
Rozvod je bezpochyby náročná životná zmena, ktorá zasahuje do všetkých oblastí života, najmä ak sú v rodine maloleté deti. Slovenský právny systém, spolu s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny (UPSVAR), sa snažia zmierniť negatívne dopady rozvodu na deti a zabezpečiť ochranu ich záujmov. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na úlohu UPSVAR a súdov v procese rozvodu, so zameraním na starostlivosť o deti a úpravu rodičovských práv a povinností, ako aj na finančnú pomoc, ktorú môžu rozvedení rodičia získať.
Zákon č. 36/2005 Z.z. upravuje výkon rodičovských práv a povinností. Ak rodičia maloletého dieťaťa nežijú spolu, úprava výkonu rodičovských práv a povinností je v kompetencii súdu. Súd rozhoduje na návrh jedného z rodičov alebo osoby, ktorá zabezpečuje starostlivosť o dieťa. Rodičia sa môžu dohodnúť na úprave výkonu rodičovských práv a povinností aj pred rozhodnutím súdu, pričom takáto rodičovská dohoda musí byť schválená súdom.
V prípadoch, keď maloleté dieťa nemá zákonného zástupcu, alebo ak zákonný zástupca nemôže dieťa zastupovať (napríklad pre rozpor záujmov medzi rodičmi a dieťaťom), súd ustanoví kolízneho opatrovníka. Kolízny opatrovník je účastníkom konania a zúčastňuje sa na pojednávaniach, vyjadruje sa ku všetkým skutočnostiam, navrhuje dôkazy a dokazovanie, a predkladá súdu návrhy na rozhodnutie s ohľadom na záujem dieťaťa a jeho názor.
Z procesného postavenia kolízneho opatrovníka vyplýva povinnosť uplatňovať procesné práva dieťaťa v konaní pred súdom. Návrhy a vyjadrenia kolízneho opatrovníka musia vychádzať z objektívneho zisťovania pomerov dieťaťa a musia byť riadne zdôvodnené. Kolízny opatrovník písomne oznamuje súdu všetky zistené skutočnosti z prešetrenia pomerov, ako aj nové skutočnosti, ktoré vyšli najavo počas konania.
Funkcia kolízneho opatrovníka spočíva v ochrane práv a právom chránených záujmov dieťaťa. Počas pojednávania mu môžu klásť ostatní účastníci konania, ako aj súd rôzne otázky, na ktoré musí vedieť pohotovo reagovať.
Prečítajte si tiež: Podmienky vdoveckého dôchodku
Dohovor o právach dieťaťa zdôrazňuje právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť (čl. 7 ods. 1) a tiež právo dieťaťa na ochranu a starostlivosť, ktorú mu poskytujú jeho rodičia.
Ak sa rodičia rozchádzajú a majú maloleté deti, je vhodné obrátiť sa na UPSVAR. Hoci presný postup sa môže líšiť, zvyčajne je potrebné podať tlačivo na príslušnom úrade. UPSVAR môže poskytnúť poradenstvo a pomoc pri riešení situácie, najmä ak jeden z rodičov s rozchodom nesúhlasí a očakávajú sa problémy.
V prípade, že jeden z rodičov odchádza z domácnosti, je dôležité zabezpečiť pre deti vhodné podmienky na bývanie a starostlivosť. Aj keď je nový domov menej zariadený ako pôvodný, dôležité je, aby bol útulný a poskytoval deťom zázemie.
Súd v rozhodnutí o rozvode manželstva určí, ktorému rodičovi bude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Druhému rodičovi, ktorý nebude mať dieťa zverené do osobnej starostlivosti, súd určí vyživovaciu povinnosť, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sa rodičia dohodnú o úprave styku, takáto dohoda sa stane súčasťou rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu.
Rozvod sa detí veľmi dotýka a potrebujú pomoc pri zvládaní tejto zmeny. Poradenský psychológ RPPS (Referát poradensko-psychologických služieb) môže deťom pomôcť vyznať sa v ich emóciách, myšlienkach a trápeniach, vyrovnávať sa so zmenami a psychicky sa adaptovať na nové životné situácie. Poradenský psychológ RPPS môže pomôcť rodičom s rozhodovaním, riešením vzťahových problémov, partnerských konfliktov a nedorozumení, ako aj so spracovaním pocitov a myšlienok spojených s rozchodom alebo rozvodom.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre vdovský dôchodok
Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Pri žiadosti o rozvod by mali manželia uviesť, ako si predstavujú starostlivosť o deti po rozvode. Môžu sa dohodnúť na spoločnej starostlivosti alebo inom usporiadaní, ktoré bude zohľadňovať najlepšie záujmy detí.
Dôležitou otázkou pri rozvodoch je výživné na deti. Jeho výška sa určuje na základe príjmu a majetkových pomerov oboch rodičov. Na Slovensku sa výživné stanovuje vo forme peňažnej sumy, ktorou jeden z rodičov prispieva na účet druhého rodiča na účely výživy detí.
Výživné možno definovať ako pravidelne sa opakujúci finančný príspevok rodiča určený ako podiel dieťaťa na životnej úrovni každého z rodičov a na uspokojovanie potrieb maloletého dieťaťa. Životná úroveň rodiča je primárne kritérium určenia výšky výživného. Výška výdavkov na dieťa alebo rodiča je až sekundárna. Výživné je o tom, že dieťa má právo žiť takú materiálnu kvalitu života ako jeho rodič. Ak má rodiča ktorý zarába niekoľko tisíc eur mesačne tak ten bude platiť niekoľko násobne viac ako rodič, ktorý zarába pár stovák a to bez ohľadu na výšku výdavkov.
Neexistuje žiadny matematický vzorec pre výpočet výživného, ktorý by sme našli v zákone. Súdna prax k tejto otázke tiež nepristupuje jednotne. Niektoré vyššie súdne autority zastávajú názor, že tento podiel by mal byť vo výške od 20 do 30 percent príjmov povinného rodiča v závislosti od počtu vyživovacích povinností a veku dieťaťa. Iné vyššie súdne autority žiadne percentá neuznávajú. Základným kritériom právneho štátu je predvídateľnosť súdneho rozhodnutia preto, zastávam názor, že takéto percentuálne určenie má opodstatnenie. Na druhej strane ho nemožno paušalizovať a vždy rozhodujú aj okolnosti konkrétneho prípadu. To platí najmä pri podnikateľoch s nulovými príjmami avšak s vysokou životnou úrovňou, kedy nemožno percentá použiť. Výživné má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami. Preto, ako vyššie uvádzam, výdavky rodiča pri posudzovaní výšky výživného sú až sekundárne. Neznamená to, že súd na výdavky nijako neprihliadne, ale nečakajte, že Vaše výdavky uprednostní pred výživným. V zásade platí, že súd uzná tie ktoré sú opodstatnené. Na neopodstatnené výdavky ako napr. exekúcie a pod. súd nebude prihliadať. Ak sa rozvádzate alebo rozchádzate tak musíte Vaše výdavky primerane optimalizovať, pretože Vám vzniká nová a nie malá výdavková položka - výživné.
Majetkové pomery rodičov tvoria ako aktíva tak pasíva. Na strane aktív pôjde o príjmy tiež ostatné majetky ako nehnuteľnosti, autá, cenné papiere, úspory a pod. Na strane pasív pôjde o výdavky, dlhy, pôžičky a pod. Je nevyhnutné, aby súd mal čo najlepší prehľad ako o aktívach tak pasívach.
Prečítajte si tiež: Nároky na príspevok na bývanie
Výživné sa neurčuje len podľa príjmu a majetkových pomerov ale aj podľa iných pravidiel. Medzi tieto pravidlá patrí aj posudzovanie schopností a možností rodičov. Súd tak určuje výživné aj s prihliadnutím na dosiahnuté vzdelanie rodiča v danej oblasti, na jeho vek a zdravotný stav, možnosti uplatnenia sa na trhu práce. Súd prostredníctvom UPSVAR zisťuje, či sú na trhu pracovné ponuky, ktoré by mohol rodič využiť a za akú mzdu. Následne nič nebráni súdu vychádzať z takto zisteného potencionálneho príjmu. Súd prihliada aj na to, či sa rodič bez zbytočného dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania. Ak sa napríklad rodič vzdá bez riadneho dôvodu zamestnania, súd pri určovaní výživného môže vychádzať z príjmu, ktorý rodič v tomto zamestnaní dosahoval. Súd ďalej prihliada na neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie. Minimálne výživné je Zákonom o rodine určené vo výške 30% zo sumy životného minima. Minimálne výživné musí platiť každý povinný rodič bez ohľadu na jeho majetkové pomery, či schopnosti a možnosti, zdravotný stav, vek, či finančnú situáciu. Maximálne výživné zákonom zatiaľ upravené nie je, čo však neznamená, že tento pojem neexistuje. Obmedzenie maximálnej výšky výživného vychádza z práva rodiča vychovávať svoje dieťa v zhode so všeobecne uznaným cieľom vychovať produktívneho človeka, ktorý si dokáže vlastnou prácou a aktivitou zarobiť na živobytie.
Jednou z možností je striedavá starostlivosť, ktorá umožňuje deťom stráviť čas s oboma rodičmi. Ak sa obaja rodičia primerane podieľali na bežnej starostlivosti o dieťa, venovali dieťaťu dostatok času, tak je dobrý predpoklad, že sa o dieťa dokážu postarať aj v striedavke, každý samostatne. Dieťa je vtedy prirodzene ukotvené na oboch rodičov a v starostlivosti jedného rodiča dokáže fungovať bez strádania druhého rodiča. Naopak, ak v rodine sú úlohy rodičov v starostlivosti o dieťa nerovnomerne rozložené tak dieťa je ukotvené viac na toho rodiča, ktorý sa o neho stará. Takéto deti, najmä v útlom veku, strádajú tohto rodiča aj v prípade ak sú v starostlivosti druhého rodiča. Názor dieťaťa súdy zisťujú už od útleho veku, hranica nie je presne určená, záleží od vyspelosti dieťaťa. Názor dieťaťa nie je spravidla ďaleko od rodinného stereotypu v ktorom doteraz žilo.
Výkon súdneho rozhodnutia o výchove maloletých detí vrátane úpravy styku upravuje Občiansky súdny poriadok. Pokiaľ táto výzva súdu zostane bezvýsledná, môže súd tomuto rodičovi uložiť pokutu vo výške 200 eur, a to aj opakovane. Súd môže nariadiť nútený výkon rozhodnutia, a to tak, že v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately zabezpečí odňatie dieťaťa tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť.
Návrh sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je v zásade okresný súd, v ktorom obvode má maloleté dieťa bydlisko. Návrh musí obsahovať označenie účastníkov konania, t.j. osobné údaje rodiča - navrhovateľa, osobné údaje druhého rodiča a osobné údaje maloletého dieťaťa s uvedením mena, priezviska, prípadne rodného priezviska, bydliska a štátnej príslušnosti. Z návrhu musí byť zrejmé, že sa domáhate úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, odkedy spolu nežijete ako rodina. Je potrebné navrhnúť súdu, ktorému z rodičov navrhujete dieťa zveriť do osobnej starostlivosti, prípadne do striedavej starostlivosti, navrhovanú výšku výživného a prípadne rozsah styku s dieťaťom. Návrh podrobne odôvodnite najmä pokiaľ ide o navrhovanú úpravu zverenia, výživy a styku. Opis majetkových pomerov, príjmov a výdavkov navrhovateľa je nevyhnutný. K návrhu je potrebné priložiť rodný list maloletého dieťaťa, potvrdenie zamestnávateľa o príjme, daňové priznanie, príp. špecifikáciu výdavkov navrhovateľa na jeho osobu, domácnosť, maloleté dieťa a doklady preukazujúce niektoré výdavky na domácnosť, navrhovateľa, maloleté dieťa.
Súd v prvom rade vypočuje rodičov na pojednávaní a vykoná nevyhnutné dokazovanie podľa povahy prípadu. Pôjde najmä o zisťovanie názoru maloletého dieťaťa, príp. sociálnych a bytových pomerov rodičov. Uvedené sa realizuje spravidla prostredníctvom UPSVAR. Nie je ojedinelým javom, že v konaní je ustanovený súdny znalec spravidla z odboru detskej psychológie, ktorému súd uloží zodpovedať niektoré otázky na základe ktorých odpovedí potom súd rozhodne o zverení. Keď má súd jasno vo veci zverenia vykoná dokazovanie k určeniu výživného, príp. úprave styku. Súd rozhoduje rozsudkom proti ktorému je možné odvolanie na krajský súd. Súd musí v konaní rozhodnúť o troch veciach a to o a) o zverení maloletého dieťaťa, b) o výške výživného a c) o úprave styku rodiča s maloletým dieťaťom.
Podľa §36 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine: „Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností“. Otázka zverenia maloletého dieťaťa je jednou z najťažších otázok, ktoré súd v konaní musí riešiť. Súd môže maloleté dieťa zveriť jednému z rodičov, príp. môže maloleté dieťa zveriť do striedavej starostlivosti oboch rodičov. Záujem dieťaťa má široký rozmer, nielen právny. Rodinný stereotyp resp. doterajšia starostlivosť každého rodiča o dieťa samostatne predurčuje spravidla aj možnosti dieťaťa a jeho schopnosť sa prispôsobiť zmenám.
Podľa §24 ods. 1 posledná veta Zákona o rodine: „Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť“. Styk sa spravidla upravuje tomu rodičovi, ktorý nemá dieťa zverené do opatery a slúži na zabezpečenie rozvoja vzťahu dieťaťa k tomuto rodičovi. O styk pôjde vtedy, kedy jeho rozsah je v porovnaní s rozsahom starostlivosti druhého rodiča zjavne menší. V rámci rozhodnutia súdu o styku prichádzajú do úvahy dve možnosti. Buď styk fixne upraviť v súdnom rozhodnutí alebo ho neupraviť vôbec. Fixná úprava styku znamená, že súd vo výroku rozsudku uvedie presný čas začiatku a konca styku, tak aby takáto úprava bola vykonateľná. Upravuje sa bežný styk počas kalendárneho roka a styk počas prázdnin. Výhodou tejto úpravy je, že ak druhý rodič bráni v styku je možné domáhať sa výkonu rozsudku súdnou cestou. Flexibilná úprava styku znamená, že súd vo výroku rozsudku styk vôbec neupraví a tento ponechá na budúcej dohode rodičov. Nevýhoda bude, že ak druhý rodič bráni v styku nie je možné domáhať sa výkonu rozsudku ale najprv musí byť styk upravený fixne súdnym rozhodnutím.
Komunikácia rodičov je nevyhnutným predpokladom normálneho fungovania po rozchode či rozvode. Ak nekomunikujete tak si to skôr či neskôr odnesie Vaše dieťa, ktoré sa spravidla stáva nechceným „sprostredkovateľom“ informácii medzi rodičmi. Pokiaľ sú vzťahy rodičov a ich komunikácia zlé tak základným pravidlom pri preberaní a odovzdávaní dieťaťa bude obmedzenie času preberania a komunikácie na minimum.
Dodržte splatnosť výživného. Špecifikom výroku rozsudku o výživnom je, že sa uhrádza „k rukám“ rodiča. To neznamená, že musíte výživné uhradiť len osobne na ruku druhému rodičovi. Znamená to, že do dňa splatnosti musí druhý rodič mať výživné v jeho dispozícii. Preto odporúčame splátky výživného uhrádzať napríklad trvalým príkazom avšak s dostatočným časovým odstupom, tak aby druhému rodičovi výživné došlo na účet najneskôr v deň jeho splatnosti. Nad rámec výživného nemusíte prispievať. Taký je aspoň právny výklad zákona o rodine. Treba si však uvedomiť dôsledky. V živote dieťaťa môžu nastať nepredvídateľné výdavky, ktorých výška ďaleko presahuje splátku výživného. Pokiaľ sa budete držať uvedenej zásady a ničím nikdy neprispejete.
Počas rozvodu, alebo krátko po ňom, sa ľudia bežne pýtajú, aké kritériá je potrebné splniť, aby im štát naďalej vyplácal rodinné prídavky po rozvode. Jednou z hlavných podmienok je mať dieťa v osobnej starostlivosti, čo je často preukázané rozhodnutím súdu alebo dohodou medzi rodičmi. Pri posudzovaní žiadosti o rodinné prídavky sa berie do úvahy stav dieťaťa a aktuálna situácia rodičov. Rodinné prídavky predstavujú jednu z najznámejších a najdostupnejších foriem finančnej pomoci, ktorú môžu rodičia v Slovenskej republike získať. Táto pravidelná mesačná dávka je určená na to, aby pomohla uhradiť časť nákladov spojených so starostlivosťou, výchovou či vzdelávaním dieťaťa. Marital status už nezohráva takú významnú úlohu, pretože kľúčom je, s kým dieťa reálne žije a kto sa oň stará vo väčšej miere. Dôležitým faktorom je tiež dochádzka do školy, keďže štátne orgány prihliadajú na to, aby poberateľ dávok zabezpečil riadnu školskú dochádzku dieťaťa. Často sa stáva, že rodičia majú striedavú starostlivosť, teda dieťa trávi určitý čas s matkou a určitý čas s otcom. V takýchto prípadoch je povinné úradom jednoznačne určiť, komu sa budú rodinné prídavky po rozvode vyplácať, pretože sú vyplácané spravidla len jednému z rodičov. Administratívne záležitosti spojené s rozvodom vedia byť vyčerpávajúce. Často preto stačí vedieť, že doklady týkajúce sa dieťaťa (rodný list, doklad o návšteve školy a podobne) sú kľúčové pri každej žiadosti.
O rodinné prídavky je potrebné požiadať na miestne príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak už rodič pred rozvodom poberal rodinné prídavky a aj po rozvode zostáva dieťa naďalej v jeho starostlivosti, v praxi často nie je potrebné podávať novú žiadosť, pokiaľ sa nezmenili žiadne rozhodujúce okolnosti. Schvaľovací proces väčšinou nebýva zdĺhavý, najmä ak sú všetky podstatné dokumenty v poriadku. Dôležité je mať jasno v tom, ktorý z rodičov spĺňa zákonné predpoklady na poberanie prídavkov. Jedným z častých mýtov je, že rozvod sám osebe spôsobí okamžité zastavenie vyplácania rodinných prídavkov. V skutočnosti prídavky neprestanú, ak je stále splnená podmienka riadnej starostlivosti o dieťa a nič sa pre úrad nezmenilo. Po rozvode môže nastať období, keď je rozdelený rodičovský rozpočet veľmi napätý. Ani jeden z rodičov nechce, aby dieťa trpelo finančnými následkami ich rozhodnutia ukončiť manželstvo. Práve v tejto situácii môžu rodinné prídavky zohrať kľúčovú rolu. V rámci výchovy a starostlivosti o deti sa po rozvode kladie dôraz na to, aby bol zabezpečený plynulý priebeh všetkých denných potrieb. Rodič, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti, by tak mal využívať aj možné finančné výhody, ktoré ponúka štát. Rodinné prídavky sú však len jednou z možností. Ak sa dvaja ľudia rozvádzajú, mali by si uvedomiť, že okrem výživného, ktoré môže byť určené súdnym rozhodnutím, existuje aj tento priamy príspevok od štátu na pomoc s nákladmi na výchovu.
Rodičia sa vopred dohodnú na tom, že dieťa bude jeden týždeň bývať u otca a ďalší týždeň u matky. Takéto riešenie má svoje výhody aj nevýhody, no v praxi vyžaduje viac administratívnych úkonov, pretože treba pred úradmi jednoznačne definovať, ktorý z rodičov bude poberateľom rodinných prídavkov. Štandardne sa určí jeden rodič a pri zmene pomerov sa môže situácia upraviť. Aj keď sú rodinné prídavky po rozvode vyplácané len jednému rodičovi, ide najmä o to, aby finančná podpora slúžila dieťaťu. Dôležité je tiež uviesť, že v prípade akýchkoľvek zmien, či už vo výške výživného, v mieste pobytu dieťaťa alebo vo forme starostlivosti, je potrebné všetky tieto skutočnosti včas oznámiť úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
V závere je dôležité zdôrazniť, že rodinné prídavky po rozvode môžu pomôcť udržať finančnú stabilitu, no je len na rodičoch, aby zabezpečili, že každé euro bude použité zmysluplne. Deti potrebujú podporu nielen materiálnu, ale aj emočnú a psychologickú. Rodičia, ktorí sa po rozvode dokážu dohodnúť na spôsobe rozdelenia výdavkov i na tom, ako budú využívané rodinné prídavky, uľahčujú spoločnú výchovu dieťaťa a predchádzajú mnohým zbytočným konfliktom. Neexistuje univerzálny návod na to, ako najlepšie zvládnuť rozvod a vyhnúť sa komplikáciám pri žiadosti o rodinné prídavky. Každý prípad je jedinečný a vždy závisí od konkrétnych okolností.
Život rozvedenej matky, ktorá sa sama stará o deti, je často spojený s finančnou záťažou. Štát sa snaží takýmto rodinám pomôcť prostredníctvom rôznych dávok a príspevkov. Jedným z nich je aj príspevok na bývanie, ktorý má zmierniť náklady spojené s zabezpečením strechy nad hlavou.
Právne vzťahy pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi a jednorazovej dávky upravuje zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Hmotná núdza je definovaná ako stav, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem. Dôležité je zdôrazniť, že aj keď je domácnosť v hmotnej núdzi, neznamená to automaticky nárok na pomoc v hmotnej núdzi, pretože táto pomoc sa poskytuje iba do sumy nárokov stanovených v zákone, nie do sumy životného minima. Pri posudzovaní hmotnej núdze a poskytovaní pomoci sa započítavajú príjmy členov domácnosti, pričom príjem je definovaný ako príjem podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a štipendium študenta v doktorandskom študijnom programe v dennej forme.
Na účely zákona o pomoci v hmotnej núdzi sa za člena domácnosti považujú fyzické osoby definované v zákone, napríklad plnoleté fyzické osoby.
Príspevok na bývanie je určený na čiastočnú úhradu nákladov spojených s bývaním. Podmienky nároku na príspevok na bývanie sa opätovne prehodnotia po uplynutí 12 po sebe nasledujúcich mesiacov od predchádzajúceho preukázania splnenia podmienok nároku na príspevok na bývanie. Príspevok na bývanie v jednom byte, rodinnom dome alebo v obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie patrí len raz bez ohľadu na počet domácností užívajúcich byt.
Nárok na príspevok na bývanie má domácnosť, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi. Maximálna výška príspevku: 297,40 eura mesačne, ak ide o domácnosť s viac ako štyrmi členmi domácnosti, alebo ak ide o nájom bytu alebo rodinného domu viac ako štyrmi nájomcami, ktorí sú členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi.
Príspevok sa poskytuje aj v prípade bývania v byte alebo v rodinnom dome na základe práva zriadeného vecného bremena doživotného užívania nehnuteľnosti; preukazovanie uhrádzania nákladov za služby spojené s bývaním sa nevyžaduje.
Žiadosť o príspevok na bývanie sa podáva na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v mieste bydliska. K žiadosti je potrebné doložiť doklady preukazujúce príjem, náklady na bývanie a ďalšie relevantné skutočnosti. Žiadosť, poučenie a potrebné potvrdenia sú zverejnené na webových stránkach úradu.
Okrem príspevku na bývanie existujú aj ďalšie dávky a príspevky, na ktoré môže mať rozvedená matka nárok:
Zákonník práce a zákon o sociálnom zabezpečení prihliadajú na osamelosť rodiča a priznávajú mu viac nárokov ako rodičovi, ktorý žije v manželskom alebo mimomanželskom zväzku.
Osamelej žene a osamelému mužovi (slobodný/ovdovený/rozvedený) sa poskytuje materská dovolenka dlhšia o 3 týždne. Ak je poistenkyňa osamelá, má nárok na materské aj po uplynutí 34 týždňa od vzniku nároku na materské, ktorý zaniká uplynutím 37 týždňa.
Osamelá zamestnankyňa, ktorá sa stará o dieťa mladšie ako tri roky, je v ochrannej dobe, počas ktorej jej zamestnávateľ nesmie dať výpoveď. Zamestnávateľ nemôže dať osamelej zamestnankyni okamžité skončenie pracovného pomeru, ak sa stará o dieťa mladšie ako tri roky, s výnimkou prípadov právoplatného odsúdenia pre úmyselný trestný čin alebo závažného porušenia pracovnej disciplíny. Zamestnávateľ môže rozvrhnúť pracovný čas osamelej zamestnankyni, ktorá sa trvale stará o dieťa mladšie ako 15 rokov, nerovnomerne iba po dohode s ňou.
Osamelá žena, ktorá sa trvale stará o dieťa mladšie ako 15 rokov, bude vykonávať prácu nadčas na pokyn zamestnávateľa iba, keď s tým súhlasí. Je vhodné zistiť si, či zamestnávateľ neposkytuje určité benefity pre osamelé matky, napríklad viac dní dovolenky počas roka, prípadne špeciálny príspevok na dovolenku, príspevok pri narodení dieťaťa atď.