Sociálny Klient: Definícia, Typológia a Vzťah so Sociálnym Pracovníkom

Úvod

Sociálna práca je multidisciplinárna oblasť, ktorá sa zameriava na zlepšovanie života jednotlivcov, rodín, skupín a komunít. V centre tejto snahy stojí sociálny klient, osoba, ktorá sa ocitla v zložitej životnej situácii a potrebuje pomoc pri jej riešení. Tento článok sa venuje definícii sociálneho klienta, jeho typológii a zásadám budovania vzťahu medzi sociálnym pracovníkom a klientom.

Definícia Sociálneho Klienta

Sociálnym klientom sa stáva jednotlivec, ktorý po zhodnotení svojej situácie dospeje k názoru, že pre jej vyriešenie potrebuje sociálnu pomoc. Z pohľadu sociálnej práce ide o osobu, ktorá v dôsledku sociálnej situácie potrebuje rôznu formu spoločenskej pomoci na jej vyriešenie. Tieto špecifické životné situácie sú označované ako sociálne problémové situácie.

Pre prichádzajúceho klienta je charakteristické:

• Negatívne hodnotenie vlastnej situácie
• Momentálna neschopnosť nájsť riešenie svojho problému
• Aktívny prístup orientovaný na hľadanie riešenia
• Dobrovoľná spolupráca so sociálnym pracovníkom

Na rozdiel od niektorých iných profesií, kde je klient vnímaný ako platiaci zákazník, sociálna práca poskytuje veľké množstvo služieb bezplatne, najmä občanom v hmotnej núdzi. Dôraz sa kladie na rovnocenné partnerstvo medzi klientom a sociálnym pracovníkom.

Typológia Sociálnych Klientov

Náročnosť riešenia sociálnych situácií a problémov klientov je priamo závislá od typu klienta, s ktorým sociálny pracovník pracuje. Existuje niekoľko spôsobov členenia klientov:

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Členenie z hľadiska primárnych symptómov a syndrómov:

• Sociálna patológia: Klienti s prejavmi delikvencie, kriminality, porúch správania, prostitúcie, násilia, závislostí, zneužívania osôb a porúch rodinného spolunažívania.
• Problémy veku: Klienti s rizikovým správaním z dôvodu vývinových aspektov, predovšetkým v období detstva, dospievania a staroby.
• Sociálne skupiny: Marginalizované a vylúčené skupiny obyvateľstva.
• Zdravotné problémy: Klienti so somatickými a psychickými chorobami, nesamostatnosťou a dlhodobou hospitalizáciou.
• Sociálno-ekonomické aspekty: Nezamestnaní, bezdomovci a ľudia žijúci na hranici chudoby.
• Zdravotné postihnutie: Klienti s mentálnym, zmyslovým alebo telesným postihnutím.

Členenie klientov podľa osobnostných charakteristík:

• Spolupracujúci: Dobrovoľný klient, ochotný aktívne pracovať na riešení svojich problémov.
• Nespolupracujúci: Nedobrovoľný klient, ktorý odmieta aktívnu participáciu.
• Rizikový: Klient, u ktorého je možné očakávať nešpecifické riziko.
• Klient v odpore: Odmieta spoluprácu so sociálnym pracovníkom z dôvodu straty, ochorenia, nespravodlivého odsúdenia a podobne.
• Manipulatívny: Nemá záujem o spoluprácu, ale usiluje sa o získanie výhod aj prostredníctvom nepravdivých tvrdení.
• Agresívny: Prejavuje agresívne správanie, verbálne alebo fyzické.
• Apatický: Rezignoval na hľadanie riešenia a spoluprácu so sociálnym pracovníkom.

Vzťah Sociálneho Pracovníka a Klienta

Cieľom vzájomnej interakcie sociálneho pracovníka a klienta je nadviazať kontakt, ktorý je podmienkou pre budovanie pozitívneho vzťahu. Vzťah má byť čo najbližší, avšak treba sa vyvarovať toho, aby neprerástol do vzťahu priateľského. Je vytvorený umelo a je ohraničený časom. Sociálny pracovník má nadhľad nad týmto vzťahom a kontroluje ho.

Pri vytváraní takéhoto vzťahu berieme do úvahy:

• Vek klienta
• Špecifiká situácie na základe, ktorej vznikol problém
• Dobrovoľnosť klienta
• Jasnosť práce a jej ciele
• Dôveru a rešpekt
• Okolie klienta

V sociálnej práci sa stretávame so systémom, ktorý tvoria tri činitele: sociálny pracovník, klient a jeho okolie (prostredie). Sociálny pracovník je odborník - profesionál na profesionálnej úrovni, ktorý sa zaoberá pomocou a pomáhaním. Svojou činnosťou pomáha zlepšovať sociálnu funkčnosť svojich klientov, prispieva k rozvoju potencionálu klientov a tak minimalizuje sociálne riziká. Dôležité je, aby medzi oboma vznikol pozitívny profesionálny vzťah - pre dôveru klienta, ale aby boli zároveň dodržané určité hranice medzi oboma. Dôležité je taktiež či sociálny pracovník svojho klienta riadi (direktívny prístup) alebo podporuje (nedirektívny prístup). Často môže dôjsť k bariéram medzi sociálnym pracovníkom a klientom, ktoré sú ovplyvnené najmä: individuálnou životnou situáciou klienta a súčastnou osobnou históriou sociálneho pracovníka.

Zásady kreovania vzťahu sociálny pracovník - klient:

• Zachovanie podstaty vzťahu (sociálny pracovník je usmerňujúci, pomáhajúci a klient pomoc očakáva a prijíma).
• Rovnosť - partnerstvo (vedenie klienta k svojpomoci, rešpektovanie klienta ako jedinečnú osobnosť, komplexný prístup ku klientovi a rešpektovanie všetkých práv klienta).

Hranice medzi pomáhajúcim a klientom

Je dôležité, aby si sociálny pracovník zachoval hranice medzi sebou ako individualitou a klientom. Je nutné, aby vedel vysloviť výhrady voči neúmerným požiadavkám svojho klienta, čím zabráni zneužívaniu zo strany klienta. Voči manipulácii so môže sociálny pracovník chrániť asertivitou a podpísanou dohodou. Nadmernou pomocou zo strany sociálneho pracovníka porušujeme hranice a to tým, že sa snažíme robiť všetko za klienta.

Obetovanie sa pre klientov - sociálny pracovník sa správa ku klientovi ako k osobe neschopnej vlastnej autonómie, osobne závislej na starostlivosti sociálneho pracovníka. Nadmerná starostlivosť môže klienta oslabiť, udržiavať ho nesamostatným, či ho invalidizovať. Hlavným problémom porušovania hraníc je splývanie, keď sociálny pracovník začne problémy svojho klienta považovať za vlastné. Často to býva založené na súcite, a preto je dôležité rozlišovať medzi empatiou a súcitom. Pri empatii si dokážeme predstaviť, precítiť čo klient prežíva, ale zostávame sami sebou. Opačným problémom je nepriepustnosť hraníc, ktorý sa môže vyskytnúť u sociálneho pracovníka no častejšie zo strany klienta. Prejavuje sa silným odstupom a chladným prístupom, ale v skutočnosti ide iba o snahu zakryť vlastnú citlivosť a zraniteľnosť.

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

Nevhodný prístup zo strany sociálneho pracovníka vytvára pôdu pre nevhodnú formu pomoci klientovi. Cieľom spolupráce klienta a sociálneho pracovníka je rozvoj sociálnych kompetencií klienta. Často samotné klientove okolie vytvára bariéry, ktoré negatívne ovplyvňujú vzťah medzi sociálnym pracovníkom a klientom:

1. Nesúhlas členov rodiny o pomoc mimo rámec rodiny.
2. Úplné odmietanie vstupu profesionálov do riešenia súkromných problémov.
3. Podceňovanie toho, kto manifestuje potrebu pomoci.
4. Neochota členov rodiny zapojiť sa do spolupráce s klientom alebo sociálnym pracovníkom pri riešení sociálneho problému.

Etické Aspekty Sociálnej Práce s Klientom

Etika zohráva kľúčovú úlohu v sociálnej práci. Sociálni pracovníci sa neustále stretávajú s etickými dilemami a musia sa riadiť etickými princípmi, ktoré sú zakotvené v etických kódexoch. Tieto kódexy slúžia ako vodidlo pre prax a pomáhajú sociálnym pracovníkom robiť správne rozhodnutia.

Medzinárodný Etický Kódex

Medzinárodná federácia sociálnych pracovníkov (IFSW) sformulovala Medzinárodný etický kódex profesionálnych sociálnych pracovníkov, ktorý zahŕňa nasledovné normy:

• Rešpektovanie práva druhých.
• Zodpovednosť voči klientom, kolegom, zamestnávateľským organizáciám a spoločnosti.
• Humánne prístupy pri riešení ľudských potrieb a rozvoji ľudského potenciálu.
• Uznanie práva človeka na sebarealizáciu.
• Poskytovanie najlepšej možnej pomoci každému, kto pomoc hľadá.

Princípy Etického Kódexu Sociálneho Pracovníka

Model etického kódexu sociálneho pracovníka by mal zohľadňovať tieto princípy a normy:

• Profesionálne vedomosti, zručnosti a skúsenosti používať v prospech všetkých členov obce a komunity.
• Profesionálnu zodpovednosť uprednostňovať pred osobnými záujmami.
• Uplatňovať jednotu emocionálneho nasadenia, ale i potrebnú mieru citového odstupu.
• Vnímať vlastnú nedokonalosť a snažiť sa o zlepšenie.
• Uplatňovať zmysel pre tímovosť a spoluprácu.
• Vážiť si klientov, rešpektovať ich osobnosť, chrániť dôstojnosť a práva.
• V správaní voči klientom a komunikácii s nimi byť taktní, slušný, zdvorilý.
• Dodržiavať zásadu diskrétnosti a dôvernosti informácií o klientoch.
• Zabraňovať zbyrokratizovaniu služieb.
• Podporovať formy a metódy akceptujúce etnické a kultúrne odlišnosti.
• Na pracovisku vytvárať podmienky umožňujúce dodržiavať tieto princípy profesionálnej etiky sociálneho pracovníka.

Významné Osobnosti Sociálnej Práce

V histórii sociálnej práce sa vyskytlo mnoho významných osobností, ktoré prispeli k jej rozvoju a formovaniu. Medzi ne patria:

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

• Arnošt Inocent Bláha: Významný sociológ, priekopník nového chápania sociálnej práce a zakladateľ sociálnej pedagogiky.
• Elisabeth Fryová: Venovala sa problematike odsúdených žien a vzdelávaniu ich detí.
• Mary Richmondová: Zakladateľka prípadovej sociálnej práce (case work).
• Alice Masaryková: Zakladateľka československého sociálneho školstva.
• Helena Radlińska: Zakladateľka poľskej sociálnej práce.
• Jane Addamsová: Zaoberala sa sociálnym problémom prisťahovalcov a založila Hull House.
• Thomas Chalmers: Poukazoval na potrebu pomoci biednym a chudobným na základe individuálnych potrieb.

tags: #sociálny #klient #definícia