Rozsudok o rozvode: Genealogický pohľad

Úvod

Rozvod, hoci je v súčasnosti bežnou súčasťou spoločnosti, má hlboké korene v histórii a jeho dôsledky sa odrážajú v rodinných archívoch a genealogických záznamoch. Tento článok sa zameriava na rozvod z pohľadu genealógie, pričom skúma, ako sa táto udalosť zaznamenáva a aký vplyv má na rodinnú históriu.

Matriky a rozvod

Matrika je štátna evidencia o osobnom stave fyzických osôb, ktorá zahŕňa údaje o narodení, uzavretí manželstva a úmrtí. Do matriky sa zapisujú aj údaje o iných skutočnostiach rozhodujúcich pre zistenie alebo overenie osobného stavu, najmä údaje o osvojení, určení rodičovstva a o rozvode manželstva. Predmetom zápisu do nej sú matričné udalosti, ktoré nastali na území Slovenskej republiky a v cudzine, ak ide o štátneho občana Slovenskej republiky. Matriku tvorí kniha narodení, kniha manželstiev a kniha úmrtí osobitne. Kniha narodení a kniha úmrtí sa vedie pre každú obec; kniha manželstiev sa vedie ako jediná.

Matrika je verejná listina. Verejnými listinami sú aj rodný list, sobášny list a úmrtný list, potvrdenia vyhotovené o údajoch zapísaných v matrike a doslovné výpisy z matrík. Úradný výpis obsahuje údaje ustanovené týmto zákonom o skutočnostiach zapísaných v matrike, ktoré sa týkajú zapísanej osoby, podľa stavu v deň jeho vyhotovenia. Potvrdenie o údajoch zapísaných v matrike obsahuje údaje ustanovené osobitným zákonom alebo potrebné na uplatnenie nárokov fyzickej osoby v cudzine. Doslovný výpis obsahuje všetky údaje zapísané v matrike v pôvodnom aj zmenenom stave.

Matriku ako výkon štátnej správy vedie obec, v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košiciach mestská časť, ktoré sú uvedené v prílohe. Územné obvody matričných úradov ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Pri vedení matrík zabezpečuje matričný úrad jednotný informačný systém a utvára podmienky na jeho bezpečnú prevádzku a ochranu údajov.

Matrika sa vedie v jednom vyhotovení. Zápisy sa vykonávajú na základe písomného oznámenia, do knihy narodení aj na základe ústneho oznámenia rodiča. Pre každú knihu narodení, knihu manželstiev a knihu úmrtí sa vedie abecedný register. Matriky zostávajú uložené na matričnom úrade, ktorý vedie matriky. Po uplynutí 100 rokov od posledného zápisu do knihy narodení, knihy manželstiev a knihy úmrtí sa tieto knihy odovzdávajú príslušnému štátnemu archívu.

Prečítajte si tiež: Kontext rozsudkov o starostlivosti

Na vedenie matrík ustanoví starosta obce matrikára a jeho zástupcu; ak je to potrebné vzhľadom na rozsah činností, ustanoví vedúceho matrikára a potrebný počet matrikárov. Matrikár je povinný prehlbovať si kvalifikáciu systematickým odborným vzdelávaním organizovaným ministerstvom. Ak nemôže matrikár alebo jeho zástupca vykonávať úlohy spojené s vedením matrík, vykoná obec opatrenia na zabezpečenie riadneho výkonu štátnej správy na tomto úseku. Matrikárovi, ktorý je činný pri obrade uzavierania manželstva pred orgánom štátu, sa poskytuje finančný príspevok na úhradu zvýšených výdavkov na ošatenie a na úpravu zovňajška.

Matričný úrad vedie zbierku listín. Tvoria ju listiny, ktoré slúžia ako podklad na zápis, dodatočný zápis, dodatočný záznam alebo ich zmenu v matrike. Zbierka listín za kalendárny rok sa zakladá na matričnom úrade, ktorý ju najneskôr do 28. februára nasledujúceho roka odovzdá obvodnému úradu na trvalé uschovanie. Obvodný úrad uchováva zbierku listín oddelene od ostatných písomností a zabezpečuje jej aktualizáciu a ochranu pred zničením a poškodením a pred zneužitím údajov, ktoré obsahuje.

Na vykonanie zápisu narodenia alebo úmrtia do knihy úmrtí je príslušný matričný úrad, v ktorého obvode sa osoba narodila alebo zomrela. Ak sa nezistí, kde sa osoba narodila alebo zomrela, vykoná zápis matričný úrad, v ktorého obvode sa narodená alebo zomretá osoba našla. Ak sa narodí alebo zomrie osoba v dopravnom prostriedku, zapíše narodenie alebo úmrtie matričný úrad, v ktorého obvode bola narodená alebo zomretá osoba vyložená z dopravného prostriedku. Na vykonanie zápisu rozhodnutia súdu o vyhlásení štátneho občana Slovenskej republiky za mŕtveho je príslušný matričný úrad v sídle súdu, ktorý rozhodol o vyhlásení za mŕtveho. Na zápis rozhodnutia súdu o vyhlásení za mŕtveho cudzieho štátneho príslušníka alebo osoby, ktorá bola v rozhodujúcom čase bez štátnej príslušnosti alebo ktorej štátne občianstvo nemožno určiť, ak mala posledný trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, je príslušný matričný úrad Bratislava-Staré Mesto. Na zápis uzavretia manželstva je príslušný matričný úrad, v ktorého obvode sa uzavrelo manželstvo.

Zápisy do matriky sa vykonávajú v štátnom jazyku. V matrike sa uvádza deň, mesiac a rok zápisu. Narodenie živého dieťaťa i narodenie mŕtveho dieťaťa sa oznamuje na zápis do knihy narodení. Narodenie je povinný oznámiť matričnému úradu lekár, ktorý pôsobil pri pôrode alebo ktorý po pôrode poskytol liečebný úkon; v ostatných prípadoch je povinný to urobiť jeden z rodičov. Ten, na koho sa vzťahuje oznamovacia povinnosť, je povinný urobiť oznámenie najneskôr do troch pracovných dní odo dňa pôrodu. Matka môže splniť oznamovaciu povinnosť aj po tejto lehote, hneď ako je schopná urobiť oznámenie. Pri ústnom oznámení narodenia je oznamovateľ povinný preukázať svoju totožnosť. Ak je oznamovateľ nemý alebo hluchonemý, alebo ak urobí oznámenie v jazyku, ktorý matrikár neovláda, je potrebná prítomnosť tlmočníka; ak nejde o úradne ustanoveného tlmočníka, musí tlmočník zložiť do rúk matrikára, pred ktorým vykonáva tlmočnícku funkciu, sľub predpísaný osobitným predpisom. Údaje o tlmočení a tlmočníkovi sa vyznačia v knihe narodení. Zápis dieťaťa, ktoré matka zanechala po pôrode v zdravotníckom zariadení a súčasne písomne požiadala o utajenie svojej osoby v súvislosti s pôrodom, do knihy narodení sa vykoná na základe správy lekára, ktorý pôsobil pri pôrode; správa sa posiela najneskôr v deň prepustenia matky zo zdravotníckeho zariadenia a musí obsahovať údaje podľa odseku 1 písm. a) a údaj o pohlaví dieťaťa.

V matrike sa uvádza deň, mesiac a rok zápisu. Úmrtie je povinný oznámiť matričnému úradu prehliadajúci lekár neodkladne, najneskôr do troch pracovných dní po prehliadke mŕtveho. Ďalšie údaje, ktoré sa zapisujú do knihy úmrtí, poskytne matričnému úradu osoba, ktorá vybavuje pohreb, najneskôr do piatich pracovných dní odo dňa, keď sa dozvedela o úmrtí, a to aj prostredníctvom matričného úradu v mieste jej trvalého pobytu. Do knihy úmrtí sa zapisuje aj rozhodnutie súdu o vyhlásení občana za mŕtveho. Narodenie mŕtveho dieťaťa sa nezapisuje do knihy úmrtí.

Prečítajte si tiež: Matka na rodičovskej a výživné: Dôležitý rozsudok

Ak o to požiadajú rodičia pri zápise priezviska ich dieťaťa ženského pohlavia do knihy narodení podľa § 13 od. c) alebo ak o to požiada žena v súvislosti so zápisom rozhodnutia o zmene priezviska podľa osobitného zákona, tak sa vykoná zápis. Ak sa narodenie, uzavretie manželstva a úmrtie nezapísalo v čase na to určenom, zapíše sa dodatočne. Dodatočný zápis sa vykoná z úradnej povinnosti.

Matričné úrady poskytujú údaje z matrík na vykonávanie štatistického zisťovania podľa osobitných predpisov. Na účely tohto zákona sa za člena rodiny považuje manžel, rodičia, deti, vnuci, súrodenci a ich deti a v prípade preukázania oprávneného záujmu aj iná blízka osoba. Úradný výpis určený na použitie v cudzom štáte overí krajský úrad, ak medzinárodná zmluva neustanovuje inak.

V rodnom liste, sobášnom liste a úmrtnom liste sa uvádza deň, mesiac a rok vyhotovenia, podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby a odtlačok úradnej pečiatky matričného úradu. V rodnom liste osoby inej ako slovenskej národnosti, ktorej meno nebolo do 31. decembra 1993 zapísané v matrike v jej materinskom jazyku, ale v slovenskom ekvivalente, sa uvedie v jej materinskom jazyku latinkou, ak o to písomne požiada; o tejto skutočnosti sa v matrike urobí písomný záznam. Žiadosť musí obsahovať vyhlásenie o národnosti žiadateľa. Osoba, ktorej meno je zapísané v matrike v inom ako slovenskom jazyku a neskorší výpis z matriky jej bol vyhotovený s menom v slovenskom ekvivalente, môže požiadať o výpis z matriky s menom v pôvodnom znení.

V rodnom liste alebo sobášnom liste ženy, ktorej sa tento úradný výpis týka, sa jej priezvisko uvedie bez koncovky slovenského prechyľovania, ak o to písomne požiada; o tejto skutočnosti sa v matrike urobí záznam. Všetky ďalšie úradné výpisy a potvrdenia o údajoch zapísaných v matrike sa vyhotovia s takýmto tvarom priezviska. Písomná žiadosť podľa prvej vety sa založí do zbierky listín. Na zapísanie zmeny tvaru mena a priezviska podľa odsekov 3, 4 a 6 v úradnom výpise sa nevzťahujú ustanovenia osobitného zákona o zmene mena a zmene priezviska a tento úkon nepodlieha poplatkovej povinnosti podľa osobitného zákona. Žiadosť o zapísanie ženského priezviska s koncovkou slovenského prechyľovania v úradnom výpise vyhotovenom po tom, čo bolo uplatnené právo podľa odsekov 3, 4 a 6 alebo podľa § 16 sa považuje za žiadosť o zmenu priezviska podľa osobitného zákona.

Zápis alebo zmenu zápisu v matrike podľa rozhodnutia úradu alebo súdu cudzieho štátu vykoná matričný úrad len so súhlasom obvodného úradu. Osvojenie štátneho občana Slovenskej republiky staršieho ako 18 rokov v cudzine podľa cudzích právnych predpisov sa nezapisuje do matriky. Osvojenie cudzinca staršieho ako 18 rokov osvojeného podľa právnych predpisov jeho domovského štátu sa zapisuje do matriky, ak žije v manželstve so štátnym občanom Slovenskej republiky a v dôsledku osvojenia sa zmenilo priezvisko aj štátneho občana Slovenskej republiky. Osvojenie neplnoletého cudzinca štátnym občanom Slovenskej republiky, a to aj podľa právneho poriadku jeho domovského štátu, sa zapisuje do matriky.

Prečítajte si tiež: Judikatúra: Zníženie výživného pri invalidite

O narodení alebo uzavretí manželstva cudzinca na území Slovenskej republiky sa súčasne so zápisom do matriky vyhotoví na účely výmeny matrík rodný list alebo sobášny list, ak ide o príslušníka štátu, s ktorým sa na základe medzinárodnej dohody alebo zásady vzájomnosti vykonáva výmena úradných výpisov. Úmrtie cudzinca na území Slovenskej republiky sa po zápise do knihy úmrtí vždy oznámi zastupiteľskému úradu príslušného cudzieho štátu v Slovenskej republike. Ak cudzí štát nemá v Slovenskej republike zastupiteľský úrad, oznámi matričný úrad úmrtie cudzinca Ministerstvu zahraničných vecí Slovenskej republiky. Do matriky nemožno zapísať uzavretie manželstva, ktoré je v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky.

Matričné udalosti štátnych občanov Slovenskej republiky, ktoré nastali v cudzine, sa zapisujú do osobitnej matriky. Zápis sa vykoná na základe oznámenia. K oznámeniu musia byť priložené doklady potrebné na vykonanie zápisu v osobitnej matrike. Zápis sa vykoná na základe rodného listu, sobášneho listu alebo úmrtného listu vydaného cudzím štátom, dokladu o štátnom občianstve Slovenskej republiky, zápisu o narodení, uzavretí manželstva alebo úmtrí spísaného zastupiteľským úradom alebo matričným úradom, alebo na základe inej listiny, alebo iného obdobného dôkazu matričnej udalosti. Týmto spôsobom nemožno nahradiť právoplatné rozhodnutie súdu o vyhlásení za mŕtveho. Zápis do osobitnej matriky sa vykoná najneskôr do troch mesiacov odo dňa doručenia oznámenia. V odôvodnených prípadoch sa táto lehota môže predĺžiť najviac o tri mesiace. Zápis do osobitnej matriky sa nevykonáva, ak matričná udalosť nastala pred 31. decembrom 1949 a ak bola zapísaná do matriky v Slovenskej republike alebo Českej republike podľa právnej úpravy platnej v tom čase. Ak osobitný právny predpis ustanoví povinnosť preukázať narodenie, uzavretie manželstva alebo úmrtie podľa odseku 1 úradným výpisom, preukazujú sa tieto skutočnosti úradným výpisom z osobitnej matriky. Úradné výpisy po matričných udalostiach týkajúcich sa štátnych občanov Slovenskej republiky, ktoré nastali do 31. decembra 1992 na území Českej republiky, sú v Slovenskej republike verejnými listinami. O matričných udalostiach v nich uvedených netreba vykonať zápis v osobitnej matrike. Ak však štátny občan Slovenskej republiky o takýto zápis požiada, orgán ktorý vedie osobitnú matriku, je povinný mu vyhovieť. Osobitnú matriku vedie ministerstvo.

Súdy a iné štátne orgány, matričné úrady, orgány cirkví a náboženských spoločností a lekári sú povinní zasielať príslušnému matričnému úradu oznámenia o rozhodnutiach, dohodách, súhlasných vyhláseniach alebo iných skutočnostiach, ktoré majú vplyv na osobný stav, meno alebo priezvisko osoby a sú podkladom na zápis do matriky, jeho zmenu alebo zrušenie.

Ak sa matrika zničí, poškodí alebo stratí, matričný úrad zabezpečí jej obnovenie. Ak sa zachoval druhopis matriky, matričný úrad zabezpečí obnovenie matriky tým, že druhopis tejto matriky vyhlási za prvopis; súčasne zabezpečí vyhotovenie nového druhopisu v spolupráci s obvodným úradom. Ak sa nezachová ani zbierka listín, zabezpečí matričný úrad obnovenie matriky podľa iných verejných listín, prípadne podľa iných hodnoverných dokladov.

Zmeny zápisov, dodatočné zápisy, dodatočné záznamy a ich opravy v matrike vykonáva matričný úrad na základe verejných listín, iných listín alebo oznámení, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak.

Na uzavretie manželstva predkladajú štátny občan Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky a cudzinec, ktorého pobyt na území Slovenskej republiky je dlhší ako 90 dní, matričnému úradu tieto doklady: rodný list, doklad o štátnom občianstve, doklad o pobyte, ak nejde o občana Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, potvrdenie o osobnom stave, úmrtný list zomretého manžela, prípadne právoplatný rozsudok o rozvode predchádzajúceho manželstva, ak ide o ovdoveného alebo rozvedeného. Štátny občan Slovenskej republiky s trvalým pobytom v cudzine predkladá doklad vydaný príslušným úradom cudzieho štátu. Ak chce uzavrieť manželstvo neplnoletá osoba staršia ako 16 rokov alebo osoba, ktorej spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, doloží okrem dokladov uvedených v odseku 1 písm. a) až c) a e) právoplatné rozhodnutie súdu o povolení uzavrieť manželstvo. Okrem dokladov uvedených v predchádzajúcich odsekoch muž a žena, ktorí chcú spolu uzavrieť manželstvo pred uzavretím manželstva vyplnia predpísané tlačivo; v odôvodnených prípadoch to môže urobiť iba jeden z nich.

Rozvod v kontexte rodinnej histórie

Rozvod môže mať významný vplyv na rodinnú históriu a genealogický výskum. Záznamy o rozvode môžu poskytnúť cenné informácie o:

• Dátum a miesto rozvodu: Tieto údaje sú kľúčové pre presné datovanie udalostí v rodinnej histórii.
• Dôvody rozvodu: Hoci nie všetky záznamy o rozvode uvádzajú dôvody, ak sú k dispozícii, môžu poskytnúť hlbší pohľad na vzťahy a problémy v rodine.
• Majetkové vyrovnanie: Informácie o majetkovom vyrovnaní môžu odhaliť finančné pomery rodiny a majetkové vzťahy.
• Starostlivosť o deti: Záznamy o starostlivosti o deti sú dôležité pre pochopenie rodinných väzieb a výchovy detí po rozvode.
• Zmena priezviska: Rozvod často vedie k zmene priezviska, čo je dôležité pre sledovanie rodinných línií.

Genealogický výskum a rozvod

Pri genealogickom výskume je dôležité brať do úvahy možnosť rozvodu, pretože môže ovplyvniť sledovanie rodinných línií a identifikáciu príbuzných. Rozvod môže viesť k:

• Rozdeleniu rodiny: Deti môžu byť vychovávané jedným z rodičov, čo môže viesť k strate kontaktu s druhou stranou rodiny.
• Zmiešaniu rodinných vetiev: Nové manželstvá a rodiny môžu spôsobiť zmiešanie rodinných vetiev a komplikovať genealogický výskum.
• Zmenám priezvisk: Zmena priezviska po rozvode môže sťažiť sledovanie rodinných línií.

Zdroje informácií o rozvode

Pri hľadaní informácií o rozvode v genealogickom výskume je možné využiť rôzne zdroje:

• Matričné záznamy: Matričné záznamy o manželstve by mali obsahovať informácie o rozvode.
• Súdne záznamy: Súdne záznamy o rozvode sú cenným zdrojom informácií o dôvodoch rozvodu, majetkovom vyrovnaní a starostlivosti o deti.
• Archívy: Štátne a cirkevné archívy môžu obsahovať záznamy o rozvode.
• Rodinné dokumenty: Rodinné dokumenty, ako sú listy, fotografie a denníky, môžu poskytnúť informácie o rozvode a jeho dôsledkoch.
• Online databázy: Online genealogické databázy môžu obsahovať záznamy o rozvode.

Archívne záznamy obce Veľká Suchá

Pri zostavovaní dejín obce Veľká Suchá sa autor opieral o rôzny dostupný materiál, jednak zo susednej obce Pondelok, ktorá, najmä smerom cirkevných dejín, bola nápomocná. Prvá a pôvodná kronika zhorela pri veľkom požiari. Ďalšia kronika zmizla počas vojny v roku 1945. V tom čase sa neviedli žiadne záznamy.

Zemepánske rody

V obci Veľká Suchá vládli zemské rodiny (zemepáni): Jákoffy, Jánoky, Jakab, Nolten, Otrokóczi, Tqrqk, Kovács. Rodina Jakoffy pôvodne vládla nad Hrachovom a Veľkou Suchou. Praotcom rodiny bol Jakó. Rodokmeň možno zostaviť od Jána Jakoffyho, ktorý žil na konci XII. storočia. Posledným mužským potomkom bol František Jakoffy, kapitán muránskeho hradu, ktorý zomrel v roku 1639.

Rodina Janoky pochádza tiež z pokolenia Hont-Pázman. Členovia tejto rodiny vlastnili obce blízko Veľkej Suchej. Gáspar III. si vzal za manželku Katarínu Jakoffyovú, a tak získal Hrachovo, kde jeho syn Gáspar IV. dal postaviť kostol (v roku 1692). Jeho syn (prezývaný Vlk) bol v roku 1693 vicišpánom hontianskej stolice a Žigmund, narodený v roku 1721, bol tiež v tej hodnosti, neskôr bol senátorom Františka Rákoczyho. Žigmundov syn Ladislav (zomrel okolo roku 1740) bol posledným mužským potomkom tejto rodiny.

Posledné panské rodiny na Suchej boli Jakabovci, Noltenovci a Kovácsovci. Jakabovci skorej vymreli a nenechali potomka. U Kovácsov bol zvláštny zostup nadol. Postupne predával majetok, napokon predal i dom na školu a odišiel do Ríma.

Pôvod názvu obce

Obec Veľká Suchá vznikla iste tak, ako iné obce, zo zemianskej osady. Jej prvé sídlisko bolo v priestoroch dnešnej parcely Kopánca. Postupne sa roztiahla obec južným smerom do priestorov parcely Gásparka. Obec Veľká Suchá bola založená v roku 1280.

Tragédie a nešťastia

Obyvateľstvo často trpelo chorobami a epidémiami, pretože hygiena, bytová a kultúrna úroveň poddaného ľudu bola veľmi biedna. Lekárov na dedine nebolo a nebývalo zvykom volať k nemocnému lekára z mesta. Ľudia si pomáhali, ako vedeli, bylinkami, niekedy i šarlatánstvom. Podľa záznamov boli v obci tri takéto hromadné pliagy. Prvý záznam je z roku 1708, kedy v obci vypukol mor. V roku 1824 vypukla znova cholera. Vtedy zomrelo v obci okolo 30 ľudí. Posledná cholera prepukla v roku 1873. Vtedy v obciach Veľká Suchá a Pondelok zomrelo vyše sto ľudí.

Ďalším nešťastím boli požiare. V dávnych dobách boli príbytky, hospodárske staviská vystavené z dreva, pokryté slamou, alebo drevenou šindľou. Vzniklé požiare sa ľahko rozšírili po celej dedine. Veľký požiar vypukol vo Veľkej Suchej 24. júna 1795, kedy vyhorela celá obec.

tags: #rozsudok #o #rozvode #archiv #genealogia