Hodnotenie Sociálneho Dialógu počas Druhej Ficovej Vlády: Medzi Tripartitou a Konsolidáciou

V kontexte slovenskej politiky a ekonomiky zohráva sociálny dialóg kľúčovú úlohu pri formovaní politík a hľadaní kompromisov medzi zamestnávateľmi, zamestnancami a vládou. Druhá vláda Roberta Fica, podobne ako aj tie predchádzajúce, čelila výzvam v oblasti sociálneho dialógu. Hodnotenie tohto dialógu si vyžaduje analýzu legislatívnych zmien, reálnych dopadov na sociálnych partnerov a celkovú atmosféru spolupráce.

Zmeny v Pravidlách Hry: Novela Kompetenčného Zákona

Sociálny dialóg na Slovensku prešiel v období druhej Ficovej vlády zmenami, ktoré ovplyvnili jeho fungovanie. Zákon o tripartite, ktorý dovtedy určoval pravidlá komunikácie sociálnych partnerov, prestal platiť 1. decembra. Nahradila ho novela kompetenčného zákona, ktorá pôvodne zamýšľala tripartitu len ako poradný orgán vlády. Po dohode sociálnych partnerov sa však Rada hospodárskeho a sociálneho partnerstva (RHSP) stala konzultačným orgánom.

RHSP, platforma pre hľadanie sociálne prijateľného programu transformácie slovenskej ekonomiky, bola vytvorená spoločne so zástupcami vlády, odborárov a zamestnávateľov. Partnermi vlády sa stali združenia s počtom 100 000 členov a viac, čo v tom čase spĺňali Konfederácia odborových zväzov a združení SR, Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR a Republiková únia zamestnávateľov. Sociálni partneri sa mali stretávať s vládou raz mesačne. V prípade nedohody však vláda nebola povinná prerokovať sporné materiály ešte raz. Zmenou bolo aj to, že na rokovaní sa nemusel zúčastniť priamo minister, ale stačil aj štátny tajomník.

Rok 2023: Turbulentné Obdobie s Tromi Vládami

Počas roka 2023 sa na Slovensku vystriedali až tri vlády: Hegerova, úradnícka vláda Ľudovíta Ódora a vláda Roberta Fica. Slovensko dosiahlo historicky najlepšie hodnotenie v miere korupcie, konkrétne 47. miesto zo 180 krajín v rebríčku organizácie Transparency International. Zlepšili sme sa tak už tretí rok za sebou, tentokrát o dve priečky. Slovensko dosiahlo aj historicky najvyššie skóre, keď si polepšilo o ďalší bod na aktuálnych 54 bodov zo sto možných.

Kritika Ficových Noviel a Korupcia

Organizácia Transparency International upozornila, že Ficove plány rušia to, čo Slovensko posunulo vyššie. Kritizované novely Trestného zákona by mohli viesť k zrušeniu Špeciálnej prokuratúry a Národnej kriminálnej agentúry (NAKA), ktoré vyšetrovali korupciu. Vláda argumentovala údajným masívnym porušovaním ľudských práv, čo však nedokázala ani po žiadosti prezidentky Zuzany Čaputovej o dôkazy.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Organizácia podotkla, že podľa jej analýzy skončilo odsúdením až 95 percent korupčných prípadov, ktoré Špeciálna prokuratúra poslala za posledné roky pred Špecializovaný súd v Pezinku.

Slovensko v Porovnaní s Európskou Úniou

Slovensko dosiahlo historicky najlepšie skóre aj umiestnenie, no stále sa nachádza citeľne za priemerom Európskej únie. Slovenské hodnotenie bolo 54/100, zatiaľ čo hodnotenie EÚ bolo 64/100. V rámci Únie Slovensko predbehlo Cyprus, Maltu, Chorvátsko, Grécko, Rumunsko, Bulharsko a Maďarsko. Zaostávalo napríklad za susedmi z Česka, ktorí skončili na 41. mieste.

Konsolidačný Balíček a Šetrenie

Ministri Ficovej vlády spomínali škrtanie na vlastných ministerstvách v súvislosti s konsolidačným balíčkom. Premiér Robert Fico návrh, ktorý schválili na vláde, spočiatku nekomentoval a veľkú časť z neho venoval zvaľovaniu viny na predchádzajúce vlády. Konsolidačný balíček, ktorý podľa ekonómov pocítia najmä obyvatelia, bol kľúčovou témou politickej jesene. Ficova vláda už na septembrovej schôdzi žiadala od poslancov koalície, aby zahlasovali za opatrenia, ktoré mali štátu ušetriť 2,7 miliardy eur.

Viaceré opatrenia z Kamenického balíčka schválila vláda, no detaily o tom, ako má štát šetriť, neboli jasné. Ministerstvo financií projektovalo takmer polovicu hodnoty balíčka, teda 1,3 miliardy eur, na strane výdavkov štátu. Ministri tvrdili, že plánujú šetriť na prevádzkových nákladoch či na zamestnancoch. Minister zahraničných vecí Juraj Blanár hovoril o šetrení na ministerstve na úrovni od šesť do 9,9 percenta. Minister pôdohospodárstva Richard Takáč plánoval šetriť napríklad tým, že nebudú nakupovať žiadne vozidlá.

Hospodárske a Sociálne Práva

Ústava Slovenskej republiky garantuje hospodárske a sociálne práva v rozsahu typickom pre sociálny štát. Vláda preberala Slovenskú republiku charakterizovanú prehlbujúcou sa chudobou, sociálnym vylúčením znevýhodnených skupín, nerovnomerným vývojom pracovného trhu a slabnúcou ochranou zamestnancov. Strategickou prioritou programu vlády bolo aktívne a komplexné vytvorenie, udržanie a rozvíjanie uceleného systému zosúladenia sociálnych a hospodárskych aktivít tak, aby bol efektívne využitý ľudský potenciál Slovenskej republiky.

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

Vláda zaviedla 13. dôchodok vo výške priemerného dôchodku za predchádzajúci rok a prijala opatrenia na zvýšenie platov zamestnancov. Minimálna mzda bola garantovaná na úrovni 60 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Vláda zvýšila svoju aktivitu v tripartitnej Aliancii sektorových rád za účelom kvalitného predvídania nových potrieb zamestnávateľov v oblasti znalostí, vedomostí a zručností.

Kritika a Obavy

Už prvé dni fungovania vlády vyvolávali obavy, či programové vyhlásenia nezostanú len na papieri. Svedčili o tom nielen viaceré personálne nominácie, ale aj nedomyslené návrhy opatrení, ktoré už ministri zverejňovali bez akejkoľvek odbornej oponentúry. Napríklad zásah do systému podpory tretieho sektora spojený so zvyšovaním. Viaceré opatrenia mali ohroziť udržateľnosť verejných financií - vláda chcela zaviesť trinásty dôchodok vo výške priemerného dôchodku za predchádzajúci rok.

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

tags: #sociálny #dialóg #druhá #ficova #vláda #hodnotenie