
Výživné predstavuje kľúčový aspekt rodinného práva, ktorý zabezpečuje uspokojovanie potrieb osôb v príbuzenskom alebo rodinnom vzťahu. Tento článok sa zaoberá podmienkami, nárokmi a povinnosťami spojenými s výživným v slovenskom rodinnom práve, a to na rôznych úrovniach vzťahov - medzi manželmi, rozvedenými manželmi a rodičmi a deťmi.
Manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť, ktorá vzniká uzavretím manželstva a zaniká smrťou jedného z manželov alebo rozvodom. Táto povinnosť trvá bez ohľadu na to, či manželia spolu žijú alebo nie, a jej cieľom je zabezpečiť rovnakú životnú úroveň pre oboch manželov.
Ak jeden z manželov neplní túto povinnosť dobrovoľne, druhý manžel sa môže domáhať určenia vyživovacej povinnosti návrhom na súd. Tento návrh je možné podať vtedy, ak na strane jedného z manželov existuje sociálna odkázanosť, alebo ak je spravodlivé dorovnať ich rozdielnu životnú úroveň.
Pre úspešné uplatnenie nároku na výživné medzi manželmi je potrebné preukázať:
Súd pri rozhodovaní o výške výživného prihliada na schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch manželov, ako aj na ich potreby a životný štýl. Cieľom je dosiahnuť, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká.
Prečítajte si tiež: Podorys rodinného bývania seniorov
Právo na výživné sa nepremlčuje, ale možno ho priznať len odo dňa začatia súdneho konania. To znamená, že súd nemôže určiť výživné za obdobie pred podaním návrhu na súd.
Rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela príspevok na výživu. Tento príspevok má zabezpečiť primeranú výživu rozvedeného manžela podľa schopností, možností a majetkových pomerov bývalého manžela.
Pri rozhodovaní o príspevku na výživu súd prihliada aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi. Príspevok možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode, pričom súd môže túto dobu výnimočne predĺžiť.
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Výživou dieťaťa sa rozumie uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, a to napr. zdravotnú starostlivosť, lieky, ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, bývanie na internáte, ale aj uspokojovanie potrieb bývania dieťaťa, a to aj v dobe, keď je už schopné zabezpečovať si prostriedky na výživu, keď nemá ešte možnosť bývať vo svojom byte.
Prečítajte si tiež: Sprievodca dotáciami na zateplenie
Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
Súd pri určovaní výšky výživného zhodnotí možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov a odôvodnené potreby dieťaťa. Takéto rozhodnutie sa potom stáva exekučným titulom.
Ak povinný rodič neplatí výživné, môže oprávnená osoba požiadať o náhradné výživné. Nárok na náhradné výživné upravuje zákon č. 201/2008 Z.z. o náhradnom výživnom. Na to, aby vznikol nárok na náhradné výživné, musia byť splnené podmienky podľa zákona.
Aplikujúc vyššie uvedené v praxi, na to, aby matka s jedným maloletým dieťaťom (pričom dieťa by malo trvalý pobyt na území SR) dostávala na toto dieťa náhradné výživné, musí najskôr podať návrh na súd, aby výšku výživného určil. Po podaní žiadosti a splnení vyššie uvedených podmienok by ÚPSVAR skúmal výšku príjmov (matky a dieťaťa), ktorá nesmie presahovať 3,3 násobok sumy životného minima. Suma životného minima (od 01.07.2020) na plnoletú fyzickú osobu je vo výške 214,83 EUR a na maloleté dieťa vo výške 98,08 EUR (spolu 312,91 EUR). Ak príjem matky a dieťaťa nepresiahne sumu 1.032,60 EUR, potom ÚPSVAR rozhodne o náhradnom výživnom.
Jeho výška sa rovná výške výživného, ktoré bolo určené súdnym rozhodnutím, najviac vo výške 3,7-násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa. To znamená, že ak súd určil výšku výživného v sume 150,- EUR mesačne, výška náhradného výživného bude tiež v sume 150,- EUR mesačne. Trvanie nároku na náhradné výživné prehodnocuje ÚPSVAR každých šesť kalendárnych mesiacov. Podľa ustanovenia § 10a ods. Teda ak povinný rodič dodatočne zaplatí výživné (alebo jeho časť), je poberateľ náhradného výživného vrátiť sumu náhradného výživného až do výšky, v ktorej bolo zaplatené výživné (alebo jeho časť) od povinnej osoby.
Prečítajte si tiež: Sprievodca rodinnými prídavkami: Kto má nárok?
Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Cieľom tohto ustanovenia je zdôrazniť výnimočnosť priznania výživného spätne a zamedziť tak možným špekuláciám a zneužívaniu tejto možnosti.