Sociálny Konflikt a Jeho Riešenie

Konflikt je neoddeliteľnou súčasťou ľudského života. Patrí k náročným životným situáciám, ktoré musí človek riešiť, či už "sám v sebe" alebo priamou reakciou na okolité prostredie. Hoci sú konflikty často vnímané negatívne, majú aj svoje pozitívne stránky. Môžu viesť k uvoľneniu napätia, zlepšeniu vzťahov a cieľavedomému rozvoju osobnosti. Dôležité je pochopiť podstatu konfliktu, jeho príčiny a spôsoby riešenia, aby sme minimalizovali jeho negatívne dopady a maximalizovali jeho potenciál.

Podstata Konfliktu

Pojem konflikt pochádza z latinského slova "conflictus", čo znamená zrážku, boj alebo odpor. Konflikt je stret záujmov, ktorý každý z nás s najväčšou pravdepodobnosťou už v živote zažil. Sila, stabilita a súdržnosť skupiny nie je určená neprítomnosťou konfliktu. Konflikt sám o sebe nie je negatívnym javom, negatívne v ňom pôsobia neistota, strach, agresia a podobne, a zhodnocujú vzťahy, uvoľňujú napätie atď.

Konflikt je dôsledkom vyvrcholenia niečoho a stretávame sa s ním dennodenne, pretože je súčasťou bežného života. Konflikty nám uberajú energiu a tým prinášajú nepríjemné pocity a stresové situácie. Veľký podiel na konflikte má aj emocionálna stránka, ktorá sa väčšinou prehliada, avšak jej podiel na vzniknutej situácii býva významný. Veľmi často sa ani nejedná o predmet sporu, ale o nahromadené emócie.

Ak sú konflikty správne riešené, môžu mať pozitívny vplyv a môžu napomôcť jednotlivcom vzájomne doladiť správanie tak, aby vyhovovalo spoločným cieľom.

Druhy Konfliktov

Konflikty môžeme rozdeliť do dvoch základných kategórií:

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

• Intrapersonálne konflikty: Odohrávajú sa v rámci skúseností jedinca, medzi jeho motívmi, názormi, pocitmi a pod. Ide o vnútorné konflikty, ktoré prebiehajú v mysli jednotlivca a môžu sa týkať morálnych záležitostí. Najčastejšie sa objavujú pri dôležitých rozhodnutiach. Ideálne je rozprávať sa o týchto problémoch aj s ostatnými ľuďmi a na základe viacerých názorov a svojho rozumu sa rozhodnúť.
• Interpersonálne (sociálne) konflikty: Odohrávajú sa medzi dvoma alebo viacerými stranami, ktoré majú odlišné názory, potreby alebo ciele. Vonkajší medziľudský konflikt sa môže odohrať medzi dvoma alebo viacerými stranami, ktoré majú odlišné názory, potreby alebo ciele. Najčastejším dôvodom vzniku sociálnych konfliktov sú problémy v komunikácii alebo nerešpektovanie potrieb a hodnôt iných ľudí.

Obidva druhy konfliktov sa navzájom prelínajú. Racionálne (obsahové, vecné) a iracionálne, emocionálne. Ani jeden z nich nemožno vylúčiť.

Fázy Sociálneho Konfliktu

Konflikty medzi ľuďmi sa postupom času vyvíjajú, a preto u nich môžeme identifikovať viacero fáz. V každej fáze si medziľudský spor vyžaduje osobitný prístup a spôsob riešenia.

1. Rozpor: Každý konflikt začína rozporom v myslení, vnímaní alebo chápaní. Na základe tohto rozdielu vzniká napätie medzi dvoma alebo viacerými ľuďmi, ktorých sa situácia dotýka. Napriek tomu, že nemáme pocit, že ide o podstatnú záležitosť, treba tento problém prekonzultovať so skupinou alebo jednotlivcom, ktorého sa týka. O danom probléme je potrebné hovoriť v osobnej rovine. To znamená nepripisovať chyby ostatným ľuďom. Takýto ťah by mohol podmieniť ďalšie nedorozumenia a hádky.
2. Eskalácia napätia: V prípade, že sa problém v prvom štádiu nevyrieši, je pravdepodobné až isté, že sa vyvinie do druhého štádia. V tejto fáze si začneme všímať, čo druhá strana robí a začnú nás rušiť aj maličkosti. Napätie medzi zúčastnenými na konflikte sa stupňuje. Ľudia zapletení do konfliktu začnú svoje názory zdieľať s nezúčastnenými na konflikte. Snažia sa ich týmto spôsobom privolať na svoju stranu a brániť svoje konanie. V tejto fáze je potrebné sa upokojiť a nesústrediť sa iba na svoju pravdu. Je nevyhnutné hľadať aj vlastnú vinu. Hľadanie spojencov nikdy nezhody nevyriešilo a ani nevyrieši.
3. Vyhýbanie sa: Napätie a nechuť komunikovať sú v tejto fáze už tak vysoké, že zúčastnení na konflikte sa snažia svojim oponentom vyhýbať. Ani jedna zo strán sa nesnaží nájsť riešenie na momentálnu situáciu. Dokonca aj samotné zdieľanie miestnosti so svojím oponentom je pre zúčastneného na konflikte nepríjemné a demotivujúce. V treťom štádiu konfliktu je vyriešenie problému bez pomoci nezainteresovaného na konflikte, takzvaného mediátora, takmer nemožné. Obidve strany sa v tejto fáze takmer vôbec nerešpektujú a pri rozprávaní o probléme nedokážu zostať pokojní.
4. Kríza: Dlhodobé neriešenie problému môže viesť k deštruktívnym hádkam, z ktorých ani jedna zo strán nevzíde ako víťaz. Emócie v tejto fáze sú až príliš silné na to, aby ich mali účastníci konfliktu pod kontrolou. Hádku sprevádzajú obvinenia, hlasné rozprávanie a výrazná gestikulácia. Je potrebný čas na upokojenie situácie a emócií oboch strán.
5. Dôsledky: Silné emócie a hádky sú pre zúčastnených na konflikte náročné a vyčerpávajúce. Všetky strany konfliktu sú z momentálnej situácie sklamané. Psychické a fyzické vyčerpanie ich odrádza situáciu ďalej riešiť. Jediné, po čom všetci túžia je pokoj a oddych. Riešenie konfliktu v tejto fáze je nevyhnutné. V prípade ignorovania momentálnej situácie sa konflikt vráti do tretej fázy, teda vzájomného vyhýbania sa. Dôležité je dopriať všetkým stranám konfliktu čas na psychické a fyzické zotavenie.

Štýly Zvládania Konfliktov

Ľudia majú rôzne štýly pre zvládnutie konfliktov, ktoré preferujú často „automaticky“, osvojujú si ich prevažne v detstve a dospievaní. Rozdiely v štýloch zvládania konfliktov vychádzajú z toho, ako veľmi si ceníme dosiahnutie svojich cieľov a ako veľmi si ceníme vzťahy s ostatnými.

• Korytnačky (Vyhýbanie sa): „Korytnačky“ sa ukrývajú do svojho panciera, aby sa vyhli konfliktu, vzdávajú sa tak svojich cieľov, ako i interpersonálnych vzťahov. Snažia sa zostať mimo konfliktu za každú cenu, veria, že je beznádejné snažiť sa konflikt riešiť. Cítia sa bezmocné a cítia, že pancier ich chráni. Veria, že je jednoduchšie sa konfliktu vyhnúť ako ho riešiť.
• Žraloci (Súperenie): „Žraloci“ sa pokúšajú prekonať svojich oponentov tým, že sa ich snažia prinútiť, aby prijali ich hľadisko, ich riešenie. Ich ciele sú pre nich maximálne dôležité, vzťahy majú pre nich spravidla menší význam. Snažia sa dosiahnuť svoje ciele za každú cenu, nezaujímajú sa o záujmy iných ľudí, ani ich príliš neakceptujú. Predpokladajú, že konflikty vedú k tomu, že jeden je víťaz a druhý porazený. Víťazstvo prináša žralokom pocit zadosťučinenia, prehra pocit slabosti a zlyhania. Snažia sa vyhrať i napádaním, silou, udaním či zastrašovaním iných.
• Medvedíky (Prispôsobenie sa): Pre „medvedíkov“ sú interpersonálne vzťahy mimoriadne dôležité, viac než ich vlastné ciele. Chcú, aby ich iní ľudia prijímali a mali radi. Myslia si, že je lepšie konfliktu sa vyhnúť v prospech harmónie. Vzdávajú sa svojich cieľov, aby ochránili vzťahy.
• Líšky (Kompromis): „Líšky“ sa zaujímajú o svoje vlastné ciele i o vzťahy s druhými len do určitej miery. Hľadajú kompromis. Vzdávajú sa časti svojich cieľov a presviedčajú aj druhého, aby aj on urobil to isté. Hľadajú také riešenie, kde obidve strany niečo získajú a niečo za to poskytnú.
• Sovy (Spolupráca): „Sovy“ si vysoko vážia ako svoje ciele, tak i vzťahy s ostatnými. Vidia konflikty ako problémy, ktoré je treba zvládnuť. Hľadajú riešenia, pri ktorých dosiahnu ako svoje vlastné ciele, tak i cieľov ďalších účastníkov konfliktu. Vidia konflikt ako nástroj na zlepšenie vzťahov medzi ľuďmi tým, že dôjde k zníženiu napätia medzi nimi. Snažia sa o diskusiu, ktorá uspokojuje ako ich samých, tak i druhých účastníkov konfliktu, udržujú dobré vzťahy. Nie sú spokojné do tej doby, kým nenájdu riešenie, ktoré uspokojí obidve strany.

Asertivita ako Nástroj Riešenia Konfliktov

Asertivita je jedna z ciest, ako zlepšiť kvalitu svojho života, zmeniť napätie alebo nepohodu v medziľudských vzťahoch. Predstavuje ucelený komunikačný štýl, ktorý zohľadňuje nielen komunikačné schopnosti, ale i stabilitu osobnosti. Vyžaduje, aby človek rozhodoval sám za seba a aby za svoje rozhodnutia niesol zodpovednosť.

Asertivita predstavuje kultivovaný pocit sebaprijatia a zároveň rešpektu voči druhému človeku. Prejavuje sa otvoreným sebavyjadrovaním záporných i kladných pocitov. Asertivitu chápeme otvorené, poctivé a primerané vyjadrenie vlastných pocitov, potrieb, postojov a názorov, a slobodné sebaprejavenie pri zachovaní vlastnej sebaúcty i úcty a rešpektu k právam druhých.

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

Asertivita sa primárne nezameriava na hľadanie príčin ťažkostí, ale na možnosti riešenia. Najdôležitejšie však nie je dosiahnuť úspech za každú cenu, a to i v prípade, že sme úspech nedosiahli.

Asertívne práva

• Mám právo posudzovať svoje vlastné správanie, myšlienky a pocity a byť za ne a za ich dôsledky sám zodpovedný.
• Mám právo zmeniť svoj názor.
• Mám právo robiť chyby a byť za ne zodpovedný.
• Mám právo povedať: "Ja neviem."
• Mám právo byť nezávislý od dobrej vôle ostatných.
• Mám právo robiť nelogické rozhodnutia.
• Mám právo povedať: "Nerozumiem."
• Mám právo povedať: "Je mi to jedno."

Agresívny človek kráča svojou cestou bez ohľadu na dôsledky pre ostatných. Je vždy pripravený na útok, ničí zdroje ohrozenia. Asertívny človek berie ľudí takých, akí sú. Nie takých, akých by ich chcel mať. V každej životnej situácii sa môžeme rozhodnúť sami, či budeme alebo nebudeme konať asertívne. Máme právo byť asertívni, ale nemožno nám to určiť ako povinnosť.

Kroky k Asertívnemu Riešeniu Konfliktu

1. Prestávka: Najmä, ak sa druhá osoba správa agresívne alebo manipulatívne.
2. Objasnenie potrieb: Objasnime druhej strane svoje potreby - povedzme ich jednoducho, pokojne, krátko, priamo a čestne. Vyhýbavý prístup, zahmlievanie a nekonečné vysvetľovanie podporí rozvoj konfliktu.
3. Sumarizácia: Zhrňme, sumarizujme konflikt - pri sumarizácii často môžeme nájsť spoločný základ a dokonca sa môže stať, že zistíme, že žiadny reálny konflikt v záujmoch neexistuje.
4. Dohoda, kompromis: Dohodnime sa, ktoré riešenie by bolo najprijateľnejšie alebo čo najmenej bolestivé pre obidve strany.

Niekedy partner používa v snahe zvíťaziť na náš úkor nečisté triky (od poloprávd a manipulácií až po emočné vydieranie a hrozby). To však znamená: nevyjednávať z pozície moci, lebo argumentácia z tejto pozície nemusí viesť k trvalejšej dohode, preto nie je efektívna, i keď vyjednávanie môže byť dosť rýchle, ale ohrozuje vzájomné vzťahy. Zdvorilosť tiež nie je riešenie.

Metakomunikácia

Metakomunikácia je komunikácia na vyššom stupni, kde formulovanie výpovedí, osobný priestor, tón hlasu, ale aj výrazy tváre zohrávajú dôležitú úlohu. Cieľom je nájsť vzájomný kompromis, ktorý by vyhovoval všetkým stranám.

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

tags: #sociálny #konflikt #riešenie