Rozsudok vo veci námietky porušenia daňovej neutrality: Analýza judikatúry

Úvod

Článok sa zaoberá problematikou námietok porušenia daňovej neutrality v kontexte judikatúry, najmä v súvislosti s daňou z pridanej hodnoty (DPH). Analyzuje sa prípad, v ktorom Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (NSS SR) rozhodoval o kasačnej sťažnosti týkajúcej sa vyrubenia rozdielu DPH a neuznania oslobodenia od DPH. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na problematiku, zohľadňujúc argumentáciu oboch strán sporu a relevantné právne predpisy.

I. Skutkový stav

1. Vyrubenie DPH: Správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane na DPH za zdaňovacie obdobie február 2013 vo výške 54 338,79 eur. Dôvodom bolo neuznanie oslobodenia od DPH podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. pre odberateľov STEELBANKS Kft., VIK-VAS HOUSE Kft. a NON-ELECTRIC COLLING Kft. a podľa § 45 zákona o DPH pri trojstrannom obchode odberateľovi NON-ELECTRIC COLLING Kft.
2. Odvolacie konanie: Žalovaný v odvolacom konaní rozhodnutím potvrdil rozhodnutie správcu dane a odvolanie žalobcu zamietol.
3. Právny základ: Konanie bolo vedené v zmysle § 8 ods. 1 zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov.
4. Predmet sporu: Sporné boli plnenia spojené s podvodným konaním a daňovým únikom, na ktorom sa podľa správcu dane mal podieľať aj žalobca. Žalobca mal v súvislosti s výrobou tovaru (betonárskej ocele) uplatňovať odpočítanie DPH v tuzemsku.

II. Rozhodnutie správneho súdu

1. Žaloba: Žalobca sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného správnou žalobou, poukazujúc na dôvody uvedené v § 191 ods. 1 písm. c/ až g/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (SSP).
2. Rozhodnutie súdu: Uznesením zo dňa 29.9.2021 následne rozsudkom č. k. 13S/78/2021 z 8. nedôvodnú zamietol.
3. Odôvodnenie súdu: Súd sa zaoberal otázkou DPH a podmienkami, za ktorých je dodanie tovaru oslobodené od DPH. Súd dospel k záveru, že v danom prípade boli sporné plnenia spojené s podvodným konaním a daňovým únikom. Podľa súdu, žalobca mal alebo mohol vedieť o tom, že sa zúčastňuje na podvode.
4. Podozrivé okolnosti: Súd poukázal na to, že odberatelia žalobcu nepodnikajú v hutníckom priemysle a stavebníctve a že v obchodnom reťazci bolo narušenie neutrality DPH a získanie daňovej výhody.
5. Splnenie podmienok: Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že splnil zákonné podmienky pre oslobodenie od DPH. Podľa súdu, žalobca nepreukázal reálne dodanie tovaru odberateľovi deklarovanému na vystavenej faktúre.
6. Časový aspekt: Súd uviedol, že znaky neštandardného obchodovania sa prejavovali už od jeho počiatku a že daňová kontrola trvala 353 dní, a teda bola ukončená v zákonom stanovenej 1-ročnej lehote.

III. Kasačná sťažnosť

1. Dôvody sťažnosti: Sťažovateľ (žalobca) namieta nesprávne právne posúdenie veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP) a § 440 ods. 1 písm. súdu na ďalšie konanie.
2. Argumentácia sťažovateľa:
   • Sťažovateľ uvádza, že splnil všetky zákonné podmienky pre oslobodenie od DPH a že predložil CMR doklady, ktoré preukazujú dodanie tovaru.
   • Sťažovateľ namieta, že daňová správa nemala podozrenie na daňové podvody u maďarských odberateľov a že nebolo možné od neho spravodlivo požadovať podozrievanie svojich odberateľov z podvodu.
   • Sťažovateľ tvrdí, že závery správneho súdu sú účelové a že nie je zrejmé, z akých dôvodov mohol a mal vedieť, že sa zúčastňuje na podvode.
   • Sťažovateľ namieta aplikáciu ustanovenia § 69 ods. 14 písm. oslobodenej intrakomunitárnej dodávke a uvádza, že mu nevyplýva zo žiadnych právnych predpisov povinnosť zisťovať vzťah jeho odberateľov k miestam vykládky tovaru.
   • Sťažovateľ poukazuje na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. miestam vykládky tovaru.
   • Sťažovateľ namieta neúmernú dĺžku daňovej kontroly a jej prerušenia.
3. Stanovisko žalovaného: Žalovaný navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť, pretože ju považuje za nedôvodnú a napadnutý rozsudok za súladný s platnými právnymi predpismi.

IV. Rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu

1. Predmet preskúmania: Najvyšší správny súd (NSS) preskúmal napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods.
2. Zamietnutie sťažnosti: Po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. 439 ods. zamietol týmto rozsudkom, ktorý po predchádzajúcom zverejnení termínu verejne vyhlásil dňa 30. apríla 2024.
3. Odôvodnenie NSS:
   • NSS sa stotožnil so závermi správneho súdu, že žalobca mal alebo mohol vedieť o podvodnom konaní a daňovom úniku.
   • NSS poukázal na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (SD EÚ), podľa ktorej sa daňový subjekt nemôže spoliehať na oslobodenie od dane, ak vedel alebo mal vedieť, že sa zúčastňuje na daňovom podvode.
   • NSS zdôraznil, že je potrebné posudzovať celkový obchodný model a všetky relevantné skutočnosti, ktoré mohli v sťažovateľovi vzbudiť pochybnosti a podozrenia.
   • NSS sa zaoberal námietkami sťažovateľa týkajúcimi sa dĺžky daňovej kontroly a jej prerušenia a konštatoval, že táto bola ukončená v zákonnej lehote a že prerušenie bolo dôvodné a zákonné.
   • NSS zdôraznil, že sťažovateľ mal dostatok informácií, ktoré v ňom mali vzbudiť dôvodné podozrenia a že jeho tvrdenie, že o podozrivých okolnostiach sa dozvedel až v roku 2016, nemožno akceptovať.
   • NSS sa nestotožnil s námietkou sťažovateľa týkajúcou sa aplikácie ustanovenia § 69 ods. 14 písm. že aplikácia tohto ustanovenia je v rozpore s judikatúrou SD EÚ. NSS zdôraznil, že inštitút ručenia za daň treba zásadne odlišovať od inštitútu neuznania oslobodenia dane.

V. Daňová neutralita a daňové podvody

1. Princíp daňovej neutrality: Daňová neutralita je základným princípom systému DPH, ktorý zabezpečuje, že daň nezaťažuje podnikateľov, ktorí sú len medzičlánkom v reťazci výroby a distribúcie. Cieľom je, aby DPH znášal konečný spotrebiteľ.
2. Narušenie neutrality: K narušeniu daňovej neutrality dochádza vtedy, keď sa jeden z účastníkov zdaniteľného obchodu vyhýba plateniu DPH, čím získava neoprávnenú daňovú výhodu.
3. Podvodné konanie: Podvodné konanie je definované v judikatúre SD EÚ ako úmyselné obchádzanie daňových povinností s cieľom získať neoprávnenú výhodu.
4. Povinnosť obozretnosti: Daňové subjekty majú povinnosť dodržiavať primeranú obozretnosť a opatrnosť v obchodnom styku a nemôžu sa spoliehať na oslobodenie od dane, ak vedeli alebo mali vedieť, že sa zúčastňujú na daňovom podvode.
5. Dôkazné bremeno: V prípade sporu o oslobodenie od dane má daňový subjekt povinnosť preukázať splnenie podmienok stanovených zákonom. Ak správca dane preukáže, že existujú podozrivé okolnosti, ktoré nasvedčujú tomu, že sa daňový subjekt zúčastňuje na daňovom podvode, dôkazné bremeno sa presúva na daňový subjekt, ktorý musí preukázať, že o podvode nevedel a ani nemohol vedieť.

Prečítajte si tiež: Kontext rozsudkov o starostlivosti

Prečítajte si tiež: Matka na rodičovskej a výživné: Dôležitý rozsudok

Prečítajte si tiež: Judikatúra: Zníženie výživného pri invalidite

tags: #rozsudok #namietka #porušenia #daňovej #neutrality #judikatúra