
Dôchodkový systém a daňové priznanie sú dve oblasti, ktoré sa v živote každého občana Slovenskej republiky skôr či neskôr pretnú. Vzájomný vzťah medzi nimi, najmä v kontexte rozhodnutia o poberaní dôchodku, môže mať významný vplyv na daňové povinnosti a prípadné daňové úľavy. Tento článok sa venuje problematike rozhodnutia o dôchodku a jeho dopadu na daňové priznanie, s dôrazom na prílohy, ktoré je potrebné k daňovému priznaniu priložiť.
Daňové priznanie je dokument, ktorý daňovník podáva správcovi dane, aby si splnil svoju povinnosť voči štátu. Na Slovensku existujú dva základné typy daňových priznaní pre fyzické osoby: typ A a typ B.
Daňové priznanie typ A je určené pre daňovníkov, ktorí majú príjmy len zo závislej činnosti, teda zo zamestnania. Podľa § 32 zákona č. 595/2003 Z. z. je povinný ho podať každý daňovník, ktorého príjmy zo závislej činnosti presiahli 50 % sumy nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. Pre zdaňovacie obdobie roku 2024 táto suma predstavuje 2 823,24 eura. Daňové priznanie typ A sa podáva aj v prípadoch, ak nebolo možné z príjmov zraziť preddavok na daň, ak daňovník nepredložil zamestnávateľovi požadované doklady pre ročné zúčtovanie, ak došlo k zániku zamestnávateľa bez právneho nástupcu, alebo ak je daňovník povinný zvýšiť základ dane.
Daňové priznanie typ B je určené pre daňovníkov, ktorí majú príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu, z kapitálového majetku alebo z ostatných príjmov podľa § 3 ods. 1 písm. e) až h) a § 5 až 8 zákona č. 595/2003 Z. z. Daňové priznanie typ B je povinný podať každý daňovník, ktorého ročné zdaniteľné príjmy presiahnu 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona, čo pre rok 2023 predstavuje sumu 2 461,41 eura.
Daňové priznanie typ A aj typ B sa podáva správcovi dane v lehote do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, teda do konca marca nasledujúceho roka, ak zákon neustanovuje inak. Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň. V daňovom priznaní daňovník vypočíta daň z príjmov, ktorá je splatná v lehote na podanie daňového priznania alebo do ôsmich dní od doručenia oznámenia čísla účtu správcom dane vedeného pre daňovníka, ak mu toto oznámenie bolo doručené po lehote na podanie daňového priznania. Ak daňovník v tejto lehote daň nezaplatí, správca dane pri ukladaní sankcií postupuje podľa zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok).
Prečítajte si tiež: Invalidný a starobný dôchodok: Prechod
Daň sa nevyrubí a neplatí, ak za zdaňovacie obdobie 2024 nepresiahne 17 eur alebo celkové zdaniteľné príjmy za zdaňovacie obdobie nepresiahnu 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona. Tento postup sa použije aj u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky tvorí najmenej 90 % zo všetkých jeho príjmov.
Pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania môže daňovník podať opravné daňové priznanie, ak zistí, že pôvodné priznanie obsahovalo chyby. Po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania je daňovník povinný podať dodatočné daňové priznanie, ak zistí, že jeho daň je vyššia, ako bola uvedená v pôvodnom priznaní, alebo ak mal okrem príjmov zo závislej činnosti aj iný druh zdaniteľných príjmov.
Dodatočné daňové priznanie podáva aj daňovník, ktorému bol spätne priznaný dôchodok k začiatku bezprostredne predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku zdaňovacích období predchádzajúcich tomuto zdaňovaciemu obdobiu, ak si za tieto zdaňovacie obdobia uplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. V dodatočnom daňovom priznaní sa na prvej strane vyznačí, že ide o dodatočné daňové priznanie, a uvedie sa deň, v ktorom daňovník zistil skutočnosti na jeho podanie.
Daň z príjmov fyzickej osoby sa vypočíta zo základu dane zníženého o nezdaniteľné časti základu dane. Sadzba dane je 19 % z tej časti základu dane, ktorá nepresiahne 176,8-násobok sumy platného životného minima, a 25 % z tej časti základu dane, ktorá túto sumu presiahne. Takto vypočítaná daň sa zníži o daňový bonus na dieťa a o daňový bonus na zaplatené úroky, ak daňovníkovi vznikne nárok na ich uplatnenie.
K daňovému priznaniu typ A je potrebné priložiť všetky kópie dokladov preukazujúce výšku príjmov zo závislej činnosti, zaplateného povinného poistného, výšku zrazených preddavkov na daň z týchto príjmov, prípadne výšku nepeňažných príjmov zo závislej činnosti, z ktorých nebolo možné zraziť preddavok na daň. Ďalej je potrebné priložiť doklady preukazujúce nárok na daňový bonus na dieťa a daňový bonus na zaplatené úroky.
Prečítajte si tiež: Sprievodca odvolaním
V osobitnom prípade je prílohou daňového priznania typ A aj doplnený doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní. Ak si daňovník uplatňuje v daňovom priznaní typu A daňový bonus na dieťa, prílohou daňového priznania sú aj kópie dokladov preukazujúcich nárok na jeho priznanie, napríklad potvrdenie o návšteve školy alebo kópia rodného listu dieťaťa. Prílohou daňového priznania typ A je aj písomné potvrdenie o výkone činnosti dobrovoľníka, ak túto činnosť vykonával najmenej 40 hodín a ak sa rozhodol poukázať sumu do výšky 3 % zaplatenej dane.
Rozhodnutie o odchode do dôchodku má významný vplyv na daňové priznanie. Dôchodca, ktorý poberá starobný dôchodok, vyrovnávací príplatok, predčasný starobný dôchodok alebo výsluhový dôchodok, si nemôže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, ak suma jeho dôchodku je vyššia ako suma nezdaniteľnej časti základu dane. Ak je suma dôchodku nižšia ako suma nezdaniteľnej časti základu dane, môže si uplatniť len rozdiel medzi týmito sumami.
Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z., ak suma dôchodku v úhrne nepresahuje sumu, o ktorú sa znižuje základ dane podľa § 11 ods. 2 ZDP, zníži sa základ dane podľa § 11 ods. 2 ZDP len vo výške rozdielu medzi sumou NČZD na daňovníka (§ 11 ods. 2 ZDP) a vyplatenou sumou dôchodku.
Daňovník poberá starobný dôchodok vo výške 4 000 eur ročne. Suma nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka je 5 642,62 eura. Daňovník si môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane len vo výške rozdielu medzi týmito sumami, teda 1 642,62 eura.
Ak daňovníkovi bol dôchodok priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období, je povinný podať dodatočné daňové priznanie za tieto zdaňovacie obdobia, ak si za ne uplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka.
Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa a dôchodky
Nezdaniteľné časti základu dane sú sumy, o ktoré si daňovník môže znížiť svoj základ dane, a tým znížiť aj svoju daňovú povinnosť. Medzi najčastejšie uplatňované nezdaniteľné časti základu dane patria:
Daňovník si môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela), ak manželka (manžel) žije s daňovníkom v domácnosti a nemá vlastné príjmy presahujúce sumu 19,2-násobku životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia.
Na účely uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane sa za vlastný príjem manželky (manžela) považuje akýkoľvek príjem, ktorý manželka (manžel) dosiahla v príslušnom zdaňovacom období, okrem zamestnaneckej prémie, daňového bonusu, zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť, štátnych sociálnych dávok a štipendia poskytovaného študujúcim sústavne sa pripravujúcim na budúce povolanie. Príjem manželky (manžela) sa znižuje o zaplatené poistné a príspevky, ktoré manželka (manžel) bola (bol) povinná z tohto príjmu zaplatiť.
Daňovník, ktorý si môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela) len niekoľko kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, môže znížiť základ dane o nezdaniteľnú časť základu dane zodpovedajúcu jednej dvanástine nezdaniteľnej časti základu dane na manželku (manžela) za každý kalendárny mesiac, na začiatku ktorého boli splnené podmienky.
Daňovník si môže uplatniť daňový bonus na každé vyživované dieťa žijúce s ním v domácnosti. Ak dieťa vyživujú v domácnosti viacerí daňovníci, môže si daňový bonus uplatniť len jeden z nich. Nárok na daňový bonus si daňovník môže uplatniť pomernou časťou po časť zdaňovacieho obdobia, ak podmienky na jeho uplatnenie spĺňa len niektoré kalendárne mesiace.
V prípade daňovníkov, ktorí podávajú daňové priznanie typu B, sa vyžadujú špecifické prílohy, ktoré sa líšia v závislosti od druhu príjmov a uplatňovaných odpočtov. Medzi časté prílohy patria: