Vykonanie rozsudku SR na majetok v Nemecku v kontexte katastra nehnuteľností

Úvod

Článok sa zaoberá problematikou vykonávania rozsudkov slovenských súdov na majetok nachádzajúci sa v Nemecku, so zameraním na kataster nehnuteľností. Skúma právne aspekty a prekážky, ktoré môžu nastať pri uznávaní a výkone týchto rozhodnutí v zahraničí, a to najmä v kontexte európskeho práva a judikatúry Súdneho dvora Európskej únie.

I. Problémy s odhaľovaním majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti

Stroj boja proti latentnej kriminalite, ktorá sa ťažko odhaľuje a prináša obrovské zisky pre organizovaný zločin a iné subjekty kriminálneho prostredia, je neefektívny. Ak majetok pochádza z organizovanej trestnej činnosti, je veľmi obtiažne účinne zakročiť.

II. Neefektívnosť existujúcich právnych postupov

Ukazuje sa, že ani postupy podľa iných právnych predpisov (napr. zákona č. 367/2000 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti) nie sú dostatočne účinné.

III. Preventívne konfiškačné opatrenia

Umožňuje siahnuť na majetok súvisiaci alebo pochádzajúci z trestnej činnosti, nadobudnutie ktorého nevie dotknutá osoba vysvetliť.

IV. Súlad s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd

Aplikuje sa článok 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v jeho civilnej časti. Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) sa zaoberal prípadmi preventívnych konfiškačných opatrení a ich súladom s právom na pokojné užívanie majetku (článok 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru). ESĽP zdôraznil, že štáty majú právo upraviť užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom a že boj proti mafii a organizovanému zločinu je legitímnym cieľom.

Prečítajte si tiež: Kontext rozsudkov o starostlivosti

Prípad Arcuri proti Taliansku

Súd vyhlásil sťažnosť za zjavne nepodloženú. Uviedol, že aj keď namietané opatrenia viedli k zbaveniu majetku, toto predstavovalo úpravu užívania majetku v zmysle druhého paragrafu článku 1 Protokolu č. 1. Súd zdôraznil, že je si vedomý ťažkostí, ktorým musí taliansky štát čeliť v boji s mafiou. Ak príjmy plynúce mafiánskym organizáciám z nelegálnej činnosti, stávajú sa tieto organizácie čoraz silnejšie, čo môže ohroziť právny poriadok štátu.

Proceeds of Crime Act 2002 (Spojené kráľovstvo)

Upravuje možnosť skonfiškovania majetku, u ktorého sa predpokladá, že bol nadobudnutý trestnou činnosťou. Nie je rozhodujúce, či bolo v tomto zmysle iniciované aj trestné konanie v súvislosti s možným spáchaním trestného činu alebo nie (ide o tzv. civilný štandard dokazovania).

Kritériá posudzovania súladu s Dohovorom

Pri posudzovaní, či konanie (inštitút) je v súlade s článkom 6 Dohovoru, treba brať do úvahy tri základné kritériá: klasifikácia daného konania v domácom práve, charakter zodpovednosti a postih, ktorému je daná osoba vystavená. Cieľom bolo reštituovať majetok, u ktorého sa predpokladá, že bol nadobudnutý trestnou činnosťou.

Prípad Walsh proti Spojenému kráľovstvu

Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) potvrdil, že konfiškácia majetku nadobudnutého trestnou činnosťou je preventívne opatrenie a nie trest.

Holandský systém zhabania majetku

V Holandsku existujú dva systémy zhabania: všeobecné zhabanie a osobitné zhabanie. Osobitné zhabanie je možné len v spojitosti s dokázaním trestného činu.

Prečítajte si tiež: Matka na rodičovskej a výživné: Dôležitý rozsudok

Prípad Geerings proti Holandsku

Ak osoba nebola odsúdená, pri súčasnom odsúdení za iný trestný čin, je založená na prezumpcii viny a ako taká je nesúladná s princípmi obsiahnutými v článku 6 Dohovoru.

Drug Trafficking Offences Act 1996

Ak súd nariadi konfiškáciu jej majetku, ktorý osoba nadobudla počas posledných šiestich rokoch pred odsúdením, keďže platí domnienka, že takýto majetok pochádza z tejto drogovej trestnej činnosti.

Prípad Welch proti Spojenému kráľovstvu

ESĽP konštatoval porušenie článku 7 Dohovoru, pretože konfiškácia majetku bola uvalená na základe zákona, ktorý nadobudol účinnosť až po spáchaní trestného činu.

V. Slovenská legislatíva a ústavný súd

Je nevyhnutné prijať takú právnu úpravu, ktorá bude v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a nálezom Ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 29/05 z 3. mája 2006, ktorý rozhodol, že zákon č. 335/2005 Z. z. o preukazovaní pôvodu majetku nie je v súlade s článkom 1 ods. 1 prvou vetou v spojení s článkom 20 ods. 1 Ústavy.

Riela proti Taliansku a Arcuri proti Taliansku

Tieto prípady sa týkali otázky, či preventívne opatrenia predstavujú zásah do majetku v zmysle článku 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru.

Prečítajte si tiež: Judikatúra: Zníženie výživného pri invalidite

VI. Ciele preventívnych opatrení

Cieľom je zabrániť tomu, aby bol takýto majetok užívaný spôsobom nebezpečným pre spoločnosť, t. j. použitý na páchanie ďalšej trestnej činnosti.

VII. Osobná pôsobnosť zákona

Majú osobné alebo majetkové prepojenie na osoby obvinené z trestnej činnosti alebo majú vzťah k organizovanému zločinu. Majetkom sa rozumie vec a právo majetkovej povahy, a to najmä nehnuteľnosť, byt, nebytový priestor, hnuteľné veci, majetkové práva a iné majetkové hodnoty. Rozhodujúce bude, že majetok patrí dotknutej osobe v čase, keď sa bude rozhodovať o preventívnych opatreniach. Práva tretích osôb nebudú týmto zákonom dotknuté.

VIII. Judikatúra ESĽP a princíp proporcionality

Podľa ustálenej judikatúry ESĽP, preventívne opatrenia (t. j. zaistenie majetku) nie sú trestom v zmysle trestného práva. ESĽP zdôraznil, že verejný záujem (t. j. boj proti organizovanému zločinu) prevažuje nad princípom právnej istoty fyzických a právnických osôb.

Princíp kontroly užívania majetku

Postihnutie majetku predstavuje zbavenie majetku, toto opatrenie nemusí automaticky spadať pod druhú vetu prvého odseku článku 1 Protokolu č. 1. Ak dané postihnutie majetku vedie k zbaveniu majetku, toto predstavuje úpravu užívania majetku v zmysle druhého odseku článku 1 Protokolu č. 1.

IX. Procesné aspekty a úloha prokurátora

Oprávnenie overovať skutočnosti dôležité na podanie návrhu na začatie konania na súd majú napr. prokuratúra, policajný zbor a daňový úrad. Prokurátor odloží podnet, ktorý nespĺňa kritériá kvalifikovaného podnetu. Prokurátor zisťuje potrebné skutočnosti aj ex offo na základe poznatkov z trestných konaní.

X. Získavanie informácií a súčinnosť orgánov

Prokurátor si vyžiada informácie od bánk, poisťovní, katastra nehnuteľností a pod. Rovnako sa takéto zisťovanie bude vykonávať vo vzťahu k právnickým osobám (napr. obchodným spoločnostiam).

XI. Predbežné opatrenia a zaistenie majetku

Súd môže na návrh prokurátora vydať predbežné opatrenie, ktorým zabezpečí majetok. Proti vydanému predbežnému opatreniu bude možné podať odvolanie, ktorému nebude priznaný odkladný účinok. Zaistenie majetku bude trvať maximálne dva roky, pričom súd ho môže predĺžiť najviac o ďalšie dva roky.

XII. Správa majetku

Ak ide o výrobné jednotky, súd na návrh prokurátora ustanoví správcu majetku.

XIII. Dedičské konania a kataster nehnuteľností v kontexte EÚ

V praxi sa vyskytujú prípady dedičských konaní prebiehajúcich mimo EÚ, kde je dedičstvo priznané potomkovi. Problém nastáva pri zápise vlastníckeho práva do slovenského katastra nehnuteľností na základe dedičského titulu, ktorým je európske osvedčenie o dedičstve (EOD).

XIV. Európske osvedčenie o dedičstve a jeho problémy

Zmyslom zavedenia európskeho osvedčenia o dedičstve je jeho praktickosť a platnosť vo všetkých štátoch EÚ bez potreby osobitného uznávania. V realite však EOD čelí mnohým problémom, najmä pri zápise vlastníckeho práva do slovenského katastra nehnuteľností, ak EOD nešpecifikuje nehnuteľnosti tak, ako to vyžadujú vnútroštátne predpisy.

XV. Nariadenie EÚ č. 650/2012 a Katastrálny zákon

V hierarchii právnych predpisov má nariadenie EÚ prednosť pred Katastrálnym zákonom. Vec sa dostala až pred Súdny dvor Európskej únie, na ktorom prebieha prejudiciálne konanie.

XVI. Rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-354/21

Súdny dvor rozhodol, že nariadenie č. 650/2012 nebráni právnej úprave členského štátu, ktorá stanovuje, že žiadosť o zápis nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností tohto členského štátu môže byť zamietnutá, ak jediným dokumentom predloženým na podporu tejto žiadosti je európske osvedčenie o dedičstve, v ktorom nie je táto nehnuteľnosť identifikovaná.

XVII. Možnosti riešenia a novela katastrálneho zákona

Možnosti riešenia sú: orgány vydávajúce EOD by mali nehnuteľnosti špecifikovať, alebo štáty by mali upraviť svoje vnútroštátne predpisy tak, aby bolo možné zapísať vklad do katastra bez špecifikácie nehnuteľností. Na Slovensku prináša riešenie novela katastrálneho zákona, ktorá by mala nadobudnúť účinnosť v roku 2024.

tags: #rozsudok #SR #vykonanie #na #majetok #v