Sluchové Postihnutie: Príčiny, Dopady a Možnosti Prevencie

Sluch je jedným z piatich základných ľudských zmyslov a jeho porucha môže mať rozsiahle dôsledky na kvalitu života jedinca, najmä ak sa objaví v detstve. Tento článok si kladie za cieľ poskytnúť rodičom a širokej verejnosti zrozumiteľné a aktuálne informácie o sluchovom postihnutí u detí, jeho príčinách, diagnostike, vplyve na život dieťaťa a možnostiach kompenzácie a prevencie.

Definícia a Klasifikácia Sluchového Postihnutia

Sluchové postihnutie zahŕňa širokú škálu obmedzení sluchovej schopnosti, od miernej nedoslýchavosti až po úplnú hluchotu. Osoby s rôznym stupňom sluchového postihnutia - nedoslýchaví, nepočujúci, ohluchnutí a osoby s kochleárnym implantátom - tvoria rôznorodú skupinu s odlišnými potrebami a spôsobmi komunikácie.

• Nedoslýchavosť predstavuje ľahší stupeň sluchovej poruchy, keď jedinec vníma reč prevažne sluchom.
• Hluchota je prípad, keď jedinec vôbec nepočuje, a teda vníma reč prevažne zrakom a hmatom.

Je dôležité si uvedomiť, že aj ľudia s načúvacím aparátom nemusia vnímať zvuky normálne. Načúvací aparát zlepšuje kvalitu a kvantitu sluchového vnímania, ale neodstraňuje úplne narušenie sluchu.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) klasifikuje stupne sluchového postihnutia nasledovne:

• Ľahké sluchové postihnutie: 26-40 dB
• Stredné sluchové postihnutie: 41-55 dB
• Stredne ťažké sluchové postihnutie: 56-71 dB
• Ťažké sluchové postihnutie: 71-91 dB
• Veľmi ťažké sluchové postihnutie: 91+ dB
• Úplná strata sluchu

Je však dôležité poznamenať, že stupeň sluchovej poruchy nie je jediným kritériom závažnosti. Rozhodujúca je aj funkčná kapacita jedinca, rozvinutosť reči, mentálne schopnosti a individuálne podmienky vývinu.

Prečítajte si tiež: Zákon 448/2008 Z. z. a podpora pre rodiny s viacnásobným postihnutím

Vplyv Sluchového Postihnutia na Vývin Dieťaťa

Hluchota patrí medzi najťažšie zmyslové poškodenia a WHO ju zaraďuje na druhé miesto po mentálnom postihnutí. Neskoro odhalená porucha sluchu alebo hluchota u dieťaťa môže mať závažné následky:

• Oneskorený vývin reči
• Omeškanie mentálneho vývinu a poznávacích schopností
• Narušené sociálne vzťahy a emocionálny vývin

Príčiny Sluchového Postihnutia

Príčiny sluchového postihnutia možno rozdeliť do niekoľkých kategórií:

1. Prenatálne Príčiny

• Dedičnosť: Je známych viac ako 400 syndrómov, pri ktorých je porucha sluchu alebo hluchota jedným z prejavov.
• Choroby matky počas tehotenstva: Najmä v prvom trimestri, ako sú osýpky, čierny kašeľ, rubeola a diabetes.

2. Perinatálne Príčiny

Obdobie krátko pred, počas a krátko po pôrode môže byť kritické pre vývin sluchu.

3. Získané Príčiny

Poškodenie sluchu, ktoré sa objaví po narodení, môže byť spôsobené rôznymi faktormi:

• Infekcie: Meningitída, osýpky, mumps a iné infekčné ochorenia.
• Úrazy hlavy a hluk: Nadmerný hluk môže poškodiť sluchové bunky.
• Lieky: Niektoré lieky sú ototoxické, čo znamená, že môžu poškodiť sluch.
• Nízka pôrodná hmotnosť: Rizikoví novorodenci s pôrodnou hmotnosťou pod 1 500 g, s nízkym Apgar skóre a s mechanickou ventiláciou viac ako 5 dní sú náchylnejší na sluchové problémy.
• Infekcia stredného ucha: Chronické alebo opakujúce sa infekcie stredného ucha môžu viesť k poškodeniu sluchu.
• Zväčšený vestibulárny akvadukt (EVA alebo LVAS): Táto abnormalita vnútorného ucha môže spôsobiť progresívnu stratu sluchu.

Frekvencia výskytu niektorých príčin porúch sluchu sa za posledné desaťročia zmenila vďaka zavedeniu nových možností prevencie niektorých ochorení (rubeola, bakteriálna meningitída, hyperbilirubinémia).

Prečítajte si tiež: Sluchové problémy u dospelých

Typy Porúch Sluchu

Podľa miesta poškodenia sluchového systému sa rozlišujú tieto typy porúch sluchu:

• Prevodová porucha sluchu: Spôsobená problémami vo vonkajšom alebo strednom uchu, ktoré bránia prenosu zvuku do vnútorného ucha. Z pedagogického hľadiska je možné lepšie kompenzačnou technikou korigovať prevodové poruchy.
• Percepčná porucha sluchu (senzorineurálna): Spôsobená poškodením vnútorného ucha (kochlei) alebo sluchového nervu. Sú to najčastejšie typy porúch sluchu u detí. Je podmienená chorobami alebo anomáliami vnútorného ucha a/alebo kochleárneho nervu.
• Zmiešaná porucha sluchu: Kombinácia prevodovej a percepčnej poruchy sluchu.
• Retrokochleárna porucha sluchu: Zahŕňa poškodenie nervového prenosu v kochleárnom nerve alebo dráhy mozgového kmeňa.
• Sluchová neuropatia: Problém s prenosom signálov zo vnútorného ucha do mozgu.
• Centrálna porucha sluchu: Problém so spracovaním zvuku v mozgu.

Okrem toho existujú aj ďalšie typy porúch sluchu:

• Jednostranná porucha sluchu: Postihnuté je len jedno ucho.
• Progresívna porucha sluchu: Sluch sa postupne zhoršuje. Je to porucha sluchu, ktorá sa postupne zhoršuje, až k praktickej hluchote.
• Kolísajúca porucha sluchu: Sluch sa mení, niekedy je lepší, niekedy horší. Fluktuujúca vnútroušná porucha sluchu: u detí málo známa, klinicky slabo definovaná a často nepoznaná, väčšinou prechádza do progresívnej ťažkej poruchy sluchu.
• Náhla percepčná strata sluchu: Náhle zhoršenie sluchu, ktoré vyžaduje okamžitú lekársku pomoc.

Diagnostika Sluchového Postihnutia

Skorá diagnostika je kľúčová pre minimalizáciu negatívnych dopadov sluchového postihnutia na vývin dieťaťa.

1. Novorodenecký Skríning Sluchu

Na Slovensku je od 1. mája 2006 legislatívne zavedený celoplošný univerzálny skríning sluchu novorodencov. Vyšetrenie sluchu sa vykonáva pred prepustením z novorodeneckého oddelenia, najvhodnejšie 3. deň života, u nedonosených alebo patologických novorodencov aj neskôr, ale pred prepustením domov.

2. Audiologické Vyšetrenia

Diagnostikovaním sluchu sa zaoberá lekár - audiológ. Aj minimálne podozrenie zo strany rodičov, pediatra alebo pedagógov má viesť ku skorému stanoveniu prahu sluchu. Výsledkom jeho vyšetrenia je záznam o stave sluchu - audiogram.

Prečítajte si tiež: Sluchové postihnutie a nárok na kompenzáciu

Používajú sa rôzne metódy:

• Neobjektívne (behaviorálne) metódy: Založené na pozorovaní reakcií dieťaťa na zvukové podnety. Sluchové centrum sa vyvíja už pred narodením, je dokázané, že plod reaguje na zvuk už v 8. mesiaci embryonálneho vývoja a dokáže si zvuky zapamätať. Tieto metódy sú založené na reakciách nepodmienenými reflexmi, používajú sa ako doplnkové metódy k objektívnym metódam.
• Otoakustické emisie (OAE): Merajú zvuky produkované vonkajšími vláskovými bunkami vnútorného ucha. Sú to zvuky, ktoré sú produkované vibráciami vonkajších vláskových buniek vnútorného ucha (v Cortiho orgáne) a môžeme ich objektívne zaznamenať citlivým mikrofónom vo vonkajšom zvukovode.
• Impedančná audiometria: Vychádza z pomeru medzi energiami v prostredí ucha. Pozostáva z dvoch základných vyšetrovacích metód: z tympanometrie a z vyšetrenia reflexu m.
• Audiometria evokovaných odpovedí (BERA): Objektívna metóda, ktorá nevyžaduje spoluprácu vyšetrovaného, preto je vhodná na vyšetrenie sluchu u detí. Sluchový evokovaný potenciál je krátka elektroencefalografická odpoveď na zvukový podnet.

Kompenzačné Pomôcky a Metódy

Osoby so sluchovým postihnutím používajú rôzne prístroje a metódy, ktoré im umožňujú zosilniť akustické podnety, prípadne ich transformovať do oblasti zrakovej alebo vibračnej.

• Načúvacie prístroje: Individuálne prístroje, ktoré zosilňujú zvuk. Majú zdroj energie z batérií. Robia nezastupiteľnú službu osobám so sluchovým postihnutím. Sú závesné (za ucho), súčasťou okuliarov, alebo vkladateľné priamo do zvukovodu. Vyrábajú sa v rôznych veľkostiach a farbách.
• Kochleárny implantát (KI): Neuroprotéza, ktorá priamo stimuluje sluchový nerv elektrickými impulzmi. KI nahrádza funkciu nefunkčných vláskových buniek slimáka a elektrickými impulzmi priamo stimuluje vlákna (neuróny ) sluchového nervu a tým zabezpečuje vnímanie zvuku.
• FM Systémy: Pracujú na princípe bezdrôtového mikrofónu, ktorý ma pripnutý hovoriaci a počúvajúci má bezkáblový rádioprijímač, ktorý je prichytený na audiobotičku načúvacieho prístroja.
• Manuálne pomôcky: Prstová abeceda, fonematický manuálny systém, ústno - ručný systém.

Kochleárny Implantát (KI)

Približne pred 25. rokmi sa objavili prvé správy o kochleárnej neuroprotéze. V roku 1993 v Českej republike a v roku 1994 v Slovenskej republike sa vykonali prvé kochleárne implantácie (ďalej KI). Do roku 2005 bolo na Slovensku evidovaných 110 užívateľov KI. Až odvtedy sa začali získavať prvé skúsenosti s metódou, ktorá skutočne sprostredkuje nepočujúcemu dieťaťu či dospelému človeku sluchové vnímanie.

Kochleárny implantát sa skladá z vnútornej a vonkajšej časti. Vnútorná časť KI je vložená počas operácie do spánkovej kosti. Skladá sa z prijímača - stimulátora, ktorý je uložený pod kožou za uchom a jemného zväzku elektród (ich počet je rozdielny pri jednotlivých druhoch implantátov), ktorý sa vsúva do slimáka vnútorného ucha. Zvuky prostredia a zvuky reči sú zachytené mikrofónom, odkiaľ sa informácia po kábliku odosiela do rečového procesora. Rečový procesor vyberá a kóduje zvuky tak, aby sa informácie o charakteristikách prenášaného zvuku čo najvernejšie premenili na elektrické stimuly. Z rečového procesora je kódovaný signál odoslaný do vysielacej cievky a odtiaľ sa cez kožu pomocou elektromagnetických vĺn vysiela do prijímača. Prijímač mení kódované signály na bifázické prúdové elektrické impulzy. Elektrické impulzy sú vysielané k elektródam tak, aby stimulovali sluchové nervové vlákna.

Na Slovensku sa používajú viaceré typy kochleárnych implantátov.

Kochleárna implantácia je spojená s rizikami ako každá iná operácia v celkovej narkóze. Ďalším možným rizikom je poškodenie tvárového nervu, zmena citlivosti v okolí ušnice, porucha chuti alebo rovnováhy a zhoršenie ušného šelestu. Dlhodobé nežiadúce účinky elektrickej stimulácie na vnútorné ucho nie sú známe.

Pri rozhodovaní o KI sa zohľadňujú nasledovné faktory:

1. Etiológia (príčina) poruchy sluchu - niektoré deti, ktoré stratili sluchu následkom pôsobenia cytomegalovírusu majú problémy nielen s vnímaním zvuku, ale aj jeho spracovaním v mozgu. Takéto deti nebudú mať dostatočný úžitok z kochleárneho implantátu. Podobne meningitída spôsobuje osifikáciu, čo môže spôsobiť neúplné vloženie elektród do kochlei.
2. Vek v čase záujmu o kochleárnu implantáciu.
3. Vznik a trvanie poruchy sluchu - ukazuje sa, že čím dlhšie hluchota trvá, tým horšie výsledky implantátu možno očakávať. Príčinou je fakt, že sluchový nerv, ktorý sa nikdy nestimuloval, alebo sa nestimuloval po dlhý čas, nemusí byť schopný dostatočne dobre preniesť informácie o zvuku do mozgu. Za ideálneho kandidáta sa preto považuje postlingválne nepočujúci, u ktorého hluchota trvá kratšie ako polovicu jeho života, prípadne nie viac ako 15 rokov.
4. Stupeň poruchy sluchu - ešte nedávno sa implantovali iba ľudia, ktorí mali obojstrannú hluchotu bez zvyškov sluchu, alebo len s malými zvyškami sluchu, ktoré sa pri intenzívnom sluchovom tréningu s naslúchadlom nedali využiť pre porozumenie reči.
5. Anatomické podmienky - pôvodne sa neodporúčalo implantovať nepočujúcich s čiastočne alebo úplne nepriechodnou kochleou, prípadne poškodeným nervom. Súčasná technológia však umožňuje tzv.
6. Prostredie a motivácia - zohľadňuje sa, či je nepočujúce dieťa motivované k trvalému noseniu kochleárneho implantátu a jeho rodina si uvedomuje nutnosť dlhodobej sluchovej rehabilitácie. Učenie sa interpretovať zvuky, ktoré vytvoril implantát, vyžaduje prax a preto je časovo náročné. Implantačný tím si takisto všíma schopnosť rodičov pracovať s dieťaťom podľa pokynov a odbornú starostlivosť, ktorú dieťa absolvovalo pred implantáciou (foniatrickú, logopedickú a špeciálno-pedagogickú).
7. Spôsob komunikácie - dôležité je zistiť, či sa dieťa v minulosti, alebo teraz prejavuje niektorými zo znakov, ktoré sa označujú ako auditívno-preverbálne správanie. Ide predovšetkým o orientáciu dieťaťa na zvukové podnety, vokalizáciu (bľabotanie), nadviazanie zrakového kontaktu, spoluprácu (napr. pri hre), sledovanie pohybov artikulačných orgánov (pier, jazyka..). Na Slovensku je podľa kritérií implantačného centra podmienkou preferovanie auditívno-verbálneho, príp. orálneho programu v škole aj v rodine. V tejto súvislosti by sme radi poznamenali, že v zahraničí sa v súčasnosti upúšťa od striktne auditívne-verbálneho programu pre všetky deti a nevylučuje sa, ak má dieťa kochleárny implantát a zároveň s ním rodina posunkuje. Dôležité však je, aby dieťa každodenne cielene cvičilo sluch, čo umožňuje ako program totálnej komunikácie, tak aj bilingválno-bikulturálne programy.
8. Iná pridružená choroba alebo postihnutie - v nedávnej minulosti sa kochleárna implantácia odporúčala iba nepočujúcim, ktorí nemali pridružené poškodenia, avšak realita ukazuje, že asi u 30 % nepočujúcich je hluchota spojená s inými poškodeniami (napr. pri Usherovom syndróme je pridružená porucha zraku). V zahraničí nie je viacnásobné postihnutie prekážkou kochleárnej implantácie, pretože ľuďom pomáha prekonať aspoň jedno z postihnutí - hluchotu. Z ekonomických dôvodov sa však na Slovensku uprednostňujú zdraví ľudia v detskom a produktívnom veku.

Ďalšie Pomôcky a Prístupy

• Komunikačné a signalizačné pomôcky: Pomáhajú pri komunikácii a upozorňujú na dôležité zvuky.
• Sluchová výchova: Rozvíja sluchové vnímanie a porozumenie reči. Od počiatkov vzdelávania detí so sluchovým postihnutím zameriavali odborníci svoju snahu okrem iného na rozvíjanie metód, ktoré približujú sluchovo postihnutému svet zvukov - na sluchovú výchovu.
• Odzerať: Po určitej dobe reedukácie sluchu možno pozorovať zhoršenie schopnosti odzerať. Je to pravdepodobne známka využívania sluchu pri komunikácii rečou. Neskoršie sa však odzeranie a sluchové vnímanie navzájom koordinujú a dopĺňajú. Odzeranie (najmä tzv.
• Čítanie: Rozvoj čítania prináša dieťaťu nové jazykové skúsenosti, ktorými je kladne motivované k čítaniu s porozumením.
• Schopnosť domýšľať si neúplne počutý či odozretý prehovor: To je možné na základe všeobecných znalostí o téme a použitých pojmoch. dať najavo silu signálu - graficky znázorniť napr. dať najavo, či dva alebo tri po sebe idúce podnety sú rovnaké, alebo niektorý z nich je slabší, tj. Začiatok nie je presne ohraničený. Možno postupovať podľa odbornej literatúry, pokynov logopéda. Konkrétne metódy sú rozpracované napr. v publikácii: Svobodová, K.: Logopedická péče o děti s kochleárním implantátem.
• Adaptácia vzdelávacieho procesu a podpora počas prípravy na povolanie: Je úlohou centra špeciálno-pedagogického poradenstva. Centrum ŠPP poskytuje intervenčné a poradenské služby špeciálnych pedagógov a logopédov, služby spojené so školskou integráciou, psychologickú starostlivosť (psychologickú diagnostiku, poradenstvo, terapeutickú prácu s rodinou) a sociálnu starostlivosť. Pomoc sa ponúka formou inidividuálnych návštev, príležitostne organizovaných sociálno-rehabilitačných kurzov, kontaktov na odborníkov ale aj organizácie, napr, C…

Raná Intervencia a Podpora

Pre rodiča dieťaťa so SP je nevyhnutným predpokladom úspechu špeciálno-pedagogická a logopedická starostlivosť. Táto môže byť poskytovaná v centre, kde sa KI uskutoční, alebo, najmä neskôr, v centre špeciálno-pedagogického poradenstva. Aktuálne zistenia potvrdzujú, že kochleárny implantát bilaterálne aplikovaný v ranom veku pomáha prirodzenému vývinu reči a počutia u detí so SP. Je dôležité si uvedomiť, že ani jedna metóda vzdelávania detí so SP negarantuje úspech všetkým jednotlivcom. Postup reedukácie sluchu v podstate kopíruje vývin sluchových funkcii a prebieha v spolupráci všetkých úrovní sluchového vnímania. Sluchové vnímanie umožní zapojenie rečového procesora. Dieťa s KI zostáva nepočujúcicm dieťaťom a sluchové vnímanie dieťaťa nie je “v norme” (prah sluchového vnímania prebieha na tónovom audiograme v rovine - teda pre všetky frekvencie viac-menej rovnako. Približne na hladine 50 dB ± 10dB v individuálnych prípadoch) (Svobodová, K., 2005, s. Samotný údaj o prahu vnímania však sám nevypovedá o schopnosti využiť dosiahnutú úroveň sluchového vnímania pre pozorumenie reči.

Prevencia Porúch Sluchu

Prevencia je kľúčová pre zníženie výskytu sluchového postihnutia. Medzi preventívne opatrenia patria:

• Očkovanie proti chorobám: Najmä proti rubeole, osýpkam a mumpsu.
• Ochrana pred hlukom: Vyhýbanie sa nadmernému hluku a používanie ochranných pomôcok v hlučnom prostredí.
• Zdravý životný štýl počas tehotenstva: Vyhýbanie sa alkoholu, fajčeniu a užívaniu ototoxických liekov.
• Skríning sluchu u novorodencov: Zabezpečuje včasné odhalenie porúch sluchu.
• Včasná liečba infekcií uší: Predchádza chronickým zápalom stredného ucha.
• Genetické poradenstvo: Pre rodiny s anamnézou sluchového postihnutia.

tags: #sluchové #postihnutie #príčiny #a #prevencia