Rozvod a jeho vplyv na dieťa: Psychologický pohľad

Rozvod je komplexný proces, ktorý hlboko ovplyvňuje všetky zúčastnené strany, pričom najzraniteľnejšie sú deti. Prechod týmto náročným obdobím môže byť pre dieťa traumatizujúci a zanechať dlhodobé psychologické následky. Je preto nevyhnutné pochopiť, ako rozvod vplýva na psychiku dieťaťa a aké nástroje a prístupy môžu rodičia a okolie využiť na zmiernenie negatívnych dopadov a podporu zdravého vývinu dieťaťa.

Rodina a jej vplyv na psychický vývoj

Rodina a rodinné prostredie zohrávajú kľúčovú úlohu v psychickom vývoji jedinca už od prenatálneho obdobia. Každý člen rodiny plní špecifickú funkciu. Matka, ktorá sa podieľa na vývoji dieťaťa už v tehotenstve, sprostredkováva dieťaťu intenzívne podnety, ako sú radosť, smiech, plač, ľútosť, stres a depresie. Úloha otca narastá neskôr, ako autority a vzoru. Celková atmosféra v rodine je závislá od rodiny ako celku, nie len od jednotlivých členov.

Dieťa v rodine poznačenej rozvodom

Dieťa v rodine, ktorú rozvrátil rozvod rodičov, sa nachádza v odlišnej situácii. K rozvodu obvykle nedochádza náhle, ale vnútorná jednota a vzťahy členov sú narušené už skôr. Dieťa môže mať k rodičovi, od ktorého sa oddeľuje, slabý vzťah, no niekedy môže byť tento vzťah veľmi silný, čo spôsobuje, že dieťa znáša odlúčenie ťažko, podobne ako pri úmrtí. Vnútorné vzťahy v rodine navonok rozpadnutej môžu byť veľmi blízke.

Napriek tomu, že v mnohých rozvedených rodinách vyrastajú deti duševne zdravé a dobre adaptované, v priemere sú deti z rozvedených manželstiev horšie adaptované. Často im chýba mravná a citová istota, čo vedie k nedôvere a strachu z okolia, stávajú sa samotárskymi a uchyľujú sa k snívaniu, čo sa prejavuje aj pri vyučovaní.

Štatistiky a trendy v rodinnom živote

Súčasné trendy v rodinnom živote na Slovensku poukazujú na meniace sa spoločenské normy a hodnoty. Z vyše 50-tisíc detí, ktoré sa ročne narodia, až štvrtina prichádza na svet mimo manželstva a tento počet každoročne narastá. Ľudia sa sobášia menej často, a to buď vôbec, alebo až po určitom čase, čo súvisí s uprednostňovaním sebarealizácie, ako je vzdelanie, zamestnanie a cestovanie.

Prečítajte si tiež: Striedavá starostlivosť po rozvode

Okrem nemanželských zväzkov pribúda aj rozvodov, pričom aktuálne sa rozvodom končí každé tretie manželstvo. Hoci rozvodov pribúda, Slovensko sa v tejto oblasti stále nachádza v poslednej tretine európskeho priemeru. Najčastejšie sú rozvody v hlavnom meste a v južnej časti Slovenska, menej na severe a východe, čo odborníci vysvetľujú väčším vplyvom náboženstva.

Psychologické aspekty rozvodu

Rozvod predstavuje pre dieťa traumatickú skúsenosť. Ak manželstvo nefunguje a rodičia sa pred deťmi hádajú, je lepšie sa rozísť a dohodnúť sa ako kultúrni, zodpovední dospelí, ktorí si uvedomujú, že prestávajú byť partnermi, ale neprestávajú byť rodičmi. Pre dieťa je najdôležitejšie vedieť, že nestráca lásku mamy ani otca.

Ďalším zložitým obdobím pre dieťa je zvykanie si na nových partnerov rodičov. Ak dieťa viní nového partnera z rozvratu rodiny, je náročné nájsť k nemu pozitívny vzťah. Dôležité je, aký vzťah existuje medzi bývalými partnermi a ako spolu komunikujú, aby bolo dieťa ušetrené hádok.

Vplyv na správanie mladých a dospievanie

Rozvod rodičov môže mať vplyv na správanie mladých, ktorí môžu byť problematickejší, lebo im chýbajú vzory správania. Ak chlapec žije iba s mamou, nevie sa správať ako muž. Mladí nemajú skúsenosti, veľa vidia, ale nedokážu to posúdiť, často neovládajú svoje emócie a požiadavky.

Agresivita a násilie

Mladí sú dnes aj oveľa agresívnejší a násilnejší. Agresivita je prirodzená energia, ktorú treba uvoľniť. Kedysi ju mladí vybíjali napríklad domácimi prácami. Ak však žiarlivý 19-ročný mladík dobodá priateľku, to už nie je v poriadku.

Prečítajte si tiež: Rozvod a ZŤP: Práva a možnosti

Ako predchádzať negatívnym dopadom rozvodu

Predchádzať skratovému konaniu mladých je možné venovaním sa deťom od útleho detstva. Rodičia a deti by sa mali spolu čo najviac hrať, čítať si, kresliť. Základom je venovať dieťaťu všetok voľný čas. Ak funguje vzťah rodič - dieťa, internet mladým neublíži. V dobrom vzťahu dospelý vycíti, že s dieťaťom sa niečo deje. Ak je tento vzťah narušený, rodič chodí okolo dieťaťa ako slepý a hluchý. Určite by ste mali vedieť, s kým dieťa trávi čas, ako sa správa, čo sa s ním deje a stále spolu hovoriť, hovoriť, hovoriť.

Komunikácia a vzťahy v rodine

Je dôležité vedieť, ako spolu hovoriť. Dieťa všetko, čo povie rodič, berie veľmi vážne. Nemá obrazotvornosť ako dospelý, nečíta medzi riadkami. Takže keď rodič dieťaťu povie: Ak budeš mať štvorku na vysvedčení, zabijem ťa! - dieťa verí, že to urobí. Zo strachu ujde z domu, môže aj spáchať samovraždu. Výchovný poradca, školský alebo ambulantný psychológ poradia, no rodičovskú výchovu nenahradia.

Starostlivosť v ranom detstve a citová väzba

Starostlivosť v ranom detstve ovplyvňuje vzťahy v dospelosti. Citová väzba, pripútanie, alebo tiež anglické slovo „attachment“ vyjadrujú vzájomný citový vzťah, ktorý sa postupne utvára medzi dieťaťom a jeho najbližšou osobou.

Fázy budovania pripútania

• Asociálna fáza (0-6 týždňov): Takmer všetky podnety vyvolávajú priaznivú reakciu. Na konci tohto obdobia deti začínajú pozitívne reagovať na sociálne stimuly.
• Fáza nešpecifických väzieb (6 týždňov - 6 až 7 mesiacov): Deti si užívajú ľudskú spoločnosť, ale nevyberajú si. Smejú sa viac na ľudí než na ďalšie objekty a protestujú, ak ich dospelý položí na zem.
• Fáza špecifických väzieb (asi 7-9 mesiacov): Medzi siedmym a deviatym mesiacom deti začínajú protestovať, len keď sú oddelené od jednej určitej osoby, zväčša matky. Snažia sa ostať blízko matky a vrelo ju vítajú po jej návrate. V prítomnosti neznámych ľudí sú ostražití. Vytvorenie prvej bezpečnej väzby dovoľuje vývin skúmania okolia. Deti potrebujú pocit istoty, že sa môžu na inú osobu spoľahnúť, aby sa správali nezávisle.
• Fáza početných väzieb.

Aspekty dobrej starostlivosti

De Wolff (1997) definoval 6 základných aspektov dobrej starostlivosti: citlivosť, pozitívny prístup, synchrónia, vzájomnosť, podpora a stimulácia. Vo výskumoch matiek neisto pripútaných detí sa ukázalo, že reagujú skôr na základe svojich vlastných potrieb alebo nálad. Vo vytvorení uspokojivého a synchronizovaného vzťahu s deťmi zlyhávajú i depresívni rodičia, ktorí často ignorujú detské sociálne signály. Ďalšou skupinou necitlivých rodičov sú tí, ktorí sami vyrastali ako nemilované, zanedbávané alebo zneužívané deti. Šťastné páry sa navzájom podporujú v starostlivosti o dieťa, sú trpezlivejší a optimistickejší. Naopak nešťastné páry sú po narodení dieťaťa menej citliví, majú horší postoj k roli rodiča a s deťmi si vytvárajú menej tesné väzby (Schaffer, 1989).

Manipulácia v rozvodovom konaní

Základný pocit spojený s manipuláciou je previnilosť, ktorú v nás manipulátor vyvoláva. Aby sme svoju vinu „odčinili“, urobíme to, čo po nás chce. Manipulátor je typicky presvedčený, že jeho / jej pohľad na situáciu je jediný možný, pretože je najvýhodnejší. Všetky situácie a vzťahy sú o ňom / o nej. To, čo si myslia a cítia druhí, nie je dôležité.

Prečítajte si tiež: Dieťa v rozvodovom konaní

Najzraniteľnejšími osobami pre manipuláciu a využívanie sú ľudia s nízkou sebaúctou, ktorí ľahko podľahnú lichôtkam, ale uveria aj kritike. Často majú snahu za každú cenu druhému vyhovieť. Majú strach z odmietnutia, môžu častejšie ako iní ľudia prežívať pocity viny, úzkosti, obavy. Manipulátori môžu chcieť, aby ste prevzali zodpovednosť za uspokojovanie ich potrieb, takže nezostáva žiadny priestor pre splnenie tých vašich.

Techniky manipulácie

• Zahltenie faktami a štatistikami: Niektoré osoby využívajú „intelektuálnu šikanu“ tým, že sa tvária ako experti.
• Časový nátlak pri rozhodovaní: Manipulátor tlačí, aby ste urobili rozhodnutia skôr, ako ste pripravení.
• Zahltenie procedúrami a byrokraciou: Niektorí ľudia môžu používať administratívu a rôzne procesy na to, aby udržali svoju nadradenú pozíciu a vám skomplikovali život.
• Manipulácia tichom.

Typy manipulátorov

• Diktátor: Silne presadzuje svoju vôľu s odvolávaním sa na tradíciu a autoritu.
• Chudáčik: Rád by niečo urobil, ale nedostáva sa mu dostatočných síl, hrá sa na "hlupáčika".
• Počtár: Robí vždy to, čo je pre neho najvýhodnejšie.
• Drsňák: Niektoré osoby zvyšujú hlas počas diskusií ako prostriedok agresívny manipulácie.
• Brečtan: Zdôrazňuje svojou závislosť.
• Obetavec.
• Mafián: Som tvoja záštita a ochranca, ale musíš mi slúžiť.
• Posledný spravodlivý: Neustála kontrola, kritika, zosmiešňovanie.

Ako sa brániť manipulácii

Keďže manipulácia zasahuje skôr emócie, než rozum, nie je ľahké zastaviť "toxický" pocit, ktorý v nás vyvoláva. Prvým a dôležitým krokom je rozsvietiť kontrolku "manipulácie" v našej mysli. Skúsme si v takej chvíli uvedomiť, že poznámka nepatrí nám, je len prostriedkom k cieľu manipulátora. Nie je nutné sa ospravedlňovať a vysvetľovať. Manipulatívna veta by mala po nás "stiecť". Môžete vyjadriť, že nerozumiete, na čo nevhodnú otázkou naráža (tomu nerozumiem… čo presne myslíš slovom…? Akú situáciu máš konkrétne na mysli …?). Manipulátorom nenapovedajte, nechajte ho podrobne vysvetliť, čo chcel povedať. Tiež je možné manipuláciu nahlas pomenovať a navrhnúť, aby sa rozhovor ďalej rozvíjal konštruktívne a bez úderov pod pás. Nestrácajte čas snahou obhajovať sa pred ľuďmi, ktorí vám nechcú porozumieť. Neplytvajte energiou, aby ste sa každému zapáčili. Pravidelne kontrolujte, čomu veríte.

Osamelosť a jej vplyv

Odhaduje sa, že viac ako 40% ľudí pocíti počas života bolestný pocit osamelosti. Osamelosť nezávisí na tom, koľko kamarátov a vzťahov máme. Pocit osamelosti plne závisí od subjektívnej kvality našich vzťahov - ako veľmi sa cítime emočne vzdialení od ľudí okolo nás. Človek môže žiť sám a necítiť sa osamelo, rovnako ako žiť obklopený ľuďmi a trpieť osamelosťou. Viac ako 60% osamelých ľudí žije v manželstve.

Negatívne dopady osamelosti

• Osamelosť narúša vnímanie našich vzťahov.
• Osamelosť je v sociálnych skupinách nákazlivá.
• Osamelosť spôsobuje väčší pocit chladu.
• Ľudské telo prežíva osamelosť podobne ako útok.
• Osamelosť potláča fungovanie imunitného systému.
• Osamelosť je nebezpečná takmer ako fajčenie cigariet.

Emocionálna prvá pomoc

Prejavy pozornosti, súcitu, rovnako ako praktická pomoc alebo dobrovoľnícke aktivity sú jednou z najlepších ciest ako udržiavať, ale aj vytvárať nové vzťahy. Pomoc druhým znižuje pocity osamelosti, zvyšuje pocit vlastnej hodnoty a obľúbenosť u druhých. Tiež je vhodnou príležitosťou na zoznámenie pre tých, ktorí majú strach nadväzovať nové kontakty s ľuďmi. Zameranie na druhé miesto na seba.

Rodičovské vzory a výchova

V živote nás azda najviac ovplyvňuje výchova rodičov. Najcitlivejšie obdobie života detí, ktoré nás najviac formuje do života je vek od 0 do 3 rokov, ktorý je kľúčový z hľadiska telesného, rozumového aj citového vývinu. Sociálne zručnosti zasa dieťa naberá najmä medzi 3. a 6. rokom života. Rozhodujúce pre zdravý vývin dieťatka je aj prenatálne obdobie, pretože priebeh gravidity ovplyvňuje vývoj dieťaťa.

Manželstvo a rodina v súčasnosti

Manželstvo je v slovenskom rodinnom práve zakotvené ako trvalé spoločenstvo muža a ženy, ktorého hlavným účelom je založenie rodiny a výchova detí. Toto spoločenstvo, založené na právnom vzťahu, je postavené na zásade dobrovoľnosti a rovnoprávnosti. Manželstvo je zväzkom jedného muža a jednej ženy, ktorý bol uzavretý spôsobom ustanoveným alebo uznaným slovenskou republikou. Takýmto spôsobom nie je možné uzavrieť iný zväzok. Osobitnú ochranu, ktorú zákon priznáva manželstvu, nie je možné priznať inému zväzku, než je manželstvo.

Funkcie manželstva

Manželstvo sa často vymedzuje ako inštitúcia, ktorá zabezpečuje niektoré úlohy, či funkcie v spoločnosti. Takto chápané manželstvo upravuje vzťahy medzi dvoma ľuďmi, a to predovšetkým:

• majetkové,
• právne.

Uzavretie manželstva

Uzavrieť manželstvo pred občianskou autoritou môžu slobodní snúbenci, ovdovení, rozvedení (v uzatváraní manželstva pred cirkevnou autoritou je tento bod neprípustný), ako aj maloletí (od 16 -18 rokov) po predložení právoplatného rozhodnutia súdu o povolení uzavrieť manželstvo. Manželstvo predpokladá rodinu. Rodina je charakterizovaná príchodom dieťaťa, a to biologickým alebo adoptívnym spôsobom. Ak chýba dieťa, nemožno hovoriť o rodine. Ak chýba rodič, možno hovoriť o neúplnej rodine.

Fázy manželstva

Manželstvo od jeho začiatku prechádza niekoľkými dôležitými fázami:

1. Obdobie manželstva a rodiny prvých 18 mesiacov: Manželia sa spoznávajú, majú spoločné záujmy, vedia o sebe, kto sa kde nachádza. Sú citliví jeden na druhého a vzájomne si všímajú, ako sa správajú k okoliu, hlavne k opačnému pohlaviu. Začínajú chápať súvislosti okolo rodinných príslušníkov. Často prichádza k prvému tehotenstvu, k prvým spontánnym abortom, riešeniu prvých konfliktov. Ak nie je doposiaľ vyriešená otázka bývania, začínajú manželia nad ňou intenzívne premýšľať. Vytvárajú sa základy vzájomnej dôvery.
2. Obdobie manželstva a rodiny do troch rokov: Vo väčšine manželstiev prichádza na svet prvé, ak nie druhé dieťa. Rodina je stabilná, manželia si rozumejú. Sú opatrní na svoje dieťa a dávajú veľmi pozor, kto, čo povie o ich dieťati. S príchodom druhého dieťaťa citlivosť klesá. To, čo neprehliadli pri prvom dieťati, to rozhodne budú prehliadať pri ďalšom. Ak manželia žili s rodičmi doteraz, vo väčšine prípadov zvažujú odchod do vlastného bývania. Rodičia kladú prvé základy etiky.
3. Obdobie manželstva a rodiny do šiestich rokov: Prichádzajú prvé krízy, v niektorých prípadoch nevera. Stupňujú sa povinnosti na oboch rodičov. Deti začínajú rásť, vystrájať. Rodinné vzťahy so širšou rodinou sa buď upevňujú alebo degradujú. Na druhej strane je to najkrajšie obdobie pre rodičov, pretože dieťa vidia od útleho veku rásť, zažívajú s ním prvé pády, prvé slová, prvé otázky, či zaľúbenia v materskej škole. V rodine často prichádza medzi súrodencami k hádkam, komu tá-ktorá vec patrí a pod. Otázka bývania je často už vyriešená. Manželia najčastejšie splácajú hypotekárny úver.
4. Obdobie manželstva a rodiny do dvanástich rokov: Manželia majú za sebou prvé krízy. Ich vzťah je stabilnejší. Prichádza opätovné vzájomné zaľúbenie. Otvára sa možnosť mať ďalšie dieťa, deti. Rodičia poznajú všetky školské povinnosti svojich detí. Je to obdobie rastu osobnosti nielen detí, ale aj manželstva. Rodičia sa začínajú stretávať v škole so svojimi spolužiakmi, taktiež rodičmi, a vymieňajú si skúsenosti a zážitky. Sú relatívne šťastní a ohľaduplní k sebe navzájom.
5. Obdobie manželstva a rodiny do dvadsiatich piatich rokov: Manželstvo je relatívne stabilné. Rodičia riešia často pubertálne otázky, prvé vážne zamilovania, sexuálnu a duchovnú orientáciu svojich detí. Manželia objavujú čaro svojich rokov, budujú si kariéru. V tomto období málokedy prichádza na svet ďalšie dieťa. Manželia navštevujú rôzne stretávky a radi sa chodia zabaviť s tým, že o ich deti sa stará príbuzná rodina.
6. Obdobie manželstva do päťdesiatich rokov manželstva: Je obdobie veľkých turbulencií. Často prichádza k nevere, alkoholizmu, strate zamestnania, pocitom menejcennosti. Manželia pripravujú deti na ich budúci život. Keď dieťa odíde, zažívajú syndróm opusteného hniezda. Ak zomrie jeden z manželov, ten druhý často stráca iskru do života. Je to obdobie svadieb svojich detí, úspešného ukončenia štúdia, prvých vnúčat. Je to obdobie dovoleniek, oddychu. Rodičia dávajú svojim deťom múdrosti života. Je to obdobie krásneho spomínania. Je to obdobie múdrosti, rozvážnosti, optimizmu i kritiky, čo sú vlastne známky dokonale rozvinutej a citovo vyzretej osobnosti.

Krízové situácie v manželstve

„Krízové situácie v manželstve a partnerstve patria bezpochyby nielen medzi najčastejšie, ale tiež medzi najintenzívnejšie prežívané krízové udalosti vôbec. Zasahujú človeka väčšinou nepripraveného a bez predchádzajúcich varovných signálov. WHO, Svetová zdravotnícka organizácia, zaraďuje partnerské rozvraty, rozvody a krízy medzi najvýraznejšie stresové životné udalosti.“ Kríza je všeobecne označovaná ako reakcia na situáciu, ktorú jednotlivec nemôže vyriešiť bežným spôsobom. Za krízou a rozpadom rodiny vidíme viacero faktorov.

Faktory spúšťajúce krízu v súčasných rodinách

• výrazný pokles natality a redukciu štruktúry rodiny (max. 2 deti);
• neúplné rodiny, často vznikajúce vďaka rozvodovosti;
• otázku konkubinátu, resp. kohabitácie: najmä častých rozchodov, znovu zoznámenia, neodpustenia, sklamania zo vzťahu;
• fenomén registrovaných homosexuálnych partnerstiev: otázka suicídia ľudí, ktorí sa cítia byť homosexuálmi a otázka suicídia tých, ktorí sa hanbia za homosexuálne deti (rodičia, širšia rodina a pod.);
• absenciu finančných zdrojov;
• impotenciu;
• depriváciu;
• atomizáciu rodín: a následne vznik tzv. single rodín.

Rozvod a jeho dopad na dieťa

Rozvod je jednou z najbežnejších traumatizujúcich udalostí, s ktorou sa deti môžu stretnúť. Deti, ktoré zažili rozvod rodičov, častejšie vykazujú emočné problémy a problémy so správaním. Aj po rozvode čelia nekonečnému kolotoču hádok ohľadom starostlivosti o deti a rozdelenia majetku. Dieťa je vystrašené z neistoty, čo prinesie budúcnosť.

Aj pri ideálnom rozvode dospelých je to dieťa, ktoré stráca pôvodnú rodinu. Veľmi nepriaznivé je, ak sa dieťa musí vyhraňovať a „držať stranu“ mame alebo otcovi. Ani jeden z rodičov nie je výhradným „autorom“ dieťaťa. Ďalším rizikom je, ak sa niektoré deti začnú obávať o niektorého z rodičov a snažia sa ich potom utešiť. Ich postavenie je otočené, dieťa utešuje rodiča.

Deti sú vždy lojálne k obom rodičom. Je pre nich ťažké, dokonca toxické počúvať nepekné tvrdenia jedného z rodičov na toho druhého. Pre dieťa je takáto poloha nezdravá. Predškolské deti si môžu vynucovať viac pozornosti, môžu byť plačlivejšie a niekedy sa správať ako mladšie než sú. Dôležité je zachovať pocit istoty, bezpečia.

Deti čerpajú svoju silu z viacerých zdrojov. Najdôležitejším je práve rodina, ich obaja rodičia. Rozvádzajúci sa rodičia si musia uvedomiť, že sú hlavnými piliermi pre svoje deti. Aj keď sa oni ako partneri rozchádzajú, ako rodičia ostanú spolu navždy. Ak už oznámia svoj rozchod deťom, je to práve NEISTOTA, s ktorou sa nielen oni, ale aj ich deti budú potýkať.

Nenúťte deti hovoriť o rozvode, ak nechcú. Buďte ústretoví, ale nie nátlakoví. Deti sú zodpovedné za svoje správanie. Rodičia sú často plní viny, ak vidia, že sa ich dieťa nevie „vmestiť“ do kože. Nehovorte negatívne o druhom rodičovi. Neočakávajte, že dieťa ľahko prijme nového partnera. Nerobte si z detí „bútľavé vŕby“. Ak ste sami zmätení, neistí, vyhľadajte odbornú pomoc v tejto záťažovej situácii.

Reakcie detí na rozvod podľa veku

To, ako zareagujú deti na rozvod rodičov v tom ktorom vývinovom období nedokáže predvídať ani rodič, ani detský psychológ. Dospelí by si však mali všímať signály, ktoré im dieťa vysiela.

• Predškolský vek: Dieťa si vytvára pocit rodinnej spolupatričnosti. Formuje sa u neho vedomie vlastného ja a k nemu potrebuje vzťah nielen s matkou, ale aj s otcom. Dieťa nechápe, čo je rozvod, ale dobre vníma, že jeden rodič je menej zapojený alebo odišiel, môže si myslieť, že to zavinilo ono, potrebuje vidieť rodiča, s ktorým nežije, častejšie. Z náhlej neprítomnosti jedného rodiča môže prežívať pocity zúfalstva. V správaní sa môžu objaviť tendencie k provokovaniu, bitkám s deťmi. Dieťa v tomto veku potrebuje tráviť čas s každým rodičom zvlášť. Tým sa uisťuje, že ho majú obaja stále radi, zároveň môže pochopiť a vyrovnať sa s faktom, že sa k sebe nevrátia.
• Mladší školský vek: Môže sa začať pýtať, kto je zodpovedný za rozvod. Deti v tomto veku už chápu rozvod, ale ho neakceptujú.
• Starší školský vek: Začínajú ich baviť aktivity bez rodičov, záujmy, krúžky, do popredia sa dostávajú kamaráti, trávenie voľného času s rodičmi nie je atraktívne. Deti môžu “nadŕžať” jednému z rodičov, potrebujú hľadať a označiť vinníka, čo nemusí znamenať odmietnutie jedného z rodičov, ale skôr veku primeranú reakciu. Prežívajú stratu ilúzií, hnev, cítia sa ako keď rodič neopúšťa druhého, ale ich samotných. Využívajú , že rodičia majú menej energie, snažia sa získať nad rodičmi kontrolu, manipulovať s nimi. Môžu cítiť povinnosť starať sa alebo podporovať citovo nevyrovnaného rodiča na úkor svojich vlastných zdrojov rovnováhy a energie (obrátenie rolí).
• Dospievanie: V tomto veku môžu deti obviňovať jedného alebo obidvoch rodičov za rozvod. Môžu si začať presadzovať svoju vôľu, požadovať, aby zostali u jedného, alebo sa presťahovali k druhému rodičovi. Potrebujú stále podporu rodičov, ale odmietajú s nimi tráviť rovnaké množstvo času ako predtým. V tomto veku sa dospievajúce deti obracajú k vlastnému životu, nezávislosti, záujmovým aktivitám, k problémom rodičov prejavujú malú toleranciu. Potrebujú starostlivosť a podporu, ale starosti rodičov ich znechucujú a unavujú. Potrebujú hovoriť o tom, čo cítia a prežívajú ony samy, nie ich rodičia.

Vo viacerých výskumných zisteniach sa uvádza, že chlapci sa s rozvodom rodičov vyrovnávajú ťažšie ako dievčatá, ale môže sa to zmeniť v puberte, kedy práve dievčatá mávajú často citové problémy. Iné výskumy tieto zistenia nepotvrdzujú a preto akékoľvek zovšeobecnenie v tomto prípade nie je možné. Aj keď behom prvých mesiacov resp. aj rokov po rozvode nie sú rodičia vo svojej “vrcholnej životnej forme”, mali by si byť vedomí toho, že čím viac citovej vyrovnanosti budú schopní preukázať svojmu dieťaťu, tým lepšie.

Adaptačné fázy dieťaťa na rozvod

Na správu o rozvode alebo na presťahovanie jedného z rodičov, môžu deti reagovať podobným spôsobom ako na úmrtie blízkej osoby, alebo na inú rovnako traumatizujúcu udalosť a prechádzajú niekoľkými adaptačnými fázami:

• Prvá fáza (popieranie): Zapájajú sa obranné mechanizmy, ktoré tlmia psychickú bolesť a zraňujúcu emóciu, nemôžu napríklad uveriť, že je to pravda, predstierajú, že na tom nezáleží (aj tak by sa rozviedli), alebo obviňujú rodičov (keby za niečo stál, tak by ostal), niekedy obviňujú aj sami seba (keby som počúval, mamička by neodišla). Deti majú pocit, že rodič, ktorý odchádza neodmieta len svojho partnera, ale aj ich. Niekedy sa snažia nájsť menej bolestnú tému, na ktorú prenesú nepríjemné pocity zo straty (čo na to povedia kamaráti, ako to poviem v škole). Vždy chovajú nádej, že sa rodičia k sebe vrátia, a to väčšinou i v prípade, keď rozvodu predchádzali intenzívne manželské konflikty.
• Druhá fáza (zlosť): Deti pociťujú veľkú zlosť. Je to prirodzená reakcia na niekoho alebo niečo, čo dieťaťu spôsobuje bolesť a pokiaľ deťom nie je umožnené túto zlosť vyjadriť, tak ju v sebe v danej chvíli potlačia ale objaví sa v podobe rôznych úzkostných prejavov alebo v neadekvátnom chovaní.
• Tretia fáza (vyrovnávanie sa): S novou situáciou vyrovnávajú, hľadajú nové istoty a zvykajú si na nové usporiadanie. Neznamená to, že s rozvodom súhlasia a že sa vzdávajú myšlienky na možné obnovenie súžitia rodičov. Otvára sa im však pred tým beznádejný výhľad do budúcnosti.

Všetky z vyššie popísaných problémov dieťaťa vychádzajú prevažne z neúnosného zaťaženia dieťaťa napätím, zmenami a neistotami v rozvodovej situácii alebo zo vtiahnutia do rodičovského konfliktu. Tieto problémy často bývajú jedným z rodičov nesprávne pripisované negatívnemu vplyvu výchovy alebo správania druhého rodiča a bývajú nesprávne interpretované ako dôkaz nevhodnosti týchto návštev. Patrí k nim pomočovanie, nočné mory alebo sťažená koncentrácia, zmeny v chovaní dieťaťa po návrate z víkendovej návštevy.

Ak neodoznejú akútne a výrazné prejavy psychických problémov do niekoľkých týždňov, je potrebné konzultovať to s detským psychológom alebo psychiatrom, poprípade absolvovať psychoterapiu. Úplná stabilizácia však trvá mesiace až roky, smútok nad rozvodom napokon môžu deti pociťovať až do dospelosti.

tags: #rozvod #a #jeho #vplyv #na #dieta