Rozvod a jeho dopad na povinnú školskú dochádzku detí: Práva a povinnosti rodičov a škôl

Narastajúci počet rozvodov, najmä tých, ktoré sa týkajú rodín s maloletými deťmi plniacimi povinnú školskú dochádzku, predstavuje komplexný problém s právnymi, sociálnymi a pedagogickými dôsledkami. Tento článok sa zameriava na analýzu práv a povinností rozvedených rodičov a škôl v kontexte rozhodovania o podstatných záležitostiach týkajúcich sa detí, s dôrazom na procesné aspekty správneho konania a bežné omyly, ktorých sa dopúšťajú riaditelia škôl.

Dôsledky rozpadu manželstiev s maloletými deťmi

Rozvod rodičov predstavuje pre dieťa vždy náročnú životnú situáciu. Okrem emocionálneho stresu a zmeny rodinného prostredia, sa dieťa často stáva aj objektom sporov medzi rodičmi, čo negatívne ovplyvňuje jeho vývoj a vzdelávanie.

V článku poukážeme na dôsledky narastajúceho fenoménu rozpadu manželstiev s maloletými deťmi, ktoré si plnia povinnú školskú dochádzku.

Rodičovské práva a povinnosti po rozvode

Zákon o rodine jasne stanovuje, že rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom, a to aj po rozvode. Uvedené platí aj v prípade rozvedených rodičov. Rozhodnutie o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov nemá vplyv na trvanie rodičovských práv a povinností druhého rodiča, pokiaľ súdom nebolo rozhodnuté inak.

Ustanovenie § 24 ods. V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Výklad spojenia „kto ho bude zastupovať“ však neustanovuje, ani z neho nevyplýva, že súd v rozhodnutí o rozvode manželstva určí len jedného rodiča, ktorý bude dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

Prečítajte si tiež: Striedavá starostlivosť po rozvode

Rozhodovanie o podstatných záležitostiach týkajúcich sa dieťaťa

Výber školy pre maloleté dieťa spadá do kategórie podstatných záležitostí týkajúcich sa dieťaťa, resp. žiaka vo vzťahu k rozhodovaniu rodičov. Rozhodnutím o výbere školy rodičia maloletého dieťaťa realizujú svoje rodičovské práva a povinnosti.

Pri rozhodovaní o podstatných veciach týkajúcich sa dieťaťa sa vyžaduje dohoda rodičov podľa ustanovenia § 35 Zákona o rodine. V rámci úplných rodinných zázemí by sa mala dohoda dosiahnuť vo všetkých veciach, nielen v tých, ktoré majú charakter podstatných vecí. Pri bežných, každodenných veciach dohodu rodičov zákon nevyžaduje a každý z rodičov, bez ohľadu na existenciu či neexistenciu dohody s druhým rodičom, môže vykonávať v bežných veciach rodičovské práva a povinnosti sám. Ak teda jeden z rodičov zastupuje dieťa v bežných veciach, nie je nevyhnutné vyjadrenie druhého rodiča. Ak však ide o podstatnú vec, je nutné, aby druhý rodič s prejavom zastupujúceho rodiča súhlasil. Pokiaľ by druhý rodič vyslovil nesúhlas, boli by dané podmienky na postup podľa § 35 Zákona o rodine, t. j.

Pre čo najbezproblémovejší proces prípravy dieťaťa na budúce povolanie je nevyhnutná kooperácia rodičov a orgánov školy. Ideálny stav predstavuje absolútna zhoda vôle oboch rodičov v otázkach zápisu do školy, odkladu povinnej školskej dochádzky, správneho výberu školy, prestupov žiaka medzi školami a pod. Tento stav je pomerne jednoducho dosiahnuteľný v úplných rodinách alebo v prostredí, kde možno dosiahnuť korektným spôsobom dohodu pri rozdielnosti názorov zákonných zástupcov. V prípade neúplných rodín, resp. rozvedených manželov (rodičov) dochádza často ku konfliktu názorov v otázkach výchovy a vzdelania maloletého dieťaťa. Platí to aj v prípade rozvedených rodičov, u ktorých bolo dieťa zverené do starostlivosti jedného z rodičov a druhému rodičovi bol určený styk s dieťaťom.

Povinnosti riaditeľa školy voči obom rodičom

Riaditeľ školy ako orgán štátnej správy v školstve je povinný v rozhodovaní o zásadných otázkach školského života dieťaťa kooperovať a konať s oboma rodičmi ako so zákonnými zástupcami dieťaťa, a teda nielen s rodičom, ktorému bolo dieťa zverené do starostlivosti. Výnimkou je, ak niektorému z rodičov boli zo zákonných dôvodov obmedzené alebo odňaté rodičovské práva.

U riaditeľov možno pozorovať nesprávny zvýhodňujúci prístup matiek k výkonu rodičovských práv.

Prečítajte si tiež: Rozvod a ZŤP: Práva a možnosti

V článku poukážeme na dôsledky narastajúceho fenoménu rozpadu manželstiev s maloletými deťmi, ktoré si plnia povinnú školskú dochádzku.

Správne konanie a jeho aplikácia v školskom prostredí

Rozhodnutia riaditeľov škôl vydané v konaniach, na ktoré sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, teda zákon č. 71/1967 Zb.o správnom konaní (správny poriadok) v z. n. p. Pôsobnosť správneho poriadku na rozhodovaciu činnosť riaditeľov škôl vymedzuje výslovne § 38 ods. 4 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe a samospráve v školstve v z. n. p. V rámci § 5 ods.

Aplikácia správneho poriadku pri rozhodovaní riaditeľov škôl znamená, že treba dodržiavať procesné pravidlá všeobecného správneho konania. Dodržiavanie procesných pravidiel správneho poriadku riaditelia škôl často opomínajú najmä u rozvedených rodičov. Rodičia, ktorým dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, následne takto prijaté rozhodnutia riaditeľov škôl napádajú v preskúmavacích konaniach, t. j. odvolacích a súdnych konaniach.

Účastníci konania

Podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku, účastníkom konania je:

a) Účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach sa má konať.

Prečítajte si tiež: Dieťa v rozvodovom konaní

b) Účastníkom konania je aj ten, koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím správneho orgánu dotknuté.

c) Účastníkom konania je ďalej aj ten, kto tvrdí, že môže byť vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach dotknutý.

Výber školy ako jeden z okruhov podstatných záležitostí týkajúcich sa dieťaťa, vyžaduje na prijatie rozhodnutia dohodu oboch rodičov ako účastníkov konania, ktorí sú priamo dotknutí rozhodnutím o ich dieťati.

Najčastejšie pochybenia riaditeľov škôl

Riaditelia škôl postupujú v správnych konaniach voči deťom z neúplných rodín spravidla v rozpore so zákonom. Najčastejšie nepriberú ako účastníkov konania oboch rodičov, napr. nedoručovaním dôležitých písomností obom rodičom do vlastných rúk. Riaditelia škôl tiež často zasahujú do výkonu rodičovských práv rozvedených rodičov, napr. tým že bránia v styku s dieťaťom rodičovi, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti.

K nezákonnému konaniu zo strany školy, ktorá pri rozvedených rodičoch spravidla kooperuje len s rodičom rezidentným, ktorý má dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže zvádzať aj pojmoslovie zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „školský zákon“ ), ktorýv rámci svojho znenia pracuje s pojmom „zákonný zástupca“ v jednotnom čísle. Dikcia zákona explicitne nepojednáva o prítomnosti alebo o súhlase oboch zákonných zástupcov, keďže je používaná skratka jednotného čísla. Uvedené je však prekonané prístupom súdov a právnou interpretáciou. Pri interpretácií legislatívneho pojmu použitého v školskom zákone aj v Zákone o rodine totiž zo žiadneho ustanovenia nevyplýva negatívne vymedzenie alebo ustálenie, že ide len o jedného z rodičov, a to toho, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti.

Právne prostriedky ochrany rodičovských práv

Ak pri zápise do školy jedným z rodičov napr. matkou rozhodne riaditeľ v rámci správneho konania bez účastníctva otca, ktorého riaditeľ o začatí konania neupovedomil a ani mu neoznámil vydané rozhodnutie, je daný dôvod na podanie odvolania podľa správneho poriadku a zrušenie takéhoto rozhodnutia. V závislosti od závažnosti a charakteru sporného rozhodnutia možno podať sťažnosť podľa zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v z. n. p., alebo upozorniť prokurátora podľa § 28 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v z. n.

Odvolanie

V prípade rozhodnutí, na ktorých prijímanie sa vzťahuje správny poriadok, majú zákonní zástupcovia k dispozícií opravný postup a prostriedky podľa správneho poriadku. Opravným, a teda druhostupňovým orgánom vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodol riaditeľ základnej školy ako orgán verejnej správy v rámci správneho poriadku, je určená obec ako školský úrad podľa § 6 ods. „Obec ako školský úrad vykonáva štátnu správu v druhom stupni vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodol riaditeľ základnej školy, ktorej je príslušná obec zriaďovateľom (§ 5 ods. 3). Ak obec nie je školským úradom (§ 7), výkon štátnej správy v druhom stupni podľa tohto odseku a činnosti podľa odseku 8 písm.

Tento môže o odvolaní môže v rozsahu ustanovenia § 57 ods. 1 správneho poriadku rozhodnúť sám tzv. autoremedúrou. Ak tak nerozhodne, predloží odvolanie spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, kedy mu odvolanie prišlo. Odvolací orgán, podľa § 59 správneho poriadku preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené chyby odstráni. Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší. Inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

Sťažnosť

V prípade rozhodnutí, na ktorých prijímanie sa správny poriadok nevzťahuje, najmä pokarhania riaditeľom školy, pochvaly riaditeľom školy a podmienečného vylúčenia (v prípade strednej školy) sa opravné prostriedky podľa správneho poriadku nepoužijú. Najmä nebude možné využiť odvolanie ako riadny opravný prostriedok podľa správneho poriadku.

V prípade porušenia práv alebo právom chránených záujmov s cieľom poukázania na nedostatky pri rozhodovaní riaditeľa ako orgánu verejnej správy sa rodič môže domáhať nápravy prostredníctvom sťažnosti podľa zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v z. n. „Na vybavenie sťažnosti podanej proti vedúcemu orgánu verejnej správy je príslušný najbližší nadriadený orgán verejnej správy. Ak takýto orgán nie je, v oblasti štátnej správy je príslušný ústredný orgán štátnej správy pre kontrolu vybavovania sťažností.

Dohoda rodičov a plnomocenstvo

Zo žiadneho právneho predpisu síce výslovne nevyplýva povinnosť vyžadovať súhlasné stanovisko oboch rodičov pri zápise, resp. pri výbere základnej školy, napriek tomu je disponovanie týmto výslovným zhodným prejavom vôle oboch zákonných zástupcov vhodné s ohľadom na výskyt mnohých mimosporových konaní podľa § 111 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku, teda vo veciach maloletých, o ktorých sa rodičia nevedia dohodnúť. Zo strany škôl je častá snaha o riešenie uvedenej situácie prostredníctvom rôznych foriem, napr. formou plnomocenstva alebo čestného vyhlásenia.

Podľa rozsudku Okresného súdu v Bratislave 1 sp. zn. 3P 71/2015 zo 4. „Zo znenia ustanovenia § 19 školského zákona vyplýva, že na podanie žiadosti stačí, aby bola podaná jedným zo zákonných zástupcov, keďže zákon predpokladá súlad rodičov v ich konaní.

Výchovné opatrenia a ich ukladanie

Tieto rozhodnutia riaditeľa školy spadajú do kategórie výchovných opatrení podľa § 58 školského zákona, a teda budú realizované osobitným procesným spôsobom. Pri ukladaní výchovných opatrení triednym učiteľom nie je v rámci základných škôl ustanovený konkrétny postup pre ich uloženie. Vo vzťahu ku hodnoteniu správania žiaka má triedny učiteľ len návrhové oprávnenie, o ktorého konečnom schválení rozhoduje po prerokovaní s učiteľmi v pedagogickej rade riaditeľ. Riaditeľ základnej (aj strednej) školy ukladá opatrenie vo výchove po prerokovaní v pedagogickej rade.

Keďže sa na proces ukladania výchovných opatrení neaplikuje správny poriadok, jeho úprava môže byť obsahom interných dokumentov škôl, napr. v rámci školského poriadku alebo v rámci samostatnej smernice, ktorá podrobnejšie upraví jednotlivé aspekty tohto procesu. Správny poriadok sa na túto oblasť neaplikuje z dôvodu, že výchovné opatrenia sa vyznačujú disciplinárnym charakterom a majú slúžiť predovšetkým na dodržiavanie vnútorných predpisov školy.

Obmedzenia právomocí riaditeľa školy

Jeho oprávnenia sú taxatívnym spôsobom stanovené v § 5 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve. Uvedené vyplýva z článku 2 ods. 2 prvej hlavy Ústavy SR „Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“ To znamená, že otázky, ktoré sú mimo obsahového rámca § 5 zákona o štátnej správe v školstve riaditeľ školy nie je oprávnený rozhodovať. Môže ísť napríklad o situácie súvisiace s úpravou styku rozvedených rodičov s maloletými deťmi, ktoré zasahujú do školskej oblasti dieťaťa, napr.

tags: #rozvod #záverečná #reč #na #súde #vzor