
Trenčín, mesto s bohatou históriou a strategickou polohou v údolí rieky Váh, si po stáročia udržiava svoj význam v rámci Slovenska. Jeho sociálny charakter sa formoval vďaka geografickým, historickým, ekonomickým a kultúrnym vplyvom, ktoré sa prelínajú a vytvárajú jedinečnú identitu mesta.
Mesto Trenčín sa nachádza na úpätí Strážovských vrchov, v údolí rieky Váh, na rozhraní Trenčianskej a Ilavskej kotliny. Táto poloha na križovatke starých obchodných ciest a v blízkosti dôležitých karpatských priesmykov predurčila Trenčín k tomu, aby sa stal významnou obchodnou a mýtnou stanicou. Priemerná nadmorská výška mesta je 204 - 210 m.
Do aglomerácie mesta patria katastrálne územia Trenčína, Opatovej, Kubrice, Istebníka, Orechového, Hanzlíkovej, Zlatoviec, Záblatia, Biskupíc a Kobrej. Mesto je rozdelené podľa mestských častí na Stred, Juh, Sever a Západ. Juh sa ďalej delí na Juh I a Juh II, do m. č. Sever patrí Sihoť I, II, III a IV, Opatová, Pod Sokolice, Kubra a Kubrica a do m. č.
Oblasť sa nachádza v miernom klimatickom pásme s priemernou ročnou teplotou +8,8 °C.
Mesto má 114 km mestských komunikácií, 27 km štátnych ciest, 156 km chodníkov, 9 platených parkovísk, 249 ulíc, 100 ha verejnej zelene, 212,68 ha zaberá Lesopark Brezina, výmera lesného pôdneho fondu mesta je 686,02 ha, z toho je 415,36 ha hospodárskych lesov, 63,41 ha ochranných lesov, 207,25 ha lesov osobitného určenia s rekreačnou funkciou a 16,88 ha je ostatných plôch. Z listnatých lesov prevládajú bučiny, jaseň, hrab, javor, v ihličnatých lesoch prevládajú borovice, smrekovec, smrek.
Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov
Vodovodná sieť meria 199570 m, dĺžka vodovodných prípojok je 34937 m, kanalizačná sieť má dĺžku 98898 m a objem čistených odpadových vôd je 5502775 m3 za rok. Hustota osídlenia v meste je 720,05 obyv./km2.
História Trenčína siaha hlboko do minulosti, o čom svedčia archeologické nálezy z doby kamennej. Významným medzníkom je prítomnosť rímskych legionárov, o ktorej svedčí rímsky nápis na hradnom brale z roku 179 n. l. Nápis potvrdzuje existenciu mesta Leukaristos, spomínaného v diele gréckeho geografa Ptolemaia.
V stredoveku sa Trenčiansky hrad stal sídlom uhorskej kráľovskej župy a neskôr centrom trenčianskej kráľovskej a stavovskej župy. Prvá písomná zmienka o Trenčíne pochádza z rokov 1067 - 68. Rozvoj mesta pod hradom sa začal v trhovej osade, ktorú spomínajú Zoborské listiny už v roku 1111 a 1113.
Dejiny hradu a mesta boli úzko späté. Počas tatárskeho vpádu mesto spustošili, hrad však nedobyli. Po roku 1275 sa hrad dostal do vlastníctva Matúša Čáka, ktorý sa stal pánom takmer celého územia dnešného Slovenska. V období stredoveku získal Trenčín rôzne výsady a práva, napríklad oslobodenie od platenia mýta, právo vydržiavať si výročný jarmok a právo variť pivo. V r. 1412 Žigmund Luxemburský povýšil Trenčín do stavu slobodného kráľovského mesta, vyňal ho z právomocí kastelánov hradu, čím získal výsady aké mal Budín, Stoličný Belehrad, Bratislava a Trnava. Dôležité boli privilégiá z 15. stor., kedy dostal právo opevniť sa hradbami a v r. 1454 od Jána Hunyadyho aj právo meča.
V Trenčíne prekvitali remeslá, od 15. do 19. stor. vzniklo viac ako tridsať cechov. Mesto sa nevyhlo mnohým katastrofám a často trpelo vojnami. V bojoch Ferdinanda Habsburského proti Jánovi Zápoľskému dobyl cisársky generál Katzianer v roku 1528 mesto i hrad. V polovici 17. stor. muselo mesto odolávať nájazdom Turkov. Obyvateľstvo mesta i hradu veľmi trpelo počas kuruckej blokády v období kuruckých vojen v rokoch 1704 - 1708. O dva roky neskôr postihol mesto mor, ktorému podľahlo takmer 1600 obyvateľov. V roku 1790 hrad aj s celým mestom vyhorel. Odvtedy ostal horný hrad opustený a pomaly sa rozpadával.
Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS
Katastrofálne dôsledky mala na Trenčín a celé stredné Považie povodeň v r. 1813. V r. 1886 postihol mesto i podhradie veľký požiar.
Trenčín sa pýši množstvom kultúrnych pamiatok, ktoré svedčia o jeho bohatej histórii. Medzi najvýznamnejšie patrí Trenčiansky hrad, rím. kat. farský kostol Narodenia Panny Márie, dom mestského kata, mestské opevnenie, Mierové námestie, piaristický kostol sv. Františka Xaverského s kláštorom, synagóga a Kaplnka sv. Anny.
Trenčiansky hrad je národnou kultúrnou pamiatkou (NKP). Patrí Trenčianskemu múzeu, ktoré tam má svoje expozície, rozsiahlu obrazovú galériu Illésházyovcov v paláci Zápoľských s takmer 100 olejomaľbami zo 16. - 19. stor., stálu výstavu chladných a palných zbraní, v Letnej veži je umiestená expozícia z dávnych dejín Skalky, v Ľudovítovom paláci je stála výstava zo súčasnej heraldickej tvorby. V Delovej bašte a v Barborinom paláci sa konajú príležitostné výstavy. Obľúbené sú rytierske turnaje na koňoch a nočné prehliadky Trenčianskeho hradu. Hrad sa stal historickým miestom dôležitých rokovaní a stretnutí. V r. 2003 sa zrútila časť západného opevnenia hradu.
Na svahu zvanom Marienberg, medzi mestom a hradom, sa nachádza opevnená stavba rím. kat. farského kostola Narodenia Panny Márie. Z gotickej stavby spomínanej začiatkom 14. stor. sa zachovalo len polygonálne zakončené presbytérium. Po požiari v r. 1528 kostol prebudovali v renesančnom slohu a jeho trojlodie nanovo zaklenuli. V polovici 18. stor. umiestnili v ukončení bočných lodí pohrebné kaplnky Illésházyovcov podľa návrhu bratislavského sochára Ľudovíta Godeho. Na nádvorí kostola je vzácny gotický karner (kostnica) z prvej polovice 15. stor.
Neďaleko farského kostola na ulici Matúša Csáka v prudkom svahu stojí renesančný dom mestského kata zo 17. stor. Pôvodne to bol dvojpodlažný kamenný objekt s drevenou pavlačou. Dnes patrí Trenčianskemu múzeu, ktoré tam má svoje expozície.
Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve
Mestské opevnenie sa začalo budovať v prvých desaťročiach 15. stor. Kamenný múr bez bášt a veží nadväzoval na západnej strane na opevnenie hradu. Vstup do mesta chránili dve hlavné brány. Dolná brána s podjazdom sa zachovala dodnes. Pôvodne gotická stavba bola v roku 1543 renesančne prestavaná. Je vysoká 32 metrov a dnes sa nazýva aj mestská veža. Jej opevnené predbránie, barbakan, zbúrali v 19. stor. Na bráne je latinský nápis, motto stredovekého Trenčína v latinčine, ktoré v preklade znie: "Ak Pán nestráži mesto, darmo bdie ten, kto ho stráži". Pri veži stojí budova Mestského úradu, postavená na mieste starej renesančnej radnice z r. 1934.
Mierové námestie pod hradom bolo po rozsiahlom výskume v roku 1987 vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Väčšina meštianskych domov bolo prestavaných v renesancii na pôvodných neskorogotických základoch. Výskum dokázal, že niektoré domy námestia mali podlubia.
V strede námestia dominuje stĺp Najsvätejšej Trojice, na pamiatku moru ho dal postaviť v r. 1712 župan Mikuláš Illésházy.
Na dolnom konci Mierového námestia stojí najrozsiahlejší pamiatkový komplex centra mesta, piaristický kostol sv. Fantiška Xaverského s kláštorom. Kostol s dvojvežovým priečelím postavili v rokoch 1653 - 1657 podľa vzoru kostola Il Gesu v Ríme. Pomerne jednoduchá baroková jednoloďová stavba kostola s bočnými kaplnkami kontrastuje s bohatou výzdobou vnútra s freskami zo života svätého Františka Xaverského. Autorom fresiek je Krištof Tausch, žiak slávneho talianskeho umelca Andreasa del Pozzo. S kostolom bezprostredne susedí budova kláštora s krásnou štukovou výzdobou, dokončená v r. 1662. Na priečelí budovy, na nádvorí z pol. 17. stor., sú umiestnené slnečné hodiny z r. 1711. Z dvorového a zadného traktu je vstup do Piaristického gymnázia Jozefa Braneckého. Priestory, kde sídlila galéria sa postupne vrátili rádu piaristov. Na západnej strane námestia, z prízemia bývalého hotela Zlatý Baran, je pasáž, spájajúca námestie s Palackého ulicou. Vedľa je budova pošty (1934 - 35). Námestie sa zužuje smerom k objektu banky, dokončeného v r. 1952.
V priestoroch bývalého župného domu pri hoteli Tatra sídli v honosnej tereziánskej neskorobarokovej budove palácového typu Trenčianske múzeum. Ulica, vedúca na hrad, patrí k najstarším stredovekým komunikáciám. Na začiatku vstupu do historického námestia, vedľa Trenčianskeho múzea, sa nachádza hotel Tatra, veľkoryso riešená štvorpodlažná secesná budova postavená barónom Arminom Popperom v r. 1901. Dnes, po rekonštrukcii, patrí medzi najlepšie hotely Slovenska. Prevádzkuje ju americko-kanadská hotelová spoločnosť.
Na Vajanského ulici sa pri stavbe Československej obchodnej banky v r. 1996 objavilo murivo stredovekej sakrálnej stavby, pravdepodobne pôvodný kláštor johanitov, resp. františkánov. Na Štúrovom námestí stojí neorománska budova synagógy z r. 1912. Jej interiér dnes slúži ako výstavná miestnosť. Na Námestí sv. Anny stojí na mieste staršieho gotického predmestského kostolíka baroková, jednoloďová Kaplnka sv. Anny, postavená v r. 1789. Oproti historickej budove Gymnázia Ľudovíta Štúra na ulici 1. mája je kláštorný kostol Notre Dame, postavený v r. 1909. Na konci Vajanského ulice stojí klasicistický ev. kostol a. v. z r. 1794. Dnešný Krajský súd na námestí Sv. Anny sídli v secesnej budove Sedrie, postavenej v r.
K sociálnemu charakteru mesta prispieva aj jeho obyvateľstvo. V r. 2004 sa narodilo 459 detí, zomrelo 463 obyvateľov, prisťahovalo sa 494 a odsťahovalo sa 837 obyv. V meste žije 95,3 % Slovákov, 0,3 % Maďarov, 0,1 % Rómov a 2,4 % Čechov a Moravanov. K rím. kat. cirkvi sa hlási 65,76 % obyv., k ev. cirkvi a. v. 6,94 % a ku gr. kat. cirkvi 0,32 %.
Trenčiansky kraj, do ktorého Trenčín patrí, je jedným z menších krajov Slovenska. K 31. decembru 2023 mal kraj 568 102 obyvateľov, čo predstavuje 10,5 % populácie Slovenska. Hustota obyvateľstva dosiahla 126 obyvateľov na kilometer štvorcový. Demografický vývoj ovplyvňujú zmeny v ekonomických a sociálnych podmienkach, charakterizované spomalením reprodukcie. V roku 2023 sa narodilo 4 104 detí, zatiaľ čo zomrelo 6 253 ľudí. Populácia Trenčianskeho kraja starne.
Od druhej polovice 19. stor. sa v Trenčíne vytvorili podmienky na vznik a rozvoj priemyslu. V r. 1883 bola dokončená ďalšia časť Považskej železnice až po Žilinu a v r. 1901 železnica do Topoľčian. Elektrifikácia mesta prebehla v r. 1907, vodovod a kanalizácia boli vybudované v r. 1911. Vznikli prvé väčšie továrne na nábytok a drevený tovar, liehovar s droždiarňou, továreň na výrobu výbušnín a továreň na súkno. Urbanistický rozvoj mesta začal v r. 1889 keď boli postavené kasárne. V r. 1901 pri vstupe do námestia bol postavený nový hotel a nájomný dom Erszébet (dnešný hotel Tatra), vznikli nové ulice na chudobnom predmestí, bola postavená sedria (dnes Krajský súd) a nemocničné pavilóny. V období trvania prvej Československej republiky (1918 - 1938) sa rozrástol predovšetkým odevný a potravinársky priemysel.
Po skončení druhej svetovej vojny došlo k významnej modernizácii hospodárskej základne mesta. S bytovou výstavbou sa súčasne budovala občianska a technická vybavenosť mesta, rozšírili sa závody Merina, Odevné závody, TOS, a Slovlik a začalo sa s výstavbou nových ako Konštrukta, Zlatokov, Kara, Kovotex, Ľudotex, Automobilové opravárenské závody, Letecké opravovane a i. Trenčín bol dlhé roky sídlom generálneho riaditeľstva Slovakotex, generálneho štábu armády, a CEVA (Cementárne a vápenky) s celoslovenskou pôsobnosťou. Boli tu výskumné ústavy sklársky, pozemného staviteľstva, ovčiarsky, maltovín a mechanizácie odevného priemyslu. V 60. rokoch 20. stor. sa sformovala jedna z významných aktivít hospodárskeho života mesta, výstavníctvo.
Trenčiansky kraj má priemyselno-poľnohospodársky charakter, čo kladie vysoké nároky na dostupnosť pracovnej sily. Regionálny hrubý domáci produkt (HDP) v roku 2023 predstavoval 11 049 miliónov EUR, čo tvorí 9 % celoštátneho HDP. HDP na obyvateľa bol 19 297 EUR v bežných cenách, čo bolo o 14,3 % menej ako celoštátny priemer.
V Trenčíne sa spomína mestská škola už v 14. stor. V r. 1565 - 1685 existovalo v Trenčíne evanjelické gymnázium, ktoré navštevoval aj František Palacký. V r. 1649 bolo otvorené jezuitské gymnázium, v ktorom dostal vzdelanie svetoznámy hvezdár Maximilián Hell ako aj prvý uhorský kritický historik Samuel Timon. Po zrušení jezuitského rádu prevzali gymnázium piaristi. S prestávkami existuje dodnes. V r. 1636 - 1663 bola v meste tlačiareň. Od konca 18. stor. pôsobila v Trenčíne aj židovská ľudová škola. Začiatkom 20. stor. vzniklo štátne gymnázium, dnes Gymnázium Ľudovíta Štúra. V 2. pol. 20. stor. boli otvorené stredné odborné školy, odevná, zdravotnícka, stavebná a Obchodná akadémia Dr. Milana Hodžu.
Dnes je v meste 9 štátnych základných škôl, 2 cirkevné ZŠ, špeciálna ZŠ internátna, dve štátne gymnáziá a jedno cirkevné. Odborné stredné školstvo zastupuje Združená stredná škola, 4 Stredné odborné školy a 5 Stredných odborných učilíšť. Od r. 1991 je v Trenčíne pobočka súkromnej City University z amerického Seattlu, ktoré poskytuje kvalitné vyššie vzdelanie obchodného a podnikateľského charakteru. Trenčianska univerzita A. Dubčeka bola založená v Trenčíne dňa 1. 7. 1997. V Trenčíne úspešne fungujú i Základné umelecké školy, jedna štátna a cirkevná ZUŠ pri Základnej škole Kristíny Royovej. O voľný čas detí sa stará Centrum voľného času. V meste po transformácii ostali iba jedny jasle a 20 materských škôl.
Starú tradíciu má miestna Verejná knižnica Michala Rešetku. Okrem nej fungujú knižnice pri Vysokej škole manažmentu v Trenčíne a Trenčianskej univerzite A. Dubčeka.
V roku 2023 kultúrne aktivity pre obyvateľov a návštevníkov kraja zabezpečovalo 2 galérií a 12 múzeí. Milovníci literatúry mali k dispozícii 184 aktívnych knižníc. Divadlá a kiná ponúkali predstavenia v 4 divadlách, vrátane malých a nezávislých, a 14 stálych kinách s 19 premietacími miestnosťami.
Trenčín patrí k významným športovým centrám.
V Trenčíne sa narodil Karol Štúr (1811-1851), brat Ľudovíta Štúra. Pôsobil tu maliar M. A. Bazovský (1899 - 1968), lekár a prírodovedec dr. Karol Brančík (1842-1915), spisovateľ a rektor piaristov Jozef Branecký (1882-1962), skladateľ Karol Pádivý (1908-1965), český historik František Palacký (1798-1876), akademický maliar Bedrich Hofstädter (1910-1954) a lekárnik a fotograf PhMr. Ján Halaša (1893-1981). Svetovú slávu a uznanie získal svojimi dielami Vojtech Zamarovský, rodák z blízkych Zamaroviec. Celý svoj život zasvätila Trenčínu fotografka poľského pôvodu Mária Urbasiówna-Holoubková (1898 - 2004). V Trenčíne mali silné zázemie maliari Josef Holoubek, Hugo Gross, Svetozár Abel, Irena Slavinská a Rudolf a Ladislav Moškovci.
Významnou, legendami opradenou osobnosťou mesta, je uhorský palatín a taverník, trenčiansky župan, feudál, oligarcha a politik Matúš Čák (okolo 1260 - 18. 3. 1321 Trenčín) Nekonsolidované pomery brzdili rozvoj hospodárstva i spoločnosti, neustále vojny decimovali obyvateľstvo. Čákovi táto rušná doba však umožnila žiť dlhší čas nezávisle od panovníka, získavať pocty, hodnosti a majetky. Ovládol veľkú časť Slovenska, vlastnil 30 hradov a majetky v 12 stoliciach. Od roku 1296 si za sídlo zvolil hrad v Trenčíne, kde si zriadil dvor na spôsob uhorského kráľovského dvora a počínal si ako samostatný panovník až do svojej smrti v roku 1321.
V meste pôsobilo viacero príslušníkov rodiny Štúrovcov. V evanjelickej cirkevnej škole vyučoval Samuel Štúr, otec Ľudovíta Štúra. Na evanjelickom cintoríne je pochovaná Ľudovítova matka, Anna Štúrová. V Trenčíne sa narodil jeden z Ľudovítových bratov Karol Štúr (1811 - 1851), evanjelický farár, literát a pedagóg.
Veľkú časť života spojil s Trenčínom aj piaristický provinciál Jozef Branecký (1882 - 1962). Štúdium stredovekých listín a archiválií Trenčína a okolia ho podnietilo beletristicky spracovať tieto udalosti vo forme historických románov ako sú diela : Zo starého Trenčína , Trenčín, Fráter Johannes, Keď rumy ožijú, Poklady Matúša Čáka, Trenčín - Trnava, Pribinove vŕby, Ferko a Janka, Alexander a Alexandra a ďalšie. Patrí mu osobitné miesto v prúde ľudovej literatúry medzivojnového obdobia, nielen ako literátovi, ale aj ako populizátorovi regionálnych dejín. Zaslúžil sa aj o ekonomickú spoluprácu medzi cirkvami v Trenčíne. Pochovaný je na mestskom cintoríne v Trenčíne. Pamätná tabula venovaná Jozefovi Braneckému sa nachádza na objekte č.
Významnou, všestrannou osobnosťou mesta bol Karol Jozef Brančík (1842 - 1915). Od roku 1878 bol hlavným župným lekárom, od roku 1879 i lekárom trenčianskej sedrie. Ako entomológ a prírodovedec preukázal výnimočné organizačné schopnosti pri vytváraní Prírodovedeckého spolku župy Trenčianskej, ktorý vznikol v roku 1877. Patril medzi jeho zakladateľov, bol jeho prvým tajomníkom a od roku 1886 i jeho predsedom. Jeho zásluhou začal spolok vydávať Ročenky. V roku 1911 sa spolok zlúčil s Muzeálnou spoločnosťou a vzniklo Múzeum, ktorého sa stal riaditeľom. V trenčianskom parku založil v roku 1906 botanickú záhradu. Venoval sa však i archeológii, histórii a numizmatike, dirigoval vojenskú hudbu. V Trenčíne založil i korčuliarsky a tenisový oddiel. Pamätná tabuľa venovaná MUDr.
Priekopník pôvodnej slovenskej tvorby pre dychové orchestre a autor mnohých inštrumentácií známych skladieb Karol Pádivý (1908 - 1965) sa narodil v Dolní Cerekvi pri Jihlave. V roku 1928 sa usadil v Trenčíne. Ako organizátor hudobného života v Trenčíne, jeho okolí i v celoslovenskom meradle sa významne podieľal na povznesení ľudovej tvorivosti v oblasti dychových hudieb a organizovaní prehliadok a súťaží amatérskych dychových orchestrov a hudieb. Svoje pedagogické skúsenosti zhrnul v knihe Sborová škola. Skomponoval okolo 110 diel. V Trenčíne pracoval v Hudobnej škole a Dome kultúry a vzdelávania. Na jeho počesť sa od roku 1966 organizuje festival dychových hudieb pod názvom Pádivého Trenčín.
Lekárnik, umelecký fotograf, publicista Ján Halaša (9. 10. 1893 - 12. 10. 1981) bol od roku 1922 spolumajiteľom lekárne K sv. Duchu v Trenčíne, neskôr po znárodnení v roku 1945 tu pracoval ako lekárnik. Od roku 1972 pracoval v Trenčianskom múzeu ako fotograf. Bol priekopníkom slovenskej turistiky a vysokohorského športu. K jeho záľubám sa radí i fotografovanie. Je hodnotený odbornou fotografickou verejnosťou ako nestor slovenskej amatérskej fotografie. Jeho fotografie mapujú región Trenčína a jeho okolie. Zachytávajú život v týchto lokalitách z etnografického pohľadu. Tvoria súčasť zbierkových fondov mnohých galérií a múzeí. Trenčianske múzeum vlastní najviac jeho fotonegatívov. Je autorom viacerých turistických sprievodcov a publikácií a mnohých vlastivedných článkov . Spolu s bratom Pavlom vydával humoristický časopis Kocúr.
Na nižšom gymnáziu v Trenčíne študoval Ľudovít Starek (30. 3. 1803 Bratislava - 22. 3. 1863 Trenčín). Vyššie absolvoval v Nitre , kde potom študoval aj teológiu na bohosloveckom seminári. Po vysviacke v roku 1826 pracoval v Nitre, Žiline a od roku 1855 ako riaditeľ gymnázia a titulárny opát v Trenčíne. Venoval sa i histórii. Propagoval kult trenčianskych pustovníkov svätého Andreja-Svorada a Benedikta. Dal zrekonštruovať niektoré objekty na Skalke. Roku 1852 znovuobjavil nápis na trenčianskej hradnej skale. S jeho menom je spojené založenie župného špitála v Trenčíne a zalesnenie dovtedy holých kopcov v okolí Trenčianskeho hradu (lesopark Brezina). V Bratislave mu vydali v r. 1852 publikáciu Wegweiser in der Trentchiner Burg-Ruine und Umrisse der Geschichte der k.
Tvorba Miloša Alexandra Bazovského (1899 - 1968) je známa z mnohých kolektívnych výstav, individuálnych prehliadok, jeho diela sú súčasťou takmer všetkých galerijných expozícií približujúcich vývoj slovenského výtvarného umenia 20. storočia. Hoci jeho bohatá, zmysluplná tvorba i život sú spojené predovšetkým s Turcom, Liptovom, Oravou a Detvou, posledné roky - od roku 1962 prežil práve v Trenčíne. Za celoživotné dielo bol v roku 1964 menovaný národným umelcom. Jeho meno nesie galéria v Trenčíne s obsiahlou stálou expozíciou jeho diel. Zomrel 15.
Prof. MUDr. Prof. MUDr. Alojz Chura (11. 6. 1899 Bytča-Hliník - 24. 7. 1979 Trenčín) pracoval v trenčianskej nemocnici ako primár detského oddelenia. Patril k zakladateľom a k prvým organizátorom moderného detského lekárstva na Slovensku. Organizoval kurzy pre lekárov detských poradní, zriadil prvú stanicu materského mlieka a mnoho iných inštitúcií zaoberajúcich sa starostlivosťou o deti a mládež. Vydal okolo 50 prác, zameraných na pediatrickú prevenciu a boj proti infekčným detským chorobám. Pamätníček Prof. MUDr. Churu sa nachádza v Nemocnici s poliklinikou, pred vchodom do Detského pavilónu a na Mierovom námestí č.
Trenčín, známy svojou bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom, bol kedysi neodmysliteľne spojený s módnym priemyslom. Niekdajšia okrídlená fráza “Trenčín - Mesto módy” bola znakom prestíže a kvality, ktoré mesto prinášalo v oblasti trendov textilného priemyslu pre niekdajšie celé Československo.
V minulosti bol Trenčín centrom textilného priemyslu v Československu. Módne prehliadky v Trenčíne, známe ako “Trenčín - Mesto Módy”, boli významnou udalosťou, ktorá priťahovala návrhárov, výrobcov a nadšencov módy z celej krajiny.
Dnes už Trenčín nie je tým, čím býval, pokiaľ ide o textilný priemysel. Avšak, to neznamená, že mesto stratilo svoj pôvodný šarm a potenciál. Trenčín sa premenil na živé kultúrne a kreatívne centrum. V meste sa pravidelne konajú rôzne kultúrne podujatia, výstavy, koncerty a festivaly, ktoré priťahujú návštevníkov z celého Slovenska i zahraničia. Aj keď textilný priemysel už nie je tak dominantný, ako kedysi, mesto stále hostí módne udalosti, ako sú Trenčianske módne dni. V meste fungujú vzdelávacie inštitúcie, ktoré podporujú kreatívny priemysel. Trenčín podporuje malé a stredné podniky, vrátane startupov v oblasti módy a dizajnu.
Okrem módy, Trenčín ponúka bohaté možnosti v rôznych oblastiach. Akiste jednou z najnavštevovanejších pamiatok v rámci celého Slovenska je Trenčiansky hrad. Malebné staré mesto, množstvo parkov a prírodných krás robia z Trenčína atraktívnu destináciu pre turistov. A ak sa k to mu pripočíta atribút mesta plného reštaurácií, kaviarní a barov, ktoré ponúkajú miestne i medzinárodné špeciality, niet prečo váhať. Trendy v oblasti gastronómie prinášajú do mesta nové chute a kulinárske zážitky. Trenčín je známy svojimi športovými aktivitami a rekreačnými možnosťami.