
Manželstvo je v kresťanstve považované za posvätný zväzok, ktorý by mal trvať po celý život. Napriek tomu sa v modernej spoločnosti rozvody vyskytujú aj v kresťanských kruhoch. Tento článok sa zaoberá podmienkami rozvodu v kontexte kresťanskej viery, pričom zohľadňuje rôzne biblické a teologické pohľady.
Biblia sa k téme rozvodu vyjadruje rôznymi spôsobmi, čo vedie k rôznym interpretáciám a postojom v rámci kresťanstva.
Starý zákon rozvod pripúšťal kvôli hriešnosti ľudí, ale nikdy nebol Božou vôľou. Mojžiš dovolil napísať priepustný list a prepustiť manželku pre tvrdosť srdca ľudí. Práve pre neposlušnosť národa Boh dovoľoval rozvod a nové manželstvo, aby niektorí ľudia nemuseli trpieť neposlušnosťou druhých.
Ježiš na Božiu vôľu jasne poukázal a zdôraznil, že manželstvo je zväzok, ktorý Boh spojil a človek by ho nemal rozlučovať. Ježiš zdokonaľuje zákon a hovorí, že pôvodná Božia vôľa bola iná. V Matúšovom evanjeliu nájdeme pasáže, kde sa zdá, že je možná výnimka v prípade sexuálnych prehreškov („smilstva“).
V Matúšovom evanjeliu sa nachádzajú dve pasáže (Matúš 5:31-32; 19:1-12), ktoré sa zdajú naznačovať, že v prípade sexuálnych prehreškov („smilstva“) je možné urobiť výnimku. Tieto výnimky sa však nenachádzajú v ostatných evanjeliách ani v listoch Nového zákona.
Prečítajte si tiež: Striedavá starostlivosť po rozvode
Matúšovo evanjelium bolo napísané do židovského prostredia a židia chápali tieto slová odlišne než väčšina ľudí dnes. V kontexte Matúša 5 sa Ježiš odvoláva na židovský zákon a tradíciu. Vyjadrenie „niečo odporné“ bolo vtedajšími rabínskymi školami vzťahované na sexuálne prehrešky. Ježiš tu učí niečo nové, čo židia ešte nikdy nepočuli.
Grécke slovo „parektos“, ktoré je tu preložené ako „okrem“, doslova znamená niečo, čo je mimo, nie je spomenuté alebo je vylúčené. Ježiš tu vyjadruje, že v prípade sexuálnych prehreškov sa nemá jednať určitým spôsobom. Z kontextu je zrejmé, že to, čo sa nemá učiniť, je rozviesť sa.
Rozvod a nové manželstvo sú závažné rozhodnutia, ktoré majú duchovné a sociálne dôsledky.
Každý, kto prepúšťa svoju manželku a berie si inú, cudzoloží, a kto si berie takú, ktorú muž prepustil, cudzoloží. Ak sa rozvedú, nesmie ani jeden z nich uzavrieť nové manželstvo, kým partner žije, pretože vtedy manželská zmluva ešte platí. Keď jeden z partnerov napriek tomu do nového manželstva vstúpi (ešte počas života prvého partnera), dopúšťa sa cudzoložstva.
Manželské puto je zachované aj vtedy, keď je nevyhnutné žiť oddelene od neveriaceho partnera. To znamená, že nové manželstvo už nie je možné. Manželstvo je zmluva pred Bohom, ktorej máme ostať verní, aj keď druhý partner túto zmluvu poruší.
Prečítajte si tiež: Rozvod a ZŤP: Práva a možnosti
Cirkev sa má o rozvedených modliť, posilňovať ich, ukázať im, že je milosrdnou matkou, a tak ich udržiavať vo viere a nádeji. Pastieri sú povolaní starať sa o týchto veriacich diskrétnym spôsobom a musia dobre rozlišovať jednotlivé situácie.
V niektorých prípadoch môže byť odlúčenie od partnera nevyhnutné kvôli jeho zlému životu. Za určitých okolností môže toto odlúčenie nadobudnúť formu oficiálneho rozvodu.
Cirkevné právo pozná aj termín rozluka manželstva. Rozluka manželov (od stola a postele) je dovolená iba z veľmi vážnych dôvodov so súhlasom cirkvi.
Môže sa stať, že manželstvo je uzavreté neplatne. Podozrenie z neplatnosti manželstva prešetruje Cirkevný tribunál. Nulita manželstva vyhlásená cirkevným tribunálom nie je v žiadnom prípade „cirkevným rozvodom“. V prípade nulity manželstva ide o preskúmanie, či bolo manželstvo uzavreté neplatne, t. j. či sa potvrdí, že slávením sobáša manželstvo nevzniklo a z akého dôvodu sa tak stalo.
Rozvod v kresťanskom kontexte nie je len teologickou otázkou, ale má aj praktické dopady na život jednotlivcov a rodín.
Prečítajte si tiež: Dieťa v rozvodovom konaní
Veľmi dôležitou kapitolou je ľudská a kresťanská formácia detí, ktoré vzišli z nového zväzku. Urobiť ich účastnými na celom obsahu múdrosti evanjelia podľa učenia Cirkvi je dielo, ktoré obdivuhodne pripravuje srdcia rodičov na prijatie sily a jasnosti potrebnej na prekonanie reálnych ťažkostí, ktoré sú na ich ceste a pre znovuzískanie plnej čírosti Kristovho mystéria, ktoré kresťanské manželstvo naznačuje a uskutočňuje.
Na mnohých dôležitých činnostiach Cirkvi sa rozvedení a znovuzosobášení veriaci môžu bezpochyby zúčastňovať. “Treba ich povzbudzovať, aby počúvali Božie slovo, zúčastňovali sa na obete svätej omše, vytrvalo sa modlili, konali skutky lásky a napomáhali podujatiam miestneho spoločenstva v prospech spravodlivosti, vychovávali svoje deti v kresťanskej viere, pestovali ducha kajúcnosti a skutky pokánia, a tak si deň čo deň vyprosovali Božiu milosť.
Cirkev zotrváva vo svojej doterajšej praxi, založenej na Svätom písme, že nepripúšťa k eucharistickému prijímaniu tých veriacich, ktorí sa po rozvode znova zosobášili. Táto norma vychádza z objektívnej situácie, ktorá sama osebe znemožňuje prístup k svätému prijímaniu.
Rozvod v kresťanskom manželstve je komplexná a bolestivá realita, ktorá si vyžaduje citlivý prístup a pastoračnú starostlivosť.
V prípade veriacich veľmi často chýba chápanie pravej podstaty sviatosti a tiež pravej podstaty lásky, ktorá musí byť spojená s obetou a askézou. Ešte stále chýba adekvátna pastorácia zo strany duchovných, ktorá by reprezentovala milosrdného Krista, ale aj zo strany cirkevného spoločenstva, ktoré by bez odsúdenia ponúkalo atmosféru prijatia a záchrany.
Samozrejme, pastorácia rozvedených a civilne znovu zosobášených nie je ľahká a bude sa musieť zaviesť adekvátna príprava kňazov a budúcich kňazov. Je mi veľmi ľúto najmä tých, ktorí nevinne trpia, hoci veľmi často je chyba na obidvoch stranách, aj keď nie rovnako veľká.
tags: #rozvod #kresťanského #manželstva #podmienky