Sociálny život v mexickej dedine: Pohľad slovenskej novinárky

Slovenská novinárka Magdaléna Rojo, pochádzajúca zo Zvolena, sa po rokoch cestovania a pôsobenia v rôznych krajinách sveta usadila v mexickom štáte Oaxaca. Jej príbeh je príbehom hľadania domova, integrácie a života v multikultúrnom prostredí. V nasledujúcom článku sa pozrieme na jej skúsenosti so sociálnym životom v mexickej dedine, s dôrazom na výzvy a krásy tohto prostredia.

Cesta do Mexika

Magdaléna Rojo odišla zo Slovenska ako 18-ročná, aby študovala v Bratislave. Neskôr ju túžba po cestovaní zaviedla do juhovýchodnej Ázie, Afriky a napokon do Latinskej Ameriky. V thajskom meste Chiang Mai stretla svojho budúceho manžela, Mexičana Noela. Spoločne cestovali po Latinskej Amerike a v roku 2016 sa prvýkrát dostali do Mexika. Pôvodne plánovali stráviť v krajine len tri týždne, no Oaxaca ich natoľko očarila, že sa tam opakovane vracali a napokon sa rozhodli usadiť.

Oaxaca: Domov v globálnom Juhu

Oaxaca, jeden z najchudobnejších štátov Mexika, sa stal pre Magdalénu a Noela domovom. Ako novinárka a fotograf tu nachádzajú množstvo zaujímavých tém, ktoré sa týkajú životného prostredia, ľudských práv a globálnych výziev. Magdaléna zdôrazňuje, že v Oaxace je veľmi pokojný životný rytmus a niektoré veci sú tu jednoduchšie ako na Slovensku.

Komunitný život a pôvodní obyvatelia

Špecifikom štátu Oaxaca je, že 80 percent pozemkov spravujú pôvodní obyvatelia alebo afromexické komunity. Tieto komunity majú autonómiu a rozhodujú o tom, čo sa na ich území bude diať. Mnohé z nich sa rozhodli pre udržateľné lesníctvo, pri ktorom rúbu stromy, ale zároveň vysádzajú nové. Iné komunity zase bojujú proti baníckym aktivitám, ktoré ničia životné prostredie.Magdaléna hovorí, že v Oaxace ľudia vnímajú prírodu ako súčasť seba samých. Sú presvedčení, že ak nebude zdravé životné prostredie, nebudú zdraví ani oni. Preto sa snažia chrániť prírodu a žiť s ňou v súlade.

Výzvy života v Oaxace

Život v Oaxace však nie je len idylka. Magdaléna spomína, že v meste sú veľké suchá a od januára si musia vodu objednávať v cisternách. Tiež hovorí, že infraštruktúra je slabo vybudovaná a počas dažďov sa ulice menia na rieky.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Mexiko je v médiách často spájané s násilím a drogovými kartelmi. Magdaléna priznáva, že táto téma je v krajine prítomná, no Oaxaca patrí k štátom, ktoré sú týmto problémom zasiahnuté menej.

Ženy, ktoré zostali

Magdaléna Rojo sa v Oaxace venuje aj projektu "Ženy, ktoré zostali". Ide o ženy, ktorých muži odišli za prácou do USA. Dôvody migrácie sú rôzne, často súvisia s klimatickou krízou a stratou úrody. Magdaléna hovorí, že príbehy týchto žien sú rôzne. Niektorým mužom sa nepodarí prekročiť hranice, iní neposielajú ženám žiadne peniaze. Niektoré ženy s mužmi stratili kontakt.

Projekt "Ženy, ktoré zostali" sa snaží poukázať na ženský pohľad na migráciu a na emócie žien, ktoré zostávajú vo svojich komunitách s neistým osudom. Magdaléna zdôrazňuje, že tieto ženy sú veľmi silné a že migrácia mužov má vplyv na ich zapojenie do politického života a na zakladanie ženských združení.

Integrácia a hľadanie identity

Magdaléna Rojo hovorí, že jedným z dôvodov, prečo sa rozhodli žiť v Mexiku, bolo aj to, že sa jej zdalo veľmi inkluzívne v porovnaní s inými krajinami, v ktorých bola. Kultúrne je to úplne iné ako Slovensko, aj preto, že veľká časť obyvateľstva Oaxacy je pôvodné obyvateľstvo.

Po presťahovaní sa do Mexika sa Magdaléna začala zamýšľať nad svojou identitou a nad tým, do akej spoločenskej triedy patrí. Hovorí, že mexická spoločnosť je výrazne rozdelená na sociálne triedy a že aj na Slovensku existujú triedne rozdiely, no v Oaxace je to viac viditeľné.

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

Detstvo a spomienky na Slovensko

Magdaléna Rojo pochádza zo Zvolena, kde žila do 18 rokov. Na svoje detstvo má pekné spomienky. Keďže pochádza z malého mesta, rada spomína na časy, keď sa hrávala s kamarátmi na ulici a sánkovala sa pred domom. Hokej ju veľmi chytil a ako 17-ročná začala o ňom písať. Postupne sa tak dostala k novinárčine.

Magdaléna hovorí, že od detstva chcela cestovať. Po prvom skúškovom v Brne si s kamarátom naplánovali cestu do juhovýchodnej Ázie. Táto cesta jej veľmi otvorila oči a naštartovala v nej chuť chodiť do vzdialenejších krajín.

Návrat na Slovensko a budúcnosť

Keď sa mal Magdaléne narodiť syn, chceli byť na Slovensku, blízko pri jej rodine. Presťahovali sa teda na Slovensko, ale prišla pandémia. Po prvej pandemickej zime sa rozhodli presťahovať do Mexika.

Na Slovensko chodia teraz na návštevu. Jej syn Gael sa narodil na Slovensku a má aj mexické občianstvo. Magdaléna sa snaží, aby hovoril po slovensky, ale on už jej odpovedá dvojjazyčne.

Mexická kuchyňa a kultúra

Magdaléna Rojo sa v Mexiku zamilovala aj do miestnej kuchyne. Medzi typické mexické jedlá patrí arroz a la mexicana, chilli con carne, crepas de cuitlacoche, atún de la parrilla, chilaquiles, chiles rellenos, chalupas, cochinita pibil, huevos motuleños, huevos rancheros, enfrijoladas, enchiladas, gorditas, chiles en nogada, Pallo al pibil, Quesadillas a Tostadas.

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

Medzi obľúbené mexické nápoje patrí pivo Corona, tequila, mezcal, margarita a piňa colada.

Mexické podnebie je veľmi rozličné v jednotlivých oblastiach krajiny. Na pobrežných nížinách je horúce a dusné počasie, zatiaľčo vo vnútrozemí je suché a teplé.

tags: #sociálny #život #v #mexickej #dedine