Sociálny konflikt na Slovensku: Príklady a analýza

Sociálny konflikt je všadeprítomný jav, ktorý ovplyvňuje fungovanie spoločnosti na rôznych úrovniach. Na Slovensku sa prejavuje v rôznych formách, od sporov v rodinách až po konflikty na politickej scéne. Tento článok sa zameriava na analýzu sociálnych konfliktov na Slovensku, ich príčiny a možné dôsledky, s dôrazom na konkrétne príklady.

Sociálny prípad verzus sociálny problém

Pre lepšie pochopenie sociálnych konfliktov je dôležité rozlišovať medzi sociálnym prípadom a sociálnym problémom. Sociálny prípad vzniká, keď človek nedokáže vlastnými silami prekonať prekážky v živote, či už vnútorné (nedostatok schopností) alebo vonkajšie (prostredie, fyzické nedostatky). Krakošová uvádza, že sociálny prípad vzniká akonáhle človek nestačí svojimi silami a schopnosťami prekonať prekážky, ktoré sa v jeho živote vyskytli. Sociálny prípad postihuje rôzne druhy fyzickej, mentálnej alebo spoločenskej handikepovanosti, ktoré vedú k zlyhaniu pri plnení úloh. Svojim obsahom pojem sociálny prípad postihuje najrôznejšie druhy fyzickej alebo mentálnej, či spoločenskej handikepovanosti (deviácie), ktoré sú príčinou toho, že človek zlyháva pri plnení svojich ľudských funkcií a úloh. Časté je zlyhanie vo viac než jednej funkcii (napr. alkoholik - neplní si funkciu rodiča, živiteľa rodiny, problémy v zamestnaní,….).

Na druhej strane, sociálny problém je situácia, ktorú človek vníma ako ťažko zvládnuteľnú alebo neriešiteľnú. Sociálny problém je situácia, ktorú vníma ten, kto sa v nej ocitol ako obtiažnu, ťažko zvládnuteľnú až neriešiteľnú. Vzniká, keď jednotlivec alebo skupina nemôže realizovať spoločensky akceptované potreby. Sociálny problém je chápaný ako spoločensky uznaná alebo spoločnosťou vnímaná záťažová situácia, ktorú konkrétna spoločnosť označuje za obtiažnu, nežiadúcu. Sociálny problém si vyžaduje korektívne a vyrovnávacie opatrenia zo strany spoločnosti. Príčiny vzniku sociálnych problémov môžu byť spoločenské (sociálne prostredie, štruktúra vzťahov, kultúrne odlišnosti) alebo osobnostné (predsudky, mylné preferencie).

Formy sociálnych konfliktov na Slovensku

Sociálne konflikty na Slovensku majú rôzne formy a prejavy. Medzi najčastejšie patria:

• Sociálna kolízia: Sociálna nezhoda, rozpor, zrážka, ku ktorej dochádza v spoločnosti k interakcii, typu: občan - občan; občan - skupina, komunita, spoločnosť; občan - norma, zvyk, obyčaj, legislatíva; občania - občan; …Ku sociálnej kolízii prichádza preto, že reálne potreby občana sa nenapĺňajú, pretože v danom sociálnom prostredí, kde sa občan pohybuje, vzniká prostredie, objektívna prekážka v ich realizácii.
• Konflikty v rodinách: Rozvody, spory o starostlivosť o deti, generačné konflikty.
• Konflikty na pracovisku: Spory medzi zamestnancami a zamestnávateľmi, diskriminácia, šikanovanie.
• Konflikty v politike: Súboje medzi politickými stranami, korupcia, konflikty záujmov.
• Konflikty v spoločnosti: Neznášanlivosť voči menšinám, rasizmus, xenofóbia, extrémizmus.

Príklady sociálnych konfliktov na Slovensku

1. Konflikt v silových zložkách štátu

V poslednom období rezonuje v slovenskej spoločnosti konflikt v silových zložkách štátu, predovšetkým v polícii, prokuratúre a Slovenskej informačnej službe (SIS). S veľkou mierou zjednodušenia sa strany konfliktu dajú rozdeliť na dve skupiny. Na jednej strane stojí Národná kriminálna agentúra (NAKA), Úrad špeciálnej prokuratúry a ministerstvo vnútra. Na druhej strane sa objavujú aktéri spájaní s opozičnými stranami Smer a Hlas.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Tento konflikt sa prejavuje prostredníctvom obvinení, zatýkaní a prepúšťaní vysokopostavených funkcionárov. Napríklad, obvinenie policajného prezidenta Petra Kovaříka vyvolalo búrlivé reakcie. Samovraždu bývalého policajného prezidenta Lučanského vo väznici využívajú predstavitelia strany Smer pravidelne. „Slúži aj ako katalyzátor pobúrených reakcií svojich fanúšikov a táto stratégia sa odráža aj na dosahovaných číslach. Exemplárnym príkladom politika, ktorý pôsobí, akoby bol súčasťou sporu, je nezaradený poslanec Tomáš Taraba. Naplno sa po prvý raz na sociálnych sieťach v tejto súvislosti demaskoval 27. augusta, keď zverejnil krátky status v znení: „Pčolinský išiel do väzby, aby nemohol ovplyvňovať vládnych kajúcnikov. Už o deň neskôr bol omnoho úspešnejší so statusom, v ktorom uvádza, že „Čaputová robí hrubý a nezákonný nátlak na prokuratúru.” Taraba v statuse kritizoval prezidentku Zuzanu Čaputovú za „mlčanie pri porušovaní práv ľudí”, „zmarenie referenda” a žiadosť o vysvetlenie konania generálneho prokurátora Maroša Žilinku interpretoval ako „hrubý nátlak na nezávislú prokuratúru”. Tridsiateho prvého augusta námestník Generálneho prokurátora Jozef Kandera zrušil obvinenia exriaditeľa SIS Vladimíra Pčolinského a Taraba zaznamenal mimoriadne úspešný deň. Celkovo publikoval štyri statusy, s ktorými získal 11 496 interakcií. Najúspešnejšie boli tie, v ktorých Taraba uvádza, že väzba Vladimíra Pčolinského „zaváňa sabotážou v čase núdzového stavu na bezpečnostný orgán štátu. Sabotáž v čase núdzového stavu, ktorý tu vtedy bol myslím, že na takéto činy pozná len jednu sadzbu - doživotie.” Prepusteniu Pčolinského sa Taraba venoval aj v treťom príspevku z 31. augusta, na ktorý získal 4 152 interakcií. V ďalších dňoch Taraba pokračoval v tejto téme. V analyzovanom období, do 4. septembra, k nej zverejnil ešte šesť statusov, ktoré spolu získali takmer 20-tisíc interakcií. V publikovaní rôznych vyjadrení namierených predovšetkým proti vyšetrovateľovi Jánovi Čurillovi, a v menšej miere proti prezidentke Čaputovej, či súčasnej vláde, pokračoval aj naďalej. Pre lepšie pochopenie možnej Tarabovej motivácie na vystupovanie proti policajnému exprezidentovi Petrovi Kovaříkovi, vyšetrovateľovi Jánovi Čurillovi či na podporu generálneho prokurátora Maroša Žilinku, je potrebné sa pozrieť na jeho biznisovú minulosť.

Tento konflikt má politický rozmer, keďže rôzne politické strany podporujú rôzne strany konfliktu. Napríklad, strana Smer na udalosť reagovala tlačovou konferenciou, na ktorej jej predseda Robert Fico zopakoval svoje pozície k prebiehajúcemu konfliktu v silových zložkách. „Títo štyria takzvaní elitní vyšetrovatalia NAKA, v našich očiach zločinci a podvodníci (…) neboli obvinení na základe výpovedí nejakých kajúcnikov, ale na základe presných prepisov odposluchov,“ vyhlásil Fico pred médiami. Na druhej strane, spomedzi koaličných politikov sa k téme vyjadrili viacerí z nich. Minister vnútra Roman Mikulec napísal, že „Nezávislý súd vo svojom rozhodnutí uvádza, že trestné stíhanie je neopodstatnené. Je to jasný dôkaz toho, že títo ľudia robili svoju prácu podľa najlepšieho svedomia a vedomia napriek tomu, že by si niektorí priali opak. Vládna koalícia, s výnimkou hnutia Sme rodina Borisa Kollára, a prezidentka Zuzana Čaputová sa v sledovanom období vyjadreniami na sociálnych sieťach dostávali do kontrastu s tvrdeniami strán Smer či Hlas. Najvýraznejšou postavou bola Zuzana Čaputová, ktorá 31. Najaktívnejšou v téme vojny v silových zložkách bola predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová. Vyjadrila sa už k obvineniu policajného prezidenta Petra Kovaříka, komentovala aj zrušenia obvinení Vladimíra Pčolinského či diskutovaný paragraf 363 trestného poriadku. Spomedzi opozičných poslancov získal výraznejší počet interakcí, 4232, poslanec z klubu SaS Ondrej Dostál, ktorý sa vo svojom statuse zastal redakcií Denníka N, denníka SME a portálu Aktuality.sk, ktoré generálna prokuratúra nepustila na tlačovú konferenciu, kde obhajovala postup vo veci Vladimíra Pčolinského. Výraznejšie sa k téme vyjadruje aj najsilnejšie vládne hnutie OĽaNO, no bez výrazne vyššieho počtu interakcií, v priemere sa súčet lajkov, komentárov a zdieľaní pohybuje pri príspevkoch na túto tému na úrovni okolo 1500. Výnimkou sú niektoré statusy ministra vnútra Romana Mikulca, ktorý sa k téme pravidelne vyjadruje. „Ficov tragikomický cirkus úbohosti. Každá tlačovka poslanca Fica je vždy zaručeným tragikomickým predstavením,“ napísal Mikulec 3. septembra a získal 8955 interakcií.

Tento konflikt má negatívny dopad na dôveru verejnosti v štátne inštitúcie a právny štát.

2. Konflikty v súvislosti so sociálnymi podnikmi

Sociálne podniky, ako ich súčasné nastavenie, vzbudzujú podozrenia zo zneužívania verejných financií. Nepáči sa im podľa nich veľký podiel mäkkých aktivít v projektoch, možné zneužívanie nižšej sadzby dane z pridanej hodnoty vo výške päť percent na tovary a služby sociálnych podnikov, ale napríklad aj možnosť odkladať zisky z týchto podnikov po dobu piatich rokov. Bajo Holečková upozornila na príklad spoločnosti AMG Security, ktorá je zároveň sociálnym podnikom a vyhrala zákazku Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny s najnižšou cenou 1,1 milióna eur. „A presne od roku 2021 pôsobí táto spoločnosť a získava zákazky nielen v rezorte práce, sociálnych vecí a rodiny, ale aj v mnohých ďalších štátnych a samosprávnych inštitúciách vrátane bratislavského magistrátu. Poslankyňa tvrdí, že sa okolo sociálnych podnikov pohybuje príliš veľa ľudí prepojených so stranou Hlas-SD, ktorá na post nominovala aj ministra práce Tomáša. Nepozdáva sa jej napríklad dotácia šesť miliónov eur od MPSVR pre Alianciu pre sociálnu ekonomiku na Slovensku, založenú europoslancom za Hlas-SD Branislavom Ondrušom. Podľa ministra práce sociálnych vecí a rodiny Erika Tomáša je Aliancia pre sociálnu ekonomiku strešnou organizáciou sociálnych podnikov, ktorá združuje 200 subjektov zo všetkých krajov Slovenska. Od roku 2021 podľa neho pôsobí táto spoločnosť a získava zákazky nielen v rezorte práce, sociálnych vecí a rodiny, ale aj v mnohých ďalších štátnych a samosprávnych inštitúciách, vrátane bratislavského magistrátu.

3. Konflikty v rodinách pri rozvodoch a rozchodoch

Rozvod alebo rozchod rodičov je pre dieťa traumatická udalosť, ktorá môže viesť k rôznym problémom. V prípadoch, keď je v procese rozvodu či rozchodu vzájomným konfliktom rodičov ohrozený zdravý vývin dieťaťa a jeho potreby. Vtedy vstupuje do procesu sociálnoprávna ochrana dieťaťa a sociálna kuratela. Podnet môže prísť odkiaľkoľvek, napríklad aj zo súdu, keď rodičia žiadajú úpravu svojich práv a povinností, teda to, ako sa budú s dieťaťom stretávať, aká bude výška výživného, ako bude zadefinované stretávanie sa s dieťaťom cez prázdniny a sviatky a podobne. Ak rodičia podajú návrh na súd, do procesu zo zákona vstupuje štát v inštitúte kolízneho opatrovníka. Zabezpečuje ho sociálny pracovník alebo sociálna pracovníčka z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny z oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorí dieťa zastupujú na súde a hája jeho záujmy. Rodičia si medzitým nájdu právnikov, ktorí zastupujú ich záujmy, a často dochádza k rozvodovej alebo rozchodovej vojne.

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

Konflikty medzi rodičmi môžu mať negatívny dopad na psychický vývin dieťaťa. Dieťa je vo svojej fantázii výsledkom oboch rodičov. Každý útok na matku alebo na otca preň v podstate znamená, akoby niekto útočil na polovicu jeho ja. Veľmi traumatické pre dieťa je ničenie roly a ponižovanie jedného rodiča druhým. Dieťa si to vztiahne na seba. Ničí to jeho sebavedomie a sebaúctu. Kritikou druhého rodiča akoby sme kritizovali časť dieťaťa. Deti to väčšinou nevedia pomenovať. „Dieťa je vo svojej fantázii výsledkom oboch rodičov. Každý útok na matku alebo na otca preň v podstate znamená, akoby niekto útočil na polovicu jeho ja,“ hovorí sociálny pracovník Patrik Dilong. Rodič chce niekedy vedome, inokedy nevedome, dostať dieťa na svoju stranu a ukázať, že je lepší ako ten druhý rodič. Majú pocit, že otec je nekompetentný alebo že mama je nekompetentná, neschopná, nemá dostatok rodičovských zručností a nedokáže zabezpečiť blaho dieťaťa. Na začiatku pritom dieťa obvykle nemá zlý vzťah ani s jedným rodičom. Ale postupne, počas vleklého konfliktu, sa dieťa stáva zmätené. Prežíva konflikt lojality. Miluje oboch rodičov a nevie, na čiu stranu sa má v konflikte postaviť. Mamička alebo otecko mu často hovoria, že im je smutno, keď ide k druhému rodičovi. Odmietanie jedného rodiča môže byť potom ovplyvnené pocitom, že jeho návštevou by mohlo ublížiť druhému. To, že sa dieťa stotožní s postojmi jedného rodiča a prikloní sa na jeho stranu, mu umožňuje realizovať bezpečnú stratégiu prežitia vnútorného konfliktu a tým si poistiť jeho náklonnosť. Vtedy sa dostáva do polohy neautentického prežívania. Jeho prežívanie je zrkadlením postojov, názorov, prianí a túžob jedného rodiča, často toho rezidenčného.

4. Konflikt štátu a občianskej spoločnosti

V trojuholníku medzi štátom, profesionálnou stranícku politikou a občianskou spoločnosťou v jej pôsobení vo verejnom priestore sa dá pozorovať napätie, ktoré sporadicky prerastá do otvoreného konfliktu a inokedy ostáva v latentnej podobe. Zaujíma ma povaha tohto napätia a konfliktu, z čoho pramení a kedy napätie prerastá do otvorených konfliktov a či náhodou nie je latentné napätie aj produktívne, ako pre štát, tak aj pre občiansku spoločnosť i profesionálnu stranícku politiku.

Verejný priestor sa v období po Novembri 89 postupne zaľudňuje a vypĺňa pluralitou aktérov - politických strán i občianskych združení, neziskových organizácii, slobodne pôsobiacich cirkví i médii. Štát sa na jednej strane zmršťuje, hoci je stále veľký, programovo sa redukuje. Nevie sa úplne odučiť od vzorcov správania, ktoré sú v ňom vrastené desaťročiami deformovaného vnímania svojej roly a správania. Spoločnosť si zvyká na nové pravidlá, fragmentuje sa pôvodná binárnosť situácie.

Prvý zásadnejší konflikt nastáva v polovici deväťdesiatych rokov, keď štát pod mečiarizmu začína naberať svoj pôvodný habitus ovládania verejného priestoru a vykazuje občianske organizácie opäť do súkromného, vzájomne-prospešného priestoru a pokúša sa ich obmedziť úpravou zákona o nadáciach, zamedzením interakcii medzi štátnou sférou a sférou občianskej spoločnosti v rezortoch školstva či životného prostredia ako aj podriadením si verejnoprávnych médii.

Nulté roky nového tisíročia priniesli presun pozornosti štátu od občianskej spoločnosti k biznisu, spojené aj s nutnosťou oživenia ekonomiky po divokej mečiarovskej privatizácii. Toto obdobie je príznačné pluralitou pohľadov, živou verejnou diskusiou a aktívnym vstupovaním občianskej spoločnosti do verejného diskurzu v rôznych politikách - od prístupu k informáciám až k domácemu násiliu.

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

Po zmene vlády v r. 2006 nastal prvý významnejší konflikt medzi občianskou spoločnosťou a štátom pri pokuse o zrušenie daňovej asignácie pre právnické osoby. Štátu išlo primárne o obmedzenie korporátneho sektora v jeho vplyve na verejnú sféru, nie o obmedzenie občianskej spoločnosti, hoci pre časť štátu pod kontrolou politikov z obdobia deväťdesiatych rokov bol tento krok vítaný vzhľadom k ich dlhodobej túžbe obmedziť možnosť nezávislej občianskej spoločnosti vstupovať do verejného priestoru.

Obdobie druhej dekády obnažilo dva druhy konfliktov medzi štátom a občianskom spoločnosťou. Prvý druh konfliktu ostal hlavne v latentnej podobe a týkal sa parochializmu štátu v poskytovaní verejných služieb v kontraste s rastúcim apetítom neziskových organizácii pôsobiť tam, kde štát nestíha, resp. verejný sektor nedokáže a nevie pôsobiť, prípadne pôsobí formálne. Tento konflikt sa prejavuje, resp. Tento konflikt má doteraz povahu latentného napätia, než horúceho konfliktu a dá sa očakávať, že bude pokračovať. Dôvodov je viac, jednak pokračujúci tlak na zvyšovanie dostupnosti ako aj kvality sociálnych služieb zo strany akýchkoľvek poskytovateľov, čo súvisí s rastom príjmov ako aj zvýšenou mobilitou obyvateľstva a taktiež postupnými zmenami v socio-demografickej štruktúre obyvateľstva - starnutie a urbanizácia spojená s individualizáciou životných štýlov. Keďže pozornosť verejných financií i politických priorít je orientovaná primárne na zdravotníctvo, sféra sociálnych služieb ostáva jeho tieni.

Druhý konflikt v období od r. 2014-15 až dodnes sa týkal snahy štátu o obviňovanie občianskej spoločnosti z protištátneho sprisahania a činnosti smerujúcej k rozvracaniu stability a sociálneho zmieru tým, že upozorňuje na korupciu a na prekračovanie právomocí štátnych orgánov či už ich konaním alebo nekonaním v závažných kauzách organizovanej kriminality, ktorých vyvrcholením bola vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Čo môže nasledovať? V predvolebnej horúčke sa dá skôr očakávať jeho vystupňovanie pričom pôjde primárne o konflikt v mediálnom priestore s cieľom ovplyvniť verejnú mienku a vnímanie občianskej spoločnosti ako nelegitímneho aktéra.

Uvedené štyri obdobia ilustrujú povahu konfliktu štátu s občianskou spoločnosťou. Naznačujú, že konflikt mení svoju povahu v čase a keď je v latentnej fáze, napätie je konštruktívne. Vo obdobiach, keď sa konflikt manifestoval v otvorenej podobe - či už priamo násilím ako to bolo v období normalizácie, alebo v mediálnom priestore, ako sme svedkami dnes - dochádzalo k deštrukcii. Zároveň bol vyvolávaný štátom a jeho nárokom ovládať a kontrolovať verejný priestor. Štát svoje nároky voči občianskej spoločnosti ospravedlňuje potrebou zabezpečenia verejného poriadku, bezpečnosti či zákonnosti. Tieto dôvody slúžili a slúžia dodnes ako zámienka legality a legitímnosti hoci nemôžeme vylúčiť, že môžu resp. V prípadoch, ktoré uvádzame vyššie, nešlo o ani o bezpečnosť, ani o zákonnosť, či verejný poriadok. Ostáva však faktom, že v prostredí občianskej spoločnosti sa nachádzajú aj také organizácie, ktoré majú neobčiansky charakter a sú resp. mali by byť oprávnene predmetom kritiky a podrobného dohľadu zo strany štátu.

Späť ku štátu. Boli sme všetci svedkami toho, ako funkcionári štátu vykonávali činnosť, ktorá by sa dala rozumne považovať za protištátnu. Spomeňme za všetky napríklad pozývací list armádam Varšavského paktu, únos Michala Kováča mladšieho s účasťou štátnych orgánov alebo to, čo je predmetom súčasného vyšetrovania prepojenia organizovaného zločinu na vysokých funkcionárov štátu. Nech nám slúži ako memento, že v prvom prípade sa štát neangažoval dostatočne aktívne a k vyšetreniu a spravodlivému potrestaniu tých, ktorí sa podieľali na pozvaní armád v auguste 1968 už aj kvôli dlhému časovému odstupu nedošlo. V druhom prípade je vec stále otvorená a v tom najnovšom prípade, ktorý práve prebieha, sme všetci zvedaví ako sa štát s podozreniami voči svojim funkcionárom či ohrozeniam politického systému vysporiada.

Funkcie sociálnej politiky a ich vplyv na konflikty

Sociálna politika zohráva kľúčovú úlohu pri zmierňovaní sociálnych konfliktov. Medzi jej hlavné funkcie patria:

• Ochranná: Predchádza alebo odstraňuje dôsledky sociálnych rizík.
• Rozdeľovacia (regulačná): Vyplýva z princípu solidarity.
• Stimulačná: Podnecuje k žiadúcemu sociálnemu konaniu.
• Preventívna: Snaží sa predchádzať vzniku škôd.

Efektívna sociálna politika môže znižovať nerovnosti, zabezpečovať základné potreby občanov a podporovať sociálnu inklúziu, čím sa znižuje potenciál pre vznik sociálnych konfliktov.

Sociálna kompetencia a kontrola

Sociálna kompetencia je efektívne, konzistentné a rešpektujúce správanie sa jedinca, ktoré mu umožňuje dosahovať životné ciele a napĺňať úlohy. Rozvíjanie sociálnej kompetencie predpokladá zlepšovanie sebareflexie, reflexie sociálnych procesov a trénovanie sociálnych spôsobilostí. Sociálna kompetencia v sebe obsahuje pozitívny konotát, odlišujúci ju od sociálnej inteligencie, ktorá môže mať aj manipulatívny charakter.

Sociálna kontrola môže byť neformálna (pochvaly, tresty) alebo formálna (dodržiavanie zákonov). Efektívna sociálna kontrola prispieva k udržiavaniu poriadku a znižovaniu konfliktov v spoločnosti.

tags: #sociálny #konflikt #na #Slovensku #príklady