Sluchové postihnutie: Definícia a prístup pre deti

Život s ľuďmi, ktorí sa dorozumievajú zvukovým jazykom, môže byť pre sluchovo postihnutých veľmi náročný. Na Slovensku je evidovaných 5-7% populácie nepočujúcich alebo nedoslýchavých. Cieľom tohto článku je poskytnúť ucelený pohľad na sluchové postihnutie u detí, od jeho definície a typov, cez diagnostiku a možnosti kompenzácie, až po komunikačné stratégie a zásady práce so sluchovo postihnutými žiakmi.

Čo je sluchové postihnutie?

Sluchové postihnutie je všeobecný termín, ktorý zahŕňa rôzne stupne a typy straty sluchu. Môže byť vrodené alebo získané počas života. Závažnosť sluchovej poruchy ovplyvňuje schopnosť dieťaťa osvojiť si hovorenú reč a vzdelávať sa prostredníctvom verbálnej komunikácie.

Typy sluchových porúch

Existujú rôzne typy sluchových porúch, ktoré sa líšia miestom poškodenia sluchového aparátu:

  1. Prevodová porucha sluchu: Postihuje prevodový aparát, teda vonkajšie a stredné ucho.
  2. Percepčná porucha sluchu: Postihuje vnútorné ucho, konkrétne nervové bunky Cortiho orgánu.
  3. Kortikálne postihnutie sluchových funkcií: Vzniká poškodením časti mozgovej kôry, ktorá spracováva zvukové podnety.

Diagnostika sluchového postihnutia u detí

Ak máte podozrenie, že vaše dieťa má problémy so sluchom, je dôležité vyhľadať odbornú pomoc.

  1. Pediater: Prvým krokom by mala byť návšteva pediatra, ktorý dieťa odporučí na foniatrické vyšetrenie.
  2. Foniatrické vyšetrenie: Odborné vyšetrenie sluchu vykonáva foniatrický lekár.
  3. Centrum špeciálno-pedagogického poradenstva (CPP): Po diagnostikovaní sluchového postihnutia je dôležité vyhľadať CPP, ktoré prevezme špeciálno-pedagogickú starostlivosť o dieťa.
  4. Psychologické a špeciálno-pedagogické vyšetrenia: V CPP dieťa absolvuje vyšetrenia, na základe ktorých mu bude odporučená ďalšia starostlivosť a neskôr zaškolenie.

Faktory ovplyvňujúce závažnosť sluchového postihnutia

Okrem stupňa sluchovej poruchy ovplyvňujú závažnosť postihnutia aj ďalšie faktory:

Prečítajte si tiež: Zákon 448/2008 Z. z. a podpora pre rodiny s viacnásobným postihnutím

  • Typ sluchovej poruchy
  • Funkčná kapacita jedinca
  • Rozvinutosť reči
  • Mentálne schopnosti
  • Individuálne podmienky vývinu (rodina, včasná edukácia a pod.)

Ťažšie sluchové postihnutie môže narušiť sociálne vzťahy dieťaťa.

Komplexná starostlivosť o sluchovo postihnutých

Sluchovo postihnutí vyžadujú komplexnú starostlivosť, ktorá zahŕňa:

  • Lekársku starostlivosť
  • Špeciálno-pedagogickú starostlivosť
  • Sociálnu starostlivosť
  • Technickú starostlivosť

Vplyv sluchového postihnutia na reč

U detí s vrodenou hluchotou (prelingválnou) sú zvukové prejavy pred vznikom reči deformované. Výslovnosť je narušená, realizuje sa s prehnanou silou a vyskytuje sa dysgramatizmus.

U detí so získanou hluchotou (postlingválnou) je dôležitý vek, v ktorom ku strate sluchu došlo. Ak dieťa stratilo sluch pred siedmym rokom života, úroveň hovorenej reči sa bez včasnej špeciálno-pedagogickej starostlivosti znižuje. Ak ku strate sluchu došlo po tomto období, dieťa má už pomerne dobre osvojený slovník a schopnosť hovorenej reči je dostatočne zafixovaná. Osvojenie písania a čítania má veľmi pozitívny vplyv.

Oblasti reči ovplyvnené sluchovým postihnutím

  • Fonologická oblasť: Bez sluchovej kontroly je ťažké koordinovať dýchanie a fonáciu, čo vedie k nepresnej artikulácii a horšej zrozumiteľnosti.
  • Sémantická oblasť: Sluchovo postihnutí často presne nechápu význam slov, zamieňajú ich a majú menšiu slovnú zásobu, hlavne aktívny slovník.
  • Syntaktická oblasť: Sluchovo postihnutí nemajú dostatočnú znalosť gramatických pravidiel a nedodržiavajú správnu vetnú stavbu.
  • Pragmatická zložka: Obmedzenia v jazykových kompetenciách ovplyvňujú komunikačné využitie jazyka a jeho efektivitu.

Kompenzačné pomôcky a formy komunikácie

Sluchovo postihnutí majú k dispozícii rôzne kompenzačné pomôcky a formy komunikácie, ktoré im pomáhajú prekonávať bariéry.

Prečítajte si tiež: Sluchové problémy u dospelých

Načúvacie prístroje

Načúvací prístroj je prvou kompenzačnou pomôckou, ktorú sluchovo postihnutý dostáva zo zdravotnej poisťovne na základe lekárskeho odporúčania foniatra. Dieťa má v prípade potreby nárok na jeden prístroj na každé ucho. Ku každému prístroju je nutné vyrobiť individuálnu ušnú koncovku. Problémom načúvacích prístrojov je, že zosilňujú všetky zvuky okolia, čo môže byť v hlučnom prostredí nepríjemné.

Kochleárny implantát (KI)

Kochleárny implantát je modernejšia forma načúvacieho prístroja, ktorá umožňuje počutie aj ľuďom s percepčnou hluchotou. Je vhodný pre nepočujúcich, ktorí ohluchli vo vyššom veku, a pre nepočujúce deti, ktoré ho získali v prelingválnom období. Nevýhodou je, že ide o operatívny zákrok a príjemca musí byť vhodný z medicínskeho aj psychologického hľadiska. KI má tie isté nedostatky ako bežný načúvací prístroj.

Ďalšie kompenzačné pomôcky

Medzi ďalšie kompenzačné pomôcky patria druhý načúvací prístroj, svetelné alebo vibračné signalizácie a pod.

Formy komunikácie

  1. Artikulovaná (orálna) reč: Využíva zvyšky sluchu a odzeranie. Je ťažké ju zvládnuť a pre nepočujúcich je nevyhovujúcim komunikačným prostriedkom, ale má výhodu v tom, že jej rozumejú ostatní ľudia. Osvojenie si orálnej reči je pre človeka s ťažkým sluchovým postihnutím veľmi ťažké, pretože chýba ľahkosť vnímania verbálneho vyjadrenia a kontroly vlastného prejavu.
    • Percepcia reči a jej porozumenie: Kompenzačným zmyslom je zrak. Podmienkou prijateľného porozumenia je vizuálny kontakt s komunikačným partnerom. Sluchovo postihnutý človek využíva odpozorovanie kiném (= pohyb úst pri artikulácii) a obmedzenú sluchovú percepciu. Oboje je psychicky veľmi náročné a vyčerpávajúce. Na problémy v porozumení reagujú podráždením.
    • Odzeranie: Je veľmi ťažkým spôsobom vnímania hovorovej reči. Zrakom nie je možné určiť presne všetky hlásky, preto ľahko dochádza k zámene. Odzeranie je možné len v komunikácii s jednotlivcom, v priamom zrakovom kontakte. Odzeraním sa dá zachytiť maximálne 30% informácií.
  2. Posunkový jazyk (posunková reč): Je založený na vizuálno-pohybovom kóde s kodifikovanou sústavou znakov daných polohami a pohybmi rúk so sprievodom tvárovej mimiky. Je základným komunikačným prostriedkom nepočujúcich. Osvojovanie posunkovej reči je pre nepočujúceho nenáročné a otvára mu možnosť komunikovať prirodzeným spôsobom. Nevýhodou je obmedzený počet ľudí, ktorí tento spôsob komunikácie poznajú. Posunkový jazyk bol zákonmi našej republiky uznaný ako prostriedok dorozumievania sa a vzdelávania sluchovo postihnutých.
    • Posunky na dorozumievanie začínajú spontánne používať už veľmi malé deti.
    • Ďalšou formou komunikácie je posunkovaná alebo znakovaná slovenčina, ktorá je doslovným prekladom ústnej reči do posunkového jazyka.
    • Prstová abeceda je založená na princípe, že jeden znak predstavuje jedno písmeno.

Zásady pri práci so sluchovo postihnutým žiakom v bežnej triede

Mgr. Iris Domancová, PhD. vypracovala základné zásady pri práci so sluchovo postihnutým žiakom začleneným v bežnej triede. (u žiaka nižších ročníkov 1. 967 01 Kremnica, ul. 984 80 Lučenec, K. 1. predškolského veku v integrovaných podmienkach.

Záver

Sluchové postihnutie predstavuje pre dieťa a jeho rodinu značnú výzvu. Včasná diagnostika, komplexná starostlivosť a vhodné kompenzačné pomôcky a formy komunikácie sú kľúčové pre úspešnú integráciu sluchovo postihnutého dieťaťa do spoločnosti. Dôležité je si uvedomiť, že sluchové postihnutie neovplyvňuje inteligenciu dieťaťa, ale vyžaduje si individuálny prístup a podporu.

Prečítajte si tiež: Sluchové postihnutie a nárok na kompenzáciu

tags: #sluchove #postihnutie #definicia #pre #deti

Ďalšie články