Sociálny a spoločenský život človeka: Definícia a aspekty

Súčasná spoločnosť kladie vysoké nároky na schopnosti jednotlivcov, vyžadujúc neustále zlepšovanie v rôznych oblastiach činnosti, komunikácie a vzťahov. Táto skutočnosť zdôrazňuje význam rešpektovania osobnosti človeka, jeho postavenia a prestíže v sociálnom prostredí. Je dôležité venovať pozornosť reálnym možnostiam osobností a ich pripravenosti na riešenie rozporov medzi individuálnymi a spoločenskými záujmami, pričom sa zohľadňuje adaptabilita, mobilita a aktivizácia psychologických a sociálnych kompetencií.

Úvod do sociálneho a spoločenského života

Človek je spoločenský tvor, ktorý existuje a vyvíja sa v interakcii s inými ľuďmi. Sociálny a spoločenský život predstavuje komplexný systém vzťahov, interakcií a štruktúr, ktoré formujú naše správanie, hodnoty a identitu. Spoločnosť ako celok je činiteľom socializácie, ktorý prostredníctvom rôznych faktorov a prostriedkov vplýva na rozvoj jednotlivca.

Definícia sociálneho prostredia

Sociálne prostredie je organizované zoskupenie ľudí, tvorené sieťou prepojených skupín a organizácií, ktoré vytvárajú spoločenskú štruktúru. V tomto prostredí sa koordinácia a regulácia činností dosahuje prostredníctvom systémov sociálnych pozícií a rolí. Spoločenská trieda, ako významný statusový systém, určuje sociálne prostredie a postavenie jednotlivca. Vplyv na ľudí sa uskutočňuje prostredníctvom spoločenskej štruktúry, ktorá ovplyvňuje potreby, poznanie a medziosobné charakteristiky.

Spojitosť človeka a sociálneho prostredia

Osobnosť človeka je samoorganizujúca sa celostnosť, ovplyvnená vonkajším (spoločenským a sociálnym) a vnútorným (psychickým a telesným) prostredím. Adaptácia na rôzne prostredia je umožnená systémom psychickej a telesnej autoregulácie. Subjektívnou podmienkou sociálnej adaptácie je psychická variabilnosť, ktorá zahŕňa stratégie dynamického vyrovnávania sa so situačnými premennými. Tento teoretický rámec smeruje k pochopeniu psychologického vplyvu spoločenského a sociálneho prostredia na ľudí.

Socializácia a jej etapy

Socializácia je proces, v ktorom sa jedinec prispôsobuje sociálnemu prostrediu, poznáva ho a spolupracuje s ním. Ide o celoživotný proces, prostredníctvom ktorého si jedinec osvojuje sociálne normy, vzorce správania, postoje, hodnoty, zvyky a zručnosti, ktoré sú typické a žiaduce pre danú kultúru. Výchova je hlavným zdrojom socializácie, pričom prostredie rozdeľujeme na sociálne, prírodné a technické.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Niektoré socializačné etapy sú nezastupiteľné a ak sa neodohrajú v danom vekovom období, nemožno ich už takmer nikdy dohnať (rečové schopnosti, vznik empatie a dôvery).

Primárna socializácia

Trvá od narodenia do 6 rokov a odohráva sa v rodine a v materskej škole, až do nástupu do základnej školy. Počas tohto obdobia si dieťa osvojuje:

• základné kultúrne návyky
• materinský jazyk a sociálnu komunikáciu
• poznatky o prírode, základy orientácie v čase a priestore
• sociálne roly
• základy morálky
• postupne sa vyvíja sebakontrola a sebaregulácia

Sekundárna socializácia

Prebieha od 6. rokov po dospelosť, do 18-20 rokov života, až po nástup do zamestnania. Významnými medzníkmi pre vývoj sociálnych vzťahov je:

• nástup do školy
• nástup puberty
• adolescencia
• prechod do zamestnania

Terciárna socializácia

Prebieha do konca života. Sociálne vzťahy sa formujú v rodine, práci, v komunite a širšej spoločnosti. Socializácia je ovplyvnená špecifikami kultúry, v ktorej človek žije. V tomto období môže človek prekonávať rôzne krízy zapríčinené rozpadom rodiny, zmenou či stratou zamestnania, chorobou, zmenou bydliska a pod.

Adaptácia v sociálnom prostredí

Sociálnopsychická adaptácia človeka je spätá s psychickým a sociálnym vývinom aj rozvojom. Adaptácia je proces, ktorým sa jedinec prispôsobuje požiadavkám prostredia. Psychologickým obsahom adaptácie môže byť zblíženie cieľov a hodnotových orientácií skupín a jednotlivcov, osvojovanie si sociálnych noriem, tradícií, kultúry a sociálnej štruktúry malých, stredných i veľkých sociálnych skupín.

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

Všeobecnú adaptáciu môžeme považovať za ukazovateľ schopnosti človeka zvládať viaceré a kumulované situačné adaptácie, vrátane záťažových situácií stresu, frustrácie, deprivácie a konfliktov. Sociálna neadaptovanosť sa môže prejaviť ako stres z odlišnosti alebo z neplnenia sociálnych očakávaní.

Sociálny status a sociálna rola

Sociálny status je sociálna pozícia v skupine alebo spoločnosti, spojená s právami a povinnosťami. Každý človek zastáva množstvo sociálnych pozícií, pričom jeden z nich býva kľúčový a určuje sociálne postavenie. Sociálna rola je vzor správania určený spoločenskými alebo skupinovými očakávaniami, spojenými so sociálnym statusom. Vďaka štandardizovanému, rolovému správaniu môže plynúť každodenný život spoločnosti.

Rolové konflikty

V súvislosti s výkonom sociálnych rol môže dôjsť k rolovým konfliktom, ktoré delíme na:

• interpersonálne (konflikt medzi dvoma či viacerými rolami, ktorý vychádza z konfliktu záujmov - je ťažké byť zároveň napr. otcom i manažérom)
• intrapersonálne (konflikt osobnosti a roly, odmietanie roly, konflikt vo vnútri roly - napr. získaný status)

Snaha zviditeľniť status vedie k používaniu tzv. statusových symbolov.

Sociálna štruktúra a stratifikácia

Sociálna štruktúra spoločnosti odráža usporiadanie jednotlivých častí do celku a poskytuje prehľad o trvalých prvkoch v spoločnosti. Vzniká na základe potreby ľudí združovať sa, vytvárať zoskupenia a vzájomné vzťahy. Správanie sa v týchto zoskupeniach sa riadi pravidlami, ktoré nadobúdajú ustálenú podobu a nazývajú sa sociálne roly.

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

Sociálna stratifikácia je usporiadanie spoločnosti do vrstiev na základe sociálnej nerovnosti. Veľké skupiny ľudí sa odlišujú podľa rôznych kritérií, ako sú bohatstvo, príjmy, vzdelanie, životný štýl a prestíž povolania.

Štrukturálne rezy spoločnosti

Na lepšie pochopenie štruktúry spoločnosti sa používajú štrukturálne rezy, ktoré predstavujú pohľady z určitého hľadiska záujmu:

• Sociodemografická štruktúra
• Profesijná štruktúra
• Etnická a národnostná štruktúra
• Štruktúra príjmov a majetku
• Sociokultúrna štruktúra
• Mocenská štruktúra

Sociálne učenie

Proces socializácie sa uskutočňuje prostredníctvom sociálneho učenia, čo je osvojovanie si noriem, postojov, hodnôt a vzorcov správania prostredníctvom interakcie s inými ľuďmi. Sociálne učenie prebieha celý život a má rôzne formy:

• učenie podmieňovaním (sociálna odmena a trest)
• adaptácia (prispôsobenie sa normám a pravidlám skupiny)
• imitácia (napodobňovanie činnosti iného človeka)
• identifikácia (stotožnenie sa so vzorom)
• priame usmernenie
• poučenie
• demonštrácia

Sociálne motívy

Motiváciu z hľadiska sociálnej psychológie rozdeľujeme na sociálne motívy jednotlivca a motiváciu sociálneho správania jednotlivca v skupine. Sociálne motívy jednotlivca sú:

• motív afiliácie (vyhľadávanie druhých ľudí, potreba združovania sa, priateľstva, lásky, pomoci druhým)
• motív poznávania (súvisí s potrebou rozvíjania osobnosti)
• motív moci (realizuje sa v potrebe vplyvu na iných ľudí, v potrebe dominovať nad druhými)

Sociálna situácia a sociálny problém

Sociálna situácia je stav, ktorý vzniká v procese interakcie jednotlivca a jeho sociálneho prostredia. Je to súhrn životných podmienok, okolností a vplyvov vzťahujúcich sa na určitú osobu alebo skupinu. Sociálny problém sú sociálne situácie a podmienky v ľudských vzťahoch spoločnosti, ktoré sú považované za obtiažne a nežiadúce, a ktorým je potrebné venovať pozornosť korektívnymi a vyrovnávacími opatreniami.

Spolužitie a interakcia

Spolužitie ľudí môže existovať iba vtedy, ak sa nachádzajú v rovnakom čase na rovnakom mieste a sú navzájom v kontakte a prebieha medzi nimi interakcia. Interakcia je vzájomný kontakt medzi ľuďmi, akékoľvek ovplyvňovanie, pôsobenie ľudí na iných, reagovanie na správanie sa ľudí s ktorými sme v kontakte.

Normatívne systémy spoločnosti

V každej spoločnosti prevažuje usporiadaná forma spolužitia, ktorá je organizovaná a usmerňovaná. Spoločnosť si vytvára hodnoty a normy. Hodnoty sú určité predstavy ľudí, o tom čo je správné a normy sú konkrétne pravidlá, predstavy o tom, čo je správne, čo je žiadúce.

Osobnosť v sociálnom prostredí

Rozvoj osobnosti ako sociálneho systému, čiže rozvoj morálnych, etických kvalít človeka, jeho uvedomeného konania, ako aj jeho vzory a hodnoty, sa prejavuje v kultúrnosti jeho správania i konania. Od osobností ľudí dneška sa požaduje sociálna, psychická aj telesná adaptabilita a adaptovanosť v danej spoločnosti.

tags: #sociálny #a #spoločenský #život #človeka #definícia