Sociálne inžinierstvo a jeho historický vplyv v Sovietskom zväze

Sovietsky zväz, so svojou rozsiahlou mapou a zdánlivo neotrasiteľnou mocou, bol vnímaný ako niečo, čo bude trvať naveky. Ale ako povedal František Mikloško, "odrazu akoby sa naplnil čas". Pád komunizmu bol vnímaný ako zázrak, niečo, čo nikto neočakával, dokonca ani Vatikán. Tento článok sa zameriava na sociálne inžinierstvo, ktoré bolo v Sovietskom zväze uplatňované, a jeho historický vplyv na spoločnosť.

Pád komunizmu ako zázrak

František Mikloško spomína, že pád komunizmu bol vnímaný ako zázrak. Všetky súradnice do seba zapadali - ekonomické zmeny, vojenské pomery a pohyby v krajinách. Sovietskemu politbyru už od polovice 80. rokov problémy východnej Európy nezaujímali. Začali mať vlastné ekonomické a národnostné problémy. Krajiny ako Poľsko, Maďarsko, Česko a Slovensko mali pripravenú alternatívu, na rozdiel od krajín bývalého Sovietskeho zväzu, kde bol teror.

Konšpiračné teórie a realita

Po páde komunizmu sa objavili konšpiračné teórie, že za tým stála ŠtB alebo tí, ktorí to chceli zinscenovať. Mikloško to odmieta a hovorí, že nikto nevedel, ako to bude. Petr Pithart spomínal, že ani vtedajší predseda vlády Ladislav Adamec nevedel, kam ešte môžu ustúpiť. Čakalo sa, ako sa zachová sovietska strana.

Duchovná energia a láska v revolučných dňoch

Atmosféru novembrových dní vystihovala energia lásky, spolupatričnosti a vzájomnej priazne. Energiu mníšskych modlitieb bolo cítiť vo vzduchu. Ľudia chceli zmenu a išli na to láskou. Kričali: nechceme násilie, nie sme ako oni. Táto energia zostala v záberoch, piesňach a padajúcom snehu ako rozprávkové chvíle a východisko pre novodobé dejiny Slovenska.

Osobná voľba a život v totalite

Mikloško sa dobrovoľne rozhodol ísť robiť robotníka po dvanástich rokoch v akadémii vied. Po čase ho vedecká práca priviedla k vyhoreniu. Nemohol učiť, pretože by musel podpísať, že je vyrovnaný s marxistickým vedeckým svetonázorom. Práca robotníka mu pomohla obnoviť sa a otvoriť sa novým rozmerom. Mnohí iní však nemali na výber a skončili v kotolniach, ak sa nepodriadili ideológii komunistickej strany.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Netolerantná ideológia a strach zo slobody

Ideológia marxizmu a leninizmu bola netolerantná a vynucovala si svoju exkluzivitu násilím. Bála sa slobody, pretože by sa rozbila. Ukázalo sa to v roku 1968, keď po uvoľnení priestoru museli prísť vojská. Sloboda je nedeliteľná.

Koniec revolúcie a nástup reality

Podľa Jána Štrassera sa novembrová revolúcia skončila 1. marca 1990, keď Rudolf Schuster neprepustil miesto predsedu SNR Janovi Budajovi. Václav Havel stratil revolučnú silu a parlament začal pracovať normálne. Milan Šimečka starší povedal, že si nevšimli, že už je normálna doba a treba vyjednávať.

Očista verejného života a zodpovednosť

O očiste verejného života od komunistov sa hovorilo, ale zostalo len pri slovách. Revolucionári neboli skúsení s vedením rezortov a nechali zodpovednosť na komunistoch, s jedným pozorovateľom z VPN. Bolo to rozumné, pretože vláda potrebuje čas na prípravu zmien. Nežná revolúcia je špecifický fenomén, ktorý ešte nie je dokončený.

Mečiarizmus a fenomén vodcov

Ponechanie komunistov vo funkciách neuchránilo krajinu od mečiarizmu. Vladimír Mečiar nebol komunista, ale exkomunista z roku 1968. Fenomén Mečiara zapadal do doby, ktorá zostala zneistená a potrebovala silného vodcu. Na neho nadväzuje fenomén Roberta Fica. Takmer polovica krajiny túži mať svojho vodcu, pretože sme sa nenaučili brať zodpovednosť a žili sme závislí od niekoho, kto za nás rozhodoval.

Nový nepriateľ a zodpovednosť cirkvi

Po Novembri '89 sme stratili nepriateľa, ktorým boli komunisti, a nevieme žiť bez nepriateľa. Najprv Česi, potom Maďari, potom tí, čo neboli za Slovenskú republiku. Teraz je novým nepriateľom Európska únia a "zhnitý" liberálny západ. Na túto vlnu ide Štefan Harabin a Marian Kotleba. Katolícka cirkev má obrovskú zodpovednosť a nemala by podporovať týchto ľudí. Sme na križovatke a zmena môže byť veľmi vajatavá.

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

Dôsledky vojny a sociálne inžinierstvo

Vojny sa zvyčajne nekončia posledným výstrelom. Ich dôsledky ostávajú dlho na očiach. Americký prezident George W. Bush priznal, že za rozdelenie Európy po 2. svetovej vojne nesú svoj diel zodpovednosti aj Spojené štáty. Lawrence LeShan píše, že ľudské pokusy o ukončenie vojen a nastolenie mieru nikdy nemali dlhodobý úspech. Druhá svetová vojna ukázala, že systematická genocída je možná a zmenila dušu Európy. Nacistická revolúcia bola grandióznym cvičením v sociálnom inžinierstve.

Predzvesti vojny a upevňovanie mieru

LeShan hovorí o troch myšlienkach, ktoré by sa mali chápať ako nepriaznivá predzvesť vojny: existencia nepriateľského národa, ktorý zosobňuje diabla, cesta k sláve pri podnikaní niečoho proti takémuto nepriateľovi a pocit ohrozenia národov. Snaha upevňovať mier prostredníctvom spolčovania môže byť tiež predzvesťou vojny. Aj desaťročia po 2. svetovej vojne poznamenalo napätie sprevádzané množstvom paktov a zmlúv medzi najväčšími mocnosťami sveta.

Ukrajinský hladomor ako sociálne inžinierstvo

Ukrajinskí roľníci mali ďaleko od komunistických ideálov a stalinistický režim hľadal spôsoby, ako ich zlomiť. V roku 1932 ukrajinský vidiek stíchol a hladomor stál životy viac ako štyroch miliónov Ukrajincov. Vitalij Ohijenko hovorí, že Holodomor bol pre stalinistov laboratóriom, kde zistili, že môžu prakticky všetko. Genocída je vždy skúškou a sociálnym inžinierstvom, ktoré testuje, kde je odpor a kam až sa dá zájsť.

Kolektivizácia a odpor roľníkov

Po tom, čo boľševici dali roľníkom pôdu, ktorú predtým zhabali veľkostatkárom, začali od nich žiadať, aby gazdovstvá odovzdávali do kolchozov. Roľníci sa začali búriť a odmietali plniť príkazy a pracovať v kolektívnych hospodárstvach. Odpor trval tri či štyri roky, ale vidiecke povstania boli len málokrát úspešné.

Dehumanizácia a rozdeľuj a panuj

V súvislosti s genocídami sa vyskytuje fenomén, keď sa z obyvateľstva vytvára všeobecný nepriateľ a dehumanizuje sa. Aj v prípade Holodomoru platilo „rozdeľuj a panuj”. V dedine ste mohli nájsť tri skupiny ľudí: bohatších hospodárov, strednú vrstvu a tých biednejších. Systém dával moc najbiednejším ľuďom, ktorí sa potom čiastočne podieľali na organizácii genocídy.

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

Rozdiely medzi hladomormi

Hladomory zažili v rovnakom čase aj Kazachstan a juh Ruska, ale od roku 1932 sa zjavili momenty, ktoré sú unikátne len pre Ukrajinu: masové zhabanie všetkého jedla, zavedenie pevných osídlených bodov a zamedzovanie vycestovania za hranice Ukrajiny. Výsledkom toho bolo, že zomrelo viac ako štyri milióny ľudí.

Mechanizmus hladomoru a apokalyptický obraz

Z Moskvy prišlo pevné číslo, koľko obilia treba ľuďom zobrať. Čím vyššia bola cifra, tým viac obilia sa bralo a tým viac ľudí zomieralo. Dedina v čase Holomoru vyzerala apokalypticky, ako z amerického filmu o zombie. Ľudia nemali sily na nejaké činnosti, chýbali zvieratá a panovalo ticho.

Vplyv hladomoru na psychiku ľudí

Steven Porges hovorí, že človek, ktorý je v extrémnej situácii spojenej s nebezpečenstvom, prechádza niekoľkými etapami: útok alebo útek a imobilizácia. Holodomor sa od iných udalostí líši práve tou dlho etapou imobilizácie. U ľudí narastá pocit, že nič už nie je dôležité, stávajú sa ľahostajnými a je im jedno, či zomrú.

Cudzinci ako svedkovia hladomoru

Cudzinci, ktorí boli svedkami hladomoru a upozorňovali naň za hranicami Sovietskeho zväzu, zohrali dôležitú rolu. Hoci komunistický režim robil všetko preto, aby sa tento príbeh nešíril, títo ľudia zanechali archív, ktorý dnes môžeme čítať a nakrútiť podľa neho film.

Socialistické hospodárstvo a znárodňovanie

Predstavy o životaschopnej ekonomike socialistického Československa sa opierajú o tvrdenia, že sme mali vyspelý priemysel a poľnohospodárstvo. Komunisti vytvorili fabriky a družstvá, ktoré dobre fungovali a dokázali účinne uspokojiť dopyt ľudí. Po puči vo februári 1948 komunisti rýchlo postupovali k úplnému odbúraniu vlastníctva výrobných prostriedkov prostredníctvom znárodňovania a kolektivizácie.

Vyvlastňovanie a likvidácia podnikania

Komunisti nazvali všetkých vlastníkov výrobných prostriedkov triednymi nepriateľmi a násilne im brali ich majetky. Vyvlastňovanie drobných poľnohospodárov a iných drobných a stredných podnikateľov realizovali aj v rozpore s ústavou. V sektore poľnohospodárstva prebehla hlavná fáza vyvlastňovania v rokoch 1948 až 1960. Násilne vytvorené poľnohospodárske družstvá boli značne neefektívne a vykazovali katastrofálne hospodárske výsledky. V réžii KSČ zároveň dochádzalo až do konca päťdesiatych rokov 20. storočia k procesu likvidácie stavu živnostníkov, remeselníkov a obchodníkov.

Dôsledky experimentu bez súkromného vlastníctva

Experiment hospodárstva bez súkromného vlastníctva kapitálových statkov prinášal závažné nezamýšľané ekonomické a morálne dôsledky. Z morálneho hľadiska šlo napríklad o vyvolávaný strach, podriadenosť ľudí politickej moci a neúctu k vlastníctvu. Z ekonomického pohľadu nemohli vznikať reálne ceny a nedalo sa racionálne ekonomicky kalkulovať. Bez vlastníckej zodpovednosti, ekonomického zisku a konkurencie neexistovali motivácie dlhodobo zveľaďovať, inovovať a investovať do kapitálu.

Centrálne plánovanie a jeho dôsledky

Konkurenčné podnikateľské prostredie, motív zisku a slobodu voľby spotrebiteľov v ekonomike nahradil záujem komunistickej strany, jej centrálne plány, propaganda a inštitucionálne donucovanie. Centrálni plánovači nemohli racionálne a efektívne rozhodovať za ostatných ľudí v spoločnosti. Keďže plánovači rozhodovali bez relevantných ekonomických údajov a informácií, spôsobovali vážne negatívne dôsledky a poruchy ekonomiky, ktoré obmedzovali a dodnes limitujú životnú úroveň ľudí.

tags: #sociálne #inžinierstvo #sovietsky #zväz #história