
Starostlivosť o seniorov je v súčasnej spoločnosti čoraz dôležitejšia, keďže populácia starne a počet seniorov neustále rastie. Zariadenia pre seniorov zohrávajú kľúčovú úlohu v zabezpečovaní dôstojného života pre tých, ktorí si vyžadujú zvýšenú starostlivosť. Avšak realita v týchto zariadeniach nie je vždy ideálna a často prináša množstvo ťažkostí a negatívnych skúseností, o ktorých sa málo hovorí. Tento článok sa zameriava na zlé skúsenosti v zariadeniach pre seniorov, s dôrazom na dopad pandémie COVID-19, personálne výzvy, medziľudské vzťahy a dôležitosť zachovania dôstojnosti seniorov.
Pandémia COVID-19 priniesla do zariadení pre seniorov obrovské výzvy a odhalila mnohé nedostatky v systéme starostlivosti. Riaditeľka Domova jesene života v bratislavskej Dúbravke, Branislava Belanová, otvorene hovorí o ťažkých časoch, ktoré ich zariadenie zažilo počas dvoch vĺn pandémie.
„Telefonovať príbuzným, že ich otec alebo mama má COVID, prípadne že ich odviezli do nemocnice, nebolo jednoduché,“ spomína Belanová. COVID-19 zasiahol ich zariadenie v dvoch vlnách, pričom prvá vlna na jeseň mala prevažne bezpríznakové prípady. Druhá vlna v decembri bola oveľa horšia, s mnohými chorými klientmi a, bohužiaľ, aj úmrtiami.
Celkovo COVID-19 prekonalo 97 klientov z 200 a 71 ľudí zo 130-členného personálu. Okrem klientov zomrela aj pani upratovačka, čo ešte viac prehĺbilo ťažkú situáciu. Pred pandémiou si nikto nevedel predstaviť, aké náročné bude pracovať v takýchto podmienkach.
Zamestnanci museli pracovať v ochranných overaloch aj niekoľko hodín denne, čo bolo fyzicky veľmi náročné. „Neviem, či si niekto skúsil predstaviť, aké to je fyzicky náročné obliecť sa do ochranných overalov a byť v nich dve, tri, štyri a viac hodín.
Prečítajte si tiež: Podorys rodinného bývania seniorov
Starí ľudia často nechápali, čo sa deje. Zrazu videli okolo seba cudzie postavy v bielych oblekoch, s respirátormi, maskami a štítmi. Komunikáciu komplikoval aj fakt, že mnohí klienti už dobre nepočuli.
Keď zariadenie oslovilo rodiny s prosbou o pomoc ako dobrovoľníci, niektorí rovno odmietli. Iní spolupracovali, ale boli aj rodiny, ktoré si na personáli ventilovali svoj hnev a frustráciu, dokonca verbálne útočili na opatrovateľky.
Okrem chorých klientov začali ochorievať aj zamestnanci, čo viedlo k výpadkom opatrovateliek, opatrovateľov a upratovačiek. Niektorí boli práceneschopní aj niekoľko týždňov.
Práca v zariadeniach pre seniorov je nielen náročná, ale aj nedostatočne finančne ohodnotená. Branislava Belanová zdôrazňuje, že opatrovateľstvo nie je len práca, ale poslanie.
„Povedala by som však, že nejde ani tak o výber jednotlivca, ako skôr o to, aby bol správne nasmerovaný a namotivovaný celý opatrovateľský tím v danom zariadení.
Prečítajte si tiež: Sprievodca dotáciami na zateplenie
Opatrovateľ by mal mať predovšetkým ľudskosť, empatiu, úctu a skúsenosti. Často musí byť aj mediátorom, dôverníkom a komunikačne zručným. Rola opatrovateľky/opatrovateľa sa dlhodobo dehonestovala, pričom ľudia si mysleli, že ak niekto nič iné nedokáže, pôjde opatrovať. To však nie je pravda.
O opatrovateľkách a opatrovateľoch sa vie málo, pretože o ich práci, ako aj o práci sestier, údržbárov, kuchárok, ľudí z práčovne a ostatného personálu v zariadeniach sociálnych služieb či zariadeniach pre seniorov sa doteraz v podstate nerozprávalo. Pritom všetci títo ľudia sú ako ozubené kolieska v jednom veľkom stroji - jeden bez druhého by svoju prácu nezvládli.
Vzťah medzi opatrovateľom a klientom je komplexný a môže byť ovplyvnený rôznymi faktormi. Filmy často zobrazujú prípady zneužívania moci opatrovateľov nad bezbrannými klientmi, a hoci to nie je len predsudok, takéto prípady sa diali.
Mnohí klienti sú odkázaní na pomoc opatrovateľov, ale vedia povedať svoje potreby, komunikovať a zavolať rodine. Zariadenia by mali získavať spätnú väzbu nielen od klientov, ale aj od ich rodinných príslušníkov, aby mohli svoju prácu vykonávať dobre.
Môže sa stať, že klientovi prekáža konkrétny opatrovateľ. V takýchto situáciách je dôležité riešiť problém citlivo a hľadať kompromis. Belanová spomína prípad, keď klientke prekážala konkrétna opatrovateľka, ktorá ju chodila sprchovať. Opatrovateľka bola síce pracovitá, empatická a spoľahlivá, ale bola Rómka.
Prečítajte si tiež: Sprievodca rodinnými prídavkami: Kto má nárok?
Zachovanie dôstojnosti seniorov je v zariadeniach prvoradé. Začína sa to tým, že personál nesúdi a nehodnotí klientov, klopká na dvere, oslovuje ich pán/pani a rešpektuje ich želania.
Každý klient má pri posteli napísané svoje oslovenie, ktorým si želá, aby ho volali, a tiež preferovaný iniciálny dotyk.
Pri starostlivosti o seniorov, ktorí musia nosiť plienky, je dôležité zabezpečiť zatvorené dvere, súkromie a diskrétnosť. „K takémuto človeku treba pristupovať ako k výnimočnej bytosti, ktorú síce opúšťajú sily, ktorej telo už prestáva slúžiť, ale hlava a dôstojnosť sú stále prítomné.“
Niekedy sa stáva, že sa klienti nechcú ísť sprchovať a tvrdohlavo odmietajú všetky argumenty. Vtedy musia opatrovateľky využiť svoju trpezlivosť a presvedčovacie schopnosti, aby seniorov presvedčili.
Práca s rodinami je veľmi dôležitá, pretože niekedy nevedia spracovať fakt, že ich rodič je v zariadení. Už pri prvých stretnutiach by im mali byť kladené podporné otázky, aby si uvedomili, či sú schopní zabezpečiť potrebnú starostlivosť doma.
Sú rodiny, ktoré seniora doslova odovzdajú do opatery zariadenia a tým sa to pre ne končí. Na druhej strane, existujú aj dojímavé príbehy, ako napríklad príbeh pána, ktorý chcel pred smrťou vidieť svoju dcéru, ktorú v mladosti opustil. Hoci mu dcéra neodpustila, zariadenie sa snažilo zabezpečiť, aby zomrel s čo najväčšou dôstojnosťou.
Zariadenie pre seniorov Dominik vo Veľkej Lehote sa snaží vytvárať pre svojich klientov príjemné a zmysluplné prostredie. Sociálna pracovníčka Cecília Šályová vymýšľa pre klientov aktivity, ktorými každý deň vypĺňajú čas.
Každý deň po raňajkách absolvujú seniori dopoludňajšiu komunitu, kde si spoločne prečítajú príbeh s myšlienkou, rozprávajú sa o ňom a voľne sa zhovárajú o bežných veciach. „Týmito aktivitami predchádzame tomu, aby boli izolovaní, a zároveň vidia, že aj ostatní majú rôzne zdravotné ťažkosti, čo býva v tomto veku, samozrejme, normálne.“
Seniori sa zapájajú aj do rôznych pomocných činností, ako napríklad starostlivosť o kvety alebo prestieranie na obed.
Zariadenie je bezbariérové a farebne odlíšené, aby sa klienti lepšie orientovali. Izby sú jednoposteľové a dvojposteľové s bezbariérovou kúpeľňou a WC. Okná v izbách sú schválne posunuté nižšie, aby klient videl von aj z polohovateľného lôžka.
V záhrade sa nachádza altánok, potôčik a unikátny reminiscenčný kútik, kde seniori spomínajú na to, ako žili oni alebo ich predkovia.
Podnikanie v oblasti sociálnych služieb, konkrétne v oblasti domovov dôchodcov, je téma, ktorá si vyžaduje komplexný pohľad. Hoci existuje dopyt po kvalitných zariadeniach pre seniorov, realita podnikania v tejto oblasti prináša množstvo výziev.
Niektorí podnikatelia sa zameriavajú na solventných klientov, ktorým chcú ponúknuť nadštandardné služby. Avšak, aj v tomto prípade je potrebné zvážiť, či bude ponuka dostatočne atraktívna pre túto cieľovú skupinu.
Na Slovensku už existuje množstvo domovov dôchodcov, a navyše, do našich zariadení sa sťahujú aj solventní klienti zo zahraničia, ktorí chcú ušetriť. Preto je dôležité, aby bol nový projekt skutočne jedinečný a ponúkal niečo, čo iné zariadenia nemajú.
Podnikanie v oblasti sociálnych služieb nie je výnosné a často si vyžaduje značné investície. Preto je potrebné hľadať investorov a využívať eurofondy.
Najväčším problémom dnešných domovov dôchodcov je nedostatok personálu a vysoký podiel klientov na vozíkoch, ležiacich alebo s psychickými problémami.
Dokumentarista a editor portálu Jablko.sk Jakub Kratochvíl (33) spolu so svojimi spolupracovníkmi pripravuje tému o slovenských opatrovateľkách, ktoré pravidelne na niekoľko týždňov opúšťajú svoje rodiny pre prácu v Rakúsku. Žien, ktoré takto v Rakúsku pracujú, je asi 30-tisíc.
Často ide o staršie ženy, ktoré nechávajú doma takých starých ľudí, ako sú tí, o ktorých sa chodia starať. Po kríze, keď klesla zamestnanosť, vzali ženy finančnú situáciu rodín do vlastných rúk a vydali sa na cestu. Možnosti tejto práce sa rozširovali ústnym podaním v rámci obcí, dedín a mestečiek. Zárobok sa pohybuje od 700 do 1 100 eur za dva týždne, ale ide o 24-hodinovú prácu.
Výhodu majú ženy, ktoré vedia po nemecky. Mnohé majú opatrovateľské kurzy, čo je pre ne pri výbere výhoda. Tieto kurzy si robia spravidla doma na Slovenku, kde takisto existuje veľká potreba starostlivosti o staršiu populáciu, ktorej z roka na rok pribúda.
Ekonomicky je to, samozrejme, lepšie, veď preto to chodia robiť. Ale všetky ostatné vplyvy sú negatívne, myslím partnerský život, rodinu, vplyv na deti je tiež negatívny. Deťom mama chýba. Stáva sa, že žena alebo muž, ktorí pracujú v Rakúsku, si tam nájdu druhý vzťah, a majú tak jeden na Slovensku a jeden v Rakúsku.
Je to pracovný vzťah, ktorý je však založený na ľudskosti. Nie je to tak, že niekto je za priehradkou alebo na formálnych stretnutiach. Tu ste s tým človekom denne, s tým istým 24 hodín. Vznikajú tam aj priateľstvá. Niektoré ženy hovorili, že ich brali ako slúžky, dávali im ešte navyše prácu, napríklad sa museli starať o dvoch ľudí. Iné zas vraveli, že si v rodinách vytvorili dobrý vzťah so všetkými.
Je to kompletná starostlivosť o človeka. Pripraviť jedlo, spraviť hygienu, ale aj sa porozprávať, ísť na prechádzku, robiť staršiemu človeku spoločnosť. Ak sú to ležiaci klienti, tak ich treba opakovane cez deň polohovať. A hlavne byť im nablízku.
Vyrazia z rôznych miest na Slovensku v nejaký čas dvoma až štyrmi autami tak, aby sa stretli napríklad presne o polnoci na rakúskej hranici na pumpe. Tam poprestupujú do áut tak, aby sa to oplatilo do rôznych regiónov v Rakúsku.
Pani Mirka (24) z Bratislavy sa rozhodla pre moderný spôsob opatrovníctva a zverila svoje dieťa mladým aupairkám - slovenským študentkám.
Dcérka môže dostať viac podnetov, napríklad som si všimla (a to hlavne, keď bola trošku menšia), že po každom takomto strážení urobila malý krôčik vpred, naučila sa niečo nové, niečo vedela spraviť iným spôsobom, ako sme ju to učili my a to sa nám páčilo. No priznám sa, že bola by som oveľa pokojnejšia, keby sme mali jednu stálu opatrovateľku. Ideálne by bolo mladšiu ako staršiu. Lebo toto nesie so sebou aj rady nevýhod. Jednak si malá musí vždy určitý čas zvyknúť na novú opatrovateľku, ďalej je to náročnejšie na zmenežovanie opatery na poslednú chvíľu.
Vyslovene sa na ne teší. Dievčatá nebývajú s deťmi tak často, preto si to vedia viac užiť a sú vo vymýšľaní hier kreatívnejšie ako ja, "unavená matka bez nápadov". Ráno, ak sme my nestihli, dá opatrovateľka dcérke raňajky (vždy im ráno poviem, čo kde je, čo jej majú dať papať, kam chcem, aby išli, kde sú hračky a podobne). Doobeda sa hrajú, ak je to možné vonku, ak nie, tak vo vnútri. Medzitým jej dajú ovocie na desiatu. Obed, ak nie je navarený, môžu si uvariť alebo sa stretneme a spolu sa naobedujeme. Všetko závisí od toho, či ju strážia u nás doma alebo u seba. Po obede sa snažia, aby malá zaspala, čo sa im väčšinou nepodarí. Po práci si ju prídeme vyzdvihnúť alebo nám ju dovezú.
Dievčatá, ktorých služby využívame sú všetky študentky VŠ a opatrujú, keď nemajú vyučovanie v škole. Ony sú rady, keď si zarobia, my sme radi, že nám postrážia malú. Určite sa suma, ktorú dostávajú od nás nevyrovná tej, ktorú by dostali v zahraničí, no má to pre ne aj výhody. Nemusia ďaleko cestovať, vystačia si aj so slovenčinou, nevyžadujeme od nich domáce práce, po ukončení práce sa môžu vrátiť domov, resp. na internát, kde majú svojich, nie sú vytrhnuté zo svojho domáceho prostredia.
Mnoho mamičiek, ktoré sa vracajú od septembra späť do práce a nemôžu sa obrátiť s prosbou o pomoc na svojich blízkych, rieši otázku: „Čo s dieťatkom?“ Jednou z alternatív, ktorá narastá rokmi na obľube, je pestúnka.
Treba si uvedomiť, že opatrovateľka vám pomáha, vďaka čomu máte možnosť sebarealizácie a využiť voľný čas pre seba. O to viac sa na deti potom tešíte a chvíle s nimi si užívate. Vystresovaná, unavená mamina, ktorá nemá čas takmer na nič a žije s pocitom, že každú minútu treba sústrediť na (zdanlivo) dokonalú domácnosť, nie je ideálnym príkladom harmonického prostredia.
V prvom rade ide o finančne lákavú ponuku. Preto na ňu reflektuje i človek bez zjavného záujmu o deti. Väčšinou sú to mladé slečny, schopné stráviť celý čas „stráženia“ na internete. Neraz im dokonca chýbajú potrebné, ba až základné skúsenosti. Skutočne venujte pozornosť správaniu pestúnky a verte vlastným inštinktom. Podstatné je, aby ste si všetci zapasovali. Koniec koncov, opatrovateľka sa stane súčasťou vašej domácnosti a bez vzájomnej dôvery váš vzťah, hoc pracovný, nebude fungovať.
Pokiaľ ste sa ocitli v situácii, kedy ste sa museli postarať alebo zohnať niekoho dôveryhodného, kto sa postará o Vášho ťažko zdravotne postihnutého rodinného príslušníka, máte nárok na peňažný, tzv. „opatrovateľský“ príspevok.
Ak je Váš rodinný príslušník podľa komplexného posudku odkázaný na opatrovanie, tzn. na pomoc inej osoby pri jednotlivých činnostiach (tzn. pri jedení, pití, osobnej hygiene, obliekaní a vyzliekaní, polohovaní, sedení a státí, pri pohybe po schodoch či rovine, potrebujete pomoc s orientáciou v prostredí, dodržiavaním liečebného režimu), pričom rozsah tejto pomoci je minimálne 8 hodín denne, a dohodli ste sa, že mu ju budete poskytovať Vy, máte nárok na finančný príspevok.
Od 1. decembra 2024 nadobudla účinnosť novela zákona o sociálnych službách, ktorá priniesla významné zmeny v oblasti opatrovateľských príspevkov. Po novom môžu opatrovateľský príspevok poberať aj dôchodcovia a invalidní dôchodcovia bez krátenia príspevku na základe ich príjmu. Od 1. januára 2025 sa príspevok na opatrovanie už neznižuje o zvýšený dôchodok pre bezvládnosť.
Žiadosť o peňažný príspevok na opatrovanie sa podáva na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. V prípade zamietnutia môžete podať odvolanie do 30 dní.
tags: #rodinné #prípady #opatrovateľka #skúsenosti