
Zákon o rodine na Slovensku upravuje vzťahy v rodine, vrátane vzťahov medzi deťmi a rodičmi. Hoci zákon neukladá povinnosť aktívnej starostlivosti o rodičov, existujú ustanovenia, ktoré s touto problematikou súvisia. Tento článok sa zameriava na vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom a ďalšie relevantné ustanovenia zákona.
Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine bol novelizovaný, pričom každá novela priniesla zmeny v rôznych oblastiach rodinného práva. Napríklad zákon č. 175/2015 Z. z. priniesol zmeny v oblasti určovania záujmu maloletého dieťaťa, styku s rodičmi a výchovných opatrení.
Zákon kladie dôraz na prvoradý záujem maloletého dieťaťa pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní tohto záujmu sa zohľadňuje viacero faktorov, ako napríklad úroveň starostlivosti o dieťa, jeho bezpečie a stabilita prostredia, ochrana jeho dôstojnosti a vývinu, zdravotný stav, podmienky na zachovanie identity a rozvoj schopností, názor dieťaťa, vzťahové väzby s rodičmi a súrodencami, a využitie prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia.
Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže obmedziť alebo zakázať styk dieťaťa s rodičom. Zákon tiež umožňuje súdu upraviť styk dieťaťa s blízkymi osobami, ak to vyžadujú pomery v rodine a je to v záujme dieťaťa. Súd môže nariadiť výchovné opatrenia na zabezpečenie odbornej diagnostiky, pomoci alebo resocializácie dieťaťa.
Deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to rodičia potrebujú. Táto povinnosť je zakotvená v § 66 Zákona o rodine. Vyživovacia povinnosť detí voči rodičom vzniká vtedy, ak rodič nie je schopný sám sa živiť a nemá dostatočný príjem ani majetok na zabezpečenie základných životných potrieb. Táto povinnosť je solidárna, čo znamená, že všetky deti sú povinné prispievať podľa svojich možností a schopností, pokiaľ nie je medzi nimi dohodnuté inak. Ak si deti nesplnia svoju vyživovaciu povinnosť dobrovoľne, rodičia sa môžu obrátiť na súd so svojím návrhom na určenie výživného. Súd konanie nezastaví len preto, že nemáte z čoho platiť, ale môže návrh zamietnuť, ak preukážete, že Vaše možnosti neumožňujú platiť výživné. Vždy však musíte aktívne komunikovať so súdom a predkladať relevantné dôkazy.
Prečítajte si tiež: Starí rodičia a rodičovský príspevok
Každé dieťa plní vyživovaciu povinnosť voči rodičom v takom rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k schopnostiam, možnostiam a k majetkovým pomerom ostatných detí (§ 67 ods. 1 Zákona o rodine). To znamená, že súd pri určovaní výšky výživného zohľadňuje individuálne okolnosti každého dieťaťa. Ak dieťa plnilo vyživovaciu povinnosť voči rodičom aj za ostatných súrodencov, je oprávnené od nich požadovať úhradu tohto plnenia podľa § 101 ZR (teraz § 79 ods.
Je dôležité zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť detí voči rodičom nastupuje až po splnení vyživovacej povinnosti medzi manželmi alebo vyživovacej povinnosti rozvedeného manžela voči druhému manželovi (§ 67 ods. 2 Zákona o rodine).
Ak si deti nesplnia svoju vyživovaciu povinnosť dobrovoľne, rodičia sa môžu obrátiť na súd so svojím návrhom na určenie výživného. Konanie vo veciach určenia výživného plnoletých osôb je upravené v § 154-157 Civilného mimosporového poriadku. Súd pri rozhodovaní prihliada na majetkové pomery rodičov, ich schopnosť pracovať, vek a zdravotný stav, a má zabezpečiť uspokojenie všetkých bežných životných potrieb rodičov. Ak matka v budúcnosti začne poberať starobný dôchodok, ktorý bude vyšší ako životné minimum, súd bude skúmať, či je stále v stave odkázanosti. Ak to má byť až o dva roky, uvádzame, že jej základné životné potreby je potrebné zabezpečiť teraz, nie je možné ich nijako a v žiadnom prípade dodkladať. Súd vždy posudzuje aktuálny stav v čase rozhodovania. Ak sa jej finančná situácia zlepší, môžete podať návrh na zmenu alebo zrušenie výživného.Vaša povinnosť platiť výživné závisí aj od Vašich možností a schopností. Súd prihliada na Vaše príjmy, výdavky (napr. na dieťa, bývanie, škôlku, hypotéku) a celkovú životnú situáciu. Ak by platenie výživného znamenalo, že by ste neboli schopná zabezpečiť základné potreby svojej rodiny, súd môže výživné zamietnuť alebo určiť len symbolickú sumu. Je dôležité, aby ste v konaní predložili dôkazy o Vašich príjmoch a výdavkoch (výplatné pásky, zmluva o hypotéke, doklady o platbách za škôlku a pod.).
Zákon o rodine neukladá deťom priamu zodpovednosť za zdravotný stav rodičov v zmysle povinnosti kontaktovať ich alebo ich navštevovať.
Zákon o rodine upravuje aj ďalšie aspekty rodinných vzťahov, ktoré môžu mať vplyv na starostlivosť o rodičov.
Prečítajte si tiež: Narokovanie príspevku na SVP pre rodičov
Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje (§ 62 ods. 6 Zákona o rodine).
Zákon upravuje aj inštitúty náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti a ústavnej starostlivosti o maloleté deti. Tieto formy starostlivosti majú prednosť pred ústavnou starostlivosťou.
Maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú (§ 43 ods.
Pri posudzovaní vyživovacej povinnosti detí voči rodičom sa berú do úvahy rôzne špecifické situácie. Napríklad, ak matka darovala byt jednému z bratov a tým sa pripravila o bývanie, môže to zavážiť pri rozhodovaní súdu.
Matka podala návrh na súde, aby jej dieťa platilo 400 eur mesačne. V súčasnosti poberá 196 eur invalidného dôchodku. O dva roky bude mať starobný dôchodok, ktorý bude vyšší ako životné minimum. Dieťa má malé deti, jeho príjem je 1300 eur a platí vysoké náklady na škôlku a hypotéku. V takomto prípade súd posúdi aktuálny stav a možnosti dieťaťa a môže výživné zamietnuť alebo určiť len symbolickú sumu.
Prečítajte si tiež: Starý rodič a rodičovský príspevok
Ak sa rodič o dieťa dlhodobo nezaujímal a nenavštevoval ho, môže to byť dôvod na zamietnutie návrhu na výživné. Súd prihliadne na trvajúci nezáujem o dieťa ako potomka, vrátane toho, že rodič daroval byt inému dieťaťu. Ak rodič má dostatočný dôchodok na pokrytie jeho potrieb v sociálnom zariadení, súd môže žalobu zamietnuť.
Ak rodičov dôchodok nestačí na úhradu pobytu v zariadení, zariadenie môže žiadať doplatok od detí. Ak sa deti nedohodnú, kto a v akej výške bude prispievať, môže sa zariadenie alebo rodič obrátiť na súd, ktorý určí výšku príspevku každého dieťaťa podľa ich možností a schopností. Skutočnosť, že jeden zo súrodencov žije v zahraničí, neoslobodzuje od tejto povinnosti, avšak môže ovplyvniť výšku príspevku, ak sú jeho príjmy nižšie alebo má iné závažné dôvody.
Matka je dočasne umiestnená v domove sociálnych služieb (DSS). Náklady na jej pobyt sú hradené z jej dôchodku, avšak ďalšie výdavky hradí jej syn. Dcéra žije v zahraničí a odmieta prispievať. V takomto prípade má aj dcéra povinnosť prispievať na starostlivosť o matku a táto povinnosť môže byť vymáhaná súdne.
Ak dieťa nesúhlasí s výškou výživného alebo s povinnosťou platiť výživné, má právo sa brániť. Môže namietať nezáujem zo strany matky, darovanie bytu inému súrodencovi, alebo nízky príjem a vysoké výdavky. Súd posúdi všetky okolnosti a rozhodne, či je dieťa povinné platiť výživné a v akej výške.
Ak matka umiestnila dieťa ihneď po pôrode do detského domova, súd nemusí priznať matke výživné od tohto dieťaťa. Súd by návrh matky zamietol a výživné nepriznal.
Starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Rodičia sú povinní sústavne a dôsledne sa starať o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa a chrániť jeho záujmy.
Rodičia sú oprávnení i povinní zastupovať svoje maloleté dieťa pri všetkých úkonoch, na ktoré samo nemá spôsobilosť, a to až do momentu, kým nedosiahne plnú spôsobilosť na právne úkony (štandardne dovŕšením 18-teho roku života). Rodičia majú na starosti aj správu majetku ich maloletého dieťaťa.
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona a trvá dovtedy, kým deti nie sú schopné samy sa živiť.
Ak rodičia žijú trvalo neusporiadaným spôsobom života, alebo svoje rodičovské povinnosti nevykonávajú vôbec, alebo nezabezpečujú výchovu maloletého dieťaťa, súd im v záujme maloletého dieťaťa obmedzí výkon rodičovských práv.
Úprava výkonu rodičovských práv a povinností je v kompetencii súdu, ktorý na návrh jedného z rodičov, resp. osoby ktorá zabezpečuje starostlivosť o dieťa upraví rodičovské práva a povinnosti. Pred samotným rozhodnutím súdu sa rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu kedykoľvek dohodnúť na úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Rodičovská dohoda musí byť schválená súdom.
Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa.
Kolízneho opatrovníka ustanoví súd v prípadoch, ak maloleté dieťa nemá zákonného zástupcu, alebo ak zákonný zástupca nemôže z vážneho dôvodu maloleté dieťa v konaní, alebo pri určitom právnom úkone zastupovať.
Ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti.