
Sociálny fond je dôležitý nástroj sociálnej politiky zamestnávateľa, ktorý umožňuje podporovať zamestnancov v rôznych životných situáciách. Jednou z možností využitia sociálneho fondu je aj poskytnutie príspevku k životnému jubileu. Tento článok sa zameriava na podmienky a možnosti poskytovania príspevku k životnému jubileu zo sociálneho fondu, pričom vychádza zo zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde v znení neskorších predpisov a ďalších relevantných právnych predpisov.
Tvorbu a použitie sociálneho fondu upravuje zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. Sociálny fond tvorí zamestnávateľ v zmysle § 2 ods. 1 zákona o sociálnom fonde. Povinnosť tvoriť sociálny fond má každý zamestnávateľ. Zamestnávateľom je podľa zákona právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky alebo fyzická osoba s miestom trvalého pobytu alebo miestom podnikania na území SR, ktorá zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Obdobným pracovným vzťahom sa rozumie napr. štátna služba podľa zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície, zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov, zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich, zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe, zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, zákona č. 281/2015 Z. z.V praxi sú najčastejšie aplikovanými pracovnoprávnymi predpismi zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme, zákon č. 400/2009 Z. z. zamestnanci v pracovnom pomere na výkon práce vo verejnom záujme v zmysle § 1 ods. 4 zákona o výkone prác vo verejnom záujme a § 3 ods. 1 Zákonníka práce (týka sa zamestnávateľov uvedených v § 1 ods.Povinnosť tvorby sociálneho fondu sa nevzťahuje za osoby, ktoré nie sú zamestnané v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, t. j. osoby, ktoré majú uzatvorené dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, t. j. uzatvorené dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, t. j.Ak zamestnávateľ zamestnáva FO - občanov, ktorí vykonávajú práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, t. j. dohody o vykonaní práce alebo dohody o brigádnickej práci študentov, alebo dohody o pracovnej činnosti (ďalej len dohody), z ich odmeny nemá povinnosť tvoriť SF. To isté platí aj pre odmeny vyplatené na základe zmluvy o vytvorení diela podľa zákona č. 618/2003 Z. z.
Prostriedky fondu sú určené predovšetkým na realizáciu sociálnej politiky zamestnávateľa, a to v rôznych oblastiach starostlivosti o zamestnancov. Zamestnávateľ by mal v internom predpise stanoviť zásady tvorby a použitia sociálneho fondu, v ktorom určí na aké účely, komu a za akých podmienok sa poskytne príspevok zo sociálneho fondu.
Sociálny fond je možné využiť na rôzne účely, napríklad na:
Príspevok k životnému jubileu je forma ocenenia zamestnanca pri dosiahnutí určitého veku. Zamestnávatelia často poskytujú tento príspevok pri príležitosti 50., 60. alebo iných významných narodenín zamestnanca.
Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov
Podmienky poskytnutia príspevku k životnému jubileu zo sociálneho fondu by mali byť jasne stanovené v kolektívnej zmluve alebo v internej smernici zamestnávateľa o tvorbe a čerpaní sociálneho fondu. Medzi typické podmienky patria:
V kolektívnej zmluve alebo internej smernici by mala byť určená aj výška príspevku, prípadne spôsob jej výpočtu. Niektorí zamestnávatelia stanovujú pevnú sumu, iní výšku príspevku odvodzujú od mesačného platu zamestnanca alebo od počtu odpracovaných rokov.
Podľa § 5 ods. 1 písm. f) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, príspevok zo sociálneho fondu môže byť za určitých okolností oslobodený od dane z príjmov.
V prípade, ak je príspevok k životnému jubileu poskytnutý ako nepeňažné plnenie (napr. vitamínové balíčky, vianočné balíčky), je potrebné posúdiť, či sa jedná o zdaniteľný príjem zamestnanca. Ak hodnota nepeňažného plnenia presiahne určitú hranicu, môže byť považovaná za zdaniteľný príjem a podliehať odvodom do Sociálnej a zdravotnej poisťovne.
Ak je príspevok vyplatený v peňažnej forme, považuje sa za príjem zo závislej činnosti a podlieha zdaneniu a odvodom do Sociálnej a zdravotnej poisťovne rovnako ako ostatné príjmy zo závislej činnosti. Zamestnávateľ je povinný zraziť z príspevku preddavok na daň a odvody do poisťovní.
Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS
Príklad 1: Zamestnávateľ má v kolektívnej zmluve stanovené, že pri príležitosti 50. narodenín zamestnanca mu bude vyplatený príspevok zo sociálneho fondu vo výške 500 €. Tento príspevok je zdaniteľný a podlieha odvodom.
Príklad 2: Zamestnávateľ zakúpi pre zamestnancov pri príležitosti Vianoc vianočné balíčky, ktoré sú financované zo sociálneho fondu. Hodnota balíčka pre jedného zamestnanca je 50 €. V tomto prípade je potrebné posúdiť, či sa jedná o zdaniteľný príjem zamestnanca.
Príklad 3: Zamestnankyňa dovŕši 50 rokov a v ten istý deň skončí pracovný pomer dohodou. Ak má zamestnankyňa nárok na príspevok k životnému jubileu podľa kolektívnej zmluvy alebo internej smernice, zamestnávateľ by jej mal tento príspevok vyplatiť. Príspevok podlieha zdaneniu a odvodom.
Niektorí zamestnávatelia poskytujú príspevok zo sociálneho fondu aj pri odchode zamestnanca do dôchodku.
Podľa § 20 odst. 1 Zákona č. 553/2003 o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov, odmena za pracovné zásluhy pri dosiahnutí životného jubilea je nenárokovateľná. To znamená, že zamestnávateľ nie je povinný ju vyplatiť, aj keď je uvedená v kolektívnej zmluve alebo internej smernici. Vždy záleží na posúdení konkrétneho prípadu a na rozhodnutí zamestnávateľa.
Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve
Ak dôjde k zlúčeniu spoločností, je potrebné zjednotiť kolektívne zmluvy a interné predpisy oboch spoločností. Ak zamestnanec dovŕši životné jubileum v roku, kedy došlo k zlúčeniu, a podľa kolektívnej zmluvy alebo internej smernice má nárok na príspevok, mal by mu byť tento príspevok vyplatený zo sociálneho fondu nástupníckej spoločnosti.
Zákon nestanovuje hornú hranicu pre výšku odmeny pri životnom jubileu. Výška odmeny by mala byť primeraná finančným možnostiam zamestnávateľa a mala by byť stanovená v kolektívnej zmluve alebo internej smernici.
V kontexte sociálneho fondu je dôležité venovať pozornosť aj daňovým a odvodovým aspektom sociálnej výpomoci, najmä v prípadoch dlhodobej práceneschopnosti alebo úmrtia blízkej osoby.
Podľa § 5 ods. 7 písm. l) zákona o dani z príjmov, sociálna výpomoc poskytnutá zamestnancovi z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti môže byť oslobodená od dane, ak nepretržité trvanie práceneschopnosti v čase vyplatenia sociálnej výpomoci prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia.
Ak zamestnávateľ poskytne sociálnu výpomoc z dôvodu úmrtia blízkej osoby žijúcej v domácnosti zamestnanca (alebo v prípade úmrtia zamestnanca), ktorá je poskytovaná z prostriedkov sociálneho fondu, je táto výpomoc oslobodená od dane podľa § 5 ods. 7 písm.
Podniková sociálna politika zahŕňa starostlivosť zamestnávateľa o pracovné a životné podmienky zamestnancov, najmä starostlivosť o pracovné prostredie z hľadiska vytvárania primeraných sociálnych, hygienických a estetických podmienok, o stravovanie zamestnancov, o prehlbovanie vzdelávania zamestnancov a vytváranie podmienok pre zvyšovanie vzdelávania, osobitnú starostlivosť o zamestnancov so zdravotným postihnutím, o mladistvých zamestnancov, o ženy vzhľadom na ich materské povinnosti a o zamestnancov starajúcich sa o deti.
Povinnosti zamestnávateľa v oblasti podnikovej sociálnej politiky vyplývajú najmä zo Zákonníka práce, zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde, zákona č. 650/2004 Z. z.
Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých pracovných zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Stravovanie je možné zabezpečovať vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo prostredníctvom subjektov, ktoré majú oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak stravovanie zabezpečia v príslušných zariadeniach oprávnených na takýto účel. Stravovanie zamestnancov môžu poskytovať reštaurácie, rôzne bufety, lahôdkarstva a pod. V každom prípade však musí byť splnená podmienka, že stravovanie musí zodpovedať zásadám správnej výživy, pričom musí ísť o teplé hlavné jedlo vrátane vhodného nápoja.
Zamestnávateľ prispieva na stravovanie v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Ak je stravovanie zamestnancov zabezpečené prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovávať stravovacie služby, cenou jedla sa rozumie hodnota stravovacej poukážky. Hodnota stravovacej poukážky musí predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín.
Stravovanie sa zabezpečuje zamestnancom počas výkonu práce na pracovisku. Po prerokovaní so zástupcami zamestnancov je možné dohodnúť poskytovanie stravovania zamestnancom počas dovolenky, práceneschopnosti, ošetrovania člena rodiny, materskej dovolenky alebo inej ospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci. Rovnako je možné dohodnúť zabezpečenie stravovania zamestnancom, ktorí pracujú mimo rámca rozvrhu pracovných zmien za rovnakých podmienok ako ostatným zamestnancom, alebo rozšíriť okruh fyzických osôb, ktorým sa zabezpečí stravovanie (dôchodcovia - bývalí zamestnanci, ašpiranti, učni, osoby pracujúce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ktoré inak nemajú nárok na stravovanie).
Vzdelávanie zamestnancov za účelom prehlbovania, udržiavania alebo obnovovania kvalifikácie predstavuje zlepšovanie profesionálnych znalostí zamestnanca potrebných na výkon práce dohodnutej v pracovnej zmluve. Prehlbovaním kvalifikácie sa nezvyšuje stupeň vzdelania zamestnanca. Zamestnávatelia sú povinní dbať na to, aby zamestnanci mali príslušnú kvalifikáciu na prácu, ktorú vykonávajú.
Účasť zamestnanca na zvyšovaní kvalifikácie sa považuje za prekážku v práci na strane zamestnanca s nárokom na pracovné voľno a náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
Účelom doplnkového dôchodkového sporenia je umožniť zamestnancovi získať doplnkový dôchodkový príjem v starobe a doplnkový dôchodkový príjem v prípade skončenia výkonu prác, ktoré sú zaradené na základe rozhodnutia orgánu na ochranu zdravia do kategórie 3 alebo 4. Zamestnanec, ktorý vykonáva práce zaradené do kategórie 3 alebo 4, je povinný uzatvoriť účastnícku zmluvu a jeho zamestnávateľ je povinný uzatvoriť zamestnávateľskú zmluvu, a to do ôsmich dní od začatia výkonu týchto prác. Za tohto zamestnanca platí príspevky zamestnávateľ, a to najmenej však vo výške 2 % z vymeriavacieho základu zamestnanca určeného v § 138 ods. 1 až 7 zákona č. 461/2003 Z. z. Ostatným zamestnancom zúčastneným na doplnkovom dôchodkovom sporení môže zamestnávateľ v rámci podnikovej sociálnej politiky platiť príspevky, pričom ich výšku možno dohodnúť v kolektívnej zmluve.
Sociálny fond tvoria všetci zamestnávatelia, ktorí zamestnávajú aspoň jedného zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Minimálny sociálny fond sa tvorí aj v prípade neúspešného podnikania a vykazovania straty. Zamestnávatelia, ktorých predmet činnosti nie je zameraný na dosiahnutie zisku, tvoria povinný prídel do sociálneho fondu vo výške 0,6 %, prípadne vo výške 1 %, ak to umožňuje ich rozpočet.
Ďalšími zdrojmi sociálneho fondu môžu byť dary, dotácie, ďalšie prídely zamestnávateľa z jeho použiteľného zisku atď. Fond sa tvorí v deň dohodnutý na výplatu mzdy alebo platu. Ak zamestnávateľ vypláca mzdu alebo plat vo viacerých termínoch, za deň výplaty sa na účely tohto zákona považuje posledný dohodnutý deň na výplatu mzdy alebo platu za uplynulý kalendárny mesiac. Prevod finančných prostriedkov sa uskutoční do piatich dní po dni dohodnutom na výplatu mzdy alebo platu, najneskôr do konca kalendárneho mesiaca. Zúčtovanie prostriedkov fondu za kalendárny rok vykoná zamestnávateľ najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka.
Sociálny fond sa používa na podnikovú sociálnu politiku nad rámec, ktorý je zamestnávateľ povinný poskytnúť zo svojich nákladových prostriedkov. Kolektívna zmluva prípadne vnútorný predpis zamestnávateľa dáva možnosť dohodnúť si použitie sociálneho fondu podľa potrieb a požiadaviek zamestnancov.
Sociálny fond slúži všetkým zamestnancom. V niektorých prípadoch podľa zásad použitia sociálneho fondu aj ich rodinným príslušníkom. Je určený na financovanie sociálnych, kultúrnych, telovýchovných, rekreačných a iných potrieb. Na konkrétne príspevky a hmotné požitky zo sociálneho fondu nie je právny nárok. Pri ich poskytovaní sa prihliada k sociálnym pomerom zamestnancov, k výsledkom ich pracovnej a spoločenskej činnosti a k momentálnej výške prostriedkov v sociálnom fonde.
O použití sociálneho fondu jednotlivým zamestnancom rozhoduje komisia sociálneho fondu zložená zo zástupcov zamestnávateľa a odborovej organizácie. Príspevky zo sociálneho fondu sa zamestnancom poskytujú na základe písomnej žiadosti zamestnanca doručenej komisii sociálneho fondu. Komisia sociálneho fondu prerokuje žiadosť zamestnanca a rozhodne o priznaní alebo nepriznaní príspevku.