Sociálna rola a sociálny status: Definície a ich význam v spoločnosti

Spoločenský život je komplexný systém vzťahov a interakcií, v ktorom zohrávajú kľúčovú úlohu sociálna rola a sociálny status. Sociálna štruktúra spoločnosti odráža usporiadanie jednotlivých častí do celku a poskytuje prehľad o trvalých prvkoch, ktoré ju odlišujú od iných. Jedným z kľúčových prvkov tejto štruktúry je sociálny status, ktorý sa v priebehu dejín vyvíjal a nadobúdal rôzne podoby.

Sociálna štruktúra spoločnosti

Štruktúra spoločnosti vyjadruje usporiadanie jej častí do celku, vytvárajúc sieť vzťahov medzi prvkami alebo časťami určitého celku. Táto štruktúra umožňuje zachytiť trvalé aspekty spoločnosti napriek zmenám a odhaľuje jej identitu. Vzniká na základe potreby ľudí združovať sa, vytvárať zoskupenia a vzájomné vzťahy. Správanie sa v týchto zoskupeniach sa riadi pravidlami, ktoré nadobúdajú ustálenú podobu a nazývajú sa sociálne roly.

Vznik štruktúry spoločnosti

Štruktúra spoločnosti vzniká postupne:

• Človek ako spoločenský tvor: Ľudia majú prirodzenú potrebu združovať sa s ostatnými na základe náklonnosti alebo s cieľom dosiahnuť spoločné ciele.
• Vytváranie rôznych zoskupení: Ľudia vytvárajú rôzne druhy zoskupení, od malých skupín priateľov až po rozsiahle organizácie.
• Vzájomné vzťahy: V týchto zoskupeniach sú ľudia rôzne spätí, napríklad spoločnými názormi, a vytvárajú vzájomné vzťahy.
• Sociálna rola: Správanie sa v zoskupeniach sa riadi určitými pravidlami, ktoré nadobúdajú ustálenú podobu a nazývajú sa sociálna rola.
• Sociálny status: Na základe plnenia sociálnej roly získava jednotlivec určité postavenie v spoločnosti, ktoré sa nazýva sociálny status.

Význam poznania štruktúry spoločnosti

Poznanie štruktúry spoločnosti je dôležité z niekoľkých dôvodov:

• Zachytáva trvalé prvky: Umožňuje zachytiť to, čo je v spoločnosti trvalé napriek zmenám, a čím sa daná spoločnosť odlišuje od ostatných.
• Pochopenie súčasného stavu a vývoja: Pomáha pochopiť súčasný stav spoločnosti a posúdiť jej ďalší vývoj.
• Zaradenie jednotlivca: Umožňuje zaradiť jednotlivca podľa príslušných kategórií na jeho miesto v spoločnosti.
• Porovnanie spoločností: Umožňuje porovnať danú spoločnosť s inými podobnými spoločnosťami.

Štrukturálne rezy spoločnosti

Na lepšie pochopenie štruktúry spoločnosti sa používajú štrukturálne rezy, ktoré predstavujú pohľady z určitého hľadiska záujmu. Súhrn týchto rezov umožňuje vytvoriť objektívny obraz spoločnosti. Medzi ne patria:

Prečítajte si tiež: Dôležité informácie o Sociálnej poisťovni Senica

• Sociodemografická štruktúra: Ukazuje postavenie mužov a žien a ich vzťahy.
• Profesijná štruktúra: Ukazuje postavenie jednotlivých profesií.
• Etnická a národnostná štruktúra: Ukazuje zoskupenie jednotlivých národností a etnických skupín, ich počet a postavenie.
• Štruktúra príjmov a majetku: Ukazuje výšku príjmov, veľkosť majetku a životnú úroveň obyvateľstva.
• Sociokultúrna štruktúra: Vyjadruje štýl života, kultúrne hodnoty a odlišnosti kultúr.
• Mocenská štruktúra: Ukazuje rozdelenie moci medzi jednotlivými skupinami obyvateľstva v rámci politického systému.
• Sociálna stratifikácia: Usporiadanie spoločnosti do vrstiev na základe sociálnej nerovnosti.

Sociálny status: Definícia a druhy

Sociálny status je sociálna pozícia (v skupine, v spoločnosti) spojená s istými právami a povinnosťami. Je to postavenie jednotlivca v spoločnosti alebo v sociálnej skupine, ktoré získava na základe plnenia sociálnych rolí, teda na základe toho, ako vykonáva svoju danú úlohu. S týmto postavením sú spojené určité práva a povinnosti. Každý človek zastáva v spoločnosti i v rôznych sociálnych skupinách množstvo sociálnych pozícií. Napríklad žena môže byť manželkou, matkou, učiteľkou, členkou politickej strany, vodičkou osobného auta. Každá z týchto sociálnych pozícií, ktoré spoločnosť spája s istými právami a povinnosťami, je sociálny status. Každý človek zastáva množstvo sociálnych statusov, jeden z nich však býva kľúčový, rozhodujúci, a to ten, ktorý rozhodujúcim spôsobom určuje sociálne postavenie človeka v spoločnosti, sociálne ho definuje. Napríklad Róm môže byť manželom, otcom, stavebným robotníkom atď., jeho sociálny status v našej spoločnosti však určuje najmä jeho príslušnosť k rómskemu etniku.

Sociálny status nie je len jednoduché zaradenie; je to komplexný konštrukt, ktorý odráža spoločenské hodnoty a normy. Je určený rôznymi faktormi, ako sú povolanie, príjem, vzdelanie, rodinný pôvod, etnická príslušnosť, pohlavie, a dokonca aj fyzický vzhľad. Tieto faktory sa rôzne kombinujú a prispievajú k celkovému vnímaniu statusu jednotlivca v spoločnosti. Vyšší sociálny status zvyčajne prináša výhody, ako je väčší prístup k zdrojom, lepšia zdravotná starostlivosť, kvalitnejšie vzdelanie a väčší vplyv na rozhodovanie.

Druhy sociálnych statusov

Rozlišujeme niekoľko druhov sociálnych statusov:

• Kľúčový sociálny status: Rozhodujúci status, ktorý charakterizuje jedinca a na základe ktorého ho poznajú ostatní členovia spoločnosti. Často sa spája so zamestnaním.
• Vrodený sociálny status: Status, ktorý je človeku daný od narodenia a nemôže ho zmeniť (rasa, pohlavie, vek).
• Získaný sociálny status: Status, ktorý človek získava svojou aktivitou a môže ho ovplyvniť (vzdelanie, profesia, ovládanie cudzích jazykov). Človek ho nadobúda vlastným úsilím, prácou a schopnosťami, napríklad dosiahnuté vzdelanie, povolanie, spoločenské uznanie.
• Vnútený sociálny status: Status, ktorý jednotlivcovi vnúti spoločnosť (nezamestnanosť, zdravotné postihnutie, strata zamestnania, nútená chudoba). Vzniká bez vlastnej vôle človeka, teda nie je zapríčinený jeho konaním.

Sociálny status je premenlivý a nestály. V období výraznej sociálnej zmeny sa rýchlo a silno mení sociálna pozícia, nová sociálna pozícia však nemusí mať dlhé trvanie.

Sociálna stratifikácia a sociálne nerovnosti

Sociálne nerovnosti označujú stav, keď členovia spoločnosti nemajú rovnaký prístup k sociálnym zdrojom, ako sú moc, bohatstvo a prestíž.

Prečítajte si tiež: Kontakty na Sociálnu poisťovňu Lučenec

Medzi faktory, ktoré ovplyvňujú sociálnu nerovnosť, patria:

• Štátna regulácia: V totalitných spoločnostiach sú zvýhodňovaní členovia vládnucej moci.
• Spoločenské pomery: Rasová diskriminácia tolerovaná spoločnosťou.
• Rodinné pomery: Postavenie mužov a žien, rozvodovosť.
• Osobné dispozície: Zdravotný stav, inteligencia.

Sociálna stratifikácia je usporiadanie spoločnosti do vrstiev alebo tried na základe sociálnej nerovnosti. Veľké skupiny ľudí sa odlišujú podľa rôznych kritérií, ako sú bohatstvo, príjmy, vzdelanie, životný štýl a prestíž povolania.

Základné črty sociálnej stratifikácie

Medzi základné črty sociálnej stratifikácie patria:

• Univerzálnosť: Vyskytuje sa vo všetkých spoločnostiach.
• Dedičnosť: Sociálne postavenie sa často dedí z generácie na generáciu.
• Všeobecnosť: Ovplyvňuje všetky aspekty života.
• Rozdiely v chápaní: Rôzne spoločnosti a kultúry majú odlišné chápanie sociálnej stratifikácie.

Systémy stratifikácie v histórii

V priebehu dejín sa vyvinuli rôzne systémy stratifikácie:

• Otrokárstvo: Extrémna forma sociálnej nerovnosti, kde sú niektorí ľudia majetkom iných.
• Kasty: Systém spojený s indickou kultúrou, kde je vylúčené posunúť sa z jednej kasty do druhej.
• Stavy: Systém, ktorý existoval v minulosti, kde bola spoločnosť rozdelená na šľachtu, kňazov a tretí stav (roľníci, obchodníci, remeselníci, mešťania).
• Triedy: Systém, kde nemajú presné stanovené hranice a existuje sociálna mobilita. Základom triedneho rozdelenia sú ekonomické rozdiely.

Sociálna statika a sociálna mobilita

Sociálna statika je stav sociálnej štruktúry a sociálnej stratifikácie spoločnosti v danom momente. Charakterizuje, ako spoločnosť vyzerá pri pohľade zvonku, aké sú v nej vrstvy, sociálne pozície a vzťahy.

Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa modernizuje služby pre občanov

Sociálna mobilita je schopnosť jednotlivca a sociálnych skupín pohybovať sa v stratifikačnom systéme z jednej pozície do druhej, alebo z jednej vrstvy do druhej.

• Vertikálnu mobilitu: Pohyb jednotlivca z jednej vrstvy do druhej (vzostupná alebo zostupná).
• Horizontálnu mobilitu: Pohyb jednotlivca z jednej sociálnej pozície do druhej v rámci tej istej sociálnej vrstvy.

Statusové symboly

Ľudia často svoj status zdôrazňujú alebo prezentujú navonok prostredníctvom tzv. statusových symbolov. Snaha zviditeľniť status vedie k používaniu tzv. statusových symbolov.

Sociálna rola a jej význam

Sociálna rola je vzor správania určený spoločenskými alebo skupinovými očakávaniami, spojenými so sociálnym statusom. Je to očakávané štandardné správanie jednotlivca, súbor práv a povinností, ktoré má jednotlivec v určitej konkrétnej situácii. Veľký sociologický slovník charakterizuje tento pojem ako očakávaný spôsob chovania viazaný na určitý sociálny status. V sociologickom zmysle je to predom určené chovanie a v sociálnej psychológii sú to prijaté pravidlá jednania. Sprostredkovaná rola je vzťah medzi skutočnými reálnymi činnosťami jedinca a ich vymedzenými nadindividuálnymi platnými normami. Rolu možno taktiež chápať v rozmedzí trojjedinosti sociologického neosobného aspektu sociálnej pozície, sociálno-psychologického štruktúrneho aspektu sociálnej interakcie a individuálneho psychologického aspektu osobne prežívanej činnosti. Role sa zostavujú v súbežnej normatívnej špecializácii, prebiehajúcej v spoločnosti a sociálnej generalizácii prevádzanej každým jej členom.

V spoločnosti i v sociálnych skupinách sa ľudia stýkajú ako nositelia sociálnych pozícií, povedzme otec so synom, učiteľ so žiakom, robotník s majstrom atď., z ktorých pre nich vyplývajú rozličné práva a povinnosti, teda vzory a normy týkajúce sa ich správania. V spoločnosti aj v skupinách existujú všeobecné očakávania, že sa ľudia budú správať zaužívaným, štandardným spôsobom, spájaným s ich sociálnym statusom. Sociálna rola je teda štandardné správanie, aké od nositeľa určitého statusu očakávajú ostatní členovia spoločnosti, prípadne sociálnej skupiny. Spoločnosť sa mení, a tým sa menia a vyvíjajú aj vzory správania. Jednotlivec má viac sociálnych rolí, ktorých počet závisí od jeho aktivity.

Spoločnosť i sociálne skupiny prostredníctvom rolového správania regulujú i socializujú svojich členov, a tak si zároveň zabezpečujú svoje pretváranie. Aby ľudia mohli spoluexistovať v sociálnych skupinách i v spoločnosti, musia sa správať tak, ako to od nich očakávajú ostatní. Zároveň sami od iných očakávajú, že sa takisto budú správať štandardným spôsobom. Jednotlivci teda v procese socializácie preberajú a osvojujú si sociálne roly spojené so sociálnymi statusmi, ktoré postupne nadobúdajú. Učením a preberaním sociálnych rolí sa učia žiť v spoločnosti a začleňujú sa do nej. Tak spoznávajú spoločnosť, svoje miesto v nej a stávajú sa sociálnymi bytosťami. Pritom si formujú vlastnú osobnosť, individualitu, lebo osvojovani si sociálnych rolí nie je iba jednosmerným pôsobením spoločnosti či sociálnych skupín na jednotlivcov. Mnohé sociálne roly možno vykonávať rozličnými spôsobmi. Aktéri (vykonávatelia) rolí teda môžu byť ich spolutvorcami, ale môžu ich aj odmietať, meniť, či pretvárať.

Získavanie sociálnych rolí

Sociálne roly získavame prostredníctvom:

• Pozorovania a napodobňovania: Dieťa pozoruje a napodobňuje svojich rodičov.
• Vlastnej skúsenosti: Vlastným hraním rolí sa učíme, ako sa treba správať.
• Prostredníctvom inštitúcií: V škole sa učíme, ako sa správať v budúcej profesii.

Učenie sociálnym rolám prebieha v procese socializácie.

Vzťah medzi statusom a rolou

Sociálny status a rola sú vzájomne prepojené:

• Status vyjadruje „kto“ človek je v spoločnosti.
• Rola vyjadruje „čo“ sa od neho očakáva, teda ako sa má správať.

Každý človek zastáva v živote viacero rolí - napríklad je zároveň dieťaťom, študentom, priateľom, zamestnancom, rodičom či manželom.

Typy sociálnych rolí

• Konvergentné roly: Také, s ktorými sa jednotlivec stotožňuje a cíti sa v nich prirodzene. Napr. učiteľ, ktorý miluje svoju prácu.
• Divergentné roly: Roly, ktoré človeku nevyhovujú alebo s nimi vnútorne nesúhlasí, no navonok sa tvári, že ich prijíma.

Konflikt sociálnych rolí

Ku konfliktom dochádza vtedy, keď človek vykonáva viacero rolí súčasne a požiadavky týchto rolí sa dostávajú do rozporu. Príklad: otec, ktorý je zároveň manažérom - musí si deliť čas medzi prácu a rodinu. Nedostatok času, stres a protichodné očakávania môžu vyvolávať vnútorné napätie a psychickú záťaž. V súvislosti s výkonom sociálnych rolí môže dôjsť k rolovým konfliktom, ktoré delíme na interpersonálne (konflikt medzi dvoma či viacerými rolami, ktorý vychádza z konfliktu záujmov - je ťažké byť zároveň napr. otcom i manažérom) a intrapersonálne (konflikt osobnosti a roly, odmietanie roly, konflikt vo vnútri roly).

Predpísaná rola vs. výkon roly

Preto sociológovia rozlišujú:

• Predpísanú rolu: Očakávané správanie spojené s určitým sociálnym statusom.
• Výkon roly: Skutočné správanie jednotlivca.

Prípustná, to znamená spoločnosťou alebo sociálnou skupinou tolerovaná, miera odlišnosti medzi očakávaným a skutočným správaním je pri jednotlivých sociálnych rolách rôzna a závisí najmä od miery formalizovanosti (vymedzenia normami, predpismi a pod.) roly. Spoločnosť (alebo sociálne skupiny) si výkon niektorých formalizovaných rolí vynucuje a kontroluje ho (napríklad výkon roly vojaka, zamestnanca firmy). Z rozdielov medzi očakávaným a skutočným správaním aktéra roly často vznikajú tzv. rolové konflikty.

Sociálna situácia a sociálny problém

Sociálna situácia je stav, ktorý vzniká v procese interakcie jednotlivca a jeho sociálneho prostredia. Je to súhrn životných podmienok, okolností a vplyvov vzťahujúcich sa na určitú osobu alebo skupinu. Sociálnu situáciu nevytvárajú len vzťahy s najširším sociokultúrnym prostredím, ale aj vzájomné vzťahy medzi jedincami a jedinca so sociálnou skupinou.

Znaky sociálnej situácie

Sociálne situácie nie sú stabilné skutočnosti. Dochádza k ich zmenám vlastným rozhodnutím jednotlivca alebo vonkajším zásahom. Každá sociálna situácia sa vyznačuje vlastnou dynamikou v súvislosti s klientom, s jeho vlastným rozhodovaním a spoluúčasťou. Dynamika sa vyvíja a mení vplyvom oboch interakčných partnerov, t.j. vplyvom a rozhodnutiami jednotlivca, ale aj vplyvom sociálneho prostredia.

Definovaním sociálnej situácie sa označujú dve stránky sociálneho aktu:

• Subjektívny význam: Percepcia alebo interpretácia nejakej situácie jedincom, ktorý sa v nej nachádza.
• Objektívny význam: Kultúrou formulované, vyjadrené a zdieľané percepcie a interpretácie situácií, považované za identické alebo podobné.

Sociálny problém

Sociálny problém sú sociálne situácie a podmienky v ľudských vzťahoch spoločnosti, ktoré sú považované za obtiažne a nežiadúce, a ktorým je potrebné venovať pozornosť korektívnymi a vyrovnávacími opatreniami. Hranice medzi normálnym stavom a sociálnym problémom závisia od stupňa rozvoja spoločnosti, jej integrity a uniformity, resp. od zvykov, obyčajov, sociálnych noriem a legislatívy. Sociálny problém presahuje rámec individuality a môže zasahovať väčší počet ľudí.

Identifikácia sociálneho problému

Identifikácia sociálneho problému je založená na posúdení, či ide o stav, situáciu alebo tendenciu v ľudských a spoločenských vzťahoch, ktorým je potrebné venovať pozornosť formou korektívnych a vyrovnávacích opatrení. Pri hodnotení, či ide o sociálny problém, alebo nie, je uplatňovaný hodnotový systém danej spoločnosti.

Prístupy k definovaniu sociálneho problému

Pri definovaní pojmu sociálny problém je možné rozlíšiť tri rozdielne prístupy:

• Objektívne chápanie: Za sociálny problém považuje také stavy alebo správanie, ktoré komplikuje dosahovanie spoločenských cieľov, poškodzuje plynulé fungovanie spoločnosti a narúša sociálnu rovnováhu.
• Subjektívne chápanie: Sociálnym problémom je len sociálny jav, ktorý je za sociálny problém pokladaný, ktorý je takto označený.
• Kombinované chápanie: Sociálnym problémom je len sociálny jav, ktorý výrazná časť spoločnosti pokladá za porušenie noriem alebo za zásah do hodnôt, ktorým je prisudzovaný zvlášť veľký význam.

Sociálna intervencia a funkcie sociálnej práce

Sociálna intervencia je všeobecný pojem používaný na označenie procesu alebo postupu zvoleného na dosiahnutie zmeny alebo prerušenia správania, zásah. Je chápaná v širšom zmysle ako zákrok, v užšom zmysle je cielený vo pred premyslený zásah spravidla zameraný na zmiernenie ťaživej osobnej situácie sledovanej osoby.

Funkcie sociálnej práce

Sociálna práca plní niekoľko základných funkcií:

• Ochranná funkcia: Riešenie už vzniknutých sociálnych udalostí, kedy je jednotlivec alebo sociálna skupina zvýhodnená vo vzťahu k ostatným.
• Preventívna funkcia: Snaha predchádzať určitým škodám na živote a zdraví, predchádzať nepriaznivým sociálnym situáciám.
• Kuratívna funkcia: Zameraná na odstraňovanie, neutralizovanie alebo zmierňovanie vzniknutých negatívnych procesov týkajúcich sa jednotlivca, skupiny a komunity.
• Stimulačná funkcia: Podporovať, podnecovať, vyvolávať žiadúce sociálne chovanie sa jednotlivcov a sociálnych skupín v ekonomickej oblasti, ale aj mimo nej.
• Rozdeľovacia a prerozdeľovacia funkcia: Prerozdeľovanie dôchodkov a účelové začleňovanie ľudí do spoločnosti.

Princípy sociálnej práce

Sociálna práca sa riadi niekoľkými základnými princípmi:

• Solidarita: Vzájomná pomoc a podpora vychádzajúca zo spoločenských záujmov a potrieb.
• Subsidiarita: Rešpektovanie iniciatívy, kompetencií a zodpovednosti jednotlivcov a menších spoločenstiev.
• Spravodlivosť: Zabezpečenie rovnakého prístupu k zdrojom a príležitostiam pre všetkých členov spoločnosti.
• Zásluhovosť: Odmeňovanie jednotlivcov na základe ich prínosu pre spoločnosť.
• Univerzalita: Poskytovanie služieb a pomoci všetkým, ktorí to potrebujú, bez ohľadu na ich pôvod, rasu, pohlavie alebo náboženstvo.
• Participácia: Zapojenie jednotlivcov a komunít do rozhodovania o veciach, ktoré sa ich týkajú.

Typológie spoločnosti a podmienky spolužitia

V priebehu dejín existovalo mnoho rôznych spoločností. Sociológia ich rozdeľuje do niekoľkých skupín - typov podľa spoločných znakov.

Typológia podľa spôsobu práce, obživy a života

• Spoločnosti lovcov a zberačov: Malé skupiny ľudí, ktorých život určovali prírodné podmienky.
• Pastierske spoločnosti: Ľudia sa živili pastierstvom v oblastiach, kde neboli vhodné podmienky pre poľnohospodárstvo.
• Hortikultúrne spoločnosti: Usadlý spôsob života a poľnohospodárstvo s jednoduchými nástrojmi.
• Agrárne spoločnosti: Poľnohospodárske spoločnosti s rozvinutým obrábaním pôdy a pestovaním plodín.
• Industriálne spoločnosti: Vznikali s nástupom kapitalizmu a priemyselnej revolúcie, rozvíjal sa priemysel a ľudia sa sťahovali do miest.

Typológia podľa kultúry

• Monokultúrne spoločnosti: Ľudia rozprávali rovnakým jazykom, vyznávali jedno náboženstvo a mali rovnakú kultúru.
• Multikultúrne spoločnosti: Spoločnosti zložené z rôznych národov a národností, s rôznymi jazykmi, náboženstvami a tradíciami.

Typológia súčasných spoločností

• Demokratické spoločnosti: Všetci občania majú zabezpečené občianske práva a slobody a majú možnosť spolurozhodovať pri zostavovaní politickej moci.
• Totalitné spoločnosti: Práva a slobody občanov sú obmedzené a rozhodujúce postavenie má iba jedna politická strana.

Podmienky spolužitia

Spolužitie ľudí môže existovať iba vtedy, ak:

• Ľudia sa nachádzajú v rovnakom čase na rovnakom mieste.
• Títo ľudia sú navzájom v kontakte a prebieha medzi nimi interakcia.

Spoluprítomnosť

Spoluprítomnosť je existencia viacerých ľudí v rovnakom čase na rovnakom mieste. Počas spoluprítomnosti majú ľudia sklon konať rýchlejšie a spoľahlivejšie a nadviazať kontakt s inými ľuďmi. V niektorých situáciách sa odporúča tzv. "ohľaduplná ľahostajnosť", keď dávame najavo, že nemáme záujem byť v kontakte, ale zároveň sa nemusia obávať nepriateľstva.

Interakcia

Interakcia je vzájomný kontakt medzi ľuďmi, akékoľvek ovplyvňovanie, pôsobenie ľudí na iných, reagovanie na správanie sa ľudí s ktorými sme v kontakte. Interakcia môže prebiehať ako proces spontánny alebo ako proces, ktorý rešpektuje postavenie tých ľudí ktorý sa interakcie zúčastňujú.

Druhy interakcie

• Zámerná a nezámerná interakcia.
• Spolupráca, súťaženie, výmena a konflikt.

Komunikácia

Komunikácia je základ sociálnej interakcie a znamená prenos informácií, rôznych faktov, významov, správ a pod. Komunikácia sa môže uskutočňovať v priamom styku alebo v nepriamom styku.

Druhy komunikácie

• Verbálna komunikácia: Prostredníctvom reči.
• Neverbálna komunikácia: Prostredníctvom iných prostriedkov ako je reč, napr. prostredníctvom predmetov, mimiky, gestikulácie, dotykov.

Sociálne vzťahy a sociálne siete

Opakovaná sociálna interakcia so známkami podobnosti sa nazýva sociálne vzťahy. Delíme ich na osobné a pozičné. Sociálna sieť každého človeka tvorí súhrn všetkých jeho sociálnych vzťahov.

Normatívne systémy spoločnosti

V každej spoločnosti prevažuje usporiadaná forma spolužitia, ktorá je organizovaná a usmerňovaná. Spoločnosť si vytvára hodnoty a normy.

Hodnoty

Hodnoty sú určité predstavy ľudí, o tom čo je správné. Pre človeka môže byť hodnota čokoľvek, čo má pre neho význam. Každý človek si na základe týchto predstáv vytvára svoj hodnotový systém.

Normy

Normy sú konkrétne pravidlá, predstavy o tom, čo je správne, čo je žiadúce. Sú to požiadavky na členov spoločnosti, očakávania, ktoré majú členovia spoločnosti plniť. Normy vždy musia byť v súlade s hodnotami. Normy spoločnosti môžu mať písanú a nepísanú podobu.

Socializácia

Socializácia je proces, ktorým prechádza každý človek a v ktorom sa jedinec začleňuje do spoločnosti. Podmienkou socializác… Niektoré socializačné etapy sú v podstate nezastupiteľné a ak sa neodohrajú v danom vekovom období, nemožno ich už takmer nikdy dohnať (rečové schopnosti, vznik empatie a dôvery).

Mechanizmy sociálnej kontroly

Ako sociálnu kontrolu môžeme označiť všetky spoločné mechanizmy, pomocou ktorých spoločnosť zabezpečí poriadok a stabilitu. Je to úsilie spoločnosti o sebareguláciu - proces vynucovania konformity (poslušnosti, súhlasu, prispôsobenia sa normám) spoločnosťou. Väčšina členov spoločnosti, nakoľko prechádza procesom socializácie, sa správa konformne v súlade so spoločenskými normami, preto nie je nutná ich kontrola zo strany štátu, v ich prípade stačí sebakontrola. Okrem sebakontroly existujú 2 základné typy kontroly v spoločnosti:

1. Neformálna sociálna kontrola: Ide o neoficiálny sociálny nátlak - členovia sú nútení správať sa v súlade s normami, či už na základe odmien, ocenení alebo pochvál, keby tomu tak nebolo, nasledoval by výsmech, pokarhanie, zahanbenie (v dedine napríklad medzi susedmi), ide im o verejnú mienku.
2. Formálna sociálna kontrola: Uplatňovaná štátnymi orgánmi (polícia, súdy).

tags: #sociálna #rola #a #sociálny #status #definície