Záväzky Slovenska voči NATO: Realita a Výzvy

Slovensko, ako členský štát Severoatlantickej aliancie (NATO), sa v roku 2024 nachádza v zložitej situácii, kde sa stretávajú záväzky vyplývajúce z členstva v Aliancii s vnútropolitickými diskusiami o zahraničnopolitickej orientácii krajiny. Hoci Slovensko preukazuje angažovanosť prostredníctvom plnenia finančných záväzkov a aktívnej účasti na aliančných operáciách, niektoré politické vyhlásenia spochybňujúce aspekty kolektívnej obrany môžu oslabiť dôveryhodnosť krajiny medzi spojencami.

Finančné Záväzky a Investície do Obrany

Slovensko v roku 2024 investuje 2,2 % svojho HDP do obrany, čím prekračuje minimálny cieľ NATO vo výške 2 %. Tieto prostriedky sú smerované do modernizácie ozbrojených síl, vrátane nákupu šiestich mobilných systémov protivzdušnej obrany z Izraela za 554,3 milióna eur a akvizície viac ako 1 300 ťažkých terénnych vozidiel v spolupráci s Českou republikou. Ministerstvo financií SR (MF SR) vyčlenilo v roku 2021 na obranu 1 953 777 462 eur, čo predstavovalo 2,01 percenta HDP. Členské štáty aliancie sa už v roku 2014 dohodli, že do roku 2024 budú ich výdavky na obranu dosahovať aspoň 2 percenta HDP.

Účasť na Aliančných Operáciách a Iniciatívach

Slovensko hostí mnohonárodnú bojovú skupinu NATO, ktorá od júla 2024 funguje pod vedením Španielska. Táto jednotka, zahŕňajúca príspevky z viacerých krajín vrátane Portugalska a USA, posilňuje obranu východného krídla Aliancie.

Kritika Plnenia Záväzkov a Meškanie s Termínmi

Bezpečnostný expert a bývalý veľvyslanec SR pri NATO Peter Bátor (PS) kritizuje, že Slovensko si svoje záväzky vyplývajúce z členstva v NATO neplní. Poukazuje na meškanie s niektorými termínmi aj viac ako desať rokov, napríklad pri záväzku SR vybudovať ťažkú mechanizovanú brigádu. Tento záväzok Slovensko stále nesplnilo a odkladá ho. Bátor zdôrazňuje, že SR už teraz dostala súbor nových záväzkov, ktoré rátajú s tým, že tie staré sú už splnené. „A teraz to musíme ešte celé postaviť vyššie. Ale ako chcete stávať druhé poschodie na dome, keď vlastne ledva dokončujete pivnicu? Lebo tam dnes sme. A premiér hovorí, že plníme záväzky,“ dodal Bátor.

Bezpečnostný expert generál Pavel Macko je rovnako názoru, že si Slovensko svoje záväzky neplní. „S výnimkou niektorých špecializovaných malých záväzkov ich neplníme. Brigádu nevieme postaviť. Už to je teraz 21 rokov a ešte ďalších desať rokov zrejme nebude stáť. To je nonsens. My nemáme jednu brigádu, aby sme prikryli malý úsek štátnej hranice,“ upozornil Macko.

Prečítajte si tiež: Cestovanie vlakom pre dôchodcov v Česku

Prioritizácia Investícií a Vlastná Obrana

Macko upozorňuje, že v roku 2016 chýbalo 1,6 miliardy eur na to, aby Slovensko splnilo záväzok vybudovať ťažkú mechanizovanú brigádu. Dnes je to podľa jeho analýzy až päť miliárd. „Neplníme základné potreby našej vlastnej obrany. My totiž s týmto, čo máme, nie sme schopní splniť ani prvú úlohu - začať reagovať na krízu samostatne a dať aspoň pár hodín, pár dní spojencom, aby mohli prísť,“ uviedol Macko.

Bátor rovnako pripomenul, že NATO hovorí v treťom článku svojej zakladajúcej zmluvy, že každý štát by mal mať také ozbrojené sily, ktoré sa dokážu v prvé dni konfliktu brániť. Slovensko však podľa Bátora nespĺňa ani to. Rovnako vníma ako problém zlé prioritizovanie. „Keď vieme, že máme vybudovať pozemnú brigádu, tak prečo investujeme tak strašne veľa peňazí do nadzvukového letectva a nevybudujeme najskôr brigádu a potom ideme napríklad do toho letectva? Za ten čas, ako nám spojenci pomáhajú s ochranou nášho neba, tak sme si mohli vybudovať to, čo je pre nás prioritné,“ doplnil Bátor.

Politické Vyhlásenia a Zahraničnopolitická Orientácia

Napriek týmto pozitívnym krokom vyvolávajú niektoré politické vyhlásenia otázky o dlhodobej orientácii Slovenska v rámci NATO. Premiér Robert Fico opakovane vyjadril nesúhlas s členstvom Ukrajiny v NATO a naznačil, že by Slovensko mohlo vetovať jej vstup.

Premiér Robert Fico tvrdí, že akékoľvek navýšenie rozpočtu rezortu obrany na rok 2026 bude použité len na projekty duálneho určenia, ako sú nemocnice a cestná infraštruktúra: „Slovensko má v čase ozdravovania verejných financií a dobiehania priemernej životnej úrovne v Európskej únii v najbližších rokoch iné priority ako zbrojenie.“

Predseda vlády pripomenul, že Slovensko je členským štátom NATO a musí sa rozhodnúť, či záväzky vyplývajúce z jeho členstva rešpektuje alebo prijme v budúcnosti iné riešenie. „Naviac, Slovenská republika je schopná dosiahnuť požiadavky NATO aj bez razantného zvýšenia výdavkov na zbrojenie na päť percent HDP,“ doplnil Fico.

Prečítajte si tiež: Škola a domov dôchodcov - nový model

Postoj Slovenska k Zvyšovaniu Obranných Výdavkov

Slovensku sa napokon spolu s ďalšími krajinami Severoatlantickej aliancie (NATO) podarilo dohodnúť predĺženie termínu na dosiahnutie cieľa obranných výdavkov vo výške piatich percent HDP z pôvodných piatich na desať rokov. Slovenskí zástupcovia cestovali so zámerom dosiahnutia konsenzu medzi všetkými členskými krajinami Aliancie.

Slovensko naďalej trvá na predĺženej lehote, v rámci ktorej by sa mohli ciele dosiahnuť, a krajina si vyhradzuje právo suverenity a vlastného rozhodnutia, či vôbec verejné financie dovolia alebo nedovolia Slovensku zvýšiť výdavky na obranu. „Ak áno, primárne bude Slovenská republika preferovať výdavky do duálnych projektov ako zlepšenie infraštruktúry.“

Pellegrini zdôraznil, že Slovensko ako krajina na východnom krídle NATO musí nevyhnutne investovať do infraštruktúry, železníc, mostov či medicínskych zariadení: „Slovensko nejde zajtra súhlasiť s masívnym zbrojením.“

Verejná Mienka a Vnímanie Hrozieb

Podľa prieskumu GLOBSEC Trends 2024 podpora členstva Slovenska v NATO vzrástla na približne 70 % po predchádzajúcom poklese v roku 2023. Avšak vnímanie Ruska ako hrozby dosiahlo 49 %, čo je nárast oproti 21 % v roku 2021, ale stále nižšie ako v niektorých susedných krajinách.

Prečítajte si tiež: Dôchodcovia zo Slovenska a cestovanie v Česku

tags: #zavazok #Slovenska #voci #NATO