Strach a pôrodná asistencia: Odborný pohľad sestry na redukciu strachu u chirurgických pacientov

Abstrakt: Operačná terapia sa bežne spája s negatívnym psychickým prežívaním pacienta. Na redukciu strachu u chirurgických pacientov má vplyv aj ošetrovateľská starostlivosť poskytovaná sestrami. Jej základom je dôsledné posudzovanie pacienta a následné stanovenie ošetrovateľských diagnóz. Jednou z najčastejšie stanovovaných ošetrovateľských diagnóz u pacientov pri operačnej terapii je Strach.

Kľúčové slová: Strach. Operačná terapia. Ošetrovateľská diagnóza. Chirurgický pacient. Sestra.

Úvod

Choroba a osobitne hospitalizácia s ňou spojená je pre väčšinu pacientov náročnou životnou situáciou a môže byť sprevádzaná intenzívnymi negatívnymi zážitkami, spojenými s emóciami, ktoré sú pre organizmus nepriaznivé (Jandová, 2003). Akékoľvek ochorenie pôsobí na psychiku človeka nepriaznivo. Choroba mení zvyčajný spôsob života, na kratšiu či dlhšiu dobu obmedzuje človeka v jeho bežných návykoch, znižuje výkon v povolaní alebo ho priamo znemožňuje, často narúša alebo mení medziľudské vzťahy. Choroba vyžaduje určitú mieru adaptácie na novú situáciu, vyrovnávanie sa s nepriaznivými, často bolestivými prejavmi, kladie zvýšené nároky na jednotlivca v náhle zmenených podmienkach (Čechová a kol., 2001). Počas hospitalizácie chirurgického pacienta, a najmä pri indikácii operačnej terapie vystupujú do popredia možnosti a spôsoby redukcie strachu, nakoľko hospitalizácia je zvyčajne pre pacientov zážitkom pomerne nového druhu. Mnohé sa mení - nielen v pacientovi (v jeho tele), ale aj v jeho psychike, prípadne aj v jeho duchovnom živote (Křivohlavý, 2002).

Strach ako ošetrovateľská diagnóza u chirurgických pacientov

Z ošetrovateľského hľadiska vystupuje do popredia Strach ako ošetrovateľská diagnóza u chirurgických pacientov, resp. u pacientov pri operačnej terapii. Ošetrovateľská diagnóza je klinický záver o odpovediach jednotlivca, rodiny, komunity na aktuálne alebo potenciálne zdravotné problémy či životný proces. Tvorí základ pre výber ošetrovateľských činností na dosiahnutie výsledkov, za ktoré je sestra zodpovedná. Rozvojom a štandardizáciou ošetrovateľskej diagnostickej terminológie sa zaoberá NANDA International. Vývoj diagnostickej terminológie iniciovanej NANDA-I vyústil do tvorby medzinárodného klasifikačného systému ošetrovateľských diagnóz (NANDA Taxonomy I, NANDA Taxonomy II) (Boledovičová, Vörösová, 2009 In: Žiaková a kol., 2009, s. 100; Kozierová a kol., 2004; Marečková, Jarošová, 2005; Marečková, 2006; Mastiliaková, 2014; Tóthová, 2014; Vörösová a kol., 2015).

Podľa Vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 306/2005 Z. z. z 30. júna 2005, ktorou sa ustanovuje zoznam sesterských diagnóz, je ošetrovateľská, resp. sesterská diagnóza definovaná ako „klinický záver o aktuálnej potrebe alebo potenciálnej potrebe, ošetrovateľskom probléme alebo stave osoby, rodiny alebo komunity, ktorý ovplyvňuje zdravotný stav a vyžaduje intervenciu špecifickú pre sestru alebo pôrodnú asistentku. Ošetrovateľským problémom je akýkoľvek stav či situácia, v ktorej si osoba vyžaduje pomoc pri upevňovaní, podpore, udržiavaní či opätovnom získaní zdravia alebo pri zabezpečení pokojnej smrti“. Ošetrovateľská diagnóza Strach je zaradená v Zozname sesterských diagnóz v Prílohe k vyhláške č. 306/2005 Z. z. v skupine diagnóz P 100 - 119 Psychické stavy a procesy pod kódom P 111.

Prečítajte si tiež: Praktická sestra pre seniorov: Vzdelávanie a uplatnenie

Definícia a klasifikácia ošetrovateľskej diagnózy Strach

NANDA International (Herdman, Kamitsuru, 2014) zaraďuje ošetrovateľskú diagnózu Strach s kódom 00148 do 9. domény: Zvládanie záťaže - odolnosť voči stresu a do 2. triedy v rámci uvedenej domény: Reakcia na zvládanie záťaže. Táto trieda je určená pre ošetrovateľské diagnózy, ktoré sú štandardným pomenovaním ošetrovateľských problémov v oblasti zvládania stresu súvisiaceho s prostredím človeka. NANDA International definuje ošetrovateľskú diagnózu 00148 Strach ako odozva na vnímanú hrozbu, ktorá je vedome uznaná ako nebezpečná. NANDA International predkladá štandardizované názvy ošetrovateľských diagnóz s číselným kódom a ich definíciami, a súčasne ponúka prehľad určujúcich znakov, súvisiacich a rizikových faktorov diagnóz. Na základe ich prítomnosti je možné u pacienta potvrdiť výskyt konkrétnej ošetrovateľskej diagnózy a stanoviť tak diagnostický záver (Marečková a kol., 2012).

Ošetrovateľská diagnóza Strach bola do zoznamu ošetrovateľských diagnóz NANDA prijatá už v roku 1973 (Kim, 1982 In Zeleníková a kol., 2011). Bola rozdelená do dvoch hlavných kategórií: funkčný a nefunkčný strach, s úrovňami mierny, priemerný, ťažký, panický. V roku 1980 boli zo zoznamu ošetrovateľských diagnóz NANDA uvedené dve kategórie aj s úrovňami vyradené a samostatná diagnóza Strach zostala zaradená v klasifikačnom systéme až do súčasnosti (Zeleníková a kol., 2011). Precízny a dokladovateľný ošetrovateľský diagnostický záver je podkladom pre rozhodnutie o vhodných ošetrovateľských intervenciách, ktoré u pacienta realizuje tím ošetrovateľských profesionálov v spolupráci s tímom ďalších zdravotníckych odborníkov. Primárne zdroje k problematike ošetrovateľskej diagnostiky sú publikované v dvojročných intervaloch nakladateľstvom Wiley - Blackwell pod názvom „NANDA - International Nursing Diagnoses: Definitions & Classification“ (Marečková a kol., 2012).

Určujúce znaky a súvisiace faktory ošetrovateľskej diagnózy Strach

Určujúce znaky ošetrovateľskej diagnózy 00148 Strach podľa NANDA International, taxonómie II sa rozdeľujú na všeobecné, kognitívne, behaviorálne a telesné. Medzi všeobecné určujúce znaky, resp. definujúce charakteristiky patrí predtucha, že sa niečo stane, pokles sebaistoty, podráždenosť, pocit mory, strachu, paniky, hrôzy, výstrahy, zvýšenie krvného tlaku, zvýšené napätie, nervozita, svalové napätie, nauzea, bledosť, rozšírené zrenice, vracanie. Ku kognitívnym určujúcim znakom patrí znížená schopnosť učiť sa, znížená schopnosť riešiť problémy, znížená produktivita, identifikácia objektu vyvolávajúceho strach, prítomnosť stimulu, ktorý pacient považuje za hrozbu. Behaviorálne určujúce znaky predstavuje útočné a únikové správanie, zúžené zameranie pozornosti na zdroj strachu, impulzívnosť, zvýšená bdelosť. Medzi telesné určujúce znaky sa zaraďujú nechutenstvo, zmenená fyziologická odpoveď (napr.

Súvisiacimi faktormi ošetrovateľskej diagnózy 00148 Strach sú inštinktívne reakcie na vonkajšie podnety (napr. neočakávaný zvuk, výška), jazyková bariéra, naučená odozva (napr. na vonkajšie podmienky), podnety navodzujúce fóbiu, senzorické poruchy (napr. zrakové, sluchové), odlúčenie od podporného systému, neznáme prostredie a nové zážitky (Herdman, Kamitsuru, 2014; Marečková, 2006).

Proces rozpoznania ošetrovateľskej diagnózy Strach

Pri rozpoznaní aktuálnej ošetrovateľskej diagnózy 00148 Strach sestra postupuje v 4 krokoch. V 1. kroku posúdi prítomnosť určujúcich znakov. Pri náleze minimálne jedného určujúceho znaku posúdi v 2. kroku prítomnosť súvisiacich faktorov. Ak u pacienta zistí kombináciu niektorého z určujúcich znakov a niektorého zo súvisiacich faktorov, pristúpi v 3. kroku k overeniu a zváži, či je pacient skutočne v situácii stanovenej definíciou: Strach je reakciou človeka na hrozbu, ktorú vníma ako nebezpečnú. V prípade, že je výsledok overenia pozitívny, v 4. kroku sestra zaznamená prítomnosť strachu do ošetrovateľskej dokumentácie pacienta (Marečková, 2006).

Prečítajte si tiež: Domovy dôchodcov v Rakúsku a práca pre sestry

Podľa Šlaisovej (2016) je strach možné diagnostikovať pozorovaním pacienta (vystrašený výraz tváre, plač, tras, potenie, bledosť, tichá reč, atď.) a rozhovorom, ktorého cieľom je zistenie príčiny a intenzity strachu, miery informovanosti pacienta, jeho postojov a očakávaní. V diagnostike strachu je možné využiť aj dotazníky a posudzovacie škály.

Hodnotiace a meracie nástroje v posudzovaní strachu

S charakteristikou a využívaním hodnotiacich a meracích nástrojov v posudzovaní strachu a úzkosti u pacienta pri operačnej terapii je možné stretnúť sa predovšetkým v zahraničnej odbornej literatúre, pričom tieto hodnotiace nástroje sú orientované predovšetkým na úzkosť (anxiety, resp. preoperative anxiety). Janíková, Zeleníková (2013) uvádzajú, že väčšina meracích nástrojov a škál na hodnotenie strachu a úzkosti je dostupná v pôvodnom - najčastejšie anglickom jazyku. Pri preklade konkrétneho nástroja z pôvodného jazyka je potrebné rešpektovať štandardný postup prekladu originálnej verzie, čo predstavuje proces lingvistickej validácie. Tento proces sa skladá z niekoľkých fáz, ktorých obsah je určený odporúčaniami konkrétnej organizácie, prípadne autorom.

Na hodnotenie predoperačného strachu a úzkosti sa najčastejšie používa dotazník STAI (Spielberger's State-Trait Anxiety Inventory), ktorý je považovaný za zlatý štandard. Ide o 40-položkový sebaposudzovací nástroj, ktorý obsahuje 2 samostatné škály - 20 položiek prvej škály meria stav úzkosti a 20 položiek druhej škály meria úzkostné rysy osobnosti. Celkové skóre je od 20 do 80, pričom platí, že čím vyššie skóre, tým vyšší stupeň úzkosti (Janíková, Zeleníková, 2013).

Medzi ďalšie používané nástroje patria:

• HADS (The Hospital Anxiety and Depression Scale) - 14-položkový dotazník na určenie úzkosti a depresie.
• GAS (Graphic Anxiety Scale) - jednoduchá jednopoložková lineárna škála, na ktorej pacient hodnotí mieru úzkosti, pričom jednotlivé body na škále zahrnujú výroky: pokojný, mierne úzkostný, priemerne úzkostný, veľmi úzkostný, extrémne úzkostný.
• APAIS (The Amsterdam Preoperative Anxiety and Information Scale) - Amsterdamská škála predoperačnej úzosti a potreby informácií obsahujúca 6 položiek (4 položky týkajúce sa strachu z anestézie a strachu z operácie a 2 položky týkajúce sa potreby informácií), v rámci ktorých pacient hodnotí na Likertovej stupnici od 1 do 5, kde 1 znamená - vôbec nie a 5 znamená - veľmi.
• BAI (The Beck Anxiety Inventory) - ide o 21-položkový inventár, ktorý opisuje subjektívne príznaky, somatické príznaky a príznaky úzkosti súvisiace s panikou.
• HARS (The Hamilton Anxiety Rating Scale) - Hamiltonova škála úzkosti je 14-položková škála, ktorá sa používa na hodnotenie závažnosti príznakov úzkosti a pacient hodnotí každú položku na 5-stupňovej škále.
• Škála Úroveň úzkosti 1211 - vybraný súbor z NOC (Nursing Outcomes Classification) tvorí zoznam 31 definujúcich ukazovateľov, ktorých intenzitu hodnotí sestra na Likertovej škále od 1 - závažná do 5 - žiadna (Janíková, Zeleníková, 2013; Vörösová, 2015 In: Hlinková, Nemcová a kol., 2015).
• SFQ (The Surgical Fear Questionnaire), ASSQ (Anxiety Specific to Surgery Questionnaire), COSS (The Coping with Surgical Stress Scale), MAACL (Multiple Affect Adjective Check List) (Badner et al., 1990; Bailey, 2010; Janíková, Zeleníková, 2013; Krohne et al., 2000; Mitchell, 2003; Sigdel, 2015; Theunissen et al., 2014; Vörösová, 2015 In: Hlinková, Nemcová a kol., 2015).

Očakávané výsledky a intervencie pri ošetrovateľskej diagnóze Strach

Medzi očakávané výsledky alebo hodnotiace kritériá pri ošetrovateľskej diagnóze Strach v súvislosti s operačným výkonom podľa Doenges et al. pacient preukazuje schopnosť vykonávať požiadavky vyplývajúce z terapeutického postupu.

Prečítajte si tiež: Práca sestry v domove dôchodcov: Čo obnáša?

Ošetrovateľské intervencie zamerané na redukciu strachu:

• Všimnúť si stupeň ovplyvnenia strachom (napr. zistiť prípadné zmyslové poruchy (napr. posúdiť dynamiku rodiny (sústredenie na ošetrovateľské diagnózy: Neschopnosť rodiny zvládať záťaž, Ohrozujúce zvládanie záťaže rodinou, Narušený život rodiny).
• Pomôcť pacientovi a jeho podporným osobám zvládnuť strach, resp. povzbudzovať pacienta ku kontaktu s vrstovníkmi, ktorí s úspechom prešli podobnou strachuplnou situáciou (vzniká tak model roly a pacient ochotne uverí niekomu, kto prežil niečo podobné).
• Určiť vnútorné a vonkajšie zdroje pomoci (napr. skontrolovať užívanie liekov proti úzkosti a zdôrazniť nutnosť ich užívania presne podľa predpisu.
• Vhodne reagovať na prípadné zmyslové postihnutie (napr. podľa indikácie odporučiť podporné skupiny alebo verejné organizácie, prípadne poskytnúť ďalšiu pomoc podľa individuálnej potreby. Doenges et al. demonštrovať a s pacientom diskutovať o rutinných postupoch a procesoch, ktoré môžu byť pre pacienta zdrojom strachu (napr. podľa potreby diskutovať o odložení chirurgického výkonu s operatérom, resp. ošetrujúcim lekárom, pacientom a jeho rodinou.
• Vyrovnať sa s akceptovaním problémov.
• Spolupráca so psychológom alebo psychiatrom.

Špecifiká ošetrovateľskej starostlivosti v perioperačnom období

Pri poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti pacientovi v perioperačnom období musia sestry zohľadňovať to, že počas hospitalizácie sa u chirurgického pacienta menia životné potreby. Špecifická podoba potrieb chorého človeka závisí od charakteru ochorenia, od osobnosti pacienta a od sociálnych pomerov, v ktorých žije (Zacharová a kol., 2007). Bártlová (2003 In: Zacharová a kol., 2007) rozdeľuje potreby človeka na potreby, ktoré sa ochorením nemenia, potreby, ktoré sa ochorením modifikovali, a potreby, ktoré s ochorením vznikli. Poznatky o základných ľudských potrebách tvoria teoretickú bázu pre aplikáciu ošetrovateľského procesu. Pri ošetrovaní pacienta musí mať sestra stále na pamäti, že pracuje s človekom, ktorého nálada, prežívanie a správanie sú ovplyvnené uspokojovaním biologických, psychických, sociálnych a spirituálnych potrieb (Zacharová a kol., 2007).

Sesterské vizity a plánovanie prepustenia

Dôležitou súčasťou pri riešení ošetrovateľskej diagnózy Strach u chirurgického pacienta je aj realizácia sesterských vizít. Sesterské vizity prebiehajú za účasti sestier, ako aj iných zdravotníckych pracovníkov (napr. asistent výživy, resp. dietoterapeut, fyzioterapeut) pri posteli pacienta. Sú určené na zistenie a zabezpečenie ošetrovateľských potrieb pacienta - výživy, vylučovania, fyzickej a psychickej pohody a podobne (Krišková a kol., 2006).

• Naučiť pacienta niektoré liečebné postupy (napr. plánovať kontinuitu ošetrovateľskej starostlivosti a uspokojovania potrieb (Krišková a kol., 2006).
• Posúdenie prítomnosti alebo očakávania záťažovej situácie (napr. posúdenie potreby spolupráce ošetrovateľského personálu s podpornými osobami pacienta, klinickým psychológom, sociálnym pracovníkom, fyzioterapeutom, prípadne ďalšími pracovníkmi pri eliminácii stresu, resp. komunikácia a edukácia pacienta za účelom eliminácie stresogénnych faktorov.

Prežívanie strachu u chirurgického pacienta môže pretrvávať aj v pooperačnom období, a dokonca aj v období prepustenia pacienta do domáceho prostredia alebo jeho preloženia na iné lôžkové oddelenie, či do iného zdravotníckeho alebo sociálneho zariadenia. Preto musí byť súčasťou starostlivosti plánovanie prepustenia, resp. preloženia pacienta. Plánovanie prepustenia pacienta je proces tvorby plánu starostlivosti o pacienta, ktorý sa premiestňuje z jedného prostredia do iného (Richards, Edwards, 2004). Význam včasného plánovania prepustenia nesmie byť podceňovaný, nakoľko sa priemerná dĺžka hospitalizácie rapídne znížila vďaka technologickému pokroku, finančným otázkam a zmluvným požiadavkám zdravotných poisťovní (Magerčiaková, 2011). Pacienti a ich rodiny alebo partneri musia byť informovaní o podmienkach prepustenia. Prepustenie pacienta by s…

tags: #sestra #a #porodna #asistencia #casopis #odborný