
Starostlivosť o zamestnancov je v súčasnosti omnoho viac než len benefit - je to strategická investícia do budúcnosti firmy. Zabezpečenie fyzického a duševného zdravia zamestnancov sa priamo premieta do ich pracovných výkonov, spokojnosti a celkovej atmosféry na pracovisku. Moderní zamestnávatelia si uvedomujú, že spokojný a zdravý zamestnanec je lojálny zamestnanec, ktorý prispieva k úspechu firmy.
V súčasnosti mnohí zamestnávatelia bojujú s problémom, ako získať a následne si aj udržať kvalitných zamestnancov. Zamestnanecké benefity sú určitou formou motivácie, či už od samého začiatku ako lákavá súčasť pracovnej ponuky inzerovanej spoločnosťou alebo ako dlhodobé výhody poskytnuté zamestnancom. Motivovanie zamestnancov však patrí k náročným a zložitým úlohám zamestnávateľa.
Tento článok sa venuje rôznym aspektom starostlivosti o zamestnancov, od praktických príkladov až po legislatívny rámec a daňové aspekty.
Sociálna starostlivosť o štátnych zamestnancov je komplexná téma, ktorá zahŕňa rôzne aspekty, od legislatívneho rámca až po konkrétne benefity a služby.
Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách v znení neskorších predpisov upravuje podmienky poskytovania sociálnych služieb na Slovensku. Tento zákon definuje rôzne situácie, ktoré môžu viesť k potrebe sociálnej pomoci, ako napríklad:
Prečítajte si tiež: Dôležité informácie o Sociálnej poisťovni Senica
Zákon tiež definuje pojmy ako zamestnanie, rodinný príslušník a partnerstvo pre účely realizácie projektov a programov zameraných na prevenciu alebo zmiernenie nepriaznivých sociálnych situácií.
Obec a vyšší územný celok (VÚC) v rozsahu svojej pôsobnosti zabezpečujú dostupnosť sociálnej služby a právo výberu sociálnej služby za podmienok ustanovených zákonom. Žiadateľ musí uviesť:
Obec a VÚC sú povinné zabezpečiť poskytovanie sociálnej služby bezodkladne, ak je život alebo zdravie fyzickej osoby vážne ohrozené, ak nemá zabezpečené nevyhnutné podmienky na uspokojovanie základných životných potrieb, alebo ak fyzická osoba odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby skončila pobyt v zariadení a nemá zabezpečené podmienky na bývanie v prirodzenom rodinnom prostredí.
Poskytovateľ sociálnej služby je povinný plánovať poskytovanie sociálnej služby podľa individuálnych potrieb, schopností a cieľov prijímateľa sociálnej služby, viesť písomné individuálne záznamy o priebehu poskytovania sociálnej služby a hodnotiť priebeh poskytovania sociálnej služby za účasti prijímateľa sociálnej služby. Individuálny plán je komplexný, flexibilný a koordinovaný nástroj na aktívnu spoluprácu poskytovateľa sociálnej služby, prijímateľa sociálnej služby, jeho rodiny a komunity.
Pri poskytovaní sociálnych služieb v zariadení nemožno používať prostriedky netelesného a telesného obmedzenia prijímateľa sociálnej služby okrem výnimiek stanovených zákonom. Použitie prostriedkov obmedzenia netelesnej povahy prijímateľa sociálnej služby má prednosť pred použitím prostriedkov telesného obmedzenia prijímateľa sociálnej služby.
Prečítajte si tiež: Kontakty na Sociálnu poisťovňu Lučenec
Zákon o sociálnych službách rozlišuje tri základné formy sociálnych služieb:
Poskytovanie terénnej formy sociálnej služby alebo ambulantnej sociálnej služby má prednosť pred pobytovou sociálnou službou.
Poskytovateľ sociálnej služby je povinný vykonávať, zabezpečovať vykonávanie alebo utvárať podmienky na vykonávanie činností pre druh sociálnej služby, ktorý poskytuje. Okrem toho môže vykonávať, zabezpečovať vykonávanie alebo utvárať podmienky na vykonávanie aj iných činností, ako napríklad:
Sociálne poradenstvo je odborná činnosť zameraná na pomoc fyzickej osobe v nepriaznivej sociálnej situácii. Základné sociálne poradenstvo je posúdenie povahy problému fyzickej osoby, rodiny alebo komunity, poskytnutie základných informácií o možnostiach riešenia problému a podľa potreby aj odporúčanie a sprostredkovanie ďalšej odbornej pomoci.
Sociálne služby krízovej intervencie sa poskytujú na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie fyzickej osoby.
Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa modernizuje služby pre občanov
Podniková sociálna politika predstavuje významnú oblasť pracovnoprávnych vzťahov medzi zamestnávateľom a zamestnancami. Jej úroveň je dôkazom vyspelosti zamestnávateľa a ovplyvňujúcim činiteľom pri hodnotení zamestnávateľa v konkurenčnom prostredí. Problematika podnikovej sociálnej politiky je právne upravená predovšetkým v Zákonníku práce č. 311/2001 Z. z. v platnom znení a v zákone č. 152/1994 Z. z.
Podniková sociálna politika zahŕňa starostlivosť zamestnávateľa o pracovné a životné podmienky zamestnancov, najmä starostlivosť o pracovné prostredie, stravovanie, vzdelávanie, osobitnú starostlivosť o zamestnancov so zdravotným postihnutím, o mladistvých zamestnancov, o ženy vzhľadom na ich materské povinnosti a o zamestnancov starajúcich sa o deti.
Stravovanie zamestnancov predstavuje významnú súčasť starostlivosti zamestnávateľa o svojich zamestnancov. Zákonník práce ustanovuje obsah a formy stravovania zamestnancov, podmienky, za ktorých má zamestnanec nárok na zabezpečenie stravovania a úhradu nákladov na stravovanie.
Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých pracovných zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Stravovanie je možné zabezpečovať vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo prostredníctvom subjektov, ktoré majú oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby.
Zamestnávateľ prispieva na stravovanie v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Výšku stravného určuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR opatrením uverejneným v Zbierke zákonov a v nadväznosti na meniace sa ceny potravín a stravovacích služieb sumy stravného valorizuje.
Stravovanie sa zabezpečuje zamestnancom počas výkonu práce na pracovisku. Po prerokovaní so zástupcami zamestnancov je možné dohodnúť poskytovanie stravovania zamestnancom aj počas prekážok v práci (dovolenka, práceneschopnosť, dôležité osobné prekážky v práci).
Vzdelávanie zamestnancov za účelom prehlbovania, udržiavania alebo obnovovania kvalifikácie predstavuje zlepšovanie profesionálnych znalostí zamestnanca potrebných na výkon práce dohodnutej v pracovnej zmluve. Prehlbovaním kvalifikácie sa nezvyšuje stupeň vzdelania zamestnanca.
Zamestnávatelia sú povinní dbať na to, aby zamestnanci mali príslušnú kvalifikáciu na prácu, ktorú vykonávajú. Ak vstupuje do pracovného pomeru zamestnanec bez kvalifikácie, zamestnávateľ mu musí zabezpečiť získanie príslušnej kvalifikácie zaškolením alebo zaučením. Zamestnávateľ je oprávnený uložiť zamestnancovi, aby sa zúčastnil príslušného vzdelávania za účelom prehĺbenia kvalifikácie.
Účasť na takomto vzdelávaní sa považuje za výkon práce, za ktorý zamestnancovi patrí mzda. Preto pri prehlbovaní kvalifikácie neuzatvára zamestnávateľ so zamestnancom dohodu o povinnosti odpracovať určitý počet rokov ako náhradu za možnosť čerpať platené voľno a za poskytnutú úhradu nákladov. Výnimku ustanovuje Zákonník práce len v prípade, ak náklady na prehlbovanie kvalifikácie sú aspoň 100 000 Sk. Vtedy je zamestnávateľ oprávnený požadovať od zamestnanca uzatvorenie dohody, ktorou sa zamestnanec zaviaže vrátiť poskytnuté plnenie vo forme odpracovania dohodnutej doby, resp.
Zvyšovanie kvalifikácie znamená získanie vyššieho stupňa vzdelania. Účasť zamestnanca na zvyšovaní kvalifikácie sa považuje za prekážku v práci na strane zamestnanca s nárokom na pracovné voľno a náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
V prípade súhlasu zamestnávateľa uzatvoria obe strany dohodu o zvýšení kvalifikácie, v ktorej si určia práva a povinnosti. Zákonník práce určuje podstatné formálne i obsahové náležitosti, bez ktorých nemožno právoplatne takúto dohodu uzatvoriť.
Účelom doplnkového dôchodkového sporenia je umožniť zamestnancovi získať doplnkový dôchodkový príjem v starobe a doplnkový dôchodkový príjem v prípade skončenia výkonu prác, ktoré sú zaradené na základe rozhodnutia orgánu na ochranu zdravia do kategórie 3 alebo 4. Zamestnanec, ktorý vykonáva práce zaradené do kategórie 3 alebo 4, je povinný uzatvoriť účastnícku zmluvu a jeho zamestnávateľ je povinný uzatvoriť zamestnávateľskú zmluvu.
Ostatným zamestnancom zúčastneným na doplnkovom dôchodkovom sporení môže zamestnávateľ v rámci podnikovej sociálnej politiky platiť príspevky, pričom ich výšku možno dohodnúť v kolektívnej zmluve.
Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci je jednou z kľúčových oblastí starostlivosti o zamestnancov. Zamestnávatelia majú zo zákona povinnosť zabezpečiť BOZP.
V roku 1994 bol prijatý zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde, ktorý bol zmenený a doplnený zákonom č. 280/1995 Z. z. a zákonom č. 375/1996 Z.
Sociálny fond tvoria všetci zamestnávatelia, ktorí zamestnávajú aspoň jedného zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Sociálny fond sa používa na podnikovú sociálnu politiku nad rámec, ktorý je zamestnávateľ povinný poskytnúť zo svojich nákladových prostriedkov.
Prostriedky sociálneho fondu sa poskytujú zamestnancom v pracovnom alebo služobnom pomere a v prípade, že je tak dohodnuté v kolektívnej zmluve, aj rodinným príslušníkom zamestnancov (manžel, manželka, nezaopatrené deti) a poberateľom starobného alebo invalidného dôchodku zamestnaným pred odchodom do dôchodku u zamestnávateľa, u ktorého tieto prostriedky využívajú.
Podnikateľské subjekty tvoria minimálny sociálny fond aj v prípade neúspešného podnikania a vykazovania straty. Ak však v predchádzajúcom roku dosiahli zisk a zároveň vysporiadali všetky svoje daňové a odvodové povinnosti, môžu tvoriť povinný prídel do sociálneho fondu až vo výške 1 %.
Ďalšími zdrojmi sociálneho fondu môžu byť dary, dotácie, ďalšie prídely zamestnávateľa z jeho použiteľného zisku atď. Prostriedky sociálneho fondu sa vedú osobitne.
Sociálny fond slúži všetkým zamestnancom a v niektorých prípadoch aj ich rodinným príslušníkom. Je určený na financovanie sociálnych, kultúrnych, telovýchovných, rekreačných a iných potrieb. O použití sociálneho fondu jednotlivým zamestnancom rozhoduje komisia sociálneho fondu zložená zo zástupcov zamestnávateľa a odborovej organizácie. Príspevky zo sociálneho fondu sa zamestnancom poskytujú na základe písomnej žiadosti zamestnanca doručenej komisii sociálneho fondu.
Fyzické zdravie zamestnancov je základným predpokladom ich produktivity a celkovej pohody. Zamestnávatelia môžu prispievať k zlepšeniu fyzického zdravia zamestnancov rôznymi spôsobmi.
(Ultra)sonografia je diagnostická zobrazovacia technika využívaná na vizualizáciu svalov a vnútorných orgánov, ich veľkostí, štruktúry, patologických zmien alebo lézií. Ide o jednu z najefektívnejších metód, keďže lekárovi poskytuje množstvo cenných informácií. Poskytnite zamestnancom ako firemný benefit tento typ vyšetrenia a vaša popularita ako zamestnávateľa razom stúpne. Pomôžete im predísť mnohým vážnym civilizačným ochoreniam. Navyše tak ušetríte čas na oboch stranách. Sonografické vyšetrenie je neinvazívne a bezbolestné. Pomôže včas odhaliť zdravotné komplikácie ako sú zápaly a poškodenia orgánov brušnej dutiny (žlčník, pečeň, obličky…), srdcovo-cievne ochorenia (poškodené cievy, trombóza, hypertenzia, ischemická choroba srdca…), karpálny tunel, často sa prejavujúci u ľudí pracujúcich s klávesnicou. Posvietiť si prostredníctvom neho môžete aj na pohybový aparát zamestnancov. Prineste zamestnancom priamo na pracovisko takéto benefity a vaša nadštandardná zdravotná starostlivosť sa vám bohato vráti. Vo forme zdravých, motivovaných a vďačných zamestnancov, rovnako tak i prostredníctvom skvelej povesti zamestnávateľa. Stavte na dni zdravia alebo tematické balíky starostlivosti o zdravie zamestnancov.
Duševné zdravie zamestnancov je rovnako dôležité ako ich fyzické zdravie. Stres, pracovný tlak a syndróm vyhorenia môžu negatívne ovplyvniť ich výkonnosť a celkovú pohodu.
Plnenie požiadaviek národnej legislatívy a prostredníctvom nej aj smerníc Európskej únie je nepochybne náročné, vyžaduje si systémový prístup k poznaniu povinností zamestnávateľa a prijímaniu zodpovednosti za ich plnenie. Takýto prístup je dôležitý aj z pohľadu vnímania zamestnanca ako najdôležitejšieho zdroja pre plnenie úloh zamestnávateľa. Účasť v programe je dobrovoľná.
Program „Zodpovedný zamestnávateľ“ hodnotí a oceňuje implementáciu systému riadenia ľudských zdrojov do celkového systému riadenia organizácie. Pri overovaní plnenia požiadaviek programu je overovaná funkčnosť zavedeného systému v rámci procesov a činností realizovaných prihláseným zamestnávateľom. Zároveň sa vychádza aj z výsledkov kontrol, ak boli u zamestnávateľa realizované, a zo stanovísk relevantných orgánov a partnerov (Sociálna poisťovňa, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, odborová organizácia, Finančná správa a iné).
Dobrý pocit z dodržiavania zákonov, pravidiel a morálky - umožňuje pohodlný a bezstresový rozvoj podnikania a pomáha vytvárať priaznivé pracovné prostredie. Program „Zodpovedný zamestnávateľ“ je zameraný predovšetkým na prevenciu - dobrovoľnú, vedomú a kvalitnú starostlivosť o zamestnancov a ich pracovné podmienky. Národný inšpektorát práce ho realizuje ako jednu z preventívnych, osvetových a informačno-publikačných činností v rámci ustanovenia § 6 ods. 1 písm. r) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z.
Z historického hľadiska bol systém štátnej služby prevzatý z Rakúsko-Uhorska. Služobná pragmatika platila na území dnešnej Slovenskej republiky až do roka 1950. V roku 1950 boli vydané zákony, ktoré upravili štátnu službu na základe inej koncepcie, ako bola založená služobná pragmatika.
S účinnosťou od 1. januára 1966 sa kodifikovalo pracovné právo. V roku 1992 boli do Zákonníka práce zapracované ustanovenia o povinnosti zamestnanca zachovávať vernosť štátu. SR reguluje pracovnoprávnymi predpismi požiadavky na vhodné a bezpečné pracovné podmienky pre výkon práce zamestnancov podľa smerníc EÚ. Štandardy európskeho trhu práce ovplyvňujú aj pracovný život zamestnancov na Slovensku.
tags: #socialna #starostlivost #o #zamestnancov #statnej #spravy