
Rozvod je náročná životná situácia, ktorá ovplyvňuje nielen manželov, ale predovšetkým deti. V konaniach o rozvod manželstva, kde sú účastníkmi maloleté deti, zohráva dôležitú úlohu sociálna kuratela, a to najmä kolízny opatrovník. Tento článok sa zameriava na podmienky a postup sociálnej kurately pred rozvodom, s cieľom poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku.
V prípade rozvodu, ak ide o maloleté deti, súd ustanovuje kolízneho opatrovníka. Dôvodom je predchádzanie stretu záujmov medzi rodičmi a dieťaťom. Kolízny opatrovník je ustanovený len na obdobie konania o rozvod manželstva a neznamená to, že dieťa je mu zverené alebo že ho bude zastupovať v iných veciach.
V praxi to znamená, že kolízny opatrovník bude prítomný na rozvodovom pojednávaní. Súd sa ho bude pýtať na jeho názor na zverenie dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov, striedavej starostlivosti, na výšku výživného, úpravu styku a podobne. Účelom kolízneho opatrovníka je zastupovanie záujmov dieťaťa, aby sa rodičia nedohodli na niečom, čo nie je v záujme dieťaťa.
Kolízny opatrovník má v konaní o rozvod dôležité právomoci. Zisťuje rodinné, bytové a sociálne pomery dieťaťa. Ak je dieťa schopné vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti, a to aj bez súhlasu rodiča alebo inej osoby, ktorá sa osobne stará o dieťa, a názor možno zisťovať aj bez prítomnosti týchto osôb.
Kolízny opatrovník má podľa zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele niekoľko povinností. Medzi ne patrí:
Prečítajte si tiež: Kompletný sprievodca žiadosťou o príspevok na auto
Kolízny opatrovník by vo svojom vyjadrení nemal ponechať rozhodnutie na úvahe súdu, pretože práve on zastupuje záujmy dieťaťa.
Sociálni pracovníci môžu navštíviť domácnosť, ak poberáte prídavky na dieťa. Cieľom je prešetriť pomery v rodine a získať informácie o jednotlivých členoch a fungovaní v domácom prostredí. Sociálna kuratela háji záujmy a práva maloletých osôb, takže príčiny jej pozornosti môžu byť rôzne: rozvodové konanie, podozrenie na zneužívanie či týranie dieťaťa, pomoc slobodným matkám alebo členom rodiny vo výkone trestu odňatia slobody.
Na začiatku procesu vám príde oznámenie o pripravovanej návšteve sociálnym pracovníkom. Ten skúma prostredie, v ktorom dieťa žije, a základné plnenie potrieb rodiča. Záujem je upriamený na úlohu všetkých členov v domácnosti, dodržiavanie hygienických návykov, finančné zabezpečenie, bezpečnosť dieťaťa a naplnenie jeho potrieb. Výsledok návštevy bude porovnávaný s výsledkom u druhého partnera a na základe rozhovorov s dospelými i maloletými členmi vyvodený záver.
V prípade podozrenia na zneužívanie dieťaťa nie je sociálna kuratela povinná vopred oznámiť svoj záujem o rodinu. Žiadosť o prešetrenie pomerov môže podať ktokoľvek, kto spozoruje znaky zanedbávania dieťaťa či negatívnu zmenu v jeho správaní. Ak sa podozrenie potvrdí, súd môže nariadiť výchovné opatrenia a po ich nedodržiavaní požiadať i o odobratie dieťaťa. Návšteva sa zameriava na čistotu, hygienu, starostlivosť, stravu a rolu jednotlivých obyvateľov domácnosti. Rozhovor s dieťaťom prebieha individuálne osamote a otázky majú odlišný charakter. Návštevy sociálnych pracovníkov sú niekoľkonásobné, aby sa preverili skutočnosti a podnety vo vyššom časovom rámci, prípadne po nariadení nových výchovných opatrení, ich dodržiavanie.
Sociálni pracovníci môžu navštíviť rodiny aj v prípade, že u nich absentuje jeden člen, a to živiteľ alebo druhý biologický rodič. Ich úlohou je monitorovanie a prípadná pomoc v životne neľahkej situácii. U slobodných matiek preveruje dostatočnú finančnú stabilitu, emocionálne zázemie dieťaťa a jeho bezpečnosť. V rodinách, kde chýba živiteľ kvôli nástupu na výkon trestu, skúmajú najmä zmeny, ktoré nastali, a snažia sa sprostredkovať vhodnú pomoc. Pri tomto druhu kontroly je dôležitá komunikácia.
Prečítajte si tiež: Príchod Sociálky po narodení dieťaťa?
Ak sú obaja rodičia schopní vychovávať dieťa a majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem, môžu sa dohodnúť na striedavej starostlivosti bez toho, aby museli ísť na súd. V prípade, že rodičia sa dohodnú na striedavej starostlivosti, môžu sa dohodnúť aj na tom, kde bude dieťa navštevovať školu. Ak by mali záujem sa osobne starať o dieťa obaja rodičia, tak potom bude potrebné podať návrh na súd, a môže sa stať, že bude nariadená striedavá starostlivosť. Pri rozhodovaní je kľúčový najlepší záujem dieťaťa, a teda na Váš nesúhlas by sa neprihliadalo. Súd by však skúmal či by takáto starostlivosť bola v najlepšom záujme dieťaťa alebo nie. Dôležitým z hľadiska využitia striedavej starostlivosti by bola napríklad aj skutočnosť či s otcom dieťaťa žijete v rovnakom meste, nakoľko v takých prípadoch môžu rodičia pri výchove dieťaťa lepšie spolupracovať.
Rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka a poberá sa aj v prípade striedavej starostlivosti o dieťa. Na rodičovský príspevok má nárok oprávnená osoba, ak zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa a má trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na území SR. Nárok má len jedna oprávnená osoba, a to určená podľa dohody osôb, ktoré sa o dieťa starajú.
V prípade, že by ste chceli požiadať súd, aby zveril Vaše dieťa/deti do striedavej starostlivosti oboch rodičov, je potrebné podať návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. deťom. Miestne príslušný na konanie bude súd, v obvode ktorého mám mal. dieťa v čase podania návrhu bydlisko určené dohodou rodičov. Pokiaľ máte záujem o zverenie detí do striedavej starostlivosti, súd sa Vaším návrhom bude zaoberať. Súd totiž musí skúmať, či je striedavá starostlivosť vhodná v každom individuálnom prípade, ak s ňou súhlasí čo i len jeden z rodičov. Ak súd rozhoduje o zverení dieťaťa či už do osobnej starostlivosti jedného z rodičov alebo do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, prihliada najmä na najlepší záujem mal. dieťaťa a tiež na ďalšie individuálne okolnosti. Súd pritom pri rozhodovaní o zverení do starostlivosti vždy prihliadne aj na názor mal. dieťaťa. To v akej miere však závisí od veku a rozumovej vyspelosti mal. dieťaťa. Rovnako súd bude skúmať schopnosť oboch rodičov postarať sa o mal. dieťa, ich schopnosť navzájom spolu komunikovať, nehovoriac o tom, že súd bude skúmať, či zverením detí do striedavej starostlivosti budú lepšie zabezpečené potreby mal. dieťaťa. Toto všetko musí mať súd za preukázané, aby mohol rozhodnúť o zverení detí do striedavej starostlivosti.
O právoplatnom ukončení manželstva musí rozhodnúť súd, ktorému je potrebné preukázať splnenie podmienok na rozvod. Dôvody na rozvod posudzuje sudca vždy individuálne. Zákon o rodine uvádza, že „súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia“. Na to, aby súd manželstvo v zmysle zákona rozviedol, nie je potrebný súhlas oboch manželov.
Návrh na rozvod sa podáva na miestnom súde, kde mali manželia posledné spoločné bydlisko, ak aspoň jeden z nich tam i naďalej žije. Rozvodové papiere tvorí žiadosť o rozvod a príslušné dokumenty. informácie o manželstve - kedy vzniklo, ako prebiehalo a jasne opísaný dôvod rozvodu. ak ste zároveň aj rodičmi neplnoletých detí, z návrhu musí byť zrejmé, ako si predstavujete starostlivosť o ne. Či budú zverené do výlučnej starostlivosti jedného z rodičov, alebo máte záujem o striedavú či spoločnú osobnú starostlivosť. Návrh môžete súdu doručiť osobne, poslať poštou alebo elektronicky. Podanie sa posiela súdu v dvoch vyhotoveniach, a ak máte maloleté deti tak v troch (jedno dostane kolízny opatrovník). Návrh musí byť podpísaný a obsahovať dátum a miesto.
Prečítajte si tiež: Dôležité kontakty: Sociálna poisťovňa, Nitra
Po podaní žiadosti súd oboch manželov vypočuje. Ako dlho trvá samotný rozvod, závisí najmä od schopnosti manželov sa dohodnúť. „Kým sa uskutoční prvé pojednávanie, od podania návrhu na rozvod ubehne niekoľko týždňov až mesiacov. Zákon konkrétnu lehotu nedefinuje. Súd pritom neskúma len ich dôvody, ale rozvod všeobecne,“ spresňuje Biskupič. Nie je pritom podstatné, ktorý z partnerov žiadosť o rozvod podal. Rozvod manželstva s maloletými deťmi sa posudzuje prísnejšie. Ak sú účastníkmi konania aj maloleté deti, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny im po podaní žiadosti o rozvod určí kolízneho opatrovníka. Jeho úlohou je zastupovanie práv dieťaťa v konaní.
Celkové náklady závisia od toho, či bude potrebný rozvodový právnik, alebo vypracovanie odborných psychologických posudkov. Pri bezproblémovom rozvode zaplatíte iba spomínaný poplatok. Ak sa ale manželia nevedia dohodnúť, celkové náklady môžu byť vyššie. Spomínaný kolok zvyčajne platí navrhovateľ a o úhrade ďalších súdnych trovov sudca rozhodne v závere konania. Rozvodový právnik môže zastupovať iba jedného z manželov, preto si ho platí každý sám. To, koľko rozvodovému právnikovi zaplatíte, závisí od dohody a množstva právnych úkonov. V prípade, že potrebujete len spísať návrh na rozvod, to bude menej, než ak bude nutné aj zastupovanie na súde. Pri snahe o rozvod dohodou sa môžu objaviť aj poplatky za služby mediátora alebo poradcu. Vďaka ich pomoci existuje šanca docieliť vzájomnú dohodu, ktorá bude výhodná pre obe strany. Navyše skráti čas konania. Vhodná je aj pomoc psychológa.
„V slovenskom právnom poriadku neexistuje nič také ako ,rozvod dohodou‘. Ako uvádza spomínaný zákon o rodine, manželstvo môže ukončiť iba súd. Dohoda teda nie je právne vymáhateľná a je nevyhnutné podať žiadosť o rozvod,“ objasňuje Biskupič. „Manželia sa však môžu dohodnúť, akým spôsobom bude rozvod prebiehať, či predtým absolvujú manželskú poradňu, ako si rozdelia majetok alebo starostlivosť o deti. Dohoda pri rozvode prináša viaceré výhody. Ak sa obaja manželia zhodnú na rozvode, súd nemusí preverovať rozvrat vzťahu do hĺbky, čo skráti celkovú dĺžku konania. Príčiny rozvratu manželstva nemusia byť skúmané. Rozdelenie majetku manželov je možné až po skončení rozvodového konania. Všetko, čo ste spoločne nadobudli počas manželstva, sa musí spravodlivo rozdeliť. Výška výživného a starostlivosť o deti sa nastavuje počas konania, a teda vtedy, keď ešte nepoznáte svoje budúce majetkové pomery. Preto by ste sa mali snažiť o dohodu o rozdelení majetku už počas rozvodu. Záväznú platnosť bude mať však až po jeho skončení. Možno vás prekvapí, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nepatrí dedičstvo alebo dar jednému z manželov. Rovnako ani veci, ktoré slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania.
Rozvod je náročnou životnou situáciou pre všetkých zúčastnených a vždy je spojený so stratou. Ľudia pri ňom prežívajú stres podobný úmrtiu blízkeho človeka. Preto je prirodzené, že aj na spracovanie rozvodu potrebuje každý člen rodiny rôzny čas. Jeho zvládnutie závisí od osobnosti každého člena rodiny, od závažnosti narušenia vzťahov a od podpory okolia. Manželia všeobecne zvládnu rozvod najlepšie, ak si vzťah spracujú a uzatvoria. Deti sú veľmi citlivé na akúkoľvek zmenu prežívania svojich rodičov, najmä ak spolu mali vybudovaný blízky vzťah. Vnímajú verbálne aj neverbálne správanie medzi nimi. Preto sú rodičia často prekvapení, pretože od detí čakali „šokovú“ reakciu, ale tie už niečo tušili. Postupne dochádza k adaptácii na novú situáciu a dieťa sa naučí fungovať v novovytvorených životných podmienkach.
V prvom rade by si rozvádzajúci sa partneri mali uvedomiť, že rodičmi ostávajú do konca života. Dieťa ich nevníma ako bývalých partnerov, ale ako rovnocenných rodičov, ktorých ľúbi rovnako. U dieťaťa je hlavne potrebné eliminovať pocit zodpovednosti za vzniknutú situáciu. Dieťa by malo byť o rozvode informované vecne, bez prehnaných emócií a katastrofického scenára. Je potrebné im zdôrazniť, že nestrácajú ani jedného zo svojich rodičov. Vyhľadať psychológa je prínosné vtedy, keď cítime, že sami si už ďalej nevieme pomôcť a už nenachádzame podporu v našom okolí. Je to tiež možnosť v prípade, keď niekto nechce svoje pocity a situáciu riešiť s okolím. Psychológ je neutrálna osoba, ktorej sa môžete bez zábran zdôveriť.
Toto je veľmi individuálna otázka. Neexistuje zoznam znakov, ktoré keď si začiarknete a dosiahnete určité skóre, znamenajú rozvod, ale o jeden bod menej je to ešte na záchranu. Určite by však nemalo ísť o unáhlené rozhodnutie v záplave emócií. Každý si musí dôkladne zvážiť negatíva aj pozitíva rozvodu, či svoje očakávania a potreby. Mnoho ľudí sa v súvislosti s touto témou pýta na dôvody, prečo sa rozviesť. Dôvody sú vždy individuálne, ale možno hovoriť o tom, že každý človek má svoje vnútorné potreby a vstupuje do akéhokoľvek vzťahu s nejakými predstavami. Časom, samozrejme, dochádza aj k situáciám, keď je vzťah menej uspokojivý. Tu potom zohrávajú úlohu aj naše hodnoty a vnútorné presvedčenia. Za varovný signál ja osobne považujem moment, keď druhá strana nechce riešiť problém, ktorý prvá strana ako problém vníma.
Rozvod, rovnako ako všetky zmeny v živote, so sebou vždy prináša výzvy. Úmyselne hovorím o výzve, pretože v porovnaní s „problémom“ sme viac nastavení na zvládnutie situácie a pozitívnu budúcnosť. Za úspechom dobre zvládnutého rozvodu v prvom rade vidím dostatočne zvládnuté a kontrolované emócie oboch strán. I keď emócie patria k nášmu životu, ak sa chceme dohodnúť, je dôležité ich odložiť a vytiahnuť na stretnutí s blízkymi alebo na psychologickom sedení. Všetky kroky, ktoré urobíte teraz, budú mať vplyv na to, ako sa bude odvíjať váš život v budúcnosti. To je fakt, hoci to tak možno nevyzerá. V prvom rade odporúčam, aby ste kontaktovali odborníka - psychológa. Za každú cenu dotiahnite k odborníkovi aj druhú polovičku, aby vám psychológ vysvetlil, ako pristupovať k deťom, aby mali oboch rodičov v čo najväčšej miere a nezažívali pocit krivdy, že nemôžu ísť za jedným alebo druhým rodičom. Ďalej je potrebné kontaktovať právnika. Vysvetlí vám, na čo si dať pozor a čo je potrebné. A do tretice si zistite referencie. Porozprávajte sa s ľuďmi, kamarátmi, kamarátkami, ktoré si prešli rozvodom, a veľa sa pýtajte.
Kompetencie psychológa a mediátora sa v rozvodovom procese môžu prelínať, no každý z nich by si mal byť vedomý tej svojej a aj úloh. Cieľom mediátora je dosiahnuť dohodu medzi účastníkmi. Využíva aj psychologické metódy a, naopak, psychológ môže využívať mediačné techniky. Našou úlohou je asistovať klientovi pri rozvíjaní jeho schopností, ktoré by mu umožnili vyriešiť jeho individuálne alebo skupinové problémy. Máme podporiť, aby sa s našou pomocou dopracoval pre neho k najlepšiemu riešeniu. A na tejto ceste mu máme byť nápomocní poskytnutím informácií, zabezpečením kontaktov s inštitúciami, či s jeho oboznámením sa s nimi a v neposlednom rade, tak máme urobiť bez ohľadu na pohlavie, vek, rasu. Jednoducho povedané bez akýchkoľvek diskriminačných prvkov, bez akýchkoľvek prejavov spojených s predsudkami, či našimi prežitými osobnými skúsenosťami. Celá naša práca samá niesť v duchu rešpektovania nezávislosti klienta, jeho oslobodenia od negatívnych životných podmienok, za použitia protidiskriminačných prístupov, dodržiavania demokracie a ľudských práv. Nezabúdajúc na ochranu identity a integrity klienta, pracujúc za jeho spoluúčasti a priviesť ho k jeho sebaurčeniu. Toto všetko hovorí o osobnej zodpovednosti sociálneho pracovníka.
Sociálny pracovník sa o krízovej situácii v rodine dozvie na základe návštevy jedného z rodičov na našom oddelení, z anonymného podania, či z oznámenia konkrétnej inštitúcie - súdu, školy, lekára. Pri každej návšteve či pri pohovore s rodičom dieťaťa sociálny pracovník spisuje záznam, ktorého kópiu na požiadanie poskytne rodičovi, s ktorým záznam spísal. Okrem spísania záznamu, poskytuje rodičovi poradenstvo, prípadne mu pomôže s riešením konkrétnej situácie napr. spísaním návrhu na určenie či zvýšenie výživného. Sociálny pracovník však nie je advokátom ani jednej zo strán a nespisuje návrhy na rozvod manželstva, ale len návrhy súvisiace s dieťaťom samotným. Úlohou sociálneho pracovníka, ktorý sa dozvie o probléme v rodine na základe oznámenia inej inštitúcie - lekára,školy, súdu (v prípade podaného návrhu na rozvod, či zverenie dieťaťa do starostlivosti niektorého z rodičov, určenie, či zvýšenie výživného), je prešetrenie rodinných, bytových a sociálnych pomerov rodičov dieťaťa a záujem rodičov o dieťa. Kolízny pracovník má disponovať čo najväčším množstvom objektívnych informácií, pričom priestor na vyjadrenie má dať obom stranám a prešetriť pomery je potrebné na oboch stranách. Taktiež podľa veku dieťaťa má poskytnúť dieťaťu potrebnú pomoc na uľahčenie priebehu zisťovania jeho názoru na vec podľa jeho rozumových a vekových možnostía schopností. Kolízny opatrovník v žiadnom prípade vo svojom vyjadrení nesmie uviesť, že ponecháva rozhodnutie na úvahe súdu, pretože práve on tu zastupuje záujmy dieťaťa, je jeho hovorcom, zástupcom i advokátom a súd je orgánom, ktorý na základe zozbieraných podkladov rozhoduje. Kolízny opatrovník je tým, kto má právo sa odvolať aj proti rozhodnutiu súdu na vyšší orgán - krajský súd. Kolízny opatrovník nie je v pozícii, aby hodnotil dôvody rozpadu vzťahu, či manželstva, vyjadroval sa k postojom a pohnútkam rodičov ohľadom ich budúceho života, ale má objektívne zvážiť možnosti rodiča a jeho schopnosť postarať sa o dieťa bez rozdielu na pohlavie a historické stereotypy. Tak, ako je možné, že muž môže byť na rodičovskej dovolenke, rovnako reálne je, aby mal zverené dieťa. Úlohou kolízneho opatrovníka je zhodnotiť podmienky na jednej a druhej strane a vyjadriť sa jasne, prečo by jeden z rodičov nemohol mať dieťa zverené do svojej starostlivosti, resp. prečo je vylúčená striedavá osobná starostlivosť, pričom neschopnosť rodičov dohodnúť sa, nemôže byť považovaná prioritne za prekážku.