Sociálny pedagóg a sexuálne zneužívanie: Úloha a prevencia

Abstrakt: Príspevok sa zaoberá syndrómom týraného, zneužívaného a zanedbávaného dieťaťa - syndrómom CAN (Child Abuse and Neglect), ktorý definujeme ako súbor konkrétnych foriem neadekvátneho zaobchádzania s dieťaťom, vedúcich k nedostatočnému napĺňaniu jeho základných potrieb. Zameriava sa na úlohu sociálneho pedagóga, ktorý je nevyhnutnou súčasťou sociálnej prevencie, nakoľko funguje ako opora, pomáha socializovať deti opäť do spoločnosti a snaží sa zabrániť ich ďalšiemu ubližovaniu.

Úvod

V dnešnej dobe sa čoraz častejšie z médií dozvedáme o deťoch, ktoré sú doma vystavované násiliu. Ak chceme týmto obetiam pomôcť, je potrebné poznať základné formy, prejavy a následky týrania, zanedbávania a zneužívania. Významným krokom k zamedzeniu výskytu CAN syndrómu je bezpochyby aj účasť sociálneho pedagóga, ktorý dokáže už v počiatočných štádiách prejavu tohto syndrómu zabezpečiť, aby deti neboli naďalej zneužívané a týrané.

Syndróm CAN: Definícia a formy

CAN syndróm má rôzne prejavy a formy, a preto jednou z úloh sociálneho pedagóga je poznať všetky príznaky, ktoré indikujú poškodzovanie ľudskej dôstojnosti. Obete CAN syndrómu sú často psychicky a fyzicky zneužívané, zanedbávané a úlohou sociálneho pracovníka je pomôcť im vrátiť sa späť do spoločnosti, a to bez trvalých následkov, no rovnako aj zabrániť ďalšiemu ubližovaniu. Syndróm týraného, zneužívaného a zanedbávaného dieťaťa je súbor nepriaznivých príznakov v najrôznejších oblastiach stavu a vývoja dieťaťa i jeho postavenia v spoločnosti, predovšetkým v rodine. Tieto príznaky sú výsledkom väčšinou úmyselného ubližovania dieťaťu, spôsobeného alebo pôsobeného najčastejšie jeho najbližšími vychovávateľmi, hlavne rodičmi. Existujú aj zvláštne formy ako sekundárna viktimizácia, systémové týranie, organizované zneužívanie, sexuálny turizmus, Münchhausenov syndróm by proxy (v zastúpení).

Rodina ako prostredie pre vývoj dieťaťa

Rodina je pre dieťa tým najprirodzenejším prostredím, no zároveň by mala byť aj tým najbezpečnejším miestom vo svete dieťaťa. Jednou z funkcií rodiny je odovzdávať jedincom základné morálne hodnoty, vzorce správania a postoje k spoločnosti. Deti nevedome preberajú od svojich rodičov modely správania, spôsoby komunikácie aj citové vzťahy, ktoré potom prenášajú ďalej na svoje deti a ovplyvňujú ich vzťah s partnerom. Na začiatku nového storočia vzrastajú požiadavky a nároky na rodinu, a preto ich rodiny čoraz častejšie nedokážu úplne napĺňať. Milujúci rodičia sú dnes považovaní za nevyhnutnú podmienku zdravého duševného aj telesného vývoja dieťaťa (Říčan, 2006). Citová pohoda medzi rodičmi a deťmi je potrebná pre všetky štádiá zdravého duševného vývoja. Ďalšou, nemenej dôležitou, podmienkou je bezpečie domova ako stabilného a chráneného prostredia. To môže poskytnúť len rodina, ktorá dáva každému, kto do nej patrí, pocit bezpečného zázemia (Matoušek, 1997). Výchova je veľmi zložitý proces. Vo svojom primárnom prostredí (rodine) sa dieťa učí základným modelom správania, preberá zvyky a hodnoty. Ako vzory mu slúžia najmä rodičia.

História a rozpoznanie syndrómu CAN

V polovici dvadsiateho storočia si lekári začali všímať závažnosť somatických poškodení detí, ktoré boli spôsobené zjavne inak ako náhodným úrazom. Tieto poškodenia nazvali tzv. ,,neúrazovým zranením“. Neskoršie sa zistilo, že príčinou týchto príznakov bolo úmyselné ubližovanie deťom zo strany niektorého člena rodiny. Američan Dr. Kempe po roku 1962, na základe rozsiahleho výskumu detí, nazval tento jav ,,syndróm bitého či týraného dieťaťa“. Súčasne sa na jeho základe rozvinul prevratný prístup v chápaní takéhoto javu a presadilo sa postupné prijímanie zákonov o povinnom hlásení týraného dieťaťa (Hanušová, 2006).

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Štatistické údaje

To, že ide o vysoko aktuálny problém naznačuje aj štatistika detí, ktorým bola poskytnutá pomoc z dôvodu týrania, sexuálneho zneužívania a šikanovania, zverejnená Ministerstvom práce sociálnych vecí a rodiny vo svojej Správe o sociálnej situácii obyvateľstva SR za rok 2014. Podľa tejto štatistiky boli za daný rok vykonané opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre 424 detí, ktoré boli obeťami týrania, zneužívania alebo šikanovania.

Úloha sociálneho pedagóga v prevencii a pomoci

Sociálna práca predstavuje významné miesto pri práci s deťmi trpiacimi príznakmi syndrómu CAN. Tieto deti sú totiž jednou z cieľových skupín, ktorým sa sociálna práca venuje, a ktorým sa snaží pomôcť, pričom čerpá poznatky aj z iných vedných disciplín. Ide o pomáhajúcu profesiu, ktorá je významnou súčasťou pomoci smerujúcej k obnove pôvodného stavu. Pomoc pri týraní a zneužívaní dieťaťa, nie je jednoduchý a jednorazový akt. Balogová, Gerka, Aleša (2002) uvádzajú niekoľko zdrojov sociálnej práce zaoberajúcich sa ochranou a pomocou ohrozeným deťom:

• Zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele č.305/2005 Z.
• Zákon o rodine č.36/2005 Z.
• Zákon o sociálnych službách č.448/2008 Z.
• Trestný zákon č.300/2005 Z. z.

Petr (2010, s. 219) hovorí, že: „sociálny pracovník je nevyhnutnou osobou pri obetiach postihnutých CAN syndrómom. Jeho úlohou je určiť, potvrdiť a najmä zaistiť bezpečnosť dieťaťa, ktoré bolo týrané, zanedbávané alebo zneužívané. Sociálny pedagóg v prípadoch týrania, zneužívania alebo zanedbávania detí pôsobí ako tretia strana, ktorá sa snaží porozumieť klientom na všetkých úrovniach. Vždy háji záujmy obete a snaží sa prijímať také opatrenia na podporu, aby dieťaťu umožnilo eliminovať všetky negatívne vplyvy a dopady na jeho psychický a fyzický vývoj. Pre obete CAN syndrómu vytvára určitý systém ochrany, ktorý je aktivovaný proti významnému poškodeniu ich emocionálneho vývoja. CAN syndróm u detí je problémom sociálnych pracovníkov, ale aj právnických profesií. Sociálni pracovníci sa často domnievajú, že právne rozhodovanie v týchto prípadoch uprednostňuje opatrovateľa nad dieťaťom. Peterson et al. (2003) uvádzajú uplatnenie sociálneho pracovníka v rôznych odvetviach a na rôznych úrovniach obetí, ktoré boli zneužívané. Spolupracuje na úrovni psycho-sociálnych potrieb. zabezpečenie a sledovanie potenciálnych možných obetí zneužívania. Prácu sociálneho pracovníka pri pomoci obetiam CAN syndrómu nie je jednoduchá, ovplyvňuje ju nielen emocionálna trauma dieťaťa, ale aj problémy narastajúce v rodinnom prostredí. Pri odobratí takéto dieťa z rodiny môže vzniknúť množstvo problémov, ktoré sa dotýkajú zvládnutia sociálnych zmien. Kenneth et al. (2009) uvádzajú, že uplatnenie sociálneho poradcu pri pomoci obetiam CAN syndrómu je zamerané na širokú škálu služieb a potrieb jeho klientov. V rámci svojho profesijného vzťahu poskytuje nielen platné informácie o postupoch, informuje svojich klientov o svojich službách a práci, ktorú vykonáva, rizikách, ktoré sú spojené s riešením prípadov týrania, zneužívania alebo zanedbávania detí. Sociálny pedagóg sa neustále snaží týraným a zanedbávaným deťom pomáhať prekonať tento sociálny problém. Pracuje priamo s jednotlivcom, ale snaží sa do pomoci zahrnúť i rodinu. V nadväznosti na pomoc spolupracuje aj s komunitami a organizáciami, ktoré sa zaoberajú týranými, zanedbávanými a zneužívanými deťmi. Tu im pomáhajú prekonať všetky emocionálne, ale aj fyzické problémy, ktorým boli vystavené. Pre sociálneho pracovníka v takomto prípade je prioritou duševné zdravie dieťaťa a jeho nasledujúci vývoj.

Úrovne prevencie

V prípade syndrómu CAN je veľmi dôležitá podpora primárnej prevencie, ktorá by mala zabrániť tomu, aby sa dieťaťu vôbec ubližovalo. Predstavuje veľmi rozsiahlu oblasť spoločenskej praxe, ktorá zahŕňa podporovanie výchovy a vzdelávania o právach detí. Sekundárna prevencia sa zameriava na rodiny, v ktorých došlo alebo dochádza k týraniu, zanedbávaniu alebo zneužívaniu. Úspech sekundárnej prevencie závisí na tom, či bol u rizikových rodín úspešne identifikovaný výsledok za pomoci poskytovaných primárnych služieb sociálnym pracovníkom (O´Brian, Ling, Rhind, 1997). Zmyslom terciárnej prevencie je zamedziť ďalšiemu násiliu alebo zneužívaniu dieťaťa. Do terapie a rehabilitácie je možné zahrnúť aj celú rodinu, ak je to v záujme dieťaťa. Ak je to možné, je potrebné do tohto procesu zahrnúť aj školu a ďalších odborníkov.

Dôsledky zneužívania a úloha sociálneho pedagóga

Zneužívanie, týranie a zanedbávanie detí má zničujúce následky na emocionálny a fyzický vývoj dieťaťa. Sociálny pedagóg je nevyhnutnou súčasťou pri riešení tohto problému, rieši príznaky týrania a snaží sa týmto deťom pomôcť. Identifikuje symptómy CAN syndrómu, ponúka služby starostlivosti o deti, ako doma, tak aj v alternatívnej domácej starostlivosti (McClennen, 2010). Sociálny pedagóg je s deťmi, ktoré trpia CAN syndrómom, úzko spojený. Pod uplatnením sociálneho poradcu pri pomoci obetiam CAN syndrómu sa rozumie získať určité informácie o pocitoch týraného dieťaťa, ale aj o osobách, ktoré deti týrali. Sociálny pracovník musí získať rešpekt od ľudí, ktorí dieťa zneužívali, pričom dieťaťu musí pomôcť eliminovať negatívne vplyvy týchto ľudí. Musí zabrániť zlému zaobchádzaniu s deťmi, vyjadriť dieťaťu empatiu a navodiť ho na potreby pozitívnych zmien (Zastrow, 2010). Prevencia je tým účinnejšia, čím je skôr uskutočňovaná.

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

Kybergrooming: Novodobá hrozba a prevencia

S rozvojom technológií sa objavujú nové formy zneužívania, ako je kybergrooming. Kybergrooming je forma zneužívania, kde dospelý jedinec nadväzuje kontakt s dieťaťom online, s cieľom získať si jeho dôveru a neskôr ho sexuálne zneužiť.

Preventívne opatrenia proti kybergroomingu

Obdobie začiatku puberty spojené s procesmi hormonálnych zmien je veľkou zmenou ako po fyzickej tak i psychickej stránky osobnosti. V období približne 12-tich rokov sú deti ešte stále zraniteľné voči starším, autoritám a objavovaním vlastnej sexuality už sú často hanblivejší pri rozprávaní o týchto témach s rodičmi. Kým päťročnému dieťaťu to príde samozrejmé a prirodzené, že ho rodič vidí nahého/nahú, napríklad pri sprchovaní, tak v období 12tich, keď začína dochádzať k hormonálnym zmenám nastupuje aj hanblivosť voči rodičom. Už to pre deti nie je také samozrejmé ako keď mali 5. Predsa, ale v ich telách prebiehajú isté procesy, ktorým samé celkom nerozumejú a potrebujú o tom zistiť viac. Tu nastáva dilema kam sa za informáciami vybrať (články na internete? internetové chatroomy? sociálne siete? rovesníci? rodičia? učitelia? odborníci (školský psychológ, sociálny pedagóg, výchovný poradca))? Z týchto možností (10-14 r.) deťom vyhovuje najviac možnosť, ktorá spĺňa tieto kritériá:

1. Rozprávať sa s človekom starším, lebo rovesník vie asi toľko čo ja.
2. Rozprávať sa s človekom, ktorý ma nepozná, lebo sa hanbím.
3. Rozprávať sa s človekom, ktorý je dostupný - má na mňa čas.

Z uvedených možností je najlepšia voľba pre dieťa práve voľba odborníka, pretože je starší, má na nich čas, je dôkladne informovaný ako o informáciách, ktoré má podať dieťaťu, tak aj o spôsobe akým hovoriť s dieťaťom o týchto veciach a to primerane ich veku. Avšak odborník (školský psychológ, sociálny pedagóg) sediaci tvárou v tvár dieťaťu nespĺňa bod 2. Nie je zachovaná anonymita. Alternatívy v detských očiach sú teda dve (a mnohé deti o prvej možnosti buď nevedia, alebo ju neberú ani do úvahy):

1. linka dôvery (kde dieťa má poskytnutú odbornú pomoc),
2. sociálna sieť, ktorá je deťom v dnešnej dobe tak blízka. A tu nastupujú kybergroomeri, čo je tá najhoršia možnosť.

Ako môže rodič predísť tomu, aby sa jeho dieťa stalo obeťou kybergroomera? U niektorých detí nie je potrebné robiť nič nadrámec bežného rodičovského výchovného pôsobenia, pretože sú charakterovo zásadové a z ich vnútorného presvedčenia nebudú nikdy posielať svoje nahé fotky nikomu, nebudú poskytovať intímne informácie o sebe a ukončia rozhovor, ak by niekto od nich chcel takéto informácie či fotky či videa získať. U niektorých detí zas je potrebná dostatočná intervencia a to napríklad týmito spôsobmi:

1. Prvých 10 rokov života budujte predovšetkým doma pocit bezpečia, hovorte o všetkých témach primerane veku, aby nevznikalo niečo tabu alebo niečo o čom sa hanbíme hovoriť (či rodič alebo dieťa).
2. Ak dávame deťom do rúk internet, mali by sme byť prvými tútormi ich surfovania na internete. Ukázať im čo všetko dobré i zlé na internete môžu nájsť. Na aké stránky a aké informácie by si mali dávať pozor a tiež prečo by na to mali dávať veľký pozor. Kľudne s nimi absolvujte aj prvý dialóg s cudzím človekom ak bude chcieť. Informujte ich o možných rizikách a následkoch používania internetu, webkamery, mikrofónu, chatovaniu s cudzími ľuďmi.
3. Buďte pri nich, keď to potrebujú. Zároveň však im nechajte priestor na súkromie. Dospievajúce deti majú túžbu po súkromí (presne tak isto ako po súkromí túži každý dospelý človek). Ak si neviete predstaviť ako veľmi vášmu dieťaťu vadí keď mu narúšate súkromie, predstavte si vašu svokru trvalo nasťahovanú do vašej spálne, ktorá vám pravidelne sleduje zásuvky a skrine. Ak im budete narúšať súkromie môže sa dieťa voči vám UZAVRIEŤ! A presne to nechcete.
4. Buďte vzorom pre vaše deti!
5. Zákazy a príkazy vymeňte za seberovnú diskusiu o všetkých témach. Počúvajte názory vášho dieťaťa na rôzne témy. Argumentujte, ak nie ste spokojní s pohľadom vášho dieťaťa.
6. Venujte vašim deťom lásku, čas a porozumenie! Ak im to nedáte vy, budú to hľadať inde.
7. Ak sa dozviete o trestnom čine, máte oznamovateľskú povinnosť. Máte povinnosť nahlásiť to na polícií.
   • Podajte trestné oznámenie.
   • Je v rukách polície, aby našla páchateľa a postavila ho pred súd, aj preto, aby zabránili ďalšiemu kybergroomingu.
   • V závislosti od toho ako hlboko daný čin zašiel je veľmi odporúčané, aby toto dieťa vyhľadalo pomoc odborníka, psychológa, ktorý dieťa vyšetrí a zistí aké veľké boli napáchané škody na dieťati a v závislosti od toho navrhne ďalší postup.

Nepodceňujte danú situáciu! Kybergrooming a kyberšikana majú veľmi závažný až fatálny dopad na dieťa!

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

Experimenty a ich etické aspekty

V oblasti výskumu sexuálneho zneužívania detí, vrátane kybergroomingu, sa občas využívajú experimenty na odhaľovanie páchateľov a zhromažďovanie dôkazov. Tieto experimenty často zahŕňajú vytváranie falošných online profilov detí, ktoré spravujú dospelí. Je dôležité si uvedomiť, že tieto experimenty musia byť vykonávané s maximálnym ohľadom na etické normy a zákony.

Príklad experimentu a jeho kritika

Jeden z experimentov, ktorý sa zaoberal kybergroomingom, spočíval v tom, že tri dospelé ženy predstierali, že sú 12-ročné hanblivé dievčatá, ktoré reagujú podľa etického kódexu vytvoreného pre daný experiment: Nepísať prvá, nekoketovať, nesmerovať rozhovor na sexuálne témy. Z danej metodológie vyplýva, že experiment je zameraný na odchytávanie a usvedčovanie sexuálnych útočníkov na internete, zhromažďovanie dôkazov ich trestnej činnosti. Jedná sa teda o kriminologický experiment.

V reálnom živote sa stretávame s rôznymi typmi (10-14 r.) detí: hanblivé, zásadové, manipulovateľné, voľne zmýšľajúce, veľmi zvedavé. Rôzne typy detí na sexuálnych útočníkov reagujú inak. Kým zásadové deti by pri prvej zmienke útočníka na sexuálnu požiadavku by okamžite prestali komunikovať s touto osobou, manipulovateľné deti sú schopné pred webkamerou na požiadanie útočníka aj napríklad masturbovať, či dokonca sa osobne stretnúť a nechať sexuálneho útočníka páchať sexuálne zneužívanie na sebe. Ba dokonca niekedy aj dobrovoľne, preto, že to chcú vyskúšať. Znamená to teda, že v reálnom živote sa môžeme stretnúť s rôznymi odpoveďami detí na kybersexuálnych útočníkov od okamžitého ukončenia konverzácie cez poskytovanie intímnych informácií o svojom sexuálnom živote (sex, masturbácia), cez posielanie nahých fotiek či dokonca videí, cez videohovory a tzv. sex cez internet až po reálne stretnutie kde môže byť dieťa zneužité ak sa nechá zlákať útočníkom.

Film ako forma prevencie a osvety

Filmy a dokumentárne snímky môžu slúžiť ako účinný nástroj na zvýšenie povedomia o sexuálnom zneužívaní detí a kybergroomingu. Je však dôležité, aby tieto filmy boli tvorené zodpovedne a s ohľadom na psychologický dopad na divákov, najmä na deti.

Príklad filmu a jeho analýza

Jeden z filmov, ktorý sa zaoberá touto problematikou, sa zameriava na odchytávanie a zber dôkazov proti kybergroomerom (internetovým sexuálnym útočníkom), než na osvetovú a preventívnu činnosť pre deti v tejto oblasti. Preventívny a osvetový charakter nachádzame predovšetkým v úvode v svedectvách na kastingu. Ak sledovanie tohto filmu nie je dostatočne odkonzultované s dieťaťom, u niektorých typov detí to môže dokonca vzbudiť zvedavosť, že by to samé chceli vidieť a prístup k tomu, je naozaj veľmi jednoduchý. Včerajšia diskusia odborníkov o filme po filme mala väčší osvetový charakter než film samotný, a to rovnako pre deti i pre rodičov.

Záver

Sociálny pedagóg zohráva kľúčovú úlohu v prevencii a riešení sexuálneho zneužívania detí. Jeho úlohou je nielen pomáhať obetiam zotaviť sa z traumy, ale aj aktívne pracovať na prevencii, vzdelávaní a ochrane detí pred zneužívaním. Vzhľadom na rastúcu hrozbu kybergroomingu je nevyhnutné, aby sociálni pedagógovia boli dobre informovaní o tejto problematike a aby boli schopní poskytnúť deťom a rodičom účinné nástroje na ochranu pred online zneužívaním. Je dôležité, aby sa spoločnosť aktívne zapájala do prevencie sexuálneho zneužívania detí a aby vytvárala bezpečné prostredie pre ich vývoj a rast.

Autor: Katarína Halkovičová, Mgr.

tags: #sociálny #pedagóg #a #sexuálne #zneužívanie #úloha