
Daňový bonus je významný nástroj štátnej politiky, ktorý pomáha rodinám s deťmi. Tento článok sa zameriava na podmienky, za ktorých je možné požiadať o spätné vyplatenie daňového bonusu, ako aj na súvisiace aspekty uznávania titulu a ďalšie relevantné informácie.
Daňový bonus bol zavedený zákonom č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov od roku 2004, čím nahradil nezdaniteľnú časť základu dane na dieťa. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy, daňový bonus neznižuje základ dane, ale sa odpočíta od dane. Právne predpisy týkajúce sa daňového bonusu boli následne novelizované zákonmi č. 177/2004 Z. z., č. 659/2004 Z. z. a č. 314/2005 Z. z.
Podľa § 33 ods. 1 zákona o dani z príjmov má daňovník nárok na daňový bonus na každé vyživované dieťa žijúce v domácnosti s daňovníkom, ak v zdaňovacom období mal zdaniteľné príjmy:
Domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby (§ 115 Občianskeho zákonníka). Prechodný pobyt dieťaťa mimo domácnosti nemá vplyv na uplatnenie tohto daňového bonusu.
Otec nemá nárok na uplatnenie daňového bonusu na dieťa, ak dieťa s ním nežije v domácnosti. V takom prípade si môže daňový bonus uplatniť matka, resp. iná oprávnená osoba, ktorá spĺňa podmienky. Podmienkou pre uznanie nároku na daňový bonus nie je zhodný trvalý pobyt rodiča a dieťaťa.
Prečítajte si tiež: Školstvo a ESF
Za vyživované dieťa sa považuje dieťa vlastné, osvojené, prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu a dieťa druhého z manželov, pričom musí ísť o nezaopatrené dieťa, ako ho definuje § 3 zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení z. č. 461/2003 Z. z.
Podľa § 34 ods. 3 školského zákona (zákon č. 29/1984 Zb.) je nezaopatrené dieťa definované v zákone o prídavku na dieťa aj ako dieťa, ktoré je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, najdlhšie do dovŕšenia plnoletosti.
Podmienky nároku na invalidný dôchodok sú upravené v § 70 až § 73 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku (§ 70 ods. 2).
Nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 2 má aj fyzická osoba narodená v období od 1. januára 1987 do 31. decembra 2004, ktorá sa stala invalidnou podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2005 pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka.
Podľa § 268 zákona o sociálnom poistení sociálny dôchodok, ktorý sa vyplácal k 31. decembru 2003, sa vypláca aj po tomto dni za podmienok ustanovených predpismi účinnými do 31. 12. 2003.
Prečítajte si tiež: Ako na rekreáciu v školstve?
Podľa § 2 ods. 5 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách sa študijné programy uskutočňujú v troch stupňoch:
Štandardná dĺžka štúdia pre bakalársky študijný program vrátane praxe je najmenej tri a najviac štyri roky (§ 52 ods. 3 zákona o vysokých školách). Pre študijný program druhého stupňa je štandardná dĺžka štúdia vrátane praxe najmenej 1 rok a najviac 3 roky, pričom celková dĺžka štúdia po bakalárskom programe musí byť spolu najmenej 5 rokov (§ 53 ods. 2 tohto zákona).
Sústavná príprava dieťaťa na povolanie pri štúdiu na strednej škole sa začína najskôr od začiatku školského roka prvého ročníka strednej školy. Pri štúdiu na vysokej škole začína odo dňa zápisu na vysokoškolské štúdium prvého stupňa alebo druhého stupňa a trvá do skončenia štúdia. Po skončení posledného ročníka strednej školy trvá do vykonania skúšky podľa § 25 ods. 1 školského zákona, najdlhšie do konca školského roka, v ktorom malo byť štúdium skončené podľa § 25 ods. 3 zákona.
Podľa § 25 ods. 1 školského zákona sa štúdium na gymnáziu, strednej odbornej škole na najmenej štvorročnom štúdiu, v strednom odbornom učilišti v študijných odboroch a v nadstavbovom štúdiu ukončuje maturitnou skúškou. V študijných odboroch stredných odborných škôl, ktorých dĺžka štúdia je kratšia ako štyri roky, a v učebných odboroch stredných odborných učilíšť sa ukončuje záverečnou skúškou.
Podľa § 25 ods. iné štúdium alebo výučba, ak sú svojím rozsahom a úrovňou podľa rozhodnutia Ministerstva školstva SR postavené na úroveň štúdia na strednej alebo vysokej škole podľa § 4 ods.
Prečítajte si tiež: Legislatíva sociálneho fondu v školstve
Vlastný príjem dieťaťa, ktoré spĺňa podmienky nezaopatrenosti a sústavnej prípravy na budúce povolanie, nie je prekážkou priznania daňového bonusu.
Daňový bonus si po uplynutí zdaňovacieho obdobia môže uplatniť aj rodič dieťaťa, ak dieťa s ním žije v domácnosti a ak manžel (manželka) tohto dieťaťa nemá za toto zdaňovacie obdobie zdaniteľné príjmy presahujúce sumu podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona, t. j. sumu zodpovedajúcu 19,2 násobku životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia. V tomto prípade sa daňový bonus uplatní v rámci ročného zúčtovania, resp. pri podaní daňového priznania.
Za vyživované dieťa sa na účely uplatnenia daňového bonusu nepovažuje vnuk.
Fyzická osoba s trvalým pobytom v Slovenskej republike mala v roku 2004 len príjmy zo závislej činnosti z Českej republiky. Pretože má neobmedzenú daňovú povinnosť v Slovenskej republike, podala daňové priznanie typu A za rok 2004 na slovenský daňový úrad, v ktorom si uplatnila nárok na daňový bonus na dve vyživované deti. V danom prípade sú splnené podmienky na uplatnenie daňového bonusu a daňový úrad na základe vyplnenej žiadosti v daňovom priznaní daňový bonus vyplatil.
Fyzická osoba s trvalým pobytom vo Veľkej Británii pracovala v Slovenskej republike ako lektor 4 mesiace v roku 2005 v pracovnoprávnom vzťahu so školou. Slovenský zamestnávateľ vyplácal tejto osobe mesačnú mzdu, zrážal preddavok na daň.
Fyzická osoba s trvalým pobytom v SRN je konateľom s. r. o. so zahraničnou účasťou na území Slovenskej republiky. V roku 2005 obdrží odmenu za prácu konateľa, ktorá je považovaná za príjem zo závislej činnosti zo zdrojov na území SR.
Ak v jednej domácnosti vyživujú deti viacerí daňovníci spĺňajúci podmienky na uplatnenie daňového bonusu, môže si nárok uplatniť len jeden z nich, a to na všetky vyživované deti. Ak sa nedohodnú, daňový bonus sa uplatňuje alebo sa prizná v poradí matka, otec, iná oprávnená osoba. Za časť zdaňovacieho obdobia si môže pomernú časť daňového bonusu na všetky vyživované deti uplatniť jedna z oprávnených osôb a zostávajúcu časť roka druhá z týchto osôb.
Ak podmienky na uplatnenie daňového bonusu nie sú splnené počas celého roka, možno uplatniť daňový bonus len za taký počet kalendárnych mesiacov, na začiatku ktorých boli splnené podmienky na jeho uplatnenie.
Splnenie podmienok na priznanie daňového bonusu je zamestnanec povinný preukázať zamestnávateľovi najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom tieto podmienky spĺňa. Na predložené doklady zamestnávateľ prihliadne začínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom sa zamestnávateľovi preukážu. Výnimkou je, ak zamestnanec nastúpi do zamestnania a preukáže splnenie podmienok na priznanie daňového bonusu do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom nastúpil do zamestnania. V tomto prípade zamestnávateľ prihliadne na predložené doklady už v tom kalendárnom mesiaci, v ktorom zamestnanec nastúpil do zamestnania, ak si daňový bonus neuplatnil v tomto kalendárnom mesiaci u iného zamestnávateľa (§ 36 ods. 1 zákona).
Podľa § 36 ods. 3 zákona, ak zamestnanec poberá zdaniteľnú mzdu v kalendárnom mesiaci súčasne alebo postupne od viacerých zamestnávateľov, prihliadne na daňový bonus len jeden zamestnávateľ, a to ten, u ktorého si zamestnanec tento nárok uplatnil podľa § 36 ods.
Ak sa zamestnancovi narodí dieťa, dieťa si osvojí alebo dieťa prevezme do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, zamestnávateľ naň prihliadne už v kalendárnom mesiaci, v ktorom táto skutočnosť nastala, ak zamestnanec predloží doklad o preukázaní splnenia podmienok do 30 dní odo dňa, keď táto skutočnosť nastala. Rovnako sa postupuje pri začatí sústavnej prípravy dieťaťa na povolanie (§ 36 ods.
Ak zamestnanec preukáže nárok na uplatnenie daňového bonusu oneskorene, zamestnávateľ naň môže začať prihliadať až v tom mesiaci, v ktorom bolo splnenie podmienok na jeho uplatnenie preukázané a nie spätne za predchádzajúce mesiace. Ak zamestnanec nepreukáže splnenie podmienok na uplatnenie daňového bonusu v priebehu zdaňovacieho obdobia, zamestnávateľ prihliadne na preukázané podmienky na priznanie daňového bonusu dodatočne pri ročnom zúčtovaní alebo si ich zamestnanec uplatní pri podaní daňového priznania (§ 36 ods.
Podľa § 37 ods. a) zamestnanec preukazuje nárok na daňový bonus:
Ak dôjde v priebehu zdaňovacieho obdobia k zmene podmienok rozhodujúcich na priznanie daňového bonusu, zamestnanec je povinný oznámiť tieto skutočnosti písomne, napríklad zmenou vo vyššie uvedenom vyhlásení zamestnávateľovi, u ktorého si uplatňuje daňový bonus, najneskôr posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom zmena nastala. Túto zmenu poznamená zamestnávateľ na mzdovom liste zamestnanca.
Nárok na daňový bonus je možné v priebehu roka uplatniť u zamestnávateľa mesačne v zákonom určenej výške na každé vyživované dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti za predpokladu, že úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti vyplatených týmto zamestnávateľom v kalendárnom mesiaci je aspoň vo výške polovice minimálnej mzdy. Daňový bonus je nárokový aj v prípade dohôd o vykonaní práce a dohôd o brigádnickej práci študentov pri dosiahnutí požadovanej výšky zdaniteľných príjmov (odmeny za vykonanú prácu). Suma daňového bonusu je rovnaká na každé dieťa.
Pre študentov Univerzity Mateja Bela (UMB) je dôležité dodržiavať termíny a postupy týkajúce sa prolongačnej známky.