Rozsudok, Skládka Odpadu a Príspevok z Fondu: Podmienky a Kontroverzie

Environmentálny fond Slovenskej republiky je významný nástroj pre financovanie projektov v oblasti ochrany životného prostredia. Avšak, jeho fungovanie a legislatívne zmeny okolo neho vyvolávajú kontroverzie a otázky týkajúce sa transparentnosti a efektívnosti. Tento článok sa zameriava na rozsudky týkajúce sa skládok odpadu, na príspevky z fondu a na podmienky, ktoré ich obklopujú, pričom zohľadňuje aktuálny vývoj a názory rôznych zainteresovaných strán.

Environmentálny Fond SR: Zmeny a Kritika

V súčasnosti prechádza Environmentálny fond SR významnými zmenami, ktoré sú sprevádzané kritikou zo strany opozície a mimovládnych organizácií. Dlhoočakávané zmeny v Environmentálnom fonde SR nakoniec smerujú do parlamentu v zrýchlenom legislatívnom konaní a bez väčšej odbornej diskusie. Klimatická koalícia upozorňuje, že envirorezort opäť obchádza pravidlá, a poslanci by podľa nej nemali podporiť skrátené legislatívne konanie k návrhu zákona o Environmentálnom fonde SR. Organizácia zdôrazňuje, že neexistujú žiadne dôvody na obídenie štandardného legislatívneho procesu a vyzýva poslancov, aby skrátené konanie odmietli.

Lucia Szabová z Klimatickej koalície upozornila, že ministerstvo životného prostredia opakovane obchádza zákonné pravidlá a vyhýba sa riadnemu pripomienkovému konaniu. „Takéto konanie podkopáva dôveru verejnosti a otvára priestor pre netransparentné rozhodnutia o verejných peniazoch,“ zdôraznila Szabová. Podľa Klimatickej koalície návrh zákona neprešiel medzirezortným pripomienkovým konaním, čo je v rozpore so zákonom o tvorbe právnych predpisov. Skrátené konanie je podľa zákona možné iba v mimoriadnych situáciách, ako sú ohrozenie ľudských práv, bezpečnosti alebo hrozba veľkých hospodárskych škôd. Ani jedna z týchto podmienok však v prípade tohto návrhu nie je splnená. Klimatická koalícia podotkla, že na to upozornila aj Sekcia vládnej legislatívy Úradu vlády SR.

Klimatická koalícia sa ďalej domnieva, že návrh zákona nebezpečne zvyšuje právomoci ministra životného prostredia bez dostatočných kontrolných mechanizmov, čo môže viesť k politickému zneužívaniu prostriedkov fondu. Szabová zdôraznila, že fond musí fungovať transparentne a pod verejnou kontrolou, inak nebude mať dôveru verejnosti. Organizácia preto vyzýva poslancov, aby neschválili skrátené legislatívne konanie a odporučili vrátenie návrhu ministerstvu na riadne pripomienkovanie.

Cieľ Novely a Argumenty Ministerstva

Ministerstvo životného prostredia argumentuje, že cieľom novely je zefektívniť a zjednodušiť proces poskytovania finančných prostriedkov žiadateľom. Výsledkom navrhovaných zmien má byť podľa ministerstva jednoduchší a prehľadnejší proces poskytovania prostriedkov fondu žiadateľom. Ako uvádza rezort, v súčasnosti môže Environmentálny fond poskytovať dva druhy podpory - dotácie a úvery. Po novom by však mohol poskytovať aj úhrady nákladov, odvody či príspevky.

Prečítajte si tiež: Kontext rozsudkov o starostlivosti

Doterajšia právna úprava si vo viacerých prípadoch vyžadovala legislatívne zmeny, ak bol záujem a potreba na podporení nových environmentálnych činností, čo spôsobovalo nepružnosť a zdĺhavú reakciu fondu na aktuálne potreby a požiadavky. Novela má tiež presne určiť, na ktoré činnosti môžu byť prostriedky fondu použité. Novela zákona má presne vymedziť činnosti, na ktoré môžu byť poskytnuté a použité prostriedky fondu, pričom tieto činnosti presne kopírujú možné formy poskytnutia prostriedkov.

Kritika Opozície a Zväzu Odpadového Priemyslu SR

Navrhované zmeny kritizovala aj opozícia. Mimoparlamentní Demokrati tvrdia, že novela nezjednodušuje činnosť envirofondu a nerobí ho prístupnejším pre samosprávy. Podľa Michala Kiču dáva ministrovi výlučnú kontrolu nad stovkami miliónov eur, ktoré fond prerozdeľuje. „Taraba si navyše vytvára predpoklady, aby sa z fondu platili pokuty za porušenie práva EÚ, v ktorom je chronickým porušovateľom najmä jeho rezort,“ uviedol Kiča.

Zväz odpadového priemyslu SR (ZOP SR) je zase presvedčený, že schválením novely sa pripravuje zoštátnenie triedeného odpadu. Organizácia považuje tento krok za hrozbu pre fungovanie systému recyklácie.

Financovanie a Rozpočet Fondu

Environmentálny fond je štátny fond, z ktorého sa financujú projekty a opatrenia na ochranu životného prostredia. Do fondu smerujú prostriedky z výnosov z predaja emisných kvót, z poplatkov za znečisťovanie životného prostredia (napríklad za vypúšťanie odpadových vôd, znečisťovanie ovzdušia), z poplatkov za ukladanie odpadov na skládky, z poplatkov za odbery podzemných vôd a vôd na energetické účely, z pokút a sankcií uložených za porušenie environmentálnych predpisov. Podľa aktuálnych odhadov by mal fond disponovať viac než 1,5 miliardou eur. V Environmentálnom fonde by malo byť k dnešnému dňu viac ako 1,5 mld.

Rozvoj Odpadového a Obehové Hospodárstvo: Dotácie a Podmienky

Oblasť Rozvoj odpadového a obehového hospodárstva (C) sa delí na dva oddiely:

Prečítajte si tiež: Matka na rodičovskej a výživné: Dôležitý rozsudok

  • I. oddiel: Zahrnuje činnosti C1, C2, C3. Jednou z podmienok získania dotácie je minimálne 5 % spolufinancovanie projektu, keďže sa jedná o podporu činností zameraných na dosiahnutie cieľov stratégie environmentálnej politiky Slovenskej republiky na celoštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni (z pohľadu § 4 ods. 1 písm. a) zákona o EF).
  • II. oddiel: Zahrnuje činnosti C4, C5, C6. Dotácia je poskytovaná do výšky 100 %, keďže sa jedná o dotácie z príjmov z poplatkov za uloženie odpadov, (z pohľadu § 4 ods. 1 písm. 1.) zakúpenie nových, doposiaľ neregistrovaných vozidiel (t. j. Príloha č. 1. Príloha č. Príloha č. Príloha č. Príloha č. Webinár II.

Oprávnenosť Žiadateľov

Ak sa na území obce nenachádza skládka odpadov alebo odkalisko alebo jej územím neprechádza príjazdová účelová komunikácia, obec je oprávneným žiadateľom pre celú oblasť C, teda aj pre I. oddiel (činnosti C1, C2, C3), aj pre II. oddiel (činnosti C4, C5 a C6). V každom oddiele môžu podať len jednu žiadosť. Ak sa na území obce nachádza skládka odpadov alebo odkalisko alebo jej územím prechádza príjazdová účelová komunikácia, obec je oprávneným žiadateľom len pre II. oddiel (činností C4, C5 a C6). Môžu podať len jednu žiadosť.

Spisovú dokumentáciu z nepodporených žiadostí nie je možné presunúť do nasledujúceho kalendárneho roka. Zároveň akúkoľvek spisovú dokumentáciu nie je možné ani vrátiť, nakoľko Environmentálny fond má v súlade so zákonom č. 395/2002 Z. z. Preplatiť náklady za projektovú dokumentáciu je možné v oprávnenom období, t. j. od 01. 01. 2023 do 31.08.

Nový Systém Podávania Žiadostí

Niektoré obce (žiadatelia z minulých rokov) majú zriadené prístupy do systému, ktorý sa využíval do tohto roku EGRANT. Ak chce obec opätovne žiadať, musí si vytvoriť registráciu nanovo. Environmentálny fond prechádza na nový systém na podávania žiadostí.

Elektronická Autorizácia

V prípade, že žiadateľ predkladá dokument obsahujúci prvky elektronickej autorizácie, riadi sa ustanoveniami v zmysle zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o eGovernmente) - §35 až §39.

Odporúčania pre Žiadateľov

V prípade, že predmet žiadosti ešte žiadateľ nemá obstaraný, resp. nemá na neho vyhlásené verejné obstarávanie, dôrazne sa odporúča uvádzať iba základné/všeobecné parametre (napr. výkon, výška, dĺžka a pod.), pričom najlepšie je definovať ich formou rozsahu (t.j. min./max./od-do), a to tak, aby neodkazovali na žiaden konkrétny výrobok, či zariadenie, teda podobne ako sa to robí aj pri samotnom procese verejného obstarávania.

Prečítajte si tiež: Judikatúra: Zníženie výživného pri invalidite

Príklady Činností v Oblasti Odpadového Hospodárstva

Medzi podporované činnosti patrí napríklad:

  • Informačná kampaň (formou osvety, letákov alebo online) v kombinácii s ďalšími aktivitami.

Vlastníctvo Nehnuteľnosti a Žiadosť o Dotáciu

Žiadateľ môže aktivity v rámci definovaných činnosti realizovať len na pozemku/-och, ktoré má vo vlastníctve resp., ktoré je oprávnený užívať na základe iného právneho titulu (napr. nájomná zmluva), a to minimálne po dobu udržateľnosti projektu. V prípade, ak žiadateľ nie je vlastníkom pozemku/ov, je povinný predložiť súhlas vlastníka pozemku s realizáciou projektu na danom pozemku, pokiaľ tento súhlas nevyplýva z právneho titulu resp. dokumentu, na základe ktorého je oprávnený pozemok užívať.

Legislatívne Zmeny v Zákone o Odpadoch

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky predkladá do legislatívneho procesu návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) na základe potreby implementovať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1257/2013 z 20. novembra 2013 o recyklácii lodí a o zmene nariadenia (ES) č. 1013/2006 a smernice 2009/16/ES (ďalej len „nariadenie o recyklácii lodí“) a na základe požiadaviek, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe.

Predloženým návrhom zákona sa zabezpečuje implementácia relevantných ustanovení nariadenia o recyklácii lodí. Návrhom zákona sa ďalej zjednocuje postup orgánov štátnej správy odpadového hospodárstva vo veci riešenia zodpovednosti za nezákonné umiestnenie odpadu, upravuje sa povinnosť viazania finančných prostriedkov účelovej finančnej rezervy a zavádzajú sa ciele zberu pre triedený zber zložiek komunálnych odpadov - odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov v obciach a mestách Slovenskej republiky. Zavedením cieľov zberu sa má dosiahnuť zlepšenie triedeného zberu komunálnych odpadov z obalov a komunálnych odpadov z neobalových výrobkov a zníženie množstva odpadov ukladaných na skládky odpadov. Zavedením cieľov zberu sa vyhovuje požiadavke Združenia miest a obcí Slovenska vo väzbe na návrh zákona o poplatkoch za uloženie odpadu na skládky odpadov.

Zavádza sa zrušenie povinnosti mať schválený prevádzkový poriadok zariadenia na zhodnocovanie biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu zo zelene, ak jeho ročná kapacita neprevyšuje 100 ton. Návrh zákona rieši aj výhrady Európskej komisie v konaní o porušení povinnosti podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie č. 2017/2035. Ide o výhradu na neprijatie opatrení na čo najrýchlejšie zatvorenie v súlade s čl. 7 písm. g) a čl. 13 smernice Rady 1999/31/ES z 26. apríla 1999 v platnom znení (smernica o skládkach).

Navrhovanou úpravou sa v spojení s úpravou v stavebnom zákone umožní uzavretie tých skládok odpadov alebo ich častí, kde prekážkou pre skončenie konania právoplatným rozhodnutím na uskutočnenie stavby uzavretia skládky odpadov bolo preukazovanie práva k pozemku. Pre skládky odpadov, ktoré sú predmetom integrovaného povoľovania, bola prijatá rovnaká úprava zákonom č. 193/2018 Z.z. Ďalším mechanizmom na zabezpečenie uzavretia skládky odpadov je navrhovaná možnosť nariadiť prevádzkovateľovi skládky odpadov vykonanie potrebných úkonov a prác za účelom uzavretia skládky odpadov alebo jej časti alebo ich zabezpečiť na náklady prevádzkovateľa.

Návrhom zákona sa tiež rieši výhrada Európskej komisie ohľadne nesplnenia povinností podľa čl. 14 písm. a) až c) smernice o skládkach vo vzťahu k prevádzkovaným skládkam odpadov, ktoré boli uvedené do prevádzky do 30. júna 2001 a vzťahovala sa na ne povinnosť predložiť plán úprav skládky odpadov. Dotknuté skládky odpadov budú predmetom posúdenia ohľadne možnosti pokračovania ich činnosti z hľadiska splnenia povinností podľa uvedeného článku smernice o skládkach v navrhovanom konaní v § 114c v čl. I, ktoré sa vzťahuje aj na skládky odpadov, ktoré sú predmetom integrovaného povoľovania. Navrhovaná úprava vychádza aj z posúdenia skládky odpadu Považský Chlmec Súdnym dvorom v prehratom súdnom spore (rozsudky C - 331/11 z 25. apríla 2013 a C - 626/16 z 4.

Predkladaný návrh zákona má pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny vplyv na životné prostredie, a zároveň nemá sociálny vplyv, vplyv na informatizáciu, služby vernej správy pre občana a ani na procesy služieb vo verejnej správe.

Zosúladenie Postupov pri Nezákonnom Umiestnení Odpadu

Za účelom zabezpečenia jednotného postupu vo veci oznamovania umiestnenia odpadu v rozpore so zákonom o odpadoch, konkrétne na nehnuteľnostiach vlastníka, správcu alebo ich nájomcu sa zosúladil tento postup s postupom zavedeným v prípade oznamovania umiestnenia takéhoto odpadu akoukoľvek fyzickou alebo právnickou osobou. V rámci uvedeného ustanovenia sa upravuje zahrnutie všetkých osôb na podklade oznámenia ktorých sa overuje skutočnosť, či existuje podozrenie zo spáchania trestného činu alebo či takéto podozrenie nie je.

Zároveň sa dopĺňa skutočnosť, že vykonanie obhliadky nehnuteľnosti s nezákonne umiestneným odpadom sa uskutoční za prítomnosti zástupcu obce. Prítomnosť uvedeného zástupcu je žiaduca z dôvodu, že táto osoba má znalosti ohľadne miestnych pomerov príslušnej obce, obhliadaného územia, prípadných predchádzajúcich skutočností týkajúcich sa nezákonného ukladania odpadu v danej lokalite. Taktiež sa v rámci tohto ustanovenia dopĺňa skutočnosť, že k vydaniu odborného vyjadrenia orgán štátnej správy odpadového hospodárstva pristúpi aj vtedy, ak nie je podozrenie zo spáchania trestného činu, keďže výsledok overenia má priamy vplyv na ďalší postup orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva. Cieľom predmetného doplnenia nie je určenie obci takej povinnosti, aby stanovila, či sa jedná o podozrenie zo spáchania trestného činu, alebo nie. Uvedené posúdenie je v kompetencii pracovníka orgánu štátnej správy a to v rámci vydania odborného vyjadrenia.

Doplnenie skutočnosti, že vykonanie obhliadky nehnuteľnosti s nezákonne umiestneným odpadom sa vykoná za prítomnosti zástupcu obce bolo vykonané z dôvodu, že prítomnosť uvedeného zástupcu je žiaduca nakoľko táto osoba má znalosti ohľadne miestnych pomerov príslušnej obce, obhliadaného územia, prípadných predchádzajúcich skutočností týkajúcich sa nezákonného ukladania odpadu v danej lokalite. Odborné vyjadrenie tvorí listinu v rámci spisu riešeného pracovníkom štátnej správy OH, od znenia ktorej závisí jeho ďalší postup, t. j. či začne konanie vo veci zisťovania osoby zodpovednej za nezákonné umiestnenie odpadu alebo či konanie v tejto veci nezačne a vec postúpi orgánom činným v trestnom konaní. Zmena v odseku 6 nadväzuje na zmenu uskutočnenú v odseku v odseku 5. Doplnenie požiadavky na stanovenie primeranej lehoty potrebnej na odstránenie odpadu je potrebné z dôvodu, aby bolo vydané rozhodnutie vykonateľné. Stanovenie primeranej lehoty by malo vyplynúť na konaní na základe vzájomnej dohody medzi orgánom štátnej správy odpadového hospodárstva a zodpovednou osobou. Zároveň po uplynutí tejto lehoty môže vykonať orgán štátnej správy odpadového hospodárstva kontrolu, či boli povinnosti uložené rozhodnutím splnené. V prípade ich nesplnenia môže byť zo strany orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva uložená pokuta za porušenie § 12 ods.

Určenie Osoby Povinnej Zabezpečiť Zhodnotenie alebo Zneškodnenie Odpadu

Z dôvodu zabezpečenia jednotného postupu orgánov štátnej správy odpadového hospodárstva, konkrétne vo veci určenia osoby povinnej zabezpečiť zhodnotenie alebo zneškodnenie nezákonne umiestneného odpadu v súlade so zákonom o odpadoch, sa stanovuje v rámci predmetného ustanovenia povinnosť začať zo strany orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva konanie, výsledkom ktorého je prostredníctvom rozhodnutia určenie osoby, ktorá bude v závislosti od charakteru odpadu povinná vykonať zhodnotenie alebo zneškodnenie odpadu.

Uvedené ustanovenie upravuje postup orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva v prípade, ak po oznámení orgánu policajného zboru, že pre nezákonne umiestnený odpad je možné zabezpečiť zhodnotenie alebo zneškodnenie (t. j. v prípade, ak sa jednalo o podozrenie zo spáchania trestného činu), ako aj postup orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva v prípade ak sa nejednalo o podozrenie zo spáchania trestného činu a osobu zodpovednú za nezákonné umiestnenie odpadu orgán štátnej správy odpadového hospodárstva nezistil. Zároveň sa stanovuje, že v rámci predmetného rozhodnutia orgán štátnej správy odpadového hospodárstva stanoví primeranú lehotu na odstránenie nezákonne uloženého odpadu. Doplnenie predmetnej skutočnosti do uvedeného ustanovenia je potrebné z dôvodu, aby nenastávali situácie týkajúce sa neriešenia nezákonne uloženého odpadu a jeho prípadného ďalšieho narastania.

Vzhľadom k tomu sa dopĺňa postup orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva vo veci vyžiadania informácie od orgánu policajného zboru o tom, či pre potreby svojho ďalšieho zisťovania vo veci zodpovednej osoby potrebuje aj naďalej nezákonne uložený odpad. V prípade výkupu použitých batérií a akumulátorov sa ohlasovanie príslušnému koordinačnému centru vzťahuje len na tie vykúpené batérie a akumulátory, ktoré nie sú zahrnuté v systéme rozšírenej zodpovednosti výrobcov, tzn. nie sú vykúpené na účely plnenia cieľov zberu a recyklácie pre výrobcu batérií a akumulátorov, ktorý plní vyhradené povinnosti individuálne, tretiu osobu alebo organizáciu zodpovednosti výrobcov. Množstvá vykúpených použitých batérií a akumulátorov odovzdaných zmluvným partnerom, ktorí participujú na systéme rozšírenej zodpovednosti výrobcov (výrobcovia, OZV, tretie osoby), nie je možné následne prerozdeľovať v rámci koordinačného centra pre batérie a akumulátory podľa trhových podielov v zmysle § 31 ods. 14 písm.

Predmetný návrh súvisí so zmenou navrhovanou v § 97 ods. 1 písm. e), t. j. k malej kompostárni sa nebude vyžadovať prevádzkový poriadok schválený orgánom štátnej správy odpadového hospodárstva, ale len prevádzkový poriadok, ktorý si bude vypracovávať sám prevádzkovateľ. Z povinností prevádzkovateľa skládky odpadov sa navrhuje vypustiť povinnosť ustanovená v § 19 ods. 1 písm. g) a h), ktoré súvisí s účelovou finančnou rezervou. Podľa navrhovaných úprav v § 24 „Účelová finančná rezerva“ sa prostriedky, ktoré tvoria účelovú finančnú rezervu budú viesť na osobitnom účte alebo osobitných účtoch v Štátnej pokladnici a nie na osobitnom účte alebo osobitných účtoch prevádzkovateľa skládky odpadov.

Podľa súčasne platnej právnej úpravy vydáva písomné potvrdenie rovnaký orgán štátnej správy, ktorý vydáva aj súhlas na uzatvorenie a rekultiváciu skládky odpadov a následné monitorovanie, resp. povoľoval príslušnú prevádzku, t. j. podaním žiadosti o vydanie súhlasu na uzatvorenie, rekultiváciu a monitorovanie sa žiadalo aj o vydanie potvrdenia na čerpanie účelovej finančnej rezervy. Nakoľko, podľa navrhovanej zmeny kompetencia vydávania písomného potvrdenie podľa § 24 prechádza na ministerstvo, resp. ide o novú kompetenciu, je potrebné určiť prevádzkovateľovi skládky odpadov povinnosť požiadať o písomné potvrdenie podľa § 24 ods. Navrhovaná úprava súvisí s úpravou v § 114c, v rámci ktorej sa definujú nové skutočnosti, s ktorými je spojený zánik platnosti rozhodnutia na prevádzkovanie skládky odpadov. Úpravou v § 19a sa poskytuje vlastníkovi pozemku dotknutému vydaním rozhodnutia podľa § 114a ods. 1 možnosť získania náhrady za obmedzenie jeho užívania od prevádzkovateľa.

Podkladom na jej uplatnenie je rozhodnutie vydané podľa § 114a ods. 1, a preto toto rozhodnutie musí obsahovať údaje, ktoré umožnia vlastníkovi uplatniť právo na jednorazovú náhradu u prevádzkovateľa, a v prípade potreby aj na súde. Uplatnenie tejto náhrady je založené na princípe, že ak sa vlastník s prevádzkovateľom nedohodnú o výške jednorazovej náhrady alebo inom spôsobe náhrady za obmedzenie užívania pozemku alebo stavby rozhodne o jej výške súd. Legislatívno - technická zmena z dôvodu zosúladenia s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/852 zo 17. mája 2017 o ortuti a o zrušení nariadenia (ES) č. Na základe požiadavky z praxe bolo potrebné do uvedeného ustanovenia doplniť slovo minimálne. Dopĺňa sa možnosť pre prevádzkovateľa skládky odpadov odviesť finančné prostriedky na osobitný účet, ktorý je určený na tvorbu účelovej finančnej rezervy, vo vyššej sume ako je tá, ktorá sa vypočíta ustanoveným spôsobom podľa § 24 ods. 3. Táto zmena umožní prevádzkovateľom skládky odpadov nastaviť optimálnu výšku odvodu účelovej finančnej rezervy na osobitný účet tak, aby v budúcnosti, t. j.

Na základe skúsenosti z praxe bol problém s rozsahom disponovania peňažných prostriedkov, ktoré boli uvoľňované bez kontroly. Z uvedeného dôvodu, bol presne zadefinovaný orgán, ktorý môže vydávať takéto písomné potvrdenie, t. j. ministerstvo. Nakoľko ministerstvo nedisponuje dostatočnými kapacitami a podkladmi, bolo potrebné doplniť vyžiadanie si záväzného stanoviska od príslušného orgánu odpadového hospodárstva, ktorým je Okresný úrad a od orgánu, ktorému táto povinnosť vyplýva z osobitného predpisu, t. j.

Z aplikačnej praxe vyplynula požiadavka doplniť pri tzv. osobitnom plnení vyhradených povinností výrobcu, že povinnosť plniť ciele ustanovené v prílohe č. V § 27 ods. 15 je ustanovená možnosť pre obce vypovedať zmluvu s organizáciou zodpovednosti výrobcov (ďalej len „OZV“) bez udania dôvodu iba ku 31. decembru kalendárneho roka. Aby obce nemohli vypovedať zmluvu bez udania dôvodu na základe zmluvného dojednania s OZV, dopĺňa sa obmedzujúce ustanovenie, podľa ktorého môže obec v priebehu roka vypovedať zmluvu s OZV iba z presne stanovených zákonných dôvodov, akými je porušenie povinností OZV.

Obec je zodpovedná za nakladanie s komunálnym odpadom a z tohto dôvodu nemôže byť následkom zmluvných dojednaní medzi OZV a obcou v priebehu kalendárneho roka narušená kontinuita zabezpečenia nakladania s komunálnym odpadom. V nadväznosti na uvedenú úpravu sa mení aj ustanovenie v § 27 ods. Uvedeným doplnením sa zabezpečí prepojenie na § 7 vyhlášky MŽP SR č. 373/2015 Z. z. o rozšírenej zodpovednosti výrobcov vyhradených výrobkov a o nakladaní s vyhradenými prúdmi odpadov (ďalej len „vyhláška č. 373/2015 Z.

K bodu 23 (§ 28 ods. 4 písm. Výrobca má zákonnú povinnosť zabezpečiť odobratie celého množstva oddelene vyzbieranej zložky komunálneho odpadu z obce, v ktorej zodpovedá za vyhradený prúd odpadu. V prípade vyhradeného prúdu odpadov z obalov a neobalových výrobkov sa mechanizmus, resp. inštitút presahujúcich množstiev javí ako nadbytočný a vytvára sa ním priestor na špekulatívne konanie OZV pre obaly a neobalové výrobky. V prípade vyhradeného prúdu odpadov z obalov a neobalových výrobkov sa mechanizmus, resp. inštitút presahujúcich množstiev javí ako nadbytočný a vytvára sa ním priestor na špekulatívne konanie OZV pre obaly a neobalové výrobky.

Z dôvodu upresnenia inštitútu presahujúcich množstiev vzťahujúcich sa na zastúpených výrobcov elektrozariadení a zastúpených výrobcov batérií a akumulátorov vyplynula potreba oddelenia povinností ustanovených v § 28 odsek 4 písmena q) týkajúcich sa presahujúcich množstiev od povinností OZV, vyplývajúcich z ich určenia za povinnú osobu koordinačným centrom, ktoré sa presúvajú do nového písmena aa). Doplnenie písmena ab) vyplynulo z aplikačnej praxe. Bolo potrebné ustanoviť dátum uzatvorenia zmluvy po zlosovaní a zabráneniu prieťahov z oboch strán (OZV a obec) a problémov s vývozmi v rámci triedeného zberu v nezazmluvnenej obci. Zo strany výrobcov vyplynula požiadavka na doplnenie písmena ac). Ide o povinnosť zverejnenia cenníka organizácie zodpovednosti výrobcov za služby spojené s plnením vyhradených povinností. OZV taktiež zverejní aj vzor zmluvy o plnení vyhradených povinností. Zverejnenie vzoru zmluvy a jednotného cenníka má prispieť k transparentnosti fungovania OZV a vylúčenia diskriminácie.

tags: #rozsudok #skladka #odpadu #príspevok #z #fondu