Rozvod Rodičov a Jeho Vplyv na Dospelé Deti: Hlboký Pohľad

Hoci sme dospelí, ostávame deťmi svojich rodičov a ich príbeh nás, či chceme, alebo nie, výrazne ovplyvňuje. Deti, ktoré si prešli v detstve traumou z rozvodu, sú poznačené na celý život a otvorene to pripúšťa už aj veda. Rozvod rodičov je bezpochyby jednou z najťažších udalostí, ktoré dieťa môže zažiť. Hoci sa často zameriavame na bezprostredné dopady rozvodu na deti, je dôležité si uvedomiť, že táto skúsenosť môže mať dlhodobé následky, ktoré pretrvávajú až do dospelosti. Tento článok sa zameriava na skúmanie vplyvu rozvodu rodičov na dospelé deti, pričom sa opiera o štúdie a výskumy, aby poskytol komplexný pohľad na túto komplexnú problematiku.

Úvod

Rozvod rodičov je komplexný proces s rozsiahlymi dôsledkami, ktoré presahujú rámec samotného manželstva. Zatiaľ čo sa právne a finančné aspekty rozvodu často dostávajú do popredia, emocionálne a psychologické dopady na deti sú často prehliadané. Dospelé deti rozvedených rodičov môžu čeliť širokému spektru problémov, vrátane problémov vo vzťahoch, ťažkostí s dôverou, pocitov neistoty a problémov so sebaúctou. Je dôležité pochopiť tieto dlhodobé účinky, aby sme mohli lepšie podporovať a pomáhať tým, ktorí si touto skúsenosťou prešli.

Vplyv rozvodu na dospelé deti: Štúdia Jorge Querra Gonzálesa

Jorge Querra Gonzáles, mediátor s viac ako desaťročnými skúsenosťami v sprevádzaní rodín prechádzajúcich rozvodom, uskutočnil rozsiahlu štúdiu o vplyve rozvodu rodičov na dospelé deti. V rámci svojho štúdia psychológie na Univerzite Lüneburg uskutočnil rozhovory s 37 dospelými deťmi z rozvedených rodín a ďalšími 18 účastníkmi vo veku 18 až 58 rokov, ktorých rodičia žili spolu minimálne do dosiahnutia dospelosti svojich detí. Štúdia, publikovaná v liberálnom nemeckom týždenníku Der Spiegel, priniesla zaujímavé zistenia o dlhodobých dôsledkoch rozvodu na psychickú, zdravotnú a finančnú pohodu dospelých detí.

Narušené spojenie a jeho dôsledky

„Deti potrebujú silné spojenie so svojimi rodičmi, aby sa doma cítili v bezpečí a aby mohli dobre prosperovať,“ hovorí Querra. „V rozvedených rodinách sa často toto spojenie naruší. To môže mať dôsledky aj neskôr.“ Aktuálna nemecká štúdia potvrdzuje, že tí účastníci, ktorí ako malí prežili rozvod rodičov, majú tendenciu byť neskôr na tom psychicky, zdravotne aj finančne horšie ako tí, ktorí vyrastali v úplnej rodine. Tento efekt sa ukazuje ešte zreteľnejšie u tých, ktorí boli zaťahovaní do konfliktu rodičov a ich spojenie k jednému z rodičov bolo čoraz viac narušené.

Pocity neistoty a sebaobviňovania

Štúdia Jorge Querra Gonzálesa je kvalitatívna štúdia, ktorá ponúka vhľad do toho, čím si deti prechádzajú. Ako dospelí hovoria o svojich pocitoch neistoty a sebaobviňovania, o predsudkoch vo vlastných vzťahoch i neochote založiť si rodinu. Pre vedecké účely hovorili aj o problematickom vzťahu k rodičom, ktorý pretrváva až do dospelosti. „Ani jedno z detí z rozvedených rodín, ktorých som sa pýtal, nemá dnes vyslovene dobrý alebo zlepšujúci sa vzťah k mame alebo k otcovi,“ hovorí Guerra.

Prečítajte si tiež: Striedavá starostlivosť po rozvode

Sklamanie z úradov a súdnych procesov

Účastníci štúdie tvrdia, že by boli vďační, keby sa v ich detstve niekto viac zaoberal tým, ako sa vtedy skutočne cítili. Takmer všetci opýtaní boli sklamaní z rozhodnutia súdov a sociálnoprávnej ochrany detí a tvrdia, že sa nebral do úvahy ich reálny záujem. Viac ako polovica z 37 detí z rozvedených rodín v tejto štúdii si prešla úradným alebo súdnym procesom pri rozvode rodičov a všetky boli z výsledkov sklamané. Len zlomok mal pocit, že im úrady skutočne pomohli. Autor štúdie bol z výsledku šokovaný, keďže predpokladal, že v dospelosti dokážu deti prístup úradov oceniť.

Negatívne vnímanie ohovárania partnera

Väčšina z detí tiež hovorila o tom, ako zle vnímali, keď ich otec alebo mama hovorili negatívne o svojom partnerovi a prenášali to na deti. Hoci to zo začiatku mohlo na deti fungovať, neskôr sa to vždy obrátilo proti tomu, kto ohováral. Ak to robili obaja, deti mali v dospelosti problematický vzťah s oboma rodičmi. „Je to veľké duševné trápenie, ak mama alebo otec vylievajú svoju frustráciu na druhého partnera,“ hovorí Guerra. „Veľa detí to má rodičom za zlé aj v dospelosti. Dokonca sa neskôr výraznejšie odvracajú od toho rodiča, ktorý ich ťahal na svoju stranu.“

Sociálni chameleóni a ťažkosti so znášaním hádok

Ďalšia črta, čo spája dospelé deti zo štúdie, je, že hoci sú relatívne odolné voči stresu, len veľmi ťažko znášajú hádky a stávajú sa z nich takzvaní sociálni chameleóni. Ide o fenomén, ktorý sa používa na označenie ľudí, ktorí sa prispôsobia každej situácii, túžia po harmónii za každú cenu a nechcú vytŕčať za žiadnych okolností.

Bytostný smútok aj v dospelosti: Príklad z The Oprah Winfrey Show

Veľký rozruch k téme rozvodov a ich dosahov vyvolala svojho času jedna z epizód The Oprah Winfrey Show na tému Dospelé deti z rozvedených rodín konfrontujú svojich rodičov. Kultová americká moderátorka chcela ukázať, že bolesť z rozvodu rodičov jednoducho nezmizne tým, že niekto dosiahne vek 18 rokov.

Príbeh Melissy a jej matky

Do show prišla aj Melissa, ktorej rodičia sa rozviedli, keď mala 11 rokov, a dnes ako dospelá hovorí, že keď sa vracia do času, v ktorom sa to stalo, pamätá si všetko. Chvíľu, keď jej to mama oznámila, i následný hnev, ktorý si v sebe niesla roky. Jej mama v relácii priznáva, že všetko, čo od života chcela, bolo byť matkou a manželkou. Keď sa rozviedla, s rozpadom ideálu o manželstve sa zmenil aj jej prístup k materstvu. Melissina mama zostala sama s deťmi a sklamanie a nápor každodennosti z nej urobili smutnú sklamanú ženu.

Prečítajte si tiež: Rozvod a ZŤP: Práva a možnosti

Cez mediátora sa obe ženy stretnú v televíznej show a Melissa prvýkrát otvára pred kamerami to, čo v nej spôsobil rozvod rodičov a následný smútok matky. Následne sme svedkami scény, ako dospelá žena, ktorá má už svoju rodinu, ubolene plače, keď si verejne pred mamou priznáva, že to, čo zažila ako dôsledok rozvodu svojich rodičov, nemá stále spracované a nesie si to so sebou celý svoj život. Mediátor vysvetľuje, že pocity cestujú v čase, zostávajú s nami a nemiznú len preto, že starneme. Akokoľvek sa mama snažila vychovať svoje tri dcéry dobre, bolesť, ktorú si v sebe niesla, prenášala podvedome do výchovy. Mama dcére po rokoch vysvetľuje, že nevedela inak, lebo po rozvode jej padli všetky sny. Zrazu sa musela zamestnať na plný úväzok, starať sa o chod celej rodiny. Hnev z tohto sklamania nevedela potlačiť.

Príbeh sestier Jessicy, Amy a Mollie

Neskôr do štúdia prichádzajú tri dospelé ženy okolo dvadsiatky, sestry Jessica, Amy a Mollie, ktorých rodičia sa rozviedli pred deviatimi rokmi a odvtedy neboli spolu ako rodina v jednom priestore. Jedna z nich plače, keď ukazuje fotku svojej pôvodnej rodiny, na ktorej sú ešte všetci pohromade. Hovorí, ako sa cítila zaseknutá medzi vzťahom svojich rodičov a mala pocit, že ona sama je zodpovedná za to, aby rodina ostala kompletná. Druhá z dcér rozpráva, ako prestala hovoriť so svojím otcom, lebo odmietol ísť na párovú terapiu, aby zabojoval za záchranu vzťahu. Mama priznáva, že chcela, aby pred svetom vyzerala ako tá nevinná a že jej manžel to celé pokazil. Rozviedli sa z dôvodu, že na nej bol celý chod rodiny a on veľa pracoval, časom sa stali už len spolubývajúcimi. Muž si neskôr našiel mladšiu priateľku, s ktorou sa oženil.

Dcéry hovoria o tom, aké ťažké bolo pre nich počuť manželský sľub, ktorý dáva ich otec cudzej žene, hoci ho pred rokmi vyslovil aj pred mamou. Dospelé ženy zranene plačú pred kamerami, keď svojim rodičom po rokoch prvýkrát vyznávajú, čo s nimi ich rozvod urobil. Stále smútia, hoci už vedia, že ich rodičia sa nikdy nedajú dokopy a musia žiť ďalej svoje životy. Je srdcervúce vidieť tri dospelé ženy, ako hlboko ich poznačil rozpad rodiny a následná nekomunikácia.

Komunikačné chyby a zrelé výchovné rozhodnutia

Na príkladoch z relácie vidieť, ako aj inteligentní milujúci rodičia, ktorí rozvodom zažili stratu, zradu a samotu, nie sú často aj roky schopní vyhnúť sa komunikačným chybám a voliť zrelé výchovné rozhodnutia. Rozvod v drvivej väčšine prípadov znamená pre samotných rodičov veľké sklamanie, vedieť odfiltrovať seba, nedať najavo svoje sklamanie z partnera a zamerať sa len na potreby detí - to sa reálne podarí len v minime prípadov rozvodov.

Znížená hladina oxytocínu: Štúdia z Journal of Comparative Psychology

Iná štúdia, ktorú zverejnil Journal of Comparative Psychology, sa zaoberala súvisom medzi hormónom oxytocínom a predošlými skúsenosťami človeka. Vplyv rozvodu na dlhodobé zdravie ľudí zaujímali autorku štúdie Mariu Bocciaovú, profesorku rodinných štúdií z Baylor univerzity. Na vzorke 128 ľudí vo veku od 18 do 62 rokov, z ktorých 27 percent bolo z rozvedených rodín, robila výskum o rodinných pomeroch a ich vplyve na zdravie.

Prečítajte si tiež: Dieťa v rozvodovom konaní

Účastníci štúdie museli najprv vyplniť dotazník, v ktorom sa pýtali na ich rodinu, vzťahy a ako ich táto situácia ovplyvnila. Následne všetkým odobrali krv a zisťovali úroveň hladiny oxytocínu v krvi. Pri ľuďoch z rozvedených rodín sa zistilo, že majú oveľa nižšiu hladinu tohto hormónu šťastia ako ostatní účastníci štúdie.

Reakcie detí na rozvod: Od úzkosti po agresivitu

Ťažké chvíle neprežívajú len rodičia, ale aj deti. Deti vnímajú napätú atmosféru v rodine, počúvajú intenzívne hádky. Tieto deti znášajú rozvod oveľa ľahšie, ako deti, ktorých rodičia sa pred nimi nehádali. Tie druhé totiž nemali žiadne signály o tom, že niečo nie je v poriadku. Väčšina detí, samozrejme, nechce, aby sa ich rodičia rozviedli. Mnoho ľudí preto chce zotrvať v manželstve len kvôli deťom. Práve naopak - veľké hádky, pravidelné konflikty, verbálna a fyzická agresivita, to všetko vyvoláva u detí úzkosť, strach a neistotu. Bojová atmosféra môže podporiť aj ich vlastnú agresivitu, ktorú obrátia voči slabším vrstovníkom alebo zvieratám.

Krátkodobé a dlhodobé účinky rozvodu

Na mnohé deti má rozvod iba krátkodobé negatívne účinky. Úzkosť, hnev, šok, nedôvera a ďalšie pocity a reakcie, sa zmenšujú alebo zmiznú do konca 2. roka po rozvode. Odborníci pravidelne potvrdzujú, že ak rodičia mali vysokú konfliktnosť počas rozvodu a po ňom, ich deti sa prispôsobovali zmenám ťažšie. Problémové správanie a emocionálne ťažkosti vtedy pretrvávali, alebo sa prehĺbili. Deti sa cítia byť vinné za to, že nedokázali rozvodu svojich rodičov zabrániť, alebo že práve ony sú dôvodom rozvodu.

Závislosť, egocentrizmus a obavy

V zásade platí, že rozvod zvyšuje závislosť malých detí od rodičov. Malé deti dlhšie túžia po tom, aby sa ich rodičia dali znovu dokopy. Veria, že sa tak stane. Vzhľadom na prirodzený egocentrizmus, dieťa si naivne myslí, že dokáže ovplyvniť čokoľvek vo svojom živote, a že všetko sa deje pre neho a kvôli nemu. Podobne si môže myslieť, že keď odišiel otec, môže odísť aj mama, a ono tak zostane úplne samo. Obava, že sa oň nebude mať kto postarať, narastá.

Rozdiely v reakciách chlapcov a dievčat

Môžu sa vyskytnúť rozdiely v tom, ako budú reagovať chlapci a ako dievčatá. Chlapci sú všeobecne hlučnejší a pohybovo aktívnejší. Vzhľadom na vytváranie identity, prebiehajúce hormonálne, telesné a psychologické zmeny, reakcie u dospievajúcich detí môžu byť výraznejšie a vážnejšie, než u menších detí. Dospievajúce dieťa môže byť agresívne, aby potrestalo rodičov za rozvod. Môže sa emocionálne vzdialiť od rodičov, prejavovať sa nezávisle, rebelantsky.

Bolesť a negatívne spomienky v dospelosti

Podľa najnovších štúdií, u veľkej väčšiny detí sa nerozvinú vážne problémy v prežívaní a správaní. Zaujímavé však je, že v dospelom veku aj tieto deti hovoria o prežívanej bolesti a negatívnych spomienkach.

Zmiernenie negatívneho dopadu rozvodu: Dôležitá úloha rodičov

To, ako budú deti prežívať rozvod, aj ako rýchlo sa prispôsobia novej situácii, závisí od rozvádzajúcich sa rodičov - teda akým spôsobom sa budú rozvádzať. Lepšie sú na tom deti, ktorých rodičia dokázali obmedziť konflikty spojené s rozvodom a nevystavovali ich hádkam. Ak rodičia chcú zmierniť negatívny dopad rozvodu na psychické zdravie svojich detí, bude si to vyžadovať veľkú námahu, prácu na sebe, trpezlivosť aj citlivosť.

Otázky a odpovede pre deti

Dieťa potrebuje jednoznačné a pravdivé odpovede na svoje otázky: Prečo sa to stalo? Kde budem bývať? Kedy sa stretnem s druhým rodičom? Kde budem chodiť do školy? Ako to bude ďalej?

Férové jednanie a nové pravidlá

Dieťa potrebuje zažiť férové jednanie svojich rodičov. Dieťa potrebuje poznať nové pravidlá, no bude trvať aj na niektorých vlastných. Dieťa potrebuje vedieť, že rozvod je rozhodnutím rodičov. Stretnutia s druhým rodičom sa majú odohrávať podľa pravidelného harmonogramu, najlepšie v neutrálnom prostredí.

Zákaz mätúcich hier a škaredých rečí

Hrať sa na ideálnu rodinku, chodiť spolu na výlety, tváriť sa, že všetko je v poriadku, je pre deti zbytočne mätúce. Ideálne je, keď sa riadime rovnakými, alebo aspoň podobnými pravidlami v oboch domácnostiach. Pred deťmi nehovoríme „škaredé veci“ na toho druhého, nepoužívame deti ako poslíčkov, nebojujeme o ich priazeň, nepýtame sa ich, koho majú radšej. Deti takisto nezaťažujeme osobnými starosťami, tie rozoberáme výlučne s priateľmi alebo odborníkmi.

Dlhodobý stres a kvalita rodičovstva

Dlhodobý stres môže spôsobiť, že kvalita rodičovstva utrpí. Rozvod často prispieva k depresii, úzkosti, ale aj zneužívaniu návykových látok. Z toho plynú ťažkosti pri vykonávaní práce a výchove detí.

Listina práv detí rozvádzajúcich sa rodičov

Robert E. Emery vypracoval Listinu práv detí rozvádzajúcich sa rodičov. Listina vychádza z toho, že rodičia sú povinní postarať sa o svoje deti aj počas tohto náročného obdobia. Má právo na to, aby sa včas dozvedelo o všetkých dôležitých zmenách, ktoré postihnú jeho život.

Trauma z rozvodu a komunikácia s deťmi

U detí môže k traumatizácii prispieť aj to, keď s nimi rodičia o rozvode nekomunikujú a keď cítia, že nemajú veci pod kontrolou.

Trauma z rozvodu: Čas a prevencia

V pripravovanej knihe ma zaskočila informácia, že trauma z rozvodu trvá v priemere dva roky. Vzťahuje sa to na všetky zúčastnené strany, teda aj na deti? Áno, rozvod zahŕňa administratívnu stránku a transformáciu vzťahov, ale aj psychologický aspekt. Aj deti sú často pri rozvode v pozícii, že to rozhodnutie im je len oznámené - hoci aj citlivo, ale oznámené. To znamená, že ich „psychorozvod“ sa začína tým, že im rodičia - alebo len jeden z nich - povedia, čo sa bude diať, a náhle pocítia tlak na to, aby sa s tým vyrovnali.

Je trauma z rozvodu nevyhnutná?

Nemusí to byť nevyhnutne traumatizujúce, ale mnoho zmien, ktoré sa dejú nárazovo, môže skutočne spôsobiť jednotlivým členom rodiny nesmiernu záťaž. O traume môžeme hovoriť aj v tom zmysle, že táto situácia nie je pre všetkých z nich kontrolovateľná, a platí to najmä pre deti. V oficialitách zvyčajne majú len čiastočné slovo a nezriedka je to tak aj v domácej komunikácii. Podobne to však môže prežívať aj niektorý z partnerov - či už partner, alebo partnerka, pre ktorých je to prvá naozaj vážna kríza. Môže to byť aj najväčšia trauma, akú kedy zažijú. A pre deti je rozpad vzťahu rodičov takmer vždy prvá ozajstná kríza v ich živote. Sprevádza ju spomínaný pocit bezmocnosti a zmätku, popieranie alebo, naopak, pasívna odovzdanosť tomu, čo sa udeje. Hoci čas, ktorý je potrebný na vyrovnanie sa s novou situáciou, sa nedá urýchliť, nemusí to byť nevyhnutne tak, že z rozvodu ostane trauma.

Kedy sa vlastne začíname rozvádzať?

Keď už v komunikácii medzi partnermi zaznie slovo „rozvod“, zvyčajne už niet cesty späť? Nemusí to tak byť. Samotné to slovo dokonca môže aj nepadnúť, ale iba dlhšie visieť vo vzduchu. No len čo už zaznie alebo keď už konflikty prekročia mieru únosnosti - teda buď obaja, alebo jeden z partnerov vníma, že je to bezvýchodiskové - vtedy je možné začať s rozvodovým procesom. Môžu napríklad vyhľadať pomoc mediátoriek a mediátorov, ktorí sa zaoberajú vyslovene preskúmaním konfliktu a potenciálu na jeho vyriešenie. Často ľudia vyhľadajú práve tento typ pomoci, pretože mediátori vedia veľmi efektívne pracovať s tým, čo samotní partneri nedokážu vyriešiť. Rozvodový proces ďalej pomáhajú zvládnuť aj sociálni poradcovia a poradkyne. Pokiaľ sa partnerom podarí komunikáciu zlepšiť a posunúť na konštruktívnu úroveň, potom aj rozhovory o nepríjemných veciach a formovanie rodičovskej dohody môžu prebiehať čisto v súkromí. Nemusí to teda byť len odborne vedený proces.

Od čoho teda závisí, či si poradíme bez pomoci zvonka?

Väčšina nás dospelých by mala byť disponovaná krízu spojenú s rozvodom zvládnuť. Lenže často je vzťah poznamenaný takým silným konfliktom a nepriateľstvom medzi partnermi, že nie sú jednoducho schopní bez odbornej pomoci dospieť k dohode. Často sa to však nepodarí a vtedy sa rozbehne kolotoč rôznych posudkov, kontra posudkov, nevyhnutnosť výpovedí detí pred súdom. Negatívny vplyv to má predovšetkým na deti, ktoré dianie okolo seba prirodzene veľmi intenzívne vnímajú. Je to obzvlášť nepríjemné, keď sa konflikt medzi rodičmi premietne aj do spôsobu, akým sa deťom oznámi, že sa rozvádzajú. Často sa to začína zabuchnutím dverí a jeden z rodičov, ktorý viac stojí o rozvod, to akoby vmietne celej rodine do očí.

Rýchly rozvod a vypočutie prianí detí

V knihe sa spomína, že deti netraumatizuje samotný rozvod, ako skôr konflikty, ktoré ho sprevádzajú. Ak „rýchlo“ znamená to, že namiesto dlhého vyjednávania a rôznych priekov vznikne efektívna dohoda rodičov, ideálne aj s vypočutím prianí detí, tak v tom prípade áno. Keď tam nie je retraumatizácia ďalšími vypočúvaniami, posudkami na súde, opakovanými psychologickými vyšetreniami, dlhou mediáciou, ktorá prípadne dopadne neúspešne. Niektorý z partnerov môže celý proces „naťahovať“ aj v dobrej vôli, keď sa napríklad ešte pokúša presvedčiť toho druhého, ktorý prišiel s návrhom na rozvod. Keď sa to teda udeje rýchlo v tom zmysle, že sa partneri dohodnú a všetci zúčastnení sa cítia do spoločnej dohody zahrnutí, tak je to určite tá lepšia možnosť. Jasné pravidlá a hranice sú potrebné, no rovnako aj spontánnosť a sloboda, aby deti nemali dojem, že stanovený čas s rodičmi je ako ďalší „rozvrh hodín“. V knihe sa snažíme napomôcť tomu, aby sa pri tom na nič dôležité nepozabudlo. Pozornosť sa teda dá včas preniesť na reálny život po samotnom rozvode. Keď si my dospelí predstavíme, že by väčšinu nášho života tvoril podobný kolotoč nezhôd a hádok, tak si možno uvedomíme, aké je pre deti nepríjemné, keď sa úľava z uzatvorenia jednej kapitoly a možnosť začať žiť novú „normálnosť“ odďaľuje. Deti síce majú veľkú schopnosť adaptovať sa, ale určite to pre ne predstavuje neprimeranú záťaž a stres.

Rozvod ako zlyhanie a smútkový proces

Dnes sa rozvádza okolo 40 percent manželstiev a rozvody už nesprevádza taká stigma ako kedysi. No aj tak je to nepochybne veľmi ťažké rozhodovanie a mnohí stále vnímajú rozvod ako svoje zlyhanie. Ako to prežívajú klienti a klientky, s ktorými pracujete? Závisí od toho, v akej sú pozícii. Pre niekoho to môže byť cesta k úľave zo situácie, ktorú vnímajú ako niečo nezmieriteľné, neriešiteľné, zraňujúce. Ale často som mala aj klientky alebo klientov v pozícii tej druhej strany. Tej, ktorá veľmi túžila po tom, aby sa vzťah ešte podarilo nejakým spôsobom zachrániť, a boli pre to ochotní aj veľa spraviť. Niektorí boli veľmi zaskočení, že ich partner či partnerka boli naozaj pripravení odísť. V takých prípadoch sa zvyčajne rozbieha smútkový proces, ktorý prechádza všetkými známymi fázami - od popierania cez hnev až po postupné uvedomenie si, že vzťah sa nenávratne uzatvára a otvára sa priestor na ďalší život.

Zranenia a informácie, ktoré vychádzajú na povrch

Mnohých zasiahne aj hĺbka a obsah konfliktov, ktoré sprevádzajú rozvod. Veľmi zraňujúce môžu byť aj informácie, ktoré pri tom vyjdú na povrch. Klientky a klienti sú často zranení históriou podnetov, ktoré viedli k rozvodu, a zaskočení tým, že dlho ani netušili, že ich vzťah je v kríze. Spätne sa im to skladá ako mozaika. Môžu sa cítiť vnútorne oslabení, je podlomená ich dôvera v seba, vyčítajú si, že si nedokázali všimnúť, že sa niečo deje. Záleží aj na tom, aká bola dynamika samotného vzťahu.

Hádky a deti

Sú vzťahy, kde sú aj deti zvyknuté, že rodičia občas po sebe hlasno poštekajú a pokričia, ale nič vážne to neznamená. Keď príde rozvod, vnímajú staré známe kričanie, ale zrazu niekto aj odchádza. A potom sú tu deti, ktoré v predrozvodovom a rozvodovom čase svojich rodičov prvýkrát v živote počujú hádať sa. Ak sú rodičia uvedomelí, mali by hľadať cesty, ako sa vyhnúť tomu, aby deti boli prítomné pri veľkých hádkach.

Zábrany a stigma

Vnímate ešte niekedy u ľudí, s ktorými pracujete, aj zábranu, že „v žiadnom prípade sa nemôžem rozviesť, pretože moji rodičia by to nespravili, alebo som z prostredia, kde by to nikto nepochopil, takže musím vydržať“? Áno, niekedy s tým môže byť spojená aj stigma, ktorá odráža rôzne negatívne stereotypy o rozvedených rodinách. Niekedy sa stáva, že do tohto procesu priamo vstupujú aj rodinní príslušníci, ktorí sa snažia partnerov odhovoriť od rozvodu, vyvíjať na nich tlak a niekedy to môže ešte viac vyeskalovať konflikt. Často sa argumentuje hlavne deťmi, čo, samozrejme, u mnohých vedie k pochybnostiam. A pritom tí ľudia sú už tak či tak dosť zneistení či zranení, ale zároveň sú už motivovaní to nejakým spôsobom riešiť a snažia sa hľadať cestu k rozvodu.

Nerešpektujúci postoj rodičov

Nerešpektujúci môže byť aj postoj rodičov, ktorí boli zvyknutí mať v rodine svojich dospelých detí nejaké slovo a ich rozhodnutie rozviesť sa vnímajú ako akúsi rebéliu. Aj keď sú ich deti už dospelé, uprednostňujú často vlastné zahanbenie, napríklad majú obavu, že sa ich budú ľudia z ich okruhu na to pýtať. V knihe sa snažíme upozorniť na to, že aj širšia rodina môže mať v procese rozvodu veľký význam - môže byť veľmi podporná a veľmi dôležitá, ale ak taká nie je, môže prispievať aj k tomu, že celý proces prebehne omnoho bolestnejšie a zložitejšie. Hlavne pre deti môže byť veľmi mätúce, keď napríklad počúvajú od starých rodičov alebo iných rodinných príslušníkov, že by sa rodičia nemali rozvádzať a že by mali spolu vydržať, no potom sú doma konfrontované s inou realitou. Dostáva sa im od okolia často málo užitočnej podpory a viac ľútosti, ktorá len posilňuje ich bezmocnosť a pozíciu obete. Deťom treba dať najavo, že rodičia zostávajú aj po rozvode ich rodičmi.

Vytvorenie pocitu bezpečia pre deti

V priebehu rozvodu sa rodičia často správajú tak, že to navonok pôsobí veľmi egoisticky - bojujú medzi sebou, otvorene sa hádajú alebo si posielajú odkazy, a pritom akoby zabúdajú na deti. Ako sa dá aj napriek tomu, že sú partneri práve v konflikte, vytvoriť pre deti pocit bezpečia? Aby sme boli fér, ono je to vlastne prirodzené, že sú vtedy dospelí ľudia zahltení svojimi emóciami, ktoré sú veľmi intenzívne. Ale, samozrejme, rola dospelého človeka - rodiča, mamy, otca - je veľmi dôležitá a nezameniteľná. Môžu prísť odborníci, môžu prísť iní členovia rodiny, ale rodičia by mali hľadať možnosti, aby dokázali a vládali zastať si svoju rolu, ktorú budú mať aj po rozvode, pretože ani potom neprestanú byť rodičmi. Deti nepotrebujú byť len utešované. Je preto dobré, ak si partneri vedia zachovať zodpovednosť a intenzívne vyeskalované hádky sa nebudú diať na očiach detí. Obzvlášť sa to týka témy majetkového vyrovnania či rôznych ďalších záväzkov, ktoré sú často existenciálne náročné. Rodičia si vtedy môžu predhadzovať nejaké sumy, a keď to deti počujú, môžu mať pocit, že si ich rodičia budú takýmto spôsobom platiť a kupovať starostlivosť o ne.

Nechcem, aby to vyznelo tak, že sa majú rodičia pred deťmi pretvarovať. Hnev je emócia, ktorú je veľmi náročné zadržať, takisto aj hlboký žiaľ. A je v poriadku, keď deti uvidia rodičov v emócii. Dieťa sa môže cítiť previnilo ako prostredník ďalších hádok a zraňovania, hoci v danej situácii neurobilo nič zlé, len spontánne vyjadrilo náklonnosť a lásku. Nechcelo si vyberať, na čiu stranu sa teda prikláňa. Kolegyne, ktoré pracujú s menšími deťmi, venujú veľa priestoru na terapiách tomu, aby sa deti naučili zachytávať vlastný hnev a often zmiešané pocity a akceptovať ich. To všetko je úloha náročná aj pre dospelých, nielen pre deti.

#

tags: #rozvod #rodičov #vplyv #na #dospelé #deti