Rozhodcovské konanie: Jurisdikcia a Zmluva na Slovensku

Rozhodcovské konanie predstavuje efektívny spôsob mimosúdneho riešenia sporov, ktorý je na Slovensku upravený zákonom č. 244/2002 Z. z. Hoci ponúka rýchle a flexibilné riešenie, jeho potenciál nie je vždy plne využitý, často z dôvodu nedostatočnej teoretickej prípravy a povedomia o tejto forme riešenia sporov.

Podstata Rozhodcovského Konania

Podstata rozhodcovského konania spočíva v tom, že spor rozhoduje rozhodca (alebo rozhodcovia), ktorých si strany zvolili v rozhodcovskej zmluve. Rozhodcovská zmluva je teda kľúčovým dokumentom, ktorý definuje rozsah a podmienky tohto konania.

Rozhodcovská Zmluva

Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi stranami, že určité spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v budúcnosti, budú riešené v rozhodcovskom konaní. Dôležité je, že ak strany v zmluve výslovne neurčia inak, právne následky rozhodcovskej zmluvy sú záväzné aj pre ich právnych nástupcov.

Forma a Obsah:Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Môže mať formu samostatnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, ktorá je súčasťou inej zmluvy.

Rozhodcovský Rozsudok a Jeho Účinky

Doručený rozhodcovský rozsudok má pre účastníkov konania rovnaké právne účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Po uplynutí lehoty na plnenie, ktorá je v ňom uvedená, sa stáva exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 223/1995 Z. z.

Jurisdikcia v Sporoch z Medzinárodnej Kúpy Tovaru

V prípade sporov, ktoré vznikajú z medzinárodnej kúpy tovaru, je nevyhnutné určiť, ktoré súdy majú právomoc rozhodovať tieto spory. Keďže ide o spory medzi podnikateľmi z rôznych štátov, riešenie tejto otázky upravujú normy medzinárodného práva súkromného. Pre Slovenskú republiku je relevantné Nariadenie Rady ES č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Nariadenie Brusel I.).

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Kritériá Určenia Právomoci

Nariadenie Brusel I. stanovuje viaceré kritériá na určenie právomoci súdov:

a) Bydlisko Odporcu: Podľa čl. 2 Nariadenia, ak má odporca (žalovaný) bydlisko v Slovenskej republike, súdy SR majú právomoc bez ohľadu na jeho štátne občianstvo.

• Právnické osoby: Hlavná prevádzkareň (zvyčajne zapísaná v Živnostenskom alebo Obchodnom registri SR).
• Fyzické osoby - podnikatelia: Sídlo v súlade s § 85 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb.
• Občania SR: Bydlisko podľa zákona č. 253/1998 Z. z.
• Cudzinci s trvalým pobytom v SR: Bydlisko podľa zákona č. 48/2002 Z. z.

b) Miesto Plnenia Zmluvy: Podľa čl. 5 ods. 1 Nariadenia, ak ide o zmluvné záväzky, má súd v mieste plnenia záväzku tiež právomoc.

c) Voľba Právomoci: Strany si môžu zvoliť právomoc súdov Slovenskej republiky v akejkoľvek forme, ktorá je zaužívaná medzi stranami alebo všeobecne v medzinárodnom obchode (čl. 23 Nariadenia). Právomoc založená voľbou je výlučná.

Miestna Príslušnosť Súdov v SR

Ak je daná právomoc súdov Slovenskej republiky, je potrebné určiť, ktorý konkrétny súd je príslušný na rozhodovanie sporu. Vo všeobecnosti platí, že miestna príslušnosť sa určuje podľa § 9 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok).

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Kritériá Miestnej Príslušnosti:

• Sídlo právnickej osoby alebo miesto podnikania fyzickej osoby - podnikateľa (§ 85 ods. 1 OSP).
• Bydlisko alebo posledné bydlisko, ak odporca nemá miesto podnikania (§ 85 ods. 4 a § 86 ods. 1 OSP).
• Majetok, ak nie je daná miestna príslušnosť podľa predchádzajúcich kritérií (§ 86 ods. 2 OSP).
• Zastupiteľstvo alebo orgán poverený obstarávaním hospodárskych vecí zahraničnej právnickej osoby, ak je odporcom zahraničná právnická osoba (§ 86 ods. 3 OSP).
• Obvod, v ktorom došlo k skutočnosti zakladajúcej nárok na náhradu škody podľa čl. 74 a nasl. CISG (§ 87 písm. b OSP).

Zjednodušené Spôsoby Konania

V rámci súdneho konania existujú aj zjednodušené formy, ktoré môžu byť využité v sporoch z medzinárodnej kúpy tovaru:

• Platobný rozkaz: Zjednodušený spôsob konania, ak právo uplatnené navrhovateľom nepochybne vyplýva zo skutočností uvedených a podložených listinnými dôkazmi. Podmienkou je, že pobyt odporcu musí byť známy a výlučne na území SR.
• Európsky platobný rozkaz: Obdoba vnútroštátneho platobného rozkazu, ktorý umožňuje doručovanie do členských štátov EÚ. Slúži na vymáhanie nepopieraných pohľadávok vzniknutých v rámci obchodu na vnútornom európskom trhu.
• Rozkaz na plnenie: Používa sa, ak sa ukladá odporcovi povinnosť splniť inú povinnosť než plnenie peňažnej sumy.

Klasická Forma Rozhodnutia: Rozsudok

Rozsudok je klasická forma rozhodnutia, ktorou možno meritórne ukončiť spor. Konanie začína na základe návrhu na začatie konania (žaloby). Navrhovateľ je povinný identifikovať odporcu, opísať skutkový stav, označiť dôkazy a uviesť žalobný návrh (petit).

Priebeh Konania

1. Súd doručí návrh odporcovi a vyzve ho na písomné vyjadrenie.
2. Súd spravidla nariadi pojednávanie, na ktorom účastníci predkladajú svoje tvrdenia a dôkazy.
3. Súd môže vypočuť účastníkov konania, prípadne svedkov, a vykonať znalecké dokazovanie.
4. Ak súd považuje skutkový stav za dostatočne objasnený, vydá rozsudok, ktorým buď rozhodne v súlade s petitom, alebo žalobu zamietne.

Opravné Prostriedky

Proti rozsudku prvostupňového súdu (okresného súdu) je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku. Odvolacím súdom je krajský súd, ktorý preskúmava postup prvostupňového súdu.

Mimoriadne Opravné Prostriedky:Proti právoplatnému rozhodnutiu je možné v osobitných prípadoch podať mimoriadne opravné prostriedky - obnovu konania, dovolanie alebo mimoriadne dovolanie.

Exekúcia

Ak povinná osoba nesplní svoju povinnosť určenú v právoplatnom rozhodnutí, oprávnená osoba môže podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom súdneho exekútora.

Kritika Zásahov Najvyššieho Správneho Súdu SR do Rozhodcovského Konania

Bohužiaľ, Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (NSS SR) v nedávnej minulosti zasiahol do judikatúry týkajúcej sa alternatívneho riešenia sporov, čo vyvolalo kritiku zo strany právnickej obce. Tieto zásahy sa týkali najmä oblasti športu a spochybnili právomoci alternatívnych orgánov na riešenie sporov.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

Konkrétne Problémy

• Nekomplexnosť a Vecná Nesprávnosť: Rozhodnutia NSSSR boli kritizované za nekomplexnosť, vecnú nesprávnosť a zásahy do stabilizovanej judikatúry súdov.
• Popretie Právomocí Alternatívneho Riešenia Sporov: NSSSR poprel právomoci alternatívneho riešenia sporov, minimálne v oblasti športu, a zasiahol do stabilizovanej judikatúry súdov všeobecnej sústavy súdnictva.
• Rozpor s Judikatúrou Európskych Súdov: Rozhodnutia NSSSR boli dokonca v rozpore s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie.

Alternatívne Orgány Riešenia Sporov Predradené Súdnej Sústave

Je dôležité si uvedomiť, že v právnom poriadku SR pojem „súd“ neznamená len súd. Judikatúra ESĽP potvrdzuje, že pojem „súdny orgán“ má extenzívny výklad a zahŕňa aj orgány, ktoré nie sú súčasťou súdnej moci, ale sú predradené pred súdy pri rozhodovaní o spore.

Podmienky Akceptácie Alternatívneho Orgánu:

• Právomoc vydávať záväzné rozhodnutia.
• Schopnosť rozhodovať o veciach na základe právnych predpisov a predpísaným spôsobom.
• Úplná právomoc v danej veci.
• Záruky inštitucionálnej (nezávislosť a nestrannosť) a procesnej povahy.

Pochybenia Kompetenčného Senátu

Kompetenčný senát NSSSR sa dopustil viacerých pochybení, napríklad pri posudzovaní sporu o mzdu športovca, kde nesprávne interpretoval pojem "športová činnosť" a poprel právomoci alternatívneho riešenia sporov.

Argumentačné Nedostatky:

• Nelogická Argumentácia: Argumentácia, že dohadovanie si mzdy je iným vzťahom ako činnosť, ktorá produkuje nárok na odmenu, je logicky nekoherentná.
• Ignorovanie Predradenosti ADR: Kompetenčný senát si neuvedomil, že orgány ADR sú predradené pred sústavu všeobecných súdov a vylučujú ich právomoc.
• Chyba v Čítaní Zákona o Športe: Kompetenčný senát nesprávne interpretoval zákon o športe a uviedol, že športové organizácie nie sú orgánmi verejnej správy.

Záver a Dôsledky

Rozhodnutia kompetenčného senátu NSSSR popreli koncept ADR a nezaoberali sa variantou, kedy je orgán na riešenie sporov obligatórny zo zákona. Tieto rozhodnutia otvárajú otázky ústavnej udržateľnosti právneho základu orgánov ADR v oblasti športu a práva na prístup k súdnej a inej právnej ochrane.

Odporúčania:

• Je nevyhnutné, aby sa súdy zaoberali variantou, kedy je orgán na riešenie sporov obligatórny zo zákona a odmieta konať.
• Je potrebné zvážiť ústavnú udržateľnosť právneho základu orgánov ADR v oblasti športu.
• V prípade sporných otázok je vhodné iniciovať prejudiciálne konanie na zabezpečenie právne udržateľného stavu.

Rozhodcovská Komisia verzus Všeobecný Súd

Častým javom je, že interné predpisy športových organizácií vyžadujú primárne riešenie sporov prostredníctvom rozhodcovskej komisie, ktorá však nemá povahu rozhodcovského súdu podľa zákona o rozhodcovskom konaní. V praxi to znamená, že akýkoľvek spor v športovej organizácii by sa mal najprv riešiť prostredníctvom tejto komisie.

Právomoc Súdu Preskúmať Rozhodnutie Orgánu Športovej Organizácie

Právomoc súdu preskúmať rozhodnutie orgánu športovej organizácie (najmä národného športového zväzu ako občianskeho združenia) je možné vyriešiť s poukázaním na § 15 zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov.

Možnosti Športového Subjektu

a) Žaloba Podľa § 15 Zákona o Združovaní Občanov: V súlade s citovaným ustanovením môže športový subjekt proti rozhodnutiu orgánu, pokiaľ proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať iný interný opravný prostriedok (napr. na rozhodcovskú komisiu), podať žalobu.

b) Nedodržanie Interných Predpisov: Ak nebude dodržaný postup podľa interných predpisov, a teda ešte neprebehlo konanie pred interným preskúmavacím orgánom, súd by mal podanie odmietnuť, akoby šlo o istý druh delenej právomoci.

Problém Členstva v Občianskom Združení

Zákon o združovaní občanov pripúšťa preskúmavanie rozhodnutí iba na návrh „člena združenia“. V praxi však často členmi športového občianskeho združenia nie sú jednotliví športovci, ale iba kluby, prípadne oblastné a regionálne zväzy.

Zmluvné Zaviazanie Nečlenov

V praxi sa zvyčajne jednotlivci (hráči, tréneri a pod.) ako nečlenovia občianskeho združenia zmluvne zaväzujú podriadiť sa kompetencii občianskeho združenia. Právomoc občianskeho združenia voči nim je teda daná zmluvne.

Využitie Interných Opravných Prostriedkov

Je pritom otázne, či v oboch prípadoch - nečlenov občianskeho združenia a zmluvných partnerov obchodnej spoločnosti - treba využiť všetky interné opravné prostriedky predtým, ako sa poškodený bude môcť obrátiť so žiadosťou o súdnu ochranu na súd.

Zmluvné Vzdanie sa Práva na Súdnu Ochranu

Zmluvné vzdanie sa práva súdnej ochrany (odkazom na povinnosť obrátiť sa na rozhodcovskú komisiu podľa interných predpisov športovej organizácie), alebo jeho „odklad“ v prospech rozhodcovskej komisie zvyčajne nespĺňa náležitosti rozhodcovskej doložky podľa zákona o rozhodcovskom konaní, a preto je vzhľadom na základné ústavné aj medzinárodné právo na súdnu ochranu neúčinným.

Vzájomný Vzťah Konania Pred Súdom a Pred Rozhodcovskou Komisiou

Ak v takejto situácii protistrana iniciuje konanie pred rozhodcovskou komisiou bez ohľadu na to, že žalobca sa obrátil s návrhom na všeobecný súd, vyvstáva zaujímavá otázka vzájomného vzťahu konania pred súdom a pred rozhodcovskou komisiou, a prípadnej možnosti všeobecného súdu predbežným opatrením zakázať rozhodcovskej komisii rozhodovať, prípadne predbežným opatrením odňať faktický účinok rozhodnutiu prvostupňového interného športového orgánu, ktorého rozhodnutie bolo na súde napadnuté.

Rozhodcovský Súd verzus Všeobecný Súd

Iné než postavenie rozhodcovskej komisie je postavenie rozhodcovských súdov podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“). Na medzinárodnej úrovni má takéto postavenie Športový arbitrážny súd v Lausanne (ďalej len „CAS“), ktorého rozhodnutia majú povahu rozhodcovských rozsudkov so silou súdnych rozhodnutí, a to na základe skutočnosti, že ide o rozhodcovský súd kreovaný podľa švajčiarskeho práva.

Podmienky Rozhodcovského Konania

Formálne rozhodcovské konanie predpokladá splnenie určitých podmienok, ktoré v SR upravuje ZoRK. V prvom rade, právomoc rozhodcovského súdu je daná rozhodcovskou doložkou.

Rozhodcovská Doložka

Slovenská prax, vrátane praxe Rozhodcovského súdu Slovenského futbalového zväzu pritom vyžaduje, aby súhlas strán s rozhodcovským konaním bol vyjadrený výslovne. Od tejto požiadavky sa však odchyľuje prax CAS, ktorý v posledných rokoch akceptuje ako rozhodcovskú doložku aj samotné ustanovenia stanov (interných predpisov) športových organizácií, ktoré zakladajú pre spory svojich členov alebo inak podriadených osôb právomoc CAS.

Obmedzenia Právomoci Rozhodcovských Súdov

ZoRK v porovnaní s právomocou CAS obmedzuje právomoc rozhodcovských súdov aj tým, že ZoRK pozitívne a negatívne vymedzuje typy sporov, ktoré môžu rozhodcovské súdy rozhodovať.

Arbitrabilita Sporov o Určenie

Pomerne naliehavou je pritom sporná otázka, či rozhodcovský súd môže rozhodovať o určovacích žalobách. Slovenské súdy doteraz odmietali právomoc rozhodcovských súdov rozhodovať o určovacích žalobách, a to zvyčajne iba s poukázaním na to, že konanie o určovacej žalobe nemožno skončiť zmierom, pretože určenie platnosti alebo neplatnosti je vraj určením objektívneho faktu bez možnosti disponovať ním podľa vôle účastníkov.

Vzájomný Vzťah Konaní Pred Rozhodcovským Súdom a Všeobecným Súdom

Pre vzájomný vzťah konaní pred rozhodcovským súdom a všeobecným súdom platí, že ak bola vec predložená všeobecnému súdu a ten zistí existenciu rozhodcovskej doložky, súdne konanie zastaví. Aj dodatočne by bolo možné spochybniť právomoc súdu rozhodnúť vo veci v prípade, že existovala platná rozhodcovská doložka.

tags: #rozhodcovské #konanie #jurisdikcia #zmluva