štúdie bola aplikovaná metóda cieleného rozhovoru v skúmaných objektoch výskumu v Košiciach, kde bol využitý nástroj Oculus Quest 2 (VR), ktorý poskytlo FunFlow centrum VR v Košiciach.

Objektom výskumu bolo Občianske združenie kresťanských seniorov pri Mestskej časti Košice Západ, ktoré vzniklo v roku 1995 a má aktuálne 180 členov. Cielený rozhovor so zástupcami skúmaných zariadení ako aj s jednotlivými seniori prebehal osobne dňa 27.10.2023 a 30.10.2023. Seniori boli v zariadeniach vybráni náhodne bez bližšej klasifikácie podľa pohlaví, veku či vzdelaní. V poslednej fáze si seniori vyskúšali používanie zariadenia. Cieľom bolo konfrontovať ich nápady a názory pred a po jeho použití.

Zistenia z Výskumu

Na základe otázok v prvej fáze výskumu, ktoré boli zamerané na postoje seniorov k novým technológiám, možno konštatovať, že medzi seniormi vo všeobecnosti prevláda negatívny postoj. Zariadenie Oculus Quest 2 bolo spolu s ovládacími prvkami ukázané seniorom a 3/4 z nich ho rozpoznalo ako 3D zariadenie, či okuliare budúcnosti. Jeden respondent to nazval „digitalizácia“, ostatní súhlasili, že je to „nejaký druh priestoru, v ktorom sa zdá, že žije skutočný život“. Dvaja respondenti toto zariadenie poznali od svojich vnúčat, s ktorými navštevujú zariadenia s VR, no sama to vyskúšala len jedna z nich, no svoju skúsenosť opísala negatívne: „Tak sa mi točila hlava, že to už nikdy nechcem zažiť.“ Osobnú skúsenosť s VR mal ešte jeden respondent, ktorému sa zariadenie zoznámilo na prehliadke v múzeu a možnosť rozšírenia vedomostí takouto formou sa mu veľmi páčila. Dvaja účastníci výskumu mali možnosť vyskúšať si VR, ale neurobili to, pretože „na nich táto technológia nezapôsobila a ani nikdy nebude“. Hovoria, že voči tejto technológii majú zavedené a zakorenené predsudky.

Na otázku, čo sa dá so zariadením robiť, odpovedali respondenti rôzne. Jeden účastník hneď reagoval: „Používajú to na hry (deti, vnúčatá), strieľanie, čo neznášam a môžete tam ovládať postavy, je to virtuálny svet, kde sa ocitnete a môžete ho režírovať ako režisér.“ Ďalší účastník dodal, že okrem hier sa dá VR využiť aj na vzdelávanie, na prezeranie bytov, jaskýň (2 ženy si to samy vyskúšali na výlete do Vysokých Tatier).

Dôvody, prečo seniori doteraz VR nevyužívali, boli najmä v tom, že polovina z nich sa s ňou ešte nestretlo a nemali možnosť si ju vyskúšať. Viacerí z nich uviedli, že dôvodom je to, že oni sami to nechcú a VR v živote nepotrebujú. Na otázku, či majú finanční prostriedky na to, aby si mohli takéto zariadenie zaobstarať odpovedali zhodne oba štatutári, že nie. Predsedníčka občianskeho združenia Jeseň života Havierová dokonca hovorí, že v minulom roku bol výsledok ich hospodárenia negatívny a činil - 3 940 Euro. Aktuálne žiadajú o poskytnutie dotácie od mesta Košice vo výške 18 000 euro na rekondičné pobyty v Bardejovských kúpeľoch a v Liptovskom Jáne; úhrady za pobyt, cestovné dodala. Občianske združenie kresťanských seniorov žiada aktuálne dotáciu od mesta vo výške 5 235 euro na podporu kultúrnospoločenských, liečebných a výchovno-vzdelávacích aktivít a podujatí zameraných na seniorov.

Po tom, čo seniori zobrali do rúk zariadenie virtuálnej reality, sa ich názory oproti predchádzajúcej fáze nezmenili. Pre účastníkov výskumu boli vybraté rôzne VR hry, ktoré im boli dané vyskúšať. Pri prvom z nich sa nadviazalo na virtuálnu prehliadku záberov v galérii vo virtuálnom svete. Účastníci boli od začiatku ohromení. Priestor galérie sa im páčil. Okrem obrazov ich zaujal aj starý nábytok a dobové exponáty, ktorých sa chceli dotknúť. Prekvapilo ich, že majú aj virtuálne ruky a nohy, ktorými chceli chodiť a dotýkať sa predmetov. Druhou aktivitou vo svete VR, ktorú sme pre nich vybrali, bolo prezeranie hôr s možnosťou zahrať si aport so psom tak, že mu hráč hodí palicu, ktorú mu pes ešte prinesie. Táto aktivita bola zaujímavá najmä pre seniorky, ktoré milovali šport, tie, ktoré milujú prírodu a možno im ich momentálny zdravotný stav nedovoľuje dostať sa na miesta, akými sú horské štíty. Účastníci si užívali výhľad; boli dokonca dojatí krásou a autentickosťou zážitku. Niektoré sa viac zaujímali o hru so psom, no seniorky mali zjavne problémy s ovládaním zariadenia.

Budúcnosť VR v Starostlivosti o Seniorov

Technologické možnosti virtuálnej reality však umožňujú vytvárať aj taký obsah, ktorý bude reagovať na konkrétne požiadavky a potreby jej používateľov. Anna Menkynová, riaditeľka ZpS v Trnave, kde tento nástroj vďaka Nadácii Slovenskej sporiteľne môžu používať, upresňuje, na čo by sa mala zamerať virtuálna realita zariadenia v budúcnosti: „Radi by sme našich klientov virtuálne preniesli napríklad aj na rodinnú oslavu, na ktorú by sa, za normálnych okolností nemali ako dostať, z dôvodu imobility alebo veľkej vzdialenosti.“

Záver

Hoci populácia seniorov na Slovensku čelí mnohým výzvam, či už ide o zdravotné, sociálne alebo finančné problémy, kontakt s novými digitálnymi technológiami považujeme za vhodný spôsob riešenia niektorých problémov, zostať v kontakte s mladšou generáciou, ale aj rovesníkmi, alebo sa venovať novým voľnočasovým aktivitám. Svojou pohlcujúcou a do istej miery aj zábavnou povahou môže VR pomôcť seniorom prekonať nástrahy staroby, odviesť ich od bežných problémov a z pasívnych televíznych divákov sa môžu stať aktívnymi používateľmi VR. Je však dôležité prekonávať bariéry, ktoré seniori majú voči novým technológiám, a prispôsobiť im prostredie a ovládanie VR tak, aby bolo pre nich intuitívne a jednoduché.

tags: #ročný #príliv #dôchodcov #štatistiky