Tipy, ako napísať zdvorilý diskusný príspevok, ktorý získava rešpekt a pozornosť - Domov dôchodcov a Domov sociálnych služieb Tornaľa

06. November 2025

Diskusný príspevok je dôležitý nástroj na vyjadrenie vlastného názoru, zapojenie sa do debaty alebo prezentáciu argumentov k určitej téme. Či už píšete príspevok do online fóra, na sociálne siete, alebo pripravujete vystúpenie na konferencii, existujú určité zásady, ktoré vám pomôžu vytvoriť presvedčivý a efektívny diskusný príspevok. Diskusný príspevok patrí do rečníckeho štýlu, vyjadruje sa v ňom vlastný názor účastníkov diskusie. Musí byť stručný a vecný. Môže riešiť problém ako celok alebo jeho časť. Diskusný príspevok môže byť vopred pripravený, ale aj nepripravený, spontánny.

Čo je diskusný príspevok?

Diskusný príspevok je forma ústneho alebo písomného prejavu, ktorá patrí do rečníckeho štýlu. Slúži na vyjadrenie vlastného názoru, stanoviska alebo reakcie k určitej téme v rámci širšej diskusie. Diskusia je súhrn všetkých diskusných príspevkov. Diskusia sa realizuje v malej skupine ľudí, ktorá si vymieňa názory, prípadne hodnotí prednesené myšlienky na porade, seminári, konferencii, schôdzi, v parlamente… Diskusia je zvyčajne riadená vedúcim diskusie. Vedúci diskusie nastolí problém a vyzýva jednotlivých diskutujúcich, aby prezentovali svoj názor. Po odznení príspevkov vedúci sumarizuje - zhŕňa výsledky, napr. pomenúva problém, na ktorom sa diskutujúci nezhodli.

Komunikačné interakcie, ako sú ústne rozhovory, telefonické hovory, videohovory, debaty, diskusie, hádky a polemiky, sú základom ľudskej spoločnosti. Počas rozhovoru dochádza ku komunikačnej interakcii, hovoriaci si vymieňajú informácie, na základe ktorých si vytvárajú určité mienky, predstavy. Komunikanti na seba vzájomne pôsobia, ovplyvňujú sa (buď intencionálne alebo neuvedomene). Pri zámernom pôsobení (napr. presviedčaní) sa kladie dôraz na argumentáciu. Základnou funkciou rozhovoru je dorozumievanie sa. V niektorých situáciách sa však mení charakter a rovnako aj účel komunikácie. Príkladom môže byť udržiavanie konverzácie, aby sme sa vyhli nepríjemnému „bolestnému“ tichu, prekonanie bariéry pri zoznamovaní sa. Takýto typ komunikácie sa nazýva spoločenský dialóg. Počas takejto konverzácie sa riadime etiketou - dodržiavame pravidlá spoločenského správania a spoločenských zvykov. Každá komunikačná interakcia v kultivovanej spoločnosti by mala prebiehať v rámci zdvorilostných zásad. Forma komunikácie a postoj hovoriacich sa mení v závislosti od komunikačnej situácie. Iným spôsobom prebieha rozhovor dvoch spolužiakov ako rozhovor spolužiaka so staršou osobou, napríklad s dôchodcom. V dialógu mladšej osoby so staršou sa výraznejšie dodržiavajú zdvorilostné pravidlá (napr. oslovenie).

Druhy diskusií

Existujú rôzne druhy diskusií, ktoré sa líšia svojím cieľom a priebehom:

Rozhodovacia, administratívna diskusia: Je to výmena názorov na istú tému, s cieľom dospieť k jednotnému záveru, k dohode, ku kompromisu, na základe vzájomných ústupkov. Na záver sa hlasuje o väčšinovom názore (napr. v triede diskutujete o tom, kam pôjdete na výlet. Na záver musíte odhlasovať väčšinový názor). Diskusia sa teda organizuje preto, aby sa našli čo najlepšie riešenia problému, ktorý sa týka väčšieho okruhu ľudí.
Vedecká diskusia: Má poznávací zámer, nehlasuje sa tu za väčšinový názor.

Ako štruktúrovať diskusný príspevok

Efektívny diskusný príspevok má jasnú štruktúru, ktorá pomáha udržať pozornosť publika a zrozumiteľne prezentovať vaše myšlienky. Kompozícia diskusného príspevku by mala obsahovať nasledovné časti:

Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily

Oslovenie: Rešpektuje princíp zdvorilosti. Použite oslovenie ako ,,Vážení prítomní!“.
Úvod: V úvode nadviažte na predchádzajúci príspevok alebo vysvetlite, prečo ste sa rozhodli zapojiť do diskusie. Pokiaľ nenadväzujeme na predchádzajúci príspevok, v úvode povieme, o čom budete hovoriť, o akom probléme, prečo ste sa rozhodli zapojiť do diskusie: Dovoľte, aby som sa aj ja zapojil do diskusie o …
Jadro: V hlavnej časti prezentujte svoje argumenty a názory. Používajte logickú štruktúru a podporujte svoje tvrdenia dôkazmi alebo príkladmi. Jadro - stručný opis problému- v jadre uvažujete, vysvetľujete, hovoríte za seba, prezentujete svoje názory. Snažte sa vyprovokovať počúvajúcich, aby sa zamýšľali, neboli ľahostajní, provokujte ich. Pokúste sa vzbudiť u poslucháčov záujem. Musíte vedieť, čo chcete povedať a k čomu chcete dospieť. Podstatnou časťou nech je vaše osobné vyjadrenie, vysvetľujte svoj osobný názor.
Záver: V závere stručne zhrňte svoje hlavné body a prípadne navrhnite riešenie problému. Zdôraznenie významu navrhovaných aktivít, riešení. Výzva. V záverečnej časti - napr. Poďakovanie za slovo ako osobitný odsek.
- Dodržanie témy: Príspevok by sa mal držať zadanej témy a relevantne reagovať na ňu.
- Vlastné hodnotenie problému: S využitím aktuálnych poznatkov o danej problematike (subjektívno-objektívny prístup) subjektívna interpretácia objektívnych faktov (použitie 1. os, sg. alebo 1. os.
Subjektívno-objektívny prístup: Autor hodnotí určitý problém, jav, pričom využíva aktuálne poznatky o danej problematike. Objasňuje, vysvetľuje, vyjadruje svoj názor a zaujíma určité stanovisko, ktoré však musí byť podložené rozumnými argumentmi - autor sa snaží presvedčiť prijímateľa o pravdivosti svojich tvrdení. Pri dokazovaní tvrdení sa využíva napr. citácia, štúdium materiálov, argumenty podložené odbornou literatúrou ap.

Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku

Jazyk a štýl diskusného príspevku

Štýl diskusného príspevku by mal byť:

Rečnícky: Je to útvar rečníckeho štýlu - využívajú sa kratšie a jednoduchšie vety (adresátom je skupina poslucháčov - text nie je napísaný, teda poslucháč sa k nemu nemôže vrátiť. Ak je veta dlhá a má komplikovanú stavbu, poslucháč ju nemusí zachytiť a môže stratiť pozornosť).
Zdvorilý: Rešpektuje sa princíp zdvorilosti (autor prejavuje úctu prijímateľovi dôsledným výberom výrazových prostriedkov, nepoužíva nespisovné a vulgárne slová, neznevažuje názory, činy, vlastnosti iných, napr.

Tvorivé využitie lexiky

Tvorivé využitie lexiky (slov, jazykových a mimojazykových prostriedkov) typických pre daný štýl - rečnícke použitie presvedčovacích prvkov, napr.

rečnícke otázky
citovo zafarbené slová
umelecké prostriedky: metafory, metonymie
knižné slová: velebiť
neukončená výpoveď
sugestívnosť - rečník sa snaží pôsobiť na city poslucháča
opakovanie slov
antonymá, synonymá, kontrast (na hranici, ktorá nerozdeľuje ale spája)
ustálené spôsoby vyjadrovania: pálčivý problém, medziľudské vzťahy, záujem verejnosti, zdvihnúť hlas
frazeologizmy: skočiť do jamy levovej, zvládnuť problém, vykročiť pravou nohou, vykročme oboma nohami, nebojme sa budúcnosti, máme plné ruky práce, Damoklov meč

Syntaktické prostriedky

Syntaktické prostriedky (napr. zložené súvetia - príčinno-následkové, dôsledkové ap., polovetné konštrukcie a i. vo výkladovej časti príspevku a pestrá modalita v úvahovej časti príspevku).

Praktické tipy pre písanie diskusného príspevku

Buďte struční a jasní: Vyjadrujte sa jasne a stručne, aby ste udržali pozornosť publika.
Používajte argumenty: Podporte svoje tvrdenia logickými argumentmi a dôkazmi.
Nadväzujte na iných: Reagujte na predchádzajúce príspevky a vyjadrite svoj názor na ne.
Buďte zdvorilí: Rešpektujte názory ostatných a vyhnite sa urážlivým komentárom.
Používajte presvedčivé prostriedky: Rečník sa snaží pôsobiť na city poslucháča.
Vyjadrujte sa tvorivo: Tvorivé využitie lexiky (slov, jazykových a mimojazykových prostriedkov) typických pre daný štýl - rečnícke.
Logickosť textu: Dbajte na logickosť textu, členenie textu (oslovenie, úvod, jadro, záver, poďakovanie).
Využite možnosti platformy: Ak píšete príspevok online, využite možnosti formátovania textu, ako sú tučné písmo, odrážky a pod.
Príklady: Uvádzajte príklady na podporu svojich tvrdení.
Citáty: Používajte citáty s cieľom presvedčiť poslucháčov.
Rečnícke otázky: Používajte presviedčacie prvky (podnecujúce a motivujúce poslucháčov, napr.

Príklady

Úvod: Dovoľte mi, aby som sa vyjadril k návrhu na zavedenie povinných školských uniforiem na našej škole. Chápem, že cieľom tohto opatrenia je podporiť rovnosť medzi študentmi a eliminovať sociálne rozdiely.

Jadro: Po prvé, uniformy by mohli potlačiť individualitu študentov. Práve v období dospievania je dôležité, aby mladí ľudia mali možnosť vyjadriť svoju osobnosť, a to aj prostredníctvom oblečenia. Po druhé, zavedenie uniforiem by predstavovalo značnú finančnú záťaž pre mnohé rodiny.

Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na nové auto

Záver: Namiesto zavedenia uniforiem navrhujem, aby sme sa zamerali na vzdelávanie študentov o dôležitosti vzájomného rešpektu a tolerancie. Na záver by som chcel zdôrazniť, že hoci uniformy môžu mať svoje výhody, nemyslím si, že sú najlepším riešením pre našu školu.

Poďakovanie za pozornosť.

Ďalšie formy komunikácie

Telefonický hovor

Telefón sa stal absolútne nevyhnutnou súčasťou našich životov, stal sa vecou, bez ktorej nevyjdeme ani na ulicu. Komunikácia prostredníctvom telefonického hovoru umožnila byť v kontakte s ľuďmi prakticky na akúkoľvek vzdialenosť, aj keď sú prakticky kdekoľvek na svete.

Zásady telefonického hovoru:

Volajúci sa na začiatku hovoru pozdraví. Ak ide o oficiálnu alebo polooficiálnu komunikáciu (napr. telefonát do banky, do školy) je vhodné predstaviť sa a povedať, kto volá. V prípade, že ide o súkromný telefonát a volajúci majú blízky vzťah, dobre sa poznajú, predstavenie sa nie je nevyhnutné.
Vyhnite sa vetám typu Haló! Čo je? Kto je?
Hovoríme jasne, zreteľne a podľa situácie volíme intenzitu hlasu.
Dĺžka hovoru závisí od viacerých faktorov (napr. ak je niekto zaneprázdnený, nemá veľa času na rozhovor), no väčšinou ju určuje ten, kto volá.
Nie každý telefonát končí rozhovorom, v niektorých prípadoch sa stáva, že sa nedovoláme adresátovi a ponúkne sa nám odkazová schránka.

Odkazová schránka

Následne podáme informáciu, ktorá by mala byť vopred premyslená a pripravená. Keďže nejde o interaktívnu komunikáciu, ten, komu voláme, sa nás nemôže dodatočne spýtať na veci, ktorým nerozumie.
Ak čakáme spätnú odpoveď a nemáme s osobou bližší vzťah, môže sa stať, že nemá na nás kontakt.

Videohovor

Videohovor je druh multimediálnej komunikácie, pri ktorej sa súčasne prenáša zvuk aj obraz. Hovoriaci preto môžu využívať neverbálne jazykové prostriedky, napr. mimiku, gestikuláciu.

Četovanie

Četovanie (z angl. chat - hovoriť, rozprávať; rozprávanie) je vedenie rozhovoru v reálnom čase, veľmi podobné telefonickému hovoru alebo videohovoru. Uskutočňuje sa však najmä písomnou formou, pričom umožňuje komunikáciu dvoch alebo viacerých osôb. Využívajú sa aj prvky neverbálnej komunikácie, ktoré majú podobu rôznych emotikonov, znakov alebo iných grafických symbolov. Četovanie je charakteristické veľmi krátkymi replikami. Dlhšie súvetia obyčajne nie sú odosielané v celku, ale každá veta osobitne, čo môže pôsobiť chaoticky. Frekventované je používanie akronymov - skratky zložené zo začiatočných písmen alebo slabík vo výraze alebo vete. Napr. np (nie je problém), jj (jasné, jasné), lol (smiech).

Diskusné fórum

Diskusné fórum predstavuje otvorenú internetovú diskusiu, kde môže každý prispievať, reagovať, vyjadrovať svoje názory, skúsenosti, rady o určitej téme/otázke. Čítať diskusné fórum môže každý s prístupom na internet, no na to, aby sme sa mohli zapájať do diskusie, vyžadujú niektoré stránky povinnú registráciu. Na rozdiel od četu, komunikácia v diskusiách nezvykne prebiehať v reálnom čase a zatiaľ čo v chate môžete písať prakticky čokoľvek, diskusné fóra sú často kontrolované. Každý diskutujúci musí rešpektovať isté pravidlá, ktoré určuje prevádzkovateľ diskusného fóra. V prípade, že dôjde k porušeniu pravidiel (napr. urážanie, vulgarizmy), môže byť diskutujúci z diskusie vylúčený.

Napriek neformálnosti internetovej komunikácie, ak sa staneme súčasťou četu alebo diskusie, je vhodné dodržiavať spoločenskú normu. Technologický rozvoj výrazným spôsobom ovplyvňuje a pozmeňuje komunikáciu. Pri internetových rozhovoroch nejde o priamu komunikáciu, osoby nie sú v osobnom kontakte, no dokážu na seba prakticky okamžite reagovať, vyjadriť svoj názor, súhlas alebo nesúhlas. Dochádza k narušeniu hraníc medzi verejnosťou a súkromnosťou, oficiálnosťou a neoficiálnosťou. Napr. zverejňovanie súkromných fotografií a informácií na sociálnych sieťach.

Prístup na internet nielenže ovplyvňuje komunikáciu, ale aj výrazne vplýva na lexikálnu rovinu jazyka. V dôsledku používania internetu vzniklo veľké množstvo nových slov, preberaním cudzojazyčných výrazov. Tieto výrazy ostávajú nezmenené alebo sa im vytvorí slovenský ekvivalent, prípadne sa môžu používať oba varianty (príp. viac variantov), napr. like - páči sa mi, online - na internete.

Debata, diskusia, hádka, polemika

Debata je v bežnej komunikácii charakterizovaná ako obyčajný rozhovor na určitú tému alebo viacero tém. V súčasnosti však tento termín označuje formálnu výmenu názorov o spornej téme, z pravidla na vyššej úrovni. V debate zohráva fundamentálnu úlohu argumentácia. Je to logické, racionálne odvôvodňovanie a objasňovanie postojov, názorov alebo určitých tvrdení. Najčastejšie argumentujeme, keď chceme niekoho presvedčiť alebo niečo dokázať.

Diskusia je súhrn všetkých diskusných príspevkov o určitej téme. Cieľom diskusie je zhromaždiť argumenty, rozobrať určitú tému a dospieť k racionálnemu stanovisku. Diskusia obyčajne neprebieha voľne, ale je riadená moderátorom. Takáto diskusia prebieha najmä v administratívnej sfére. Môže mať charakter priamej komunikácii alebo prebieha vo virtuálnom prostredí. Rozhovor v bežnej konverzácii obsahujúci prvky diskusie sa nazýva diskusný rozhovor.

Hádka je prudká výmena názorov, ku ktorej dochádza, keď komunikanti v rozhovore zlyhali a nezvládli ho ľudsky ani psychicky. Hádku môže vyvolať prakticky čokoľvek. Môže to byť rozdielny názor dvoch ľudí, alebo ak jeden druhého nepochopí, prípadne ak účastníka komunikácie niečo nahnevá a pod. Pri hádke sa každý snaží presvedčiť toho druhého o svojej pravde, o svojom názore. Môže prerásť až v agresivitu sprevádzanú krikom a expresívnymi výrazmi (napr. pejoratívami).

Odborný, politický alebo umelecký spor sa nazýva polemika. Je to konflikt medzi účastníkmi, ktorí obhajujú svoje rozdielne názory, postoje, stanoviská, a to ostrým, dôrazným spôsobom. Vyhýbajú sa však slovným útokom, ohováraniu a osočovaniu. Polemiky sa môžu viesť ústne aj písomne, pričom sa nepredpokladá, že účastníci dospejú k názorovej zhode.

V komunikácii rozlišujeme kompromis a konsenzus. Kompromis je dohoda na základe vzájomných ústupkov. Konsenzus je názorová zhoda, rozhodnutie, s ktorým súhlasia všetci zúčastnení.

Slohové postupy

Slohový postup je proces skladania textu do celku, je to postup, ktorý používame pri výstavbe textu. V rámci jedného textu sa môže vyskytnúť viac slohových postupov, ich kombináciou, tzv. hybridizáciou vznikajú konkrétne texty. V slovenčine vyčleňujeme 4, respektíve 5 slohových postupov, z ktorých každý plní odlišnú funkciu, vyjadruje odlišný autorský zámer, cieľ autora textu:

Informačný slohový postup - sprostredkovať informácie
Opisný slohový postup - vymenovať znaky a vlastnosti
Rozprávací slohový postup - podať príbeh
Výkladový slohový postup - objektívne vysvetliť
Úvahový slohový postup - vyjadriť vlastný názor

Informačný slohový postup

Jeho cieľom: je sprostredkovať informácie, obsahom sú stručné údaje (fakty), ktoré sú odpoveďami na otázky: kto? čo? kde? kedy? prečo? ako? Kladie dôraz na výpočet faktov (enumeráciu), pričom poradie jednotlivých častí textu sa môže bez straty zmyslu celého textu meniť. Uplatňuje sa v administratívnom (zápisnica, životopis, pozvánka, splnomocnenie), publicistickom (správa, oznámenie, inzerát) a hovorovom štýle. Vyznačuje sa jednoduchosťou. Snaha zahrnúť do jednej výpovede čo najväčšie množstvo faktov. Informácia je najzákladnejšou jednotkou tohto postupu. Základné údaje informácie sú -čo, kde, kedy, kto, prečo, ako. Býva stručná a aktuálna, objektívna a vecná.

Rozprávací slohový postup

Jeho cieľom: je podať príbeh - skutočný alebo fiktívny, obsahom sú udalosti, príhody, zážitky podávané v časovej postupnosti (dejovej línii). Keďže príbeh musí mať dejovú líniu, jednotlivé udalosti sú podávané v aktuálnom čase a priestore. Dôležitá je i osoba rozprávača - 3. osoba - on rozprávanie, 1. osoba - ja rozprávanie. Zaujímavé udalosti, príbehy a zážitky sa spájajú do jedného dejového pásma, v časovej postupnosti. Najbohatší slohový postup. Rozlišuje sa čisté rozprávanie od komplexného, v ktorom je aj opisný alebo dialogický postup. Charakteristickými črtami je ucelenosť, časová následnosť a príčinná súvislosť deja, objektívnosť alebo subjektívnosť. Rozprávanie oboznamuje čitateľa s nejakým príbehom, udalosťou. Formálne sa časová následnosť vyjadruje kategóriou slovesného času i časovými spojkami, príslovkami, slovesami. Rozprávanie môže byť v 3.osobe, ale aj v 1.os.

Opisný slohový postup

Jeho cieľom: je vymenovať znaky a vlastnosti osoby, veci, následnosť činností (deja). Vymenúvajú sa v istom poradí, ktoré závisí od autora (napr. dôležité - menej dôležité), ten stanovuje ich poradie - hierarchiu podľa dôležitosti. Prevládajú v ňom menné slovné druhy (podstatné mená, prídavné mená, zámená, príslovky spôsobu). Štruktúrou sa podobá informačnému slohovému postupu. Najčastejšie sa využíva prítomný čas. Čistý a súvislý opis je zriedkavosťou. Vzniká tak, že podávateľ vyberá pre svoj prejav vonkajšie alebo vnútorné znaky, črty a vlastnosti osoby, veci alebo javu a zachytí ich tak, ako ich vidí vlastným okom. Môže byť statický, dynamický, náladový atď.

Opis môže byť:

statický (opisuje objekt v stave pokoja)
dynamický (opisuje objekt v pohybe alebo následnosť činností pri výrobe niečoho - opis pracovného postupu)
jednoduchý, umelecký, odborný (odborné slová)

Slohové útvary: opis, charakteristika, návod, posudok, cestopis, reportáž. Uplatňuje sa v hovorovom, náučnom (odborný opis, posudok), umeleckom (umelecký opis, charakteristika), publicistickom (cestopis, reportáž) štýle.

Výkladový slohový postup

Jeho cieľom: je objektívne vysvetliť, ako niečo vzniklo, na čo je to určené, ako to ovplyvňuje veci okolo. Dôraz nie je na vymenúvaní faktov, autor sleduje vnútorné vzťahy (príčinné a dôsledkové), logicko - príčinné súvislosti medzi faktami. Sleduje vnútornú logiku textu. Spravidla má úvod, jadro a zakončenie. Využívajú sa zložené súvetia. Vyskytuje sa v odborných a novinárskych prejavoch. Výkladovým slohovým postupom sú písané učebnice. Výkladom sa vysvetľujú a sprístupňujú známe vedecké poznatky. Obsahuje vnútorné vzťahy (príčinné, dôsledkové) všíma vývinové funkčné vzťahy medzi faktami, hodnotenie a vlastné názory.

Slohové útvary: výklad, prednáška, odborný referát, dizertácia. Uplatňuje sa v náučnom (výklad, štúdia), publicistickom a rečníckom štýle. Výklad - jeho cieľom je objektívne niečo vysvetliť, vysvetliť nejaký technický, spoločenský problém, poučiť o nejakom probléme. Člení sa na úvod, jadro, záver, má byť vecný a objektívny. Využívajú sa v ňom grafy, schémy. Výklad analyzuje (rozoberá), poúča, porovnáva, rozširuje nové poznatky.

Úvahový slohový postup

Jeho cieľom: je vyjadriť vlastný názor, slúži na vyjadrenie vlastné stanoviska, názoru k nejakému problému a subjektívne ho hodnotí. Je subjektívnejší ako výkladový slohový postup. Úvaha - jej cieľom je vyjadriť vlastný názor na problém a subjektívne ho hodnotiť, využíva umelecké prostriedky, rečnícke otázky, zvolania, nedokončené vety, prirovnania, gradáciu - stupňovanie, kontrast, citáty, mottá, frazeologizmy - ľudové príslovia a porekadlá, štylistické figúry a trópy expresívne jazyk. prostriedky - zdrobneniny, hyperboly (zveličujúce slová), zjemňujúce slová!

Jazykové štýly

Hovorový štýl

Štýl bežnej komunikácie. Funkcia a komunikanti: bežná komunikácia v neoficiálnom alebo polooficiálnom styku na pracovisku, v záujmovej oblasti, súkromná komunikácia s priateľmi … komunikačná sféra: súkromná (rodina, priatelia) záujmová (spoločenské aktivity) pracovná (škola, pracovisko) komunikanti: súkromná osoba ↔ súkromná osoba.

Znaky:

ústnosť, spontánnosť = nepresné údaje, dôrazné pomenovanie, frazeologizmy, pestrá modalita viet
konverzačnosť = dialogická podoba textu
súkromnosť = vplyv nárečia, nedodržanie pravopisnej a výslovnostnej normy
situačnosť = využívanie neverbálnych prostriedkov, časté ukazovacie zámená
stručnosť = vypúšťanie častí slov, univerbizácia (zasadacia miestnosť - zasadačka),…

Útvary: klasické ústne monologické (napr. rozprávanie príbehu, opis pracovného postupu), dialogické (rozhovor, diskusia).

Administratívny štýl

Funkcia a komunikanti: sprostredkovania prijímateľovi presné údaje, fakty komunikačná sféra: pošty, banky, úrady, … komunikanti: súkromná osoba ↔ inštitúcia inštitúcia ↔ inštitúcia.