Rozsudok správneho súdu vo veci invalidného dôchodku

Úvod

Tento článok sa zaoberá rozsudkom správneho súdu týkajúcim sa invalidného dôchodku. Analyzuje rozhodnutie súdu, ktorý zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne. Skúma právne aspekty prípadu, vrátane posúdenia zdravotného stavu, percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a aplikácie relevantných ustanovení zákona o sociálnom poistení.

Prehľad prípadu

  1. Správny súd rozsudkom zo dňa 20. apríla 2023 zamietol ako nedôvodnú žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne z 13. septembra 2022. Žaloba sa týkala rozhodnutia pobočky Sociálnej poisťovne z 23. júna 2022, ktorým bol žalobcovi priznaný invalidný dôchodok vo výške 365,10 Eur mesačne od 10. marca 2022.

  2. Prvostupňový správny orgán priznal invalidný dôchodok na základe posúdenia zdravotného stavu žalobcu, ktorý bol uvedený v lekárskej správe z 12. mája 2022. Dôvodom zvýšenia sumy invalidného dôchodku bola zmena percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

  3. Žalobca nesúhlasil s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pretože bol presvedčený, že jeho zdravotný stav mu neumožňuje vykonávať zárobkovú činnosť a že jeho invalidný dôchodok nepostačuje ani na základné živobytie.

  4. Žalovaný (Sociálna poisťovňa) potvrdil prvostupňové rozhodnutie s odkazom na lekársky posudok. Zdôvodnil to tým, že percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol zvýšený zo 60% na 70% od 10. marca 2022. Žalovaný uviedol, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by spochybnili správnosť posúdenia jeho zdravotného stavu.

    Prečítajte si tiež: Kontext rozsudkov o starostlivosti

  5. Žalobca sa domnieval, že má nárok na vyšší invalidný dôchodok, avšak správny súd konštatoval, že pre túto dávku sú rozhodujúce zákonom stanovené podmienky.

  6. Krajský súd, vychádzajúc z príslušných ustanovení zákona o sociálnom poistení, dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a zamietol ju.

  7. Krajský súd uviedol, že z lekárskych posudkov nevyplývajú rozpory a nemal dôvod pochybovať o ich odbornej úrovni. Zdôraznil, že posúdenie zdravotného stavu žalobcu je v kompetencii lekárov a súd nie je oprávnený zasahovať do ich odborných záverov.

  8. Krajský súd zamietol žalobu žalobcu ako nedôvodnú.

  9. O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že žalobcovi, ktorý nebol úspešný, náhradu trov konania nepriznal.

    Prečítajte si tiež: Matka na rodičovskej a výživné: Dôležitý rozsudok

Kasačná sťažnosť

  1. Žalobca podal kasačnú sťažnosť, v ktorej namietal nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom.

  2. Žalobca v závere kasačnej sťažnosti žiadal, aby bolo rozhodnuté spravodlivo.

  3. Žalobca žiadal, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.

  4. Žalovaný navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.

  5. Vyjadrenie žalovaného bolo doručené žalobcovi na vedomie.

    Prečítajte si tiež: Judikatúra: Zníženie výživného pri invalidite

  6. Senát najvyššieho správneho súdu dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

  7. Najvyšší správny súd rozhodol o kasačnej sťažnosti bez nariadenia pojednávania.

  8. Na základe preskúmaného spisového materiálu dospel kasačný súd k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.

  9. Predmetom konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia, ktorým prvostupňový správny orgán zvýšil žalobcovi od 10. marca 2022 sumu invalidného dôchodku na 365,10 Eur mesačne. Krajský súd žalobu zamietol s odkazom na skutočnosti bližšie opísané vyššie.

Relevantné právne predpisy

  1. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, splnil podmienky uvedené v tomto zákone a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok.

  2. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., invalidita je pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

  3. Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý podľa poznatkov lekárskej vedy trvá dlhšie ako jeden rok.

  4. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť po vzniku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorú by mal poistenec, ak by netrpel týmto zdravotným stavom. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

  5. (Ustanovenie nebolo poskytnuté v zdrojovom texte)

  6. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z., miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia uvedeného v prílohe č. 4. Ak je poistenec postihnutý viacerými zdravotnými postihnutiami, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa určí tak, že sa jednotlivé miery poklesu sčítajú, pričom celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nesmie byť vyššia ako 100%.

  7. Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z., ak zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 4 nie je možné jednoznačne zaradiť, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa určí podľa zdravotného postihnutia, ktoré je mu svojím charakterom a závažnosťou najviac podobné. Pri určovaní miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa prihliada aj na obmedzenie funkčnej schopnosti, možnosti rekvalifikácie a dosiahnuté vzdelanie. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa môže zvýšiť, ak dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

  8. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, posudkový lekár ústredia na základe písomného posúdenia zdravotného stavu a sociálnych dôsledkov vykonaného posudkovým lekárom pobočky prehodnotí posúdenie zdravotného stavu a sociálnych dôsledkov, ak to poistenec alebo poškodený požiada.

  9. Podľa § 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z., účastník konania je povinný preukázať skutočnosti, ktoré tvrdí, a označiť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Správny orgán je povinný vykonať všetky dôkazy, ktoré sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.

  10. Podľa § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z., správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

  11. Podľa § 293eu ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., počas krízovej situácie sa ustanovenia § 142 ods. 3 písm. c), § 146 ods. 2 a § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou neuplatňujú.

Závery najvyššieho správneho súdu

  1. Správne orgány sociálneho poistenia na oboch stupňoch zvýšili žalobcovi od 10. marca 2022 sumu invalidného dôchodku na 365,10 Eur mesačne.

  2. Posúdenie zdravotného stavu žalobcu patrí do výlučnej kompetencie lekárov, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Pri výkone sociálneho poistenia posudzuje zdravotný stav posudkový lekár pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia. Lekársky posudok musí obsahovať všetky skutočnosti, na základe ktorých lekár dospel k záveru o miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Posudok musí byť jednoznačný, úplný, určitý a presvedčivý. Správne orgány sú povinné závery náležite odôvodniť.

  3. Najvyšší správny súd konštatoval, že z lekárskych posudkov je zrejmá úvaha lekárov, na základe ktorej dospeli k záverom o zdravotnom stave žalobcu. Súd nemal dôvod pochybovať o odbornej úrovni lekárskych posudkov.

  4. Vzhľadom na to, že žalobca trpí posttraumatickou koxatrózou, čo je ochorenie uvedené v prílohe č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., bol jeho zdravotný stav správne posúdený. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená v súlade s platnou právnou úpravou.

  5. Najvyšší správny súd poukázal na to, že v čase rozhodovania správnych orgánov bola právna úprava § 153 ods. 5 v spojení s § 293eu ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 66/2020 Z. z.

  6. (Odkaz na judikatúru bol uvedený v zdrojovom texte, ale nebol rozvedený)

  7. Skutočnosť, že žalobca poukazoval na zhoršenie svojho zdravotného stavu, nebola pre rozhodnutie relevantná.

  8. Najvyšší správny súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná, a preto ju zamietol.

  9. Žalobca má možnosť predložiť nové lekárske správy o vyšetrení svojho zdravotného stavu.

  10. O trovách konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal. Žalovanému ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať.

  11. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0.

tags: #rozsudok #správneho #súdu #invalidný #dôchodok

Ďalšie články