
Rozvod rodičov predstavuje jednu z najťažších životných skúseností pre dieťa. Hoci niektoré deti sa s touto situáciou vyrovnávajú lepšie ako iné, len málo detí ostáva rozvodom rodičov nedotknutých. U niektorých detí môžu pretrvávať trvalé následky, ktoré ovplyvnia ich budúci život. Avšak, existujú účinné spôsoby, ako zmierniť bolesť dieťaťa a obmedziť negatívny dopad rozvodu na jeho psychiku. V tomto procese zohráva sociálny pedagóg kľúčovú úlohu.
V súčasnosti je rozvod bežným javom, pričom počet rozvádzajúcich sa rodín sa drží na vysokej úrovni. Rozvod má aspekty sociálne, etické, právne, emočné a psychologické. Rozvod je proces, ktorý prechádza niekoľkými fázami:
Reakcie detí na rozvod rodičov sa líšia v závislosti od veku a vývinového štádia. Dospelí by mali pozorne sledovať signály, ktoré im dieťa vysiela.
Výskumy sa nezhodujú v tom, či sa chlapci alebo dievčatá vyrovnávajú s rozvodom ťažšie. Dôležité je, aby si rodičia uvedomili, že čím viac citovej vyrovnanosti budú schopní preukázať svojmu dieťaťu, tým lepšie.
Deti reagujú na rozvod podobne ako na úmrtie blízkej osoby a prechádzajú niekoľkými adaptačnými fázami:
Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov
Všetky problémy dieťaťa vychádzajú prevažne z neúnosného zaťaženia dieťaťa napätím, zmenami a neistotami v rozvodovej situácii alebo zo vtiahnutia do rodičovského konfliktu. Ak neodoznejú akútne a výrazné prejavy psychických problémov do niekoľkých týždňov, je potrebné konzultovať to s detským psychológom alebo psychiatrom, poprípade absolvovať psychoterapiu. Úplná stabilizácia však trvá mesiace až roky, smútok nad rozvodom napokon môžu deti pociťovať až do dospelosti.
Rozvedení ľudia sa často snažia utajiť svoj stav, pretože sami pokladajú rozvod za škvrnu na svojej dobrej povesti. O rozvode možno a treba hovoriť, a to vo vhodnom čase, na vhodnom mieste a vhodným spôsobom. Ak sa budú rodičia za rozvod hanbiť, budú sa zaň hanbiť aj deti. Keď si rodičia vyjasnia postoj k rozvodu, mali by poradiť deťom, aby informovali svojich kamarátov o tom, čo sa stalo.
Niektorí rodičia nesúhlasia, aby sa učiteľovi povedalo o rozvode. Učiteľ by mal poznať rodinnú situáciu svojho žiaka. Preto je lepšie, ak to učiteľovi povedia rodičia sami. Učiteľ dostane informáciu z prvej ruky a môže dieťaťu skôr pomôcť. A naopak, ak nebol informovaný o rozvode, často nie je ochotný tolerovať zmeny v správaní dieťaťa.
Popretie istej skutočnosti patrí medzi najjednoduchšie psychologické mechanizmy, po ktorých môže človek siahnuť, ak sa chce uchrániť pred duševnou bolesťou. Ako ľahko sa rozbehne tento mechanizmus u dieťaťa, to závisí od toho, ako často sa k nemu ľudia okolo dieťaťa, najmä členovia rodiny, uchyľujú. Hádky pred deťmi pokladajú za čosi veľmi zlé. Mali by si však uvedomiť, že ak sú deti občas svedkami hádok rodičov, samozrejme nie násilných, môže to byť pre ne užitočná skúsenosť.
Pokiaľ rozvod rodičov neprináša deťom vyslovenú úľavu a koniec ustavičných hádok, je prirodzené, že dieťa reaguje na odchod jedného rodiča smútkom. Pojem smútok označuje miernejší pocit nešťastia. Pojem depresia označuje hlbšiu a bolestnejšiu reakciu na rozpad rodiny. Smútok je bežný a prirodzený duševný stav. Depresia, ktorá z neho vyrastá, zvyčajne naznačuje, že človek má hlbšie psychologické problémy. Najcharakteristickejším prejavom smútku u detí po rozchode rodičov je neschopnosť alebo znížená schopnosť tešiť sa. Stav depresie charakterizuje zvyčajne strata chuti do jedenia, pokles záujmu o učenie, celková apatia, pocit bezmocnosti a beznádejnosti, podráždenosť, nutkavé sebakritizovanie a utiahnutosť. U niektorých detí sa prejavuje aj únava, slabosť, zraniteľnosť, neschopnosť plánovať, malá motivácia, znížená odolnosť voči frustrácii a neschopnosť využiť hru ako prostriedok na vyrovnávanie sa s rozchodom rodičov. V horších prípadoch sa deti zaoberajú myšlienkami na samovraždu, prestávajú dbať na svoju bezpečnosť a niekedy sa dokonca o samovraždu skutočne pokúsia.
Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS
U niektorých detí sa prejavuje depresia sklonmi k sebapoškodzovaniu a dokonca samovražednými sklonmi. Deti z neúplných rodín majú veľký podiel na počte vážnych pokusov o samovraždu. Útek z domova je predovšetkým taký čin, ktorý vzbudí pozornosť a záujem rodičov.
Škola nie je len vzdelávacia inštitúcia, ale vo veľkej miere sa učitelia podieľajú aj na výchove svojich žiakov, ktoré trávia v škole väčšinu svojho dňa. Učiteľ by mal vo vzťahu k deťom vždy stáť na strane dieťa a správať sa voči rodičom nestranne.
Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečia, aby dieťa nemohlo byť oddelené od svojich rodičov proti ich vôli, ibaže príslušné úrady na základe súdneho rozhodnutia a v súlade s platným právom a v príslušnom konaní určia, že také oddelenie je potrebné v záujme dieťaťa.
Rodičovské práva a povinnosti (§ 28 zákona o rodine) majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Platí tu informatívna povinnosť rodičov navzájom. Škola by mala poznať obsah rodičovskej dohody, napr. kto je zákonný zástupca dieťaťa, kto dieťa vyzdvihuje zo školy, kto sa učí s dieťaťom, kto platí výdavky na dieťa.
Mediácia podľa zákona č. 420/2004 Z.z. V školskom prostredí ju možno využiť pri rozhovore s rodičmi, pri facilitácii rozhovoru s odborníkmi v prípade potreby, pri riešení sporov medzi spolužiakmi - využitie rovesníckej mediácie, vo vzťahu rodič - žiak, rodič a pedagóg, žiak a pedagóg, medzi pedagógmi navzájom, alebo pri sporoch, ktoré vyplývajú z pracovného pomeru. Mediátor je nestranná, nezávislá osoba, ktorá napomáha stranám sporu viesť komunikáciu, dosiahnuť takú dohodu, ktorá bude pre všetky strany výhodná pri zachovaní budúcich dobrých vzťahov. Mediácia podľa zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele - mediácie ako odbornej metódy na uľahčenie riešenia konfliktných situácií v rodine. Konflikt lojality ‒ ide o vnútorný konflikt, ktorý prežíva dieťa, ak sa má prikloniť na stranu jedného rodiča. Dieťa túži po vzťahu s oboma rodičmi, ale je svedkom sporu o jeho výchovu. Zo strany rodičov chýba reakcia na smútok dieťaťa.
Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve