Archív RTVS: Od roku 1958 po súčasnosť – pokladnica televíznej histórie

V budove RTVS v Mlynskej doline sa ukrýva archív, ktorý je svedkom vývoja televízneho vysielania na Slovensku. Tento archív uchováva rozsiahlu zbierku televíznych dokumentov, umeleckých programov, politických diskusií, poetických chvíľ, športových zápolení a rozprávok, vrátane legendárnych bratislavských pondelkov. Milan Antonič, šéf archívu a zároveň moderátor relácie "Pred rokmi", ktorá čerpá z týchto archívnych materiálov, nám priblížil jeho bohatú históriu a význam.

Zrodenie televíznych pondelkov

Koncom roku 1958 bola Československá televízia v pondelok mimo prevádzky. Bol to deň, kedy kultúrne inštitúcie oddychovali, no diváci s televízormi túžili po programe. Slovenská časť Československej televízie dlhodobo usilovala o väčší podiel na celoštátnom vysielaní, ktorý bol v pomere 1:2 v prospech českého štúdia. Vedenie Československej televízie sa preto rozhodlo prideliť pondelkové vysielanie bratislavskému štúdiu. V Bratislave sa tejto príležitosti chopili s nadšením a vytvorili programovú štruktúru, ktorá pozostávala z poobedňajšieho vysielania pre deti a mládež a večerného programu venovaného dramatickej tvorbe. Napriek počiatočnej skepse sa pondelkové vysielanie ujalo a od januára 1959 sa postupne vyprofilovalo na legendárne slovenské televízne pondelky.

Tajomstvo úspechu a nostalgia

Úspech televíznych pondelkov spočíval v tom, že v pondelok divadlá nehrali, a tak boli pre televíziu k dispozícii najlepší herci zo Slovenského národného divadla a Novej scény. Títo divadelní umelci priniesli do televíznej tvorby kvalitu a profesionalitu, čím prispeli k vzniku vynikajúcich diel. Zaujímavosťou je, že nostalgia za televíznymi pondelkami je silnejšia u českých divákov ako u slovenských. V počiatkoch vysielania neexistovali záznamové zariadenia, takže z prvých hier sa zachovali len scenáre a fotografie.

História Slovenskej televízie a jej priestory

Slovenská televízia prešla v rámci Československej televízie viacerými názvami. Spočiatku to bolo Čs. televízia - štúdio Bratislava, neskôr, po prijatí zákona o čs. federácii, Slovenská televízia. V období normalizácie sa názov zmenil na Čs. televízia v Slovenskej socialistickej republike. V začiatkoch nemala Slovenská televízia vlastné priestory, a tak sa prvé inscenácie vysielali priamo z vysielača Kamzík. Tam sa nachádzalo malé štúdio, ktoré slúžilo pre spravodajstvo, programy pre deti a reláciu Chvíľky poézie. Prvá Chvíľka poézie sa odvysielala 11. novembra 1956. Prvá inscenácia vysielaná zo štúdia na Zochovej ulici bola hra Dovidenia, Lucien 15. mája 1957. V hlavných úlohách sa predstavili Mária Kráľovičová a Elo Romančík. Herci spomínali na náročné podmienky vysielania, napríklad na prekážajúce káble. Mária Kráľovičová si spomínala, ako sa jej kolegovia čudovali, že naštudujú divadelnú hru a zahrajú ju naživo len raz. Napriek tomu sa vďaka týmto inscenáciám stali legendami. Z tejto inscenácie sa v archíve zachoval len scenár a fotografie.

Vznik a úlohy archívu RTVS

Televízna časť archívu RTVS vznikla 1. septembra 1961, hoci prvé vysielanie bratislavského televízneho štúdia bolo už 3. novembra 1956. Dovtedy sa materiály uchovávali v jednotlivých redakciách. Hlavnou úlohou novovzniknutého archívu bolo sústrediť všetky materiály, čo sa podarilo vďaka Ferkovi Brehovskému. Milan Antonič nastúpil do archívu 15. októbra 1970. Pôvodne chcel pracovať ako asistent réžie, ale v období normalizácie to bolo pre neho nemožné. Ferko Brehovský mu dal voľnú ruku a umožnil mu rozvíjať sa. V roku 1977 ho vymenoval za svojho zástupcu. Antonič sa venoval aj zavádzaniu počítačov do archívu a vytvoreniu systému prepojenia jednotlivých oddelení. V tom čase sídlil archív v Starej tržnici na Námestí SNP. Televízia bola rozptýlená po celej Bratislave v provizórnych priestoroch, ako napríklad štúdio na Kamzíku, synagóga na Rybnom námestí alebo telocvičňa v budove Slovenského rozhlasu na Zochovej ulici.

Prečítajte si tiež: RTVS poplatky a ZŤP

Priestorové výzvy a digitalizácia

Archív sídlil aj v tzv. lodenici pod kaviarňou Bystrica na Moste SNP. Nachádzal sa tam spisový archív, depozitár listinných materiálov, fotky, scenáre a fond notových materiálov. Archív potrebuje veľa miesta, no v súčasnosti sa vďaka rozvoju technológií formáty zmenšujú. Filmový fond je uzavretý, pretože filmová technika sa v televízii už takmer nepoužíva. Problémom sú videonosiče, no vďaka digitalizácii sa situácia zlepšuje. Digitalizácia priniesla nové výzvy v oblasti zabezpečenia záznamov. Poškodenie alebo vymazanie digitálneho súboru znamená jeho stratu. Na druhej strane, príchod počítačov a miniaturizácia uľahčili vyhľadávanie informácií.

Práca mediálneho archivára

Spracovanie každého záznamu je časovo náročné a vyžaduje si cit. Archivár musí mať predstavivosť, aby kľúčovými slovami vyjadril vizuálnu stránku dokumentu. Musí audiovizuálny vnem premeniť do textovej podoby a dať ju do jednotného informačného systému. Napríklad, ak dostane 30-sekundový záber letiaceho orla nad Vysokými Tatrami v lete, musí to rozmeniť na drobné a v kľúčových slovách obsiahnuť všetky relevantné informácie. Mediálny archivár sa vracia v čase a okrem faktografie vníma aj ducha doby.

Ohrozenia archívu a cenzúra

Na archív treba dávať pozor, pretože ho ohrozuje voda, oheň a niekedy aj príkazy šéfov. V petržalskom archíve hrozili záplavy, a tak museli sťahovať materiály na poschodie. V období normalizácie existovali snahy cenzurovať a zničiť spravodajské materiály, ktoré sa nehodili po ideologickej stránke. Ferko Brehovský však dokázal tieto materiály zachrániť. Vyčlenil ich z fondu, označil červenou značkou a odviezol do odľahlého archívu v Chorvátskom Grobe, kde ich ukryl pod starým nábytkom.

Využitie archívnych materiálov v relácii "Pred rokmi"

Milan Antonič často používa tieto zachránené materiály vo svojej relácii. Spravodajské materiály sa vyrábali na 16-milimetrovom filme a neboli ozvučené. Komentár sa k nim dodatočne načítal z hlásateľne. Antonič sa snaží zachovať autenticitu zvuku a obrazu a žiada kolegov, aby pri načítavaní komentárov dodržali ducha doby. Do spravodajských šotov pridáva dobovú hudbu. Reláciu "Pred rokmi" vysiela od roku 2003. Využíva v nej materiál z archívu, ktorý nie je určený na reprízovanie. Ak reprízuje spravodajstvo, vysvetľuje, prečo práve v ten deň ponúka určitý záznam. Snaží sa nájsť vnútorné paralely medzi dávnym a súčasným.

Milan Antonič ako pamätník a zdroj informácií

Milan Antonič je aj pamätník, ktorý spoznal mnoho ľudí okolo televízie. To mu umožňuje autenticky opísať udalosti a osoby na archívnych záberoch. Mladší by už musel hľadať informácie na internete, ktorý sa občas mýli, no archivár sa mýliť nesmie.

Prečítajte si tiež: Dôchodcovia a RTVS: Ako ušetriť na poplatkoch?

Kniha o slovenskej televízii a seriál "Televízia po slovensky"

Milan Antonič sa nechystá napísať spomienkovú knihu o televízii, pretože náš bývalý kolega Ivan Stadtrucker píše obsiahlu knihu, ktorá by mala zmapovať všetko o slovenskej televízii. Antonič spolupracoval na deväťdielnom seriáli "Televízia po slovensky", ktorý zobrazoval televíziu v danej dobe a dobu v televízii. Seriál sa venoval vplyvu doby na masmédiá a naopak. V minulom režime bola televízia pod prísnym dohľadom štátu, no niekedy sa podarilo rôznymi kľučkami uniknúť cenzúre. Vtedy vznikli napríklad Sladké hry minulého leta, Matka a Balada o siedmich obesených, ktoré získali celosvetové ceny.

Nové projekty z archívnych materiálov

Na základe materiálov z archívu môžu vzniknúť nové vynikajúce projekty. Príkladom je pesničková relácia Hit storočia, ktorá ukázala, ako sa dá narábať s archívnym bohatstvom. V relácii sa predstavili pôvodné nahrávky a nové verzie piesní prespievané mladými spevákmi.

Predaj archívnych materiálov

Archív predáva niektoré hity v rámci bežného vzťahu k inej televízii. V minulosti predával vlastný fond na VHS kazetách, ale išlo o veci, ktoré sa dali ľahšie právne ošetriť. V ostatných prípadoch je problém s dedičskými právami. Existuje aj možnosť individuálneho predaja na základe osobnej dohody.

Prečítajte si tiež: Podmienky zrušenia RTVS poplatkov

tags: #rtvs #archiv #dochodky #1958 #dnes