Sociálny pedagóg a prevencia sociálno-patologických javov v školskom prostredí

V súčasnej dobe, s rýchlym tempom rozvoja spoločnosti, vzniká stále viac sociálno-patologických javov. Tie sa čoraz častejšie objavujú už na základných školách, nakoľko žiaci nemajú pevnú vôľu a sú ľahko ovplyvniteľní, preto sa považujú za vysoko rizikovú skupinu. Práve školské prostredie je považované za „prvú stanicu“ týchto javov, v ktorom trávime čas už od detstva. Nakoľko treba vzniknutým situáciám predchádzať a je neskoro riešiť už vzniknutý problém, prvotné úsilie by sme mali venovať prevencii a poukázať na vznik a dôsledky sociálnej patológie. V tomto kontexte zohráva kľúčovú úlohu sociálny pedagóg.

Sociálna patológia a jej prejavy

Podľa Ondrejkoviča (In Kraus, Hroncová, 2007, s. 9) je „sociálna patológia súhrnný pojem na označenie chorých, nenormálnych a všeobecne nežiaducich spoločenských javov. Patria sem aj sankcionované formy deviantného správania (narúšajúceho všeobecne uznávané normy), ako aj štúdium príčin ich vzniku a existencie“. Konieczna (2008) uvádza, že v školskom prostredí sa stretávame s čoraz širším okruhom problémov nielen vzdelávania, ale aj výchovy žiakov. Medzi najzávažnejšie prejavy patrí násilie medzi spolužiakmi, znižovanie veku detí, ktoré konzumujú alkohol a drogy, pričom za týmito javmi môžu byť rodinné problémy. Takéto situácie si vyžadujú skúsených odborníkov, ktorí si s mládežou poradia a eliminujú nástrahy doby.

Agresivita

Podľa Bajtoša (2008) je agresivita črta osobnosti, ktorá sa vyznačuje nielen ako prejav nepriateľstva so sklonom k útočnosti, ale tiež ako snaha presadiť sám seba, svoje záujmy a ciele, aj keď nemilosrdne a bezohľadne. Agresívny človek sa snaží presadzovať svoje názory na úkor ostatných, nerešpektuje požiadavky a práva iných osôb, je manipulátorom a nedarí sa mu ovládať emócie. Agresivita sa môže prejaviť aj v podobe fyzického a psychického poškodzovania osôb a poškodzovania majetku. Matúšková (2006) uvádza, že agresivita je najčastejšie spájaná s negatívnymi prejavmi a môže vzniknúť ako slabá nenávisť a preniknúť až do rôznych foriem ublíženia, či do slovnej alebo fyzickej agresie. Martínek (2015) rozdeľuje agresiu, ktorá môže byť vybíjaná na zvierati alebo na neživom predmete. V školskom prostredí sa agresivita prejavuje častokrát na neživých predmetoch, ako je napríklad zošit či pravítko, predmet ako taký sa stáva prostriedkom na uvoľnenie agresora. Žiak pri takomto chovaní chce poukázať na svoju fyzickú silu. Vo veľkej väčšine sa takto prejavujú žiaci so zníženým sebavedomím.

Šikanovanie

Šikanovanie sa označuje ako agresívne správanie, ktoré sa zvyčajne vyznačuje opakovaním sa a nerovnováhou moci. V mnohých skupinách môže byť považovaná za normatívnu, ale spoločensky neprijateľnú v rámci časti demokratickej spoločnosti (Smith, 2000). Kolář (2005) popisuje šikanovanie v školskom prostredí ako sociálnu chorobu, kde jeden žiak alebo skupina žiakov vedome a opakovane ponižuje a zotročuje slabšieho spolužiaka, či spolužiakov a používa k tomu agresiu a manipuláciu. Pokiaľ ide o prevenciu šikany, pedagogickí zamestnanci by mali žiakov viesť k tomu, že by rozhodne nemali podporovať agresívne správanie svojich spolužiakov, odsudzovať slabšie deti a naopak prejavovať neprirodzené sympatie k populárnym spolužiakom. Učiteľ by mal vysvetliť žiakom, aby sa nenechali ovplyvniť agresívnym spolužiakom. Nemali by však zostať ľahostajní voči správaniu, ktoré im nie je príjemné, nemali by sa vysmievať žiakovi, ktorý sa akýmkoľvek spôsobom líši od ostatných, vyjadruje svoje názory, ktoré sú odlišné od tých ich, či má iné záľuby (Bendl, 2003). Niekedy si žiaci môžu myslieť, že šikanovanie je neškodné a zábavné, no z hľadiska zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov môže šikanovanie žiakov napĺňať skutkovú podstatu priestupkov, dokonca z hľadiska trestného zákona (č. 300/2005 Zb. Trestný zákon) môže šikanovanie žiakov napĺňať i skutkovú podstatu trestných činov.

Záškoláctvo

„Záškoláctvo je rozšírená porucha správania a prejavuje sa úmyselným zameškávaním školského vyučovania, keď žiak z vlastnej vôle, zväčša bez vedomia rodičov (niekedy aj s ich vedomím), nechodí do školy (vyhýba sa školským povinnostiam). Tieto vymeškané hodiny nie sú ospravedlnené ani rodičmi, ani lekármi. Je to tradičný a jeden z najbežnejších problémov, ktorý sa objavuje na základných i stredných školách“ (Oľšavská, 2014, str. 43). Záškoláctvo je veľmi vážny sociálno-patologický jav, ktorý nie je ľahko vypátratelný. Väčšinou sa rodič o tomto probléme dozvie až na podnet zo školy, a do tej doby si nemusí nič všimnúť (Čiburková, 2009). Čiburková (2009) ďalej spomína, ako by sa mal rodič zachovať, ak takéto správanie odhalí. Rodič by mal odhaliť, čo dieťa viedlo k takémuto správaniu, ak sám nevie ako postupovať, mal by požiadať o radu odborníka, ktorý rodičovi povie ako postupovať v danej situácii. Ďalej autorka radí, že by rodičia rozhodne nemali čakať, že sa situácia vyrieši sama, podstatná je motivácia dieťaťa k návratu do školy. Na Slovensku upravuje školskú dochádzku Zákon č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní. Kde je určené, že povinná školská dochádzka trvá 10 rokov. Záškoláctvo môže mať nepriaznivé dopady nielen na žiaka samotného, ale aj na jeho rodinu, a to vo forme siahnutia na sociálne dávky, v najhoršom prípade môže byť podané trestné oznámenie na zákonných zástupcov žiaka pre podozrenie zo spáchania trestného činu ohrozovania mravnej výchovy mládeže.

Prečítajte si tiež: Sociálny pedagóg

Pôsobenie sociálneho pedagóga v prevencii

V súčasnosti narastá potreba činnosti sociálneho pedagóga na školách pri zisťovaní čoraz viac vyskytujúcich sa sociálno - patologických javov v prostredí žiaka, v ktorom sa pohybuje. Samotné prostredie môže mať negatívny vplyv na vzdelávanie a správanie sa žiaka v škole. Sociálny pedagóg je odborný pedagogický zamestnanec, ktorý sa zameriava na všetky deti, či už sa v ich živote vyskytuje nejaký problém ľahkého či závažného charakteru, alebo sú to deti bez vážnejších problémov. Sociálny pedagóg je prvou pomocou pre dieťa v škole, keď sa objaví problém, rieši problémy výchovných ťažkostí, nevhodné správanie v triede, emocionálne a sociálne problémy detí až delikvenciu.

Ciele a úlohy sociálneho pedagóga

Sociálna pedagogika ako životná pomoc je pozitívna pedagogika, ktorej cieľom je v systéme komplexnej starostlivosti poskytnúť pomoc deťom, mládeži a dospelým v rôznych typoch prostredí hľadaním optimálnych foriem pomoci a kompenzovaním nedostatkov. Cieľom je premena ľudí a spoločnosti prostredníctvom výchovy. Ide o proces výchovnej starostlivosti, opatery, ochrany smerujúci k integrácii a stabilizácii osobnosti. Ide o integráciu všetkých aspektov, ktoré tvoria osobnosť a stabilizáciu človeka v spoločnosti.

Cieľom činnosti sociálneho pedagóga je prevencia, riešenie a eliminácia vyskytujúcich sa sociálno-pedagogických problémov na školách, v triedach a u jednotlivých žiakov. V súčasnosti s rozvojom spoločnosti dochádza k novým výskytom neželateľných sociálno - patologických javov, ako aj historicky opakujúcimi sa javmi.

Cieľové skupiny sociálnych pedagógov

V súčasnosti sú možnosti uplatnenia sociálneho pedagóga lepšie ako pred rokom 2008. Sociálny pedagóg nachádza uplatnenie v školách. Ťažisko jeho práce spočíva v uskutočňovaní prevencie sociálno-patologických javov, v sociálno-pedagogickej diagnostike, sociálno-pedagogickom poradenstve, terapii a reedukácii, ako aj v ďalších odborných činnostiach. Cieľovými skupinami sú najmä:

• žiaci pochádzajúci zo sociálne znevýhodneného prostredia,
• žiaci ohrození sociálno-patologickými javmi,
• drogovo závislí alebo inak znevýhodnení,
• zákonní zástupcovia detí a žiakov,
• pedagogickí zamestnanci škôl a školských zariadení.

V školách narastá výchovné problémové správanie u detí a mládeže a sociálny pedagóg musí v tomto smere riešiť, resp. eliminovať vzniknuté negatívne správanie, ktoré sprevádzajú konflikty nielen so žiakmi, ale aj s rodičmi, a preto v tomto smere vidíme význam a opodstatnenie jeho profesie.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Legislatívne ukotvenie sociálneho pedagóga

Profesia sociálneho pedagóga bola v SR legislatívne ukotvená v zákone č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní. V roku 2018 uplynie 10 rokov od jeho zaradenia medzi odborných zamestnancov škôl a školských zariadení. Napriek tomu ide o pomerne novú a v školskej praxi i laickej verejnosti málo známu profesiu. V základných školách sa vyskytuje pomerne zriedka, v stredných školách výnimočne.

V roku 2018 vzniklo na Slovensku prvé Občianske združenie Asociácia sociálnych pedagógov, ktoré má sídlo na Katedre pedagogiky Pedagogickej fakulty UMB v Banskej Bystrici. Predsedníčka O. z. ASPg J. Hroncová uvádza predpoklad, že občianske združenie bude osožné nielen pre sociálnych pedagógov v praxi pri riešení ich problémov a zefektívňovaní preventívnej sociálno-výchovnej práce v školách a školských zariadeniach, ale aj pre ďalší rozvoj slovenskej sociálnej pedagogiky.

Zákon č. 138/2019 Z. z. hovorí o výkone činnosti psychologickej, logopedickej, sociálno-pedagogickej, liečebno-pedagogickej alebo špeciálno-pedagogickej a reedukácii detí a žiakov a ostatné činnosti s tým súvisiace, poskytovanie kariérového poradenstva, sociálneho poradenstva a prevencie vo výchove a vzdelávaní a ostatné činnosti s tým súvisiace, výkon špecializovaných činností alebo výkon riadiacich činností v škole alebo v školskom zariadení.

V legislatívnej úprave zákona č. 138/2019 Z. z. vo vzťahu k odborným zamestnancom, a najmä vo vzťahu ku kategórii sociálneho pedagóga, nastali zmeny. Podľa § 23 zákona č. 138/2019 Z. z. sa vymedzujú kategórie odborných zamestnancov na:

• psychológ a školský psychológ,
• špeciálny pedagóg a terénny špeciálny pedagóg,
• kariérový poradca,
• logopéd a školský logopéd,
• liečebný pedagóg,
• sociálny pedagóg.

Nová legislatívna úprava posilňuje školy o novú kategóriu odborných zamestnancov ako je kariérový poradca, ktorý bol v zákone č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v kategórii pedagogických zamestnancov.

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

Sociálny pedagóg je v uvedenej kategorizácii na poslednom mieste, čo je na škodu veci. V evalvačnej správe projektu Prined (2015) podľa názoru riaditeľov škôl najvyššie opodstatnenie v školách prináleží špeciálnemu pedagógovi, školskému psychológovi a sociálnemu pedagógovi, čo hodnotíme pozitívne.

Podľa § 24 zákona č. 317/2009 Z. z. sociálny pedagóg vykonáva odborné činnosti v rámci prevencie, intervencie a poskytovania poradenstva najmä pre deti a žiakov ohrozených sociálno-patologickými javmi, zo sociálne znevýhodneného prostredia, drogovo závislých alebo inak znevýhodnených deťom a žiakom, ich zákonných zástupcov a pedagogických zamestnancov škôl a školských zariadení. Sociálny pedagóg plní úlohy sociálnej výchovy, podpory prosociálneho, etického správania, sociálno-pedagogickej diagnostiky prostredia a vzťahov, sociálno-pedagogického poradenstva, prevencie sociálno-patologických javov a reedukácie správania. Vykonáva expertnú činnosť a osvetovú činnosť.

V súčasnosti je pôsobenie sociálneho pedagóga uvádzané v § 27 ods. 3 zákona č. 138/2019 Z. z. nasledovne:

• vykonáva preventívne činnosti,
• poskytuje poradenstvo a intervenciu so zameraním na deti a žiakov s rizikovým správaním ohrozených sociálno-patologickými javmi a zo sociálne znevýhodneného prostredia,
• poskytuje poradenstvo zákonným zástupcom, pedagogickým zamestnancom a odborným zamestnancom,
• vykonáva sociálno-pedagogickú diagnostiku prostredia a vzťahov, osvetovú činnosť a ďalšie činnosti v sociálno-výchovnej oblasti.

V centre pozornosti sociálneho pedagóga je práca so žiakmi, s rodičmi žiakov a pedagogickými a odbornými zamestnancami, ako aj spolupráca s ďalšími odborníkmi, ktorá je pri jeho práci nevyhnutná.

Zo zákona č. 245/2008 Z. z. (školský zákon) o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyplýva, že sociálny pedagóg ako odborný zamestnanec môže pôsobiť a vykonávať svoju sociálno-výchovnú činnosť v školách a školských zariadeniach, špeciálnych výchovných zariadenia pod ktoré patria:

• reedukačné centrá,
• diagnostické centrá,
• liečebno-výchovné sanatória,
• školské zariadenia výchovného poradenstva a prevencie (centrá pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, centrá špeciálno-pedagogického poradenstva).

Profesionálne a osobnostné predpoklady sociálneho pedagóga

Sociálny pedagóg, ako jeden z pomáhajúcich profesionálov, musí disponovať výbavou, ktorá ho na povolanie predurčuje. Sociálny pedagóg v prvom rade pôsobí ako vysoko kvalifikovaný odborník v oblasti prevencie, ktorý vie bezodkladne riešiť problémy a predchádzať situáciám, ktoré spôsobuje výskyt sociálno- výchovných problémov. V súčasnosti sa so zvyšujúcimi problémami žiakov by dokázal veľmi efektívne pomôcť v prípade akútnych aj chronických potrieb. Sociálny pedagóg ideálne spolupracuje s viacerými odbornými zamestnancami, s ktorými na školách dokážu vytvoriť tím, ktorý je tak schopný rýchlo reagovať na novovznikajúce problémy.

Absolventi po absolvovaní vysokoškolského štúdia v odbore sociálna pedagogika dokážu vykonávať odborné činnosti v rámci prevencie, intervencie a poskytovania poradenstva najmä pre deti a žiakov ohrozených sociálno-patologickými javmi. Týka sa to aj žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, drogovo závislých alebo inak znevýhodnených, ich rodičov, resp. zákonných zástupcov, taktiež aj pedagogických zamestnancov škôl a ďalších školských zariadení. Absolventi sociálnej pedagogiky dokážu podporovať prosociálne a etické správanie, plniť úlohy sociálnej výchovy, stanoviť sociálno - pedagogickú diagnostiku, viesť sociálno - pedagogické poradenstvo, stanoviť úlohy v rámci prevencie sociálno - patologických javov, ako aj reedukáciu nežiadúceho správania. Mali by disponovať s poznatkami z oblasti teoretických komponentov sociálnej pedagogiky, rozumieť teóriam edukácie, princípom a podstatným súvislostiam. Súčasťou toho majú byť dobré znalosti z ekonomického, politického a kultúrneho kontextu rozvoja osobnosti edukáciou. Príprava sociálnych pedagógov spočíva aj v orientovaní sa v školských zákonoch a dokumentov.

Výskum sociálno-patologických javov v Nitrianskom kraji

Výskum bol realizovaný na 4 základných školách v Nitrianskom kraji, kde dotazníky vyplnilo 52 učiteľov, z ktorých bolo 32 triednych učiteľov s priemerným pôsobením v pedagogickej praxi 15,8 rokov. Cieľom bolo zistiť, s akými sociálno-patologickými javmi sa stretávajú v školskom prostredí a kto zabezpečuje prevenciu pred danými javmi. Z výskumu vyplynulo, že najčastejšie sa stretávajú so šikanovaním (31%), záškoláctvom (26%) a agresivitou (25%). 56% respondentov uviedlo, že sa v súčasnosti vyskytujú sociálno-patologické javy na ich základnej škole.

Na otázku, kto by mal byť osobou zodpovednou za riešenie týchto javov, 43% opýtaných učiteľov odpovedalo, že by to mal byť sociálny pracovník. Vzhľadom na to, že na školách, kde bol výskum realizovaný, nepôsobí sociálny pracovník, najviac respondentov uviedlo, že tieto javy aktuálne rieši riaditeľ (37), triedny učiteľ (34) a výchovný poradca (27). Za najvýznamnejšie zistenie výskumu považujeme to, že veľká väčšina respondentov má k tejto téme pozitívny prístup, čo považujeme za potenciál, aby školstvo začalo akceptovať túto profesiu a využívalo služby sociálneho pracovníka.

tags: #sociálny #pedagóg #a #prevencia #sociálno-patologických #javov