Sociálny Intelekt: Význam a Definícia

Intelekt, ako všeobecná schopnosť, zohráva významnú úlohu pri dosahovaní úspechu v živote. Hoci sa tradične chápe ako schopnosť riešiť problémy a uspieť v IQ testoch, moderný pohľad na inteligenciu zahŕňa aj ďalšie dôležité aspekty, ako je emočná a sociálna inteligencia.

Inteligencia: Viac než len IQ

V psychológii sa inteligencia štandardne definuje ako schopnosť riešiť situácie a problémy. Je chápaná ako relatívne stabilná vlastnosť človeka. Jej najpresnejšia definícia je schopnosť uspieť v špeciálnych IQ testoch. Pri skúmaní intelektu sa zistilo, že sa u ľudí vyskytuje v rôznej miere v jednotlivých zložkách, ako je morálna, verbálna, hudobná, matematická, geometrická inteligencia.

Avšak, inteligencia nie je len o logickom myslení a akademických schopnostiach. Ľudia s vysokým IQ môžu byť k sebe hyperkritickí a perfekcionisti, čo ich môže uväzniť v negatívnych myšlienkach a emóciách. Na druhej strane, príliš nízka inteligencia môže viesť k neschopnosti kriticky posúdiť situáciu a robiť správne rozhodnutia. Z hľadiska intelektu je priemer a mierny nadpriemer fajn, pretože všeobecne pomáha v živote k úspechu a majetku - a oboje prináša spokojnosť. Problémy prichádzajú až za hranicami priemeru.

Emočná Inteligencia: Kľúč k vzťahom a Rozhodovaniu

Americký psychológ Daniel Goleman prišiel s pojmom „emočná inteligencia“. Zdôrazňuje, že emočná a sociálna inteligencia sú v mnohých situáciách ešte dôležitejšie, najmä vo vzťahoch a pri rozhodovaní. Emocionálna inteligencia (EQ) označuje schopnosť človeka rozpoznávať, chápať, používať a riadiť vlastné emócie a emócie iných ľudí. Zahŕňa také kvality ako je chápanie vlastných citov, schopnosť vcítiť sa do iných ľudí a riadiť city tak, aby sa zlepšila kvalita života.

Na rozdiel od IQ, emocionálna inteligencia nie je merateľná veličina a dá sa rozvíjať. Goleman vo svojej knihe opisuje, že emocionálnej inteligencii sa na rozdiel od IQ dá naučiť, ak deťom dáme priaznivé podmienky na jej rozvíjanie. Rozruch okolo emocionálnej inteligencie v súčasnosti súvisí s jej významom pre výchovu a vzdelávanie detí, ale aj s jej presahom do pracovného procesu a do medziľudských vzťahov.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Pre spokojnosť v akomkoľvek prostredí, kde ľudia spolupracujú, je teda veľmi dôležitá emočná inteligencia. Merať EQ, teda emočnú inteligenciu, je oveľa zložitejšie než stanoviť IQ, o ktorom máte za pol hodiny s papierom a ceruzkou v ruke po vyplnení testu celkom dobrú predstavu. Žiadne číslo EQ stanoviť nemožno. Asi ani nemôže existovať test, v ktorom by ste naozaj ľudí cielene vystavovali prežitkom a merali ich reakcie.

Sociálna Inteligencia: Orientácia vo Vzťahoch

Sociálna inteligencia je schopnosť orientovať sa a efektívne sa rozhodovať vo vzťahoch. Podľa Golemana je jednou zo složiek emočnej inteligencie. Niekedy sa do nej zahŕňa aj empatia (vcítenie sa do pocitov druhého človeka, pozn. red.), inokedy stojí zvlášť a ide v nej viac o komunikáciu a interakciu. Pre úspech človeka sú obidve složky veľmi dôležité.

Literatúra o vývoji morálneho usudzovania popisuje, ako sa dieťa s pribúdajúcim vekom učí najprv rozlišovať, čo je dobre a čo zle, ale potom aj posudzovať správanie ostatných podľa toho, čo ostatní vnímajú a ako sa cítia. Súvisí so sociálnou inteligenciou a určite aj so zrelosťou osobnosti.

Vplyv Inteligencie na Spokojnosť

Avšak oveľa viac než intelekt ovplyvňujú pocit spokojnosti iné osobnostné vlastnosti, sociálna inteligencia a samozrejme životné rozhodnutia a životný štýl - konkrétne napríklad alkoholizmus, konzumácia drog, kriminalita, násilie, podliehanie kultom a podobne. A to, čo zohráva pri životnej spokojnosti najväčšiu rolu, sú najbližšie vzťahy, v ktorých človek žije. Čo opäť nemusí súvisieť s inteligenciou, pretože vzťahy sú do značnej miery aj výsledkom napríklad šťastia.

Inteligencia je nástroj k úspechu a ten je zdrojom spokojnosti. Spokojnosť však súvisí aj s konkrétnou životnou fázou. Podľa výskumov sú v priemere najmenej spokojní ľudia v strednom veku, a v starobe má miera spokojnosti tendenciu zlepšovať sa. Je to paradox, pretože v strednom veku má človek tie najväčšie možnosti. U podnikania je problém hlavne v prvej fáze, keď je potrebné venovať rozvoju biznisu všetok čas. A to je fáza, kedy vzťahy veľmi trpia, niekedy dokonca neprežijú. Niektorí si to vôbec neuvedomujú. Ďalší sa realizujú v podnikaní a tým riešia práve nefunkčné vzťahy s najbližšími… Sú však aj takí, ktorí dokážu zvládnuť životný balanc aj v exponovaných pozíciách, v ktorých by veľa ľudí byť nechcelo.

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

Dedičnosť a Rozvoj Intelektu

Existuje na to niekoľko výskumov, ale výsledky sa pohybujú na dostatočne širokej škále v desiatkach percent, takže s istotou môžeme povedať len to, že nejaká časť, pravdepodobne viac ako polovica intelektu, je dedičná. Skôr ide o potvrdenie na úrovni pozorovania vo vzťahu k našim rodičom, na genetickej úrovni však nemáme jasno. Veľký význam, najmä v období dospievania, má prostredie, v ktorom vyrastáme, a bohatstvo a rozmanitosť podnetov, ktoré dostávame. Do značnej miery je tiež zásadná výživa, čo sa nás až tak netýka, ale v niektorých krajinách, kde nie je tak pestrá, hrá veľkú rolu.

Štúdie tvrdia, že 80 % vrodeného intelektu dozrieva až do puberty. Najznámejšie sú kognitívne teórie švajčiarskeho psychológa Jeana Piageta, ktoré tvrdia, že v období puberty je intelekt prakticky zrelý. Na svojom vrchole je potom - ako ja hovorím „hrubá výpočtová sila ľudského mozgu“ - vo veku okolo dvadsiatich, dvadsiatich piatich rokov.

Z hľadiska vývoja intelektu je totiž potrebné ho rozdeliť na krystalickú a fluidnú inteligenciu. Fluidná inteligencia, teda tá hrubá výpočtová sila mozgu, vrcholí okolo 25. roku veku. Krystalická, získavaná skúsenosťami a zapisovaná do algoritmov nášho správania, sa postupne pridáva. Naše skúsenosti prispievajú k rozvoju krystalickej inteligencie, ktorá celkový pokles hrubého intelektu spomaľuje.

Napriek tomu, že intelekt po 25. roku veku klesá, neustálym vzdelávaním a získavaním nových zručností ho môžete precvičovať, aby výkon klesal pomalšie. Je preukázané, že udržiavaniu kondície intelektu najviac pomáha zdravie tela, hlavne obehového systému, teda pohyb, fyzická aktivita. A ešte dôležitejšie je posilňovať vzťahy, sociálnu a emočnú inteligenciu. Na týchto oblastiach sa dá pracovať.

Emocionálna Inteligencia v Praxi

Príkladom toho, ako emocionálna inteligencia funguje v praxi, je manažérka Zuzana, ktorá vedie tím v stresovom prostredí. Keď sa jednému z jej podriadených, Michalovi, nedarí dosahovať stanovené ciele, namiesto kritiky si Zuzana všíma jeho frustráciu. Rozpráva sa s ním, empaticky zisťuje príčiny jeho problémov a pomáha mu nájsť efektívnejšie stratégie. Zuzana, vďaka svojej vysokej citovej inteligencii, dokáže rozpoznať Michalove emócie, pochopiť ich zdroj a reagovať spôsobom, ktorý ho motivuje a podporuje. Tým nielen zlepšuje Michalov výkon, ale aj posilňuje tímovú atmosféru a celkovú produktivitu. Michal sa cíti pochopený a podporovaný, čo vedie k jeho zvýšenej motivácii a angažovanosti.

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

Ako Rozvíjať Emocionálnu Inteligenciu u Detí

Emocionálnu inteligenciu je do určitej miery možné rozvíjať aj v dospelosti, avšak jej základy vznikajú už v ranom detstve. Naše deti v prvých rokoch života ovplyvňuje najmä to, ako my pristupujeme k emóciám. Po príchode do kolektívu na nich samozrejme pôsobia aj spolužiaci a učitelia, preto je veľmi dôležité, aby sa aj v materských a základných školách zamerali na túto dôležitú oblasť.

Ľudia s rozvinutou EQ sa vyznajú vo svojich emóciách, dokážu s nimi pracovať a zvládať ich, vedia rozlišovať emócie iných ľudí a vďaka tomu nadväzovať hodnotné medziľudské vzťahy. Schopnosť regulovať svoje emócie prichádza až neskôr. Dieťa ešte predtým potrebuje zažiť, že jeho emócie rodičia akceptujú a môže si dovoliť ich vyjadriť.

Rodičia často zastavujú emócie dieťaťa, pretože sa im ťažko pozerá na to, že ich dieťa sa trápi a nevedia, ako mu pomôcť. Pritom je to väčšinou veľmi jednoduché. Stačí tam len byť a vnímať emóciu svojho dieťaťa. Byť pri ňom, keď sa hnevá, keď je smutné, či nervózne. Nemusíme mať vždy odpoveď na to, ako mu pomôcť. To, že mu umožníme emócie prežiť, je preňho tou najlepšou pomocou.

tags: #sociálny #intelekt #význam #definícia