
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je jednou zo základných povinností, ktoré vyplývajú zo zákona o rodine. Táto povinnosť trvá až do momentu, kým dieťa nie je schopné samostatne sa živiť. Avšak, čo sa stane, keď dieťa dosiahne plnoletosť? Zaniká automaticky vyživovacia povinnosť rodičov? Ako postupovať pri zrušení výživného na plnoleté dieťa? Tento článok sa zameriava na podmienky a postup pri zrušení výživného na plnoleté dieťa, pričom zohľadňuje aktuálnu legislatívu a súdnu prax.
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (§62 ods. 1 Zákona o rodine). Táto povinnosť má v právnom systéme významné postavenie a vzťahuje sa na deti narodené v manželstve alebo mimo neho. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem, ako napríklad zabezpečovaním stravy, ošatenia, bývania, vzdelávania, zdravotnej starostlivosti a podobne.
Základným kritériom pre zánik vyživovacej povinnosti je schopnosť dieťaťa samostatne sa živiť. To znamená, že dieťa má dostatočný príjem na pokrytie svojich potrieb, ako sú bývanie, strava, ošatenie, vzdelávanie a zdravotná starostlivosť. Schopnosť dieťaťa samo sa živiť nezávisí od dosiahnutia určitej vekovej hranice. V súdnej praxi sa ako okolnosť, keď trvá vyživovacia povinnosť rodičov, tradične akceptuje štúdium.
Ukončením denného štúdia na strednej škole, učňovke či vysokej škole vyživovacia povinnosť rodičov spravidla zaniká. Štandardne ide o deň, kedy dieťa úspešne absolvovalo štátnu záverečnú skúšku. Pre účely posudzovania nároku na výživné ide o deň, kedy má dieťa možnosť si prevziať výučný list alebo diplom, pretože bez týchto dokumentov o prácu vo vyučenom odbore žiadať nemôže.
Existujú však výnimky, kedy vyživovacia povinnosť zanikne skôr, neskôr alebo nezanikne nikdy. Nezamestnanosť dieťaťa nie je sama o sebe dôvodom pre trvanie vyživovacej povinnosti. Zdravotné postihnutie, ktoré je trvalé a objektívne svojim rozsahom znemožňuje dieťaťu nadobudnúť schopnosť sa samostatne živiť, môže znamenať, že vyživovacia povinnosť rodiča k takto postihnutému dieťaťu nezanikne, hoci dieťa neštuduje a nepracuje.
Prečítajte si tiež: Kontext rozsudkov o starostlivosti
V praxi môžu nastať dve situácie pokiaľ ide o zrušenie výživného:
Dohoda Rodičov: Ak sa rodičia dohodnú na zrušení výživného, je potrebné túto dohodu spísať a nechať schváliť súdom. K návrhu je potrebné priložiť dohodu, ktorú podpíšu obaja rodičia, a tiež pracovnú zmluvu alebo potvrdenie o zamestnaní dieťaťa.
Súdne Rozhodnutie: Ak vyživovacia povinnosť bola určená súdnym rozhodnutím, je nevyhnutné, aby ju súd aj zrušil v opačnom prípade sa vystavujete riziku exekúcie, kde dokazovať zánik vyživovacej povinnosti je ťažké. Návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je okresný súd, v obvode ktorého má bydlisko navrhovateľ.
Návrh na zrušenie výživného musí obsahovať:
Súd v prvom rade vypočuje plnoleté dieťa a povinného rodiča na pojednávaní. Vykoná nevyhnutné dokazovanie podľa povahy prípadu. Súd skúma, či je dieťa schopné samostatne uspokojovať všetky svoje potreby, a to hmotné, kultúrne a ďalšie vrátane bytových. Ak súd zistí, že dieťa je objektívne schopné samo sa živiť, zruší povinnému rodičovi jeho povinnosť platiť výživné.
Prečítajte si tiež: Matka na rodičovskej a výživné: Dôležitý rozsudok
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Zmena pomerov môže nastať na oboch stranách, teda na strane rodiča aj na strane dieťaťa. Dôležité je, že rozhodujúci je stav v čase vyhlásenia rozhodnutia, nie stav v čase podania návrhu.
Dôvodom na zmenu môže byť napríklad:
Ak sa pomery zmenia natoľko, že dieťa je schopné samo sa živiť, rodič môže podať návrh na zníženie, resp. zrušenie výživného. Súd posúdi všetky okolnosti prípadu a rozhodne, či je zmena odôvodnená.
Podľa § 77 ods. 4 Zákona o rodine, spotrebované výživné sa nevracia. To znamená, že ak dieťa už výživné spotrebovalo, rodič nemá nárok na jeho vrátenie. Toto pravidlo sa však vzťahuje výlučne na maloleté deti. V prípade plnoletých detí je možné vymáhať preplatok na výživnom späť. Preplatok vznikne skoro vždy, pretože v drvivej väčšine prípadov súdy zrušujú vyživovaciu povinnosť spätne. Preplatok tak vznikne za obdobie odkedy súd vyživovaciu povinnosť zrušil až do doby než povinný rodič výživné platil, čo je spravidla minimálne do doby právoplatnosti rozsudku o zrušení.
Prvostupňový súd zamietol návrh navrhovateľa - otca na zrušenie vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že tento návrh podal z finančných dôvodov. Odporkyňa, dcéra navrhovateľa, študuje na dennom štúdiu na vysokej škole. Súd skúmal aj majetkové a príjmové pomery navrhovateľa. Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie.
Prečítajte si tiež: Judikatúra: Zníženie výživného pri invalidite
tags: #rozsudok #výživné #plnoleté #dieťa #zrušenie #podmienky