
Rozvod je náročná životná situácia, ktorá je ešte zložitejšia, ak do nej vstupujú malé deti. Tento článok poskytuje komplexný prehľad podmienok a aspektov rozvodu s ročným dieťaťom na Slovensku, s cieľom uľahčiť orientáciu v tejto zložitej problematike.
Prvá hlava druhej časti zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v platnom znení definuje „Rodičovské práva a povinnosti“. Vo všeobecnosti platí, že obaja rodičia majú rovnaké práva a povinnosti voči dieťaťu, a to aj vtedy, ak spolu nežijú. Pri výkone týchto práv a povinností sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Ak je v rodnom liste dieťaťa zapísaný otec, platí toto aj pre osamelú matku, minimálne dovtedy, kým súd neupraví rodičovské práva a povinnosti inak, alebo kým sa rodičia nedohodnú.
V prípade, že sa rodičia nedohodnú na podstatných veciach týkajúcich sa výkonu rodičovských práv a povinností, ako je napríklad vysťahovanie dieťaťa do cudziny, správa majetku dieťaťa, štátne občianstvo, poskytovanie zdravotnej starostlivosti alebo príprava na budúce povolanie, rozhodne na návrh jedného z rodičov súd (§ 35 cit. zákona).
Rodičia sa môžu kedykoľvek dohodnúť na úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon týchto práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí dieťa do osobnej starostlivosti (§ 36 ods. 1 cit. zákona). Ak majú rodičia dohodu, súd ju schváli, ak je v súlade so záujmami dieťaťa.
Ak manželstvo zaniklo smrťou alebo vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho, súd môže na návrh upraviť styk dieťaťa s blízkymi osobami zomrelého manžela, ak je to potrebné v záujme dieťaťa a vyžadujú to pomery v rodine (§ 36 ods. 2 cit. zákona).
Prečítajte si tiež: Striedavá starostlivosť po rozvode
Súd pri rozvode manželstva rodičov maloletého dieťaťa upraví výkon ich rodičovských práv a povinností na čas po rozvode. Určí, komu dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností môže byť nahradené dohodou rodičov, ktorá musí byť schválená súdom (§ 24 cit. zákona).
Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia o rozvode. Dohoda o styku sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú, súd upraví styk rodičov s dieťaťom v rozhodnutí o rozvode (§ 25 cit. zákona).
Pojem rodičovské práva a povinnosti je veľmi široký. Ak niektorému z rodičov bráni vo výkone jeho práv a povinností závažná prekážka a je to v záujme dieťaťa, súd môže pozastaviť výkon týchto práv a povinností (§ 38 ods. 1 cit. zákona). V rozhodnutí o obmedzení výkonu rodičovských práv súd uvedie rozsah práv a povinností, na ktoré sa obmedzenie vzťahuje (§ 38 ods. 2 cit. zákona).
Ak rodič zneužíva svoje rodičovské práva a povinnosti, najmä týraním, zneužívaním, zanedbávaním dieťaťa alebo iným zlým zaobchádzaním, alebo ak výkon rodičovských práv a povinností napriek predchádzajúcim upozorneniam závažným spôsobom zanedbáva, súd pozbaví rodiča výkonu rodičovských práv (§ 38 ods. 3 cit. zákona).
V prípade, že dieťa dovŕši plnoletosť počas konania o rozvod, súd už nemôže konať o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k nemu. Plnoleté dieťa už nie je možné zveriť do starostlivosti jedného z rodičov či upraviť s ním styk. Súd bude konať o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode iba vo vzťahu k maloletému dieťaťu.
Prečítajte si tiež: Rozvod a ZŤP: Práva a možnosti
Súd preferuje a motivuje rodičov k dohode o starostlivosti o dieťa. Rodičia nemajú absolútnu svojvôľu a dohoda musí byť v najlepšom záujme dieťaťa. Súd dohodu schváli, ak je v súlade so zákonom a záujmami dieťaťa.
Ak k dohode nedôjde, súd rozhodne autoritatívne na základe vykonaných dôkazov. Otázka zverenia dieťaťa je náročná, preto súd vo väčšine prípadov nariadi znalecké dokazovanie znalcom v odbore psychológia. Znalec vyhotovuje znalecký posudok na základe sedení s rodičmi a deťmi, ktorý je základným podkladom pre rozhodnutie.
Súd môže vyzvať manželov, aby sa pokúsili o zmierne riešenie mediáciou, nariadiť absolvovanie psychologického poradenstva, sedenie u sexuológa alebo iného odborníka. Dosiahnutie dohody závisí od podmienok, v akých sú podmienky dohody diskutované, od aktuálneho štádia konfliktu medzi manželmi a od štádia vnútorného vysporiadania sa s ukončením vzťahu u každého z manželov.
Ak sú návrhy jedného z rodičov spravidla cez advokáta odmietnuté druhým rodičom, nemusí to znamenať skutočnú vôľu vyjednať podmienky budúcej rodičovskej dohody.
Názor dieťaťa je dôležitý a treba ho zohľadniť, pričom odlišne sa musí prihliadať na názor 17-ročného dieťaťa a názor 4-ročného dieťaťa. Súd sa snaží zistiť skutočnú vôľu dieťaťa a uľahčiť mu situáciu, ak prejavuje konflikt lojality.
Prečítajte si tiež: Dieťa v rozvodovom konaní
Súd by mal pri rozhodovaní o zverení dieťaťa presadzovať vhodnosť striedavej starostlivosti, ak je to v záujme dieťaťa a umožňuje to skutkový stav.
Ak niektorému z rodičov bráni vo výkone jeho rodičovských práv a povinností závažná prekážka a ak je to v záujme dieťaťa, súd môže pozastaviť výkon rodičovských práv a povinností. Ak rodič zneužíva svoje rodičovské práva a povinnosti alebo ich závažným spôsobom zanedbáva, súd ho môže pozbaviť výkonu rodičovských práv.
Zákon neumožňuje vzdať sa výživného na dieťa jedným z rodičov. V konaniach má byť dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom.
Manželove dlhy, ktoré vznikli počas manželstva, môžu zasiahnuť aj spoločný majetok manželov. Veritelia sa môžu domáhať úhrady dlhu z majetku patriaceho do BSM.
Pri výpočte výživného na syna je potrebné zohľadniť všetky náklady, ktoré máte na syna mesačne (ubytovanie, stravu, lekára, oblečenie, hobby, atď.).
Ak plnoletý syn žije s jedným z rodičov v spoločnej domácnosti, môže podať návrh na určenie výživného proti druhému rodičovi, nakoľko vyživovacia povinnosť trvá do času pokým dieťa nie je schopné sa samé živiť. Súd však bude skúmať, či syn na základe svojho dosiahnutého vzdelania si môže nájsť zamestnanie a z akého dôvodu zamestnaný nie je.
Výživné možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Ak je dieťa pochádzajúce z manželstva už plnoleté, rozvodové konanie sa bude vzťahovať iba na manželov ako na účastníkov konania. Súd by však mal mať preukázané, že z manželstva pochádza dieťa a tiež to, že dieťa je už plnoleté.
Riešenie problematiky úpravy styku otca s maloletým dieťaťom sa odvíja od zistení vyplývajúcich v každom individuálnom prípade z vykonaného dokazovania a je na súde prvej inštancie, aby zvážil, s ohľadom na najlepší záujem dieťaťa a práva rodičov, ako styk rodiča s maloletým dieťaťom upraví.
Súd rešpektuje rodičovské práva otca a možnosť podieľať sa prostredníctvom stretávania sa s dieťaťom aspoň v obmedzenej miere na jeho výchove. Súčasne zoberie do úvahy skutočnosť, že dieťa sa s otcom dlhú dobu nestretlo a je pod veľkým vplyvom matky, ktorá stretnutiam maloletej s otcom nie je naklonená a doposiaľ neprekonala osobnú averziu voči otcovi. Tiež prihliada na závery znaleckého posudku a odporúčania znalkyne.
Rozvod je náročný aj z hľadiska psychickej pohody. Je dôležité hľadať podporu u rodiny, priateľov alebo odborníkov. V prípade problémov s bývaním je potrebné zvážiť možnosti umiestnenia dieťaťa do jaslí a návrat do práce.
Otec má právo sa s dieťaťom stýkať. Ak matka odmieta vrátiť dieťa otcovi, otec má právo sa obrátiť na súd.
Otec má na dieťa rovnaké právo ako aj matka, avšak vždy sa musí posudzovať najlepší záujem dieťaťa. V takomto útlom veku je obzvlášť dôležité zvažovať, či je možné nechať dieťa s otcom samé, bez prítomnosti matky, nakoľko dieťa je na matku naviazané. Ak sa rodičia neviete dohodnúť, potom môžete na súd podať návrh na úpravu práv a povinností. Rovnako pokiaľ máte obavu o dieťa a správanie otca, môžete žiadať napr. obmedzenie styku, či dokonca zákaz.
Ak máte dôvodné obavy, že prostredie, v ktorom sa deti nachádzajú, alebo osoby, s ktorými prichádzajú do kontaktu, môžu negatívne ovplyvňovať ich psychický alebo fyzický vývoj, môžete podať podnet na sociálnu kuratelu. Sociálna kuratela je oprávnená vykonať šetrenie v rodinnom prostredí, zisťovať podmienky výchovy a starostlivosti o deti, a v prípade potreby navrhnúť súdu alebo iným orgánom opatrenia na ochranu detí.
V rámci rozvodového konania je možné požiadať súd, aby pri rozhodovaní o zverení detí do starostlivosti a o úprave styku prihliadol na výsledky šetrenia sociálnej kurately a na zistené skutočnosti o rodinnom prostredí. Súd je povinný uprednostniť záujem maloletých detí pred záujmami rodičov alebo iných osôb.
Všetok majetok nadobudnutý počas manželstva (s výnimkami podľa § 143 Občianskeho zákonníka) patrí do BSM, teda aj byt a peniaze na sporiacom účte, pokiaľ nepatria do výlučného vlastníctva jedného z manželov z dôvodov uvedených v zákone (napr. dedičstvo, darovanie iba jednému z manželov a pod.).
V návrhu na vyporiadanie BSM uveďte, že existuje tento účet a žiadajte, aby súd zistil jeho stav. Súd má možnosť vyžiadať si informácie od banky, ak je to potrebné na spravodlivé vyporiadanie BSM. Ak by ste mali dôvodné podozrenie, že manžel s prostriedkami na účte nakladá v rozpore s účelom BSM (napr. prevádza ich na iné osoby, vyberá ich bez Vášho vedomia), môžete požiadať súd o predbežné opatrenie, ktorým by súd mohol dočasne obmedziť nakladanie s týmito prostriedkami do rozhodnutia o vyporiadaní BSM.
Rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 22 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine môže manželstvo rozviesť súd na návrh jedného z manželov, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené, že manželstvo už neplní svoj účel a nemožno očakávať jeho obnovenie. Nie je teda potrebné, aby s rozvodom súhlasili obaja manželia. Ak jeden z manželov rozvod odmieta alebo nespolupracuje, nie je to prekážkou, aby druhý z manželov podal návrh na rozvod.
V rozvodovom konaní sa bude riešiť aj úprava práv a pomerov k maloletým deťom na čas po rozvode. Ak sa však s manželom do skončenia rozvodového konania neviete dohodnúť na úprave práv a povinností k deťom, tak potom môžete podať návrh na určenie práva a povinností k maloletým deťom na čas DO ROZVODU.
Počas rozvodového konania by mala akákoľvek výrazná zmena miesta pobytu detí (presťahovanie do iného mesta, nahlásenie do novej školy či škôlky) prebiehať vždy so súhlasom oboch rodičov. Ak rodičia nedospejú k dohode, o mieste pobytu detí rozhoduje súd.
Počas rozvodového konania majú obaja rodičia rovnaké rodičovské práva a povinnosti podľa zákona o rodine (zákon č. 36/2005 Z. z.). Ak nie je súdom alebo dohodou rodičov určené inak, jeden rodič nemôže jednostranne rozhodnúť o zmene bydliska detí, najmä ak by to malo výrazný vplyv na kontakt s druhým rodičom.
Všeobecný návrh na rozvod v prípade, ak máte maloleté deti žiaľ nie je, nakoľko v takomto prípade bude súčasťou rozvodového konania aj úprava práv a povinností k maloletým deťom, pričom spôsobov úpravy týchto práv a povinností je niekoľko.