
Rozvod rodičov je jednou z najťažších životných skúšok, ktorá má sociálne, etické, právne, emocionálne a psychologické aspekty. V slovenskej spoločnosti nie je rozvod ojedinelým javom, ale naopak, počet rozvádzajúcich sa rodín sa drží na vysokej úrovni. V roku 2023 sa na Slovensku rozviedlo 8 205 manželstiev. Rozvod nejakým spôsobom poznamená asi každého. Niektoré deti sa s tým vyrovnajú lepšie, iné horšie. U niektorých detí môžu pretrvať trvalé následky, ktoré môžu ovplyvniť aj ich budúci život. Tento článok sa zameriava na komplexnú analýzu dopadu rozvodu rodičov na rôzne aspekty života, s dôrazom na úlohu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) a právny rámec rozvodu na Slovensku.
Podľa komisára pre deti Jozefa Mikloška sa na Slovensku rozpadá približne 50 percent rodín s deťmi. Hoci niektoré rodiny dokážu tento proces zvrátiť, mnohé sa rozpadu nevyhnú. Rozvod zasiahne dieťa vždy. Stratí totiž pokoj, istotu a pocit, že jeho rodičia fungujú spolu ako kedysi. Horšie je, ak je dieťa svedkom dlhého a deštrukčného rozchodu rodičov, pri ktorom veľmi trpí. V takých prípadoch je kľúčové, aby rodičia nastavili pravidlá a vypočuli názor dieťaťa. Ak si rodičia chcú len ubližovať, procesy sa komplikujú a niekedy trvajú aj desať rokov.
Zánik manželstva na Slovensku je možný len dvoma spôsobmi: smrťou jedného z manželov alebo právoplatným rozhodnutím súdu o rozvode. Právnu úpravu, ktorá definuje podmienky a vzťahy v rodine, obsahuje predovšetkým zákon č. 36/2005 Z.z. o rodine, zatiaľ čo procesné postupy súdov v rozvodovom konaní upravuje zákon č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok. Na Slovensku neexistuje inštitút rozvodu na základe výlučnej dohody manželov. Manželstvo môže ukončiť jedine súd. Ak sa manželia dokážu dohodnúť na podstatných otázkach, akými sú starostlivosť o deti a majetkové vyporiadanie, proces sa môže výrazne zrýchliť a zjednodušiť.
Základnou podmienkou, ktorú súd musí posúdiť pred vydaním rozsudku o rozvode, je zistenie "vážneho a trvalého rozvratu" vzťahov medzi manželmi. Súd môže rozviesť manželstvo len vtedy, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a ich spolužitie nemôže plniť svoj účel, pričom nemožno očakávať jeho obnovenie. Súd prihliada na porušenie manželských povinností, ktoré zahŕňajú povinnosť žiť spolu, byť si verní, vzájomne si pomáhať a spoločne sa starať o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Preukazovanie rozvratu spočíva v dokazovaní, či manželia skutočne tvoria rodinu, či spolu trávia čas, akým spôsobom hospodária, či vedú spoločný intímny život a či spoločne vychovávajú deti. Tieto skutočnosti musia preukázať žalujúci manželia.
Samotné rozvodové konanie sa začína podaním návrhu na rozvod manželstva, ktorý musí byť spracovaný individuálne. Návrh na rozvod podáva jeden z manželov (navrhovateľ) a je dôležité, aby bol vypracovaný s právnou presnosťou, keďže akékoľvek nedostatky môžu viesť k predĺženiu konania. Návrh musí spĺňať všeobecné aj osobitné náležitosti, aby bol súdom prijatý. Je nevyhnutné uviesť presné údaje o navrhovateľovi a odporcovi (meno, priezvisko, dátum narodenia, trvalé bydlisko a štátna príslušnosť).
Prečítajte si tiež: Striedavá starostlivosť po rozvode
Kľúčovým prvkom je podrobné opísanie príčin rozvratu manželstva a dôvodov, prečo je vzťah vážne a trvalo rozvrátený. Nepostačuje iba všeobecné konštatovanie. Návrh sa podáva na miestne príslušný okresný súd, ktorým je súd, v obvode ktorého mali manželia posledné spoločné bydlisko, ak v ňom má aspoň jeden z nich stále bydlisko. Ak nie je takýto súd, je príslušný všeobecný súd odporcu. Ak nie je ani taký súd, návrh sa podáva na všeobecnom súde navrhovateľa. Písomný návrh sa podáva v dvoch vyhotoveniach, ak manželia nemajú maloleté deti, a v troch vyhotoveniach, ak sú v manželstve maloleté deti. Po podaní a doručení návrhu súd stanoví termín pojednávania.
Na pojednávaní sa súd najskôr pokúsi o zmier medzi manželmi a preverí, či nie je možná obnova manželstva. Hoci súdna prax nepripúšťa skončenie rozvodového konania súdnym zmierom, snaha o zmierenie je zákonnou povinnosťou súdu a jeho opomenutie sa považuje za vážne pochybenie. Súdne rozhodnutie sa považuje za právoplatné a manželstvo zaniká až uplynutím 15-dňovej lehoty na podanie odvolania. Ak sa účastníci vzdajú práva na odvolanie priamo do zápisnice na pojednávaní, rozsudok nadobudne právoplatnosť dňom doručenia rozhodnutia poslednému z nich, čo výrazne skráti dĺžku konania.
Ak majú rozvádzajúci sa manželia maloleté deti, súd nemôže rozhodnúť len o rozvode manželstva, ale musí súčasne a komplexne upraviť výkon rodičovských práv a povinností na čas po rozvode. Toto konanie je spojené s konaním o rozvode a zahŕňa rozhodnutie o osobnej starostlivosti o dieťa, úpravu styku s ním, a určenie vyživovacej povinnosti. V tomto konaní súd z úradnej povinnosti ustanoví kolízneho opatrovníka, ktorým je Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, aby zastupoval záujmy dieťaťa a chránil jeho práva.
V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sa rodičia dohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Donedávna existovali iba dve formy starostlivosti o maloleté deti: osobná starostlivosť jedného z rodičov a striedavá osobná starostlivosť. Všetky 3 formy osobnej starostlivosti o dieťa sú rovnocenné. Rozhodujúcim kritériom je záujem dieťaťa.
Prečítajte si tiež: Rozvod a ZŤP: Práva a možnosti
Nová právna úprava reflektuje moderný prístup, ktorý kladie dôraz na to, aby dieťa po rozvode nestratilo ani jedného rodiča, ale naopak, aby si s oboma zachovalo rovnocenný vzťah. Súd pritom vždy rozhoduje s ohľadom na najlepší záujem dieťaťa, ktorý je prvoradým hľadiskom.
Dôležitou súčasťou rozhodnutia o deťoch je určenie výživného. Zákon o rodine stanovuje, že obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť k dieťaťu dovtedy, kým nie je schopné živiť sa samé. Výška výživného sa určuje na základe príjmov, schopností a majetkových pomerov oboch rodičov, s cieľom zabezpečiť dieťaťu podiel na životnej úrovni jeho rodičov. Zvyčajne ho hradí ten rodič, ktorý dieťa nemá zverené do starostlivosti, resp. ktorý má vyšší životný štandard (v prípade striedavej starostlivosti). Pri spoločnej starostlivosti nemusí byť upravené ani výživné, ani nič iné. O výživnom zákon uvádza, že buď bude určené dohodou rodičov, alebo nebude určené vôbec. Každý z rodičov má rovnaké postavenie a nároky na dieťa.
Po rozchode rodičov je potrebné vyriešiť otázky starostlivosti o spoločné maloleté deti. Pokiaľ partneri rozumne komunikujú a spolupracujú v otázkach týkajúcich sa detí, nie je potrebné nič spisovať, žiadny písomný dokument - rodičovskú dohodu. Rodičovskú dohodu Zákon o rodine vždy uprednostňuje. Dohodu si partneri môžu spísať podľa seba a nemusia ju nechať schváliť súdu. Rozdiel medzi rodičovskou dohodu a súdnym určením je najmä ten, že podmienky dohody si vyrokujú sami rodičia medzi sebou, prípade s odbornou pomocou a nemusia podávať ani návrh na súd (s výnimkou rozvodového konania), ak túto dohodu budú dodržiavať.
Ak dohoda nie je súdom schválená, v prípade jej porušenia dohody však nemajú možnosti ako jej dodržiavanie vymôcť - napr. nemožno podať návrh na exekúciu, ak rodič neuhradí výživné podľa rodičovskej dohody, ktorá nie je súdom schválená. Rodičovskú dohodu možno nechať schváliť súdom i neskôr. Ak dohodu niektorý rodič nedodržiava, druhý z rodičov môže požiadať súd o jej schválenie. Súdne určenie využívajú rodičia, ktorí sa nedohodli, jeden z nich podá návrh na súd a dokazovanie sa bude vykonávať v súdnom konaní a súd rozhodne autoritatívne podľa výsledkov dokazovania. Aj v priebehu súdneho konania však môžu rodičia uzavrieť rodičovskú dohodu a predísť tak ďalším nákladom, dlhému trvaniu konania, úhrade poplatku za znalecké dokazovanie a stresu s tým spojeným. Súd dohodu schváli ak je v súlade so záujmom maloletého.
Rozvod je pre dieťa traumatizujúca udalosť, ktorá môže mať negatívny dopad na jeho psychiku. To, ako zareagujú deti na rozvod rodičov v tom ktorom vývinovom období nedokáže predvídať ani rodič, ani detský psychológ. Dospelí by si však mali všímať signály, ktoré im dieťa vysiela. Dieťa si vytvára pocit rodinnej spolupatričnosti. Formuje sa u neho vedomie vlastného ja a k nemu potrebuje vzťah nielen s matkou, ale aj s otcom. Dieťa nechápe, čo je rozvod, ale dobre vníma, že jeden rodič je menej zapojený alebo odišiel, môže si myslieť, že to zavinilo ono, potrebuje vidieť rodiča, s ktorým nežije, častejšie. Z náhlej neprítomnosti jedného rodiča môže prežívať pocity zúfalstva. V správaní sa môžu objaviť tendencie k provokovaniu, bitkám s deťmi.
Prečítajte si tiež: Dieťa v rozvodovom konaní
Na správu o rozvode alebo na presťahovanie jedného z rodičov, môžu deti reagovať podobným spôsobom ako na úmrtie blízkej osoby, alebo na inú rovnako traumatizujúcu udalosť a prechádzajú niekoľkými adaptačnými fázami.
UPSVaR zohráva kľúčovú úlohu pri aplikácii zákona o rodine v praxi. Medzi jeho hlavné úlohy patrí:
Rozvod rodičov má priamy dopad na činnosť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Úrad je často zapojený do riešenia otázok týkajúcich sa starostlivosti o deti, výživného a sociálnej pomoci rodinám po rozvode.
ÚPSVaR poskytuje sociálne poradenstvo a pomoc rodinám, ktoré prechádzajú rozvodom. Toto poradenstvo je zamerané na pomoc rodičom pri riešení problémov spojených s rozvodom, ako sú napríklad úprava rodičovských práv a povinností, výživné a starostlivosť o deti. Okrem toho ÚPSVaR poskytuje sociálnu pomoc rodinám, ktoré sa po rozvode ocitnú v ťažkej finančnej situácii.
Ako už bolo spomenuté, ÚPSVaR vystupuje v súdnych konaniach ako kolízny opatrovník, ktorý zastupuje záujmy maloletých detí. Táto činnosť je veľmi dôležitá, pretože zabezpečuje, aby boli práva a záujmy detí chránené počas celého rozvodového konania. Kolízny opatrovník sa zúčastňuje na pojednávaniach, vyjadruje sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré vyšli v konaní najavo, navrhuje vykonanie dôkazov a predkladá súdu návrhy na rozhodnutie.
ÚPSVaR sa zaoberá aj vymáhaním výživného na deti. Ak rodič, ktorý je povinný platiť výživné, túto povinnosť neplní, ÚPSVaR môže podniknúť kroky na vymáhanie výživného. Tieto kroky môžu zahŕňať napríklad exekúciu na majetok povinného rodiča.
V tejto časti sa zameriame na najčastejšie otázky, ktoré sa týkajú rozvodu a jeho dopadu na Úrad práce, sociálne veci a rodinu.
Otázka: Mám 20 rokov a tento rok som nastúpila do školy ako denná študentka. Potrebujem si dokončiť tretí ročník strednej školy, ktorý som pred 2 rokmi nedokončila z dôvodu prerušenia štúdia kvôli rozvodu rodičov. Momentálne bývam u mamy, ktorá stále odo mňa žiada, aby som jej platila nájom aj stravu, inak ma vyhodí. Môj otec je nezamestnaný a moja mama tiež pred nedávnom prišla o prácu. Ako mám ďalej postupovať ohľadom prídavkov, výživného od otca a ako to vyriešiť s mamou?
Odpoveď: Vzhľadom na to, že ste už plnoletá, môžete postupovať sama vo vzťahu k obom rodičom. Vyživovacia povinnosť rodičov trvá do času, kým dieťa nie je schopné sa samo živiť. Ak ste v minulosti túto schopnosť nadobudli, dôsledkom čoho vyživovacia povinnosť vašich rodičov voči vám zanikla, avšak momentálne ste sa rozhodli opäť študovať dennou formou na strednej škole, potom to má za následok, že sa automaticky obnovuje aj vyživovacia povinnosť vašich rodičov. Ak nemáte "v rukách" vzdelanie, nemáte dokončenú strednú školu, ale chcete si ju dokončiť, v tom prípade sú vaši rodičia povinní vám opäť začať prispievať na vašu výživu, resp. vás vyživovať. Máte voči nim nárok na výživné a oni sú povinní vám ho platiť, je to ich zákonná povinnosť, ktorá je súdne vymáhateľná. Každý rodič je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči každému zo svojich detí aspoň v minimálnom rozsahu, a to vo výške 30% sumy životného minima na nezaopatrené dieťa. Toto platí vždy, aj keď je rodič nezamestnaný. Odporúčame porozprávať sa s každým z rodičov, vysvetliť im, že ste sa rozhodli dokončiť si strednú školu, dôsledkom čoho sa ich vyživovacia povinnosť voči vám obnovuje a sú povinní vám na výživu prispievať a nie naopak (že vy prispievate im). Ak by si plniť výživné nechceli dobrovoľne, potom je namieste podať na súd návrh na určenie výživného na plnoleté dieťa, a to voči každému z rodičov. Môžete podať aj len jeden návrh. Súd bude v konaní potom posudzovať schopnosti každého z rodičov osobitne a každému z nich určí osobitne sumu výživného, ktorú bude povinný vám prispievať. Návrh sa podáva na súde príslušnom podľa vášho bydliska. Pokiaľ ide o prídavok na dieťa, tento bol vyplácaný tomu z rodičov, ktorému ste boli ako maloletá zverená po rozvode. Podľa toho, čo uvádzate bola poberateľom asi mama. Ak by však došlo k tomu, že by aj jej aj otcovi bola určená vyživovacia povinnosť voči vám, potom by ste sa oprávnenou osobou na poberanie prídavku stali vy. Toto je potrebné preukázať Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta vášho bydliska, a to písomnou žiadosťou.
Otázka: Dcéra po osemnástke odišla do Čiech bývať k priateľovi, kde vraj navštevuje školu, o čom som vôbec nevedel. Matka mi to oznámila až po mesiaci od jej odchodu. Vraj jej zasiela výživné, ktoré platím. Dcéra so mnou nekomunikuje už dlhšie, lebo som bol proti jej rozhodnutiu. Ako je to teraz s vyživovacou povinnosťou?
Odpoveď: Pokiaľ dieťa študuje, resp. sústavne sa pripravuje na svoje budúce povolanie dennou formou štúdia na vysokej škole, potom vyživovacia povinnosť rodičov trvá až do času dosiahnutia druhého stupňa vysokoškolského štúdia a získania titulu Mgr./Ing./MDDr. a pod. zo strany vašej dcéry. Vzhľadom na uvedené, ak sú splnené vyššie popísané podmienky, t.j. vaša dcéra sústavne a nepretržite študuje na strednej, či vysokej škole (dennou formou), t.j. vyživovacia povinnosť rodičov voči dieťaťu naďalej trvá.
Otázka: Mám syna, ktorý má teraz 17 rokov a prestal chodiť do školy, pretože sme sa odsťahovali pomerne ďaleko. Jeho otec sa rozhodol prestať platiť výživné so zdôvodnením, že už to nie je potrebné, keďže syn má splnenú povinnú školskú dochádzku. Výplaty výživného skončil, keď mal syn 16 rokov a policajti mi potvrdili, že to nie je potrebné. Na ÚPSVaR (Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny) mi však povedali, že je povinný platiť výživné až do 18 rokov veku dieťaťa, bez ohľadu na jeho dochádzku do školy. Trestné oznámenie som podala, ale Polícia SR ho spolu s miestnou prokuratúrou zamietli. Kde je pravda? Chcela by som vedieť, ako mám žiadať, aby otec bol otcom aspoň do 18 rokov veku nášho syna, čím by mu veľmi pomohol.
Odpoveď: V prvom rade je dôležité, či bolo výživné určené súdnym rozhodnutím alebo iba dohodou rodičov. V prípade, že bolo určené rozhodnutím súdu, tak musí otec výživné platiť až do momentu kým nie je platenie výživného súdom zrušené. Vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu trvá do momentu, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Kedy nastane takýto faktický stav, závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a pod. Súd by vo Vašom prípade skúmal, prečo Váš syn neštuduje a zaoberal by sa vyššie uvedeným.
Rozvod je náročnou situáciou pre rodičov aj deti. Rozvod je náročnou životnou situáciou pre všetkých zúčastnených a vždy je spojený so stratou. Ľudia pri ňom prežívajú stres podobný úmrtiu blízkeho človeka. Preto je prirodzené, že aj na spracovanie rozvodu potrebuje každý člen rodiny rôzny čas. Jeho zvládnutie závisí od osobnosti každého člena rodiny, od závažnosti narušenia vzťahov a od podpory okolia.
Manželia všeobecne zvládnu rozvod najlepšie, ak si vzťah spracujú a uzatvoria. Deti sú veľmi citlivé na akúkoľvek zmenu prežívania svojich rodičov, najmä ak spolu mali vybudovaný blízky vzťah. Vnímajú verbálne aj neverbálne správanie medzi nimi. Preto sú rodičia často prekvapení, pretože od detí čakali „šokovú“ reakciu, ale tie už niečo tušili. Postupne dochádza k adaptácii na novú situáciu a dieťa sa naučí fungovať v novovytvorených životných podmienkach.
V prvom rade by si rozvádzajúci sa partneri mali uvedomiť, že rodičmi ostávajú do konca života. Dieťa ich nevníma ako bývalých partnerov, ale ako rovnocenných rodičov, ktorých ľúbi rovnako. U dieťaťa je hlavne potrebné eliminovať pocit zodpovednosti za vzniknutú situáciu. Dieťa by malo byť o rozvode informované vecne, bez prehnaných emócií a katastrofického scenára. Je potrebné im zdôrazniť, že nestrácajú ani jedného zo svojich rodičov.
Vyhľadať psychológa je prínosné vtedy, keď cítime, že sami si už ďalej nevieme pomôcť a už nenachádzame podporu v našom okolí. Je to tiež možnosť v prípade, keď niekto nechce svoje pocity a situáciu riešiť s okolím. Psychológ je neutrálna osoba, ktorej sa môžete bez zábran zdôveriť.
#